Unique_ID int64 78 28k | Year int64 2k 2.02k | Party stringclasses 20 values | Name stringlengths 8 24 | Transcript_chunks stringlengths 154 11.2k |
|---|---|---|---|---|
264 | 1,995 | DU | Eduard Kukan | Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, aj keď na vás úplne nevidím, milí hostia, bod programu, ktorý teraz práve prerokúvame, dáva, prirodzene, priestor na vyjadrenie rôznych emócií. Myslím si, že by sme našu diskusiu mali držať v rovine vecnej a v rovine vecnej chcem aj ja predniesť svoje vystúpenie. Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou je dokument, ktorý vznikal v rámci úsilia európskych štátov o vytvorenie podmienok, ktoré by zaručovali stabilitu v regióne strednej Európy. Známy Balladurov projekt Paktu stability v Európe, táto ambiciózna diplomatická iniciatíva Francúzska, ktorú si potom osvojila aj Európska únia, prešla podstatnými zmenami od absolútne neprijateľných pôvodných návrhov, ktoré obsahovali také veci ako úpravu hraníc, sa dostala až do polohy, ktorá bola nakoniec pre Slovensko prijateľná. Zásluhu na takomto posune mala aj slovenská diplomacia. Táto iniciatíva vyvrcholila parížskou konferenciou o Pakte stability v Európe v marci 1995. Súčasťou paktu sa mala stať séria dvojstranných zmlúv, ktoré mali onú želanú stabilitu zaručiť. V skutočnosti však bol 19. marca v Mattignonskom paláci v Paríži podpísaný jeden dokument, ten, ktorý dnes prerokúvame, slovensko-maďarská zmluva. Obidva signatárske štáty si za tento podpis vyslúžili uznanie a pozitívne hodnotenie medzinárodného spoločenstva. Domnievam sa, že túto stručnú históriu si treba pripomenúť. Maďarský parlament zmluvu ratifikoval v júni tohto roku, my ratifikáciu prerokúvame dnes. Chcem povedať, že dobrá dvojstranná zmluva je pre priaznivý rozvoj slovensko-maďarských vzťahov potrebná. Aj keď dnes už sú základom medzinárodného spolunažívania vo väčšine prípadov zmluvy mnohostranné ako konkrétne kroky pre kolektívnu bezpečnosť, a dvojstranné zmluvy charakteru takejto základnej zmluvy sú už dozvukmi časov minulých, vzhľadom na zložitú históriu vzťahov Slovákov a Maďarov takáto zmluva má svoje opodstatnenie. Viem, že cesta k dosiahnutiu uvedenej zmluvy bola ťažká a zložitá. Maďarsko je veľmi zdatný negociačný partner, má skúsenú zahraničnú službu, vybudovanú a dobre fungujúcu lobby v mnohých krajinách. Takisto viem, že takáto zmluva je vždy výsledkom kompromisu a v nijakom prípade nemôže plne odrážať želania a požiadavky jednej strany. Hovorím to preto, aby nevznikol dojem, že chcem veci zjednodušovať. Bez ohľadu na to, čo tu pán minister predniesol, naďalej tvrdím, že podpísaný dokument z hľadiska záujmov Slovenska nie je dobrý. Keď používam takéto jednoznačné konštatovanie, mám na mysli jednu jedinú vec zaradenie Odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201. A znovu bez ohľadu na tie právne argumenty, ktoré tu pán minister použil, boli veľmi sofistikované, tvrdím, že toto odporúčanie obsahuje právo národnostných menšín na územnú autonómiu. Inými slovami, uznáva kolektívne práva národnostných menšín. Nech už pán minister alebo ďalší predstavitelia vládnej koalície tvrdia čokoľvek, faktom zostáva, že Odporúčanie číslo 1201 nadobudne potom, ako zmluva vstúpi do platnosti, vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom silu právneho alebo zmluvného záväzku so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Stane sa teda právne záväzným dokumentom, a to v celom svojom rozsahu. Odporúčanie uznáva koncepciu kolektívnych práv, preto bude obťažné v budúcnosti tvrdiť, že Slovenská republika takúto koncepciu neuznáva. Najdelikátnejším sa javí ustanovenie článku 11 odporúčania, ktoré v oblastiach, kde sú príslušníci národnostných menšín majoritnými, im dáva citujem """"právo disponovať miestnymi alebo prispôsobenými autonómnymi úradmi alebo úradmi špeciálneho štatútu zodpovedajúceho historickej situácii a územným špecifikám, ktoré sú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi"""". Koniec citátu. Právo na vytváranie autonómnych celkov síce nezakladá ako automatické, pozná ho však ako alternatívu práva na vytváranie orgánov špecifického štatútu. Z vyhlásenia slovenskej vlády z 19. marca 1995 vyplýva, že vláda si vykladá dovetok citujem """"rešpektujúc individuálne ľudské a občianske práva, vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám, ako svojho druhu limitujúcu klauzulu, čiže ako klauzulu, ktorá vylučuje možnosť takej interpretácie odporúčania, ktorá by znamenala uznanie princípu kolektívnych práv menšiny a ktorá by pripúšťala vytváranie autonómnych štruktúr na etnickom základe"""". Tu treba povedať, že uvedená klauzula nemá nič spoločné s otázkou prípustnosti alebo neprípustnosti kolektívnych práv menšín, alebo kolektívneho uplatňovania práv osôb patriacich k menšinám. To je o niečom celkom inom. Vylučuje, aby sa ustanovenia odporúčania uplatňovali takým spôsob, ktorý by predstavoval zásah do individuálnych ľudských a občianskych práv. Rozhodne však samotnú možnosť existencie kolektívnych práv menšín nevylučuje. Jej praktický význam je minimálny, nakoľko podobné obmedzenie je samozrejmé aj bez takéhoto ustanovenia. Je všeobecne prijatou zásadou, že pri uplatňovaní práva jedného nie je možné ísť tak ďaleko, že sa porušuje právo druhého. Toto a nič viac vyplýva z predmetnej klauzuly. Skutočnosť, že slovenská strana súhlasila so zaradením tohto odporúčania do zmluvy, považujem za politickú chybu, ktorá môže v budúcnosti veľmi skomplikovať fungovanie ktorejkoľvek vlády na Slovensku. V rozhovoroch o tejto zmluve a o tejto otázke, keď išlo naozaj o záujmy Slovenska, súčasná vláda prehrala. Viem, že toto je politické konštatovanie, ale treba si ho jasne povedať a uvedomiť. Preto aj dnes nastala takáto situácia, keď vznikajú problémy s ratifikáciou zmluvy. Kto ich však spôsobil? Ten, kto bez politických konzultácií nielen s opozíciou, ale ani so svojimi vlastnými partnermi v koalícii zmluvu v tomto znení podpísal. Ten nesie politickú zodpovednosť za túto situáciu a mal by ju vyriešiť. Aby som bol konkrétny, aby nevznikali zbytočné otázky, súhlas s tým, aby do zmluvy bolo zaradené Odporúčanie 1201, bolo politické rozhodnutie, ktoré urobil slovenský premiér. To nebolo rozhodnutie našich negociátorov, právnych expertov, ale slovenského premiéra. Ja si dokonca trúfam povedať, že naši právni experti boli natoľko vyspelí, že by boli pripravili niekoľko iných variantov, ktoré by boli prijateľné aj pre maďarskú stranu a ktoré by neobsahovali zaradenie Odporúčania 1201 do zmluvy. Tvrdenie o tom, že keby nebolo dokumentu 1201, nebola by zmluva, podľa mňa neobstojí. Tvrdošijná nástojčivosť, s ktorou maďarská strana trvala na zaradení tohto odporúčania do textu zmluvy, svedčí o tom, že túto záležitosť považovala za kľúčovú. Nebuďme predsa naivní, určite to nechcela kvôli tomu, aby zlepšila grafickú podobu zmluvy. Nechcem byť zlým prorokom, ani nikomu nechcem pripisovať nejaké zlovestné úmysly, mám však vážne obavy, že maďarská vláda si týmto vytvorila podmienky na politické využitie tohto dokumentu na svoje ciele v budúcnosti. Dosiahla tak prvý raz v histórii vôbec, že v texte dvojstrannej zmluvy bol zakotvený princíp autonómie a kolektívne práva. Z tohto pohľadu si myslím, že slovenská vláda podcenila túto otázku. Kompromisy áno, to chápem, ale nie v zásadných otázkach, a toto je zásadná otázka. Tvrdenia niektorých našich politikov a expertov o tom, že Odporúčanie 1201 je mŕtvy dokument, lebo ho vlastne nik neschválil, je nesprávne. Áno, bol to mŕtvy dokument, nikto ho neschválil. Pripodobnil by som ho k onej rozprávkovej spiacej Šípkovej Ruženke, ktorá sladučko buvinkala v archívoch Rady Európy, a celý svet pomaly, ale isto zabúdal, že takýto dokument vôbec jestvuje. Ale tu naraz vidíme prichádzať dvoch princov slovenského a maďarského premiéra, do Mattignonského paláca v Paríži, ktorí túto spiacu Ruženku prebudili tým, že postavili svoje podpisy pod slovensko-maďarskú zmluvu, vzkriesili, oživili a vdýchli nový život tomuto odporúčaniu. To, že sa v tomto tak angažoval maďarský premiér, chápem. Koniec koncov, nie je nejakým tajomstvom, že Odporúčanie 1201 bolo do značnej miery výsledkom diplomatickej iniciatívy maďarskej vlády. Ale prečo sa v tom angažoval premiér slovenský, tomu nerozumiem, nechápem to a nesúhlasím s tým. Žiada sa ešte povedať, že týmto krokom bola vlastne negovaná celá predchádzajúca dvojročná činnosť slovenskej diplomacie, ktorá všade, vo všetkých rokovaniach a na všetkých medzinárodných konferenciách presadzovala, a možno povedať, že s úspechom, filozofiu individuálnych práv a neprípustnosť práv kolektívnych ako všeobecne platného princípu. Dnes teda stojíme, ako to už pri súčasnom politickom štýle dnešnej vlády býva, pred výberom medzi väčším a menším zlom, či zmluvu ratifikovať, alebo nie. Tu treba otvorene povedať, že zahraničie ratifikáciu zmluvy očakáva. Tomuto zahraničiu ide však predovšetkým o to, aby v našom regióne zavládol pokoj a stabilita. Čo je vlastne lepšie, kladiem si otázku. Neexistencia zmluvy a dobré susedské vzťahy založené na demokratickej politike vlád Slovenska a Maďarska, alebo podpísaná a ratifikovaná zmluva, ktorú si každá strana interpretuje inak už od samého momentu jej podpisu, vlastne ešte pred jej podpisom, čím sa vlastne stráca ten kladný význam, kvôli ktorému je takáto zmluva podpisovaná? A navyše podľa mňa, nemôžem si pomôcť, táto zmluva obsahuje potenciálne výbušniny, ktoré bude ťažko držať pod kontrolou. Dokonca pôjdem ešte ďalej, aj keď pán minister to vyvracal. Ja dokonca nevidím alternatívu neratifikovania zmluvy v súčasnom znení ako úplne katastrofický scenár pre Slovensko a jej budúce integračné ambície. Mnohé veci možno prijateľne vysvetliť zahraničným partnerom a pre našu vládu z toho vyplýva povinnosť a politická zodpovednosť nájsť riešenie z tejto situácie. Také riešenie, aby záujmy Slovenska v dlhodobej perspektíve boli chránené. Text zmluvy meniť nemožno, ale je možné pokúsiť sa o vyvolanie rokovania medzi právnymi expertmi oboch strán s cieľom dohodnúť obojstranne prijateľný dodatok k zmluve, v ktorom by boli odstránené tie obavy, ktoré majú mnohí poslanci tohto parlamentu, bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť. Ďakujem. (Potlesk.) |
78 | 1,995 | HZDS | Peter Baco | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložiť vám návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zvierat. Tento návrh je vypracovaný na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 251 z 12. júla 1993. Úloha vypracovať návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zvierat je motivovaná snahou Slovenskej republiky pristúpiť k príslušným dohodám a konvenciám Rady Európy, ako aj tým, že právna úprava ochrany zvierat patrí v zmysle článku 70 Asociačnej dohody medzi tie oblasti spoločenských vzťahov, pri ktorých sme sa zaviazali zladiť náš právny poriadok s príslušnými normami Európskej únie. Ide tu predovšetkým o Európsku dohodu o ochrane zvierat pri medzinárodnej doprave, o Európsku dohodu o ochrane zvierat v chovoch, o Európsku dohodu o ochrane jatočných zvierat, o Európsku konvenciu o ochrane stavovcov používaných na pokusné a vedecké účely a Európsku dohodu o ochrane obľúbených zvierat. Pri príprave predmetného návrhu zákona boli zohľadnené popri týchto normách Európskej únie i zákony o ochrane zvierat platné v štátoch krajín Európskej únie, ako aj analogický zákon v Českej republike, ktorá v právnej úprave o ochrane zvierat značne pokročila v smere aproximácie s právom Európskej únie. Prístup k riešeniu predmetnej problematiky v predloženom návrhu zákona o ochrane zvierat vychádza z postulátu, že vzťah človeka k prírode odráža jeho úroveň uvedomenia si ľudskej dôstojnosti. Vychádzajúc z toho, je návrh zákona orientovaný predovšetkým na plnenie preventívnych funkcií pri ochrane zvierat. V záujme zabezpečenia takejto prevencie sa jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona prelína všeobecná povinnosť nedopustiť sa úmyselného alebo nedbanlivého konania, dôsledkom ktorého by bolo týranie zvierat. Konkretizácia uvedeného postulátu si vyžiadala pomerne rozsiahle zakotvenie zákazov konkrétnych spôsobov zaobchádzania so zvieratami i doslovné vymedzenie primeraných dôvodov a spôsobov usmrcovania zvierat. Zároveň sa každému chovateľovi ukladá pozitívna povinnosť zabezpečiť zvieraťu výživu, opateru a vhodné umiestnenie zodpovedajúce jeho fyziologickým potrebám a povahe každého zvieraťa. Návrh osobitne ustanovuje povinnosti a mechanizmy ochrany jednotlivých kategórií zvierat, definovaných na účel zákona. Negatívne skúsenosti z praktického správania sa ľudí k zvieratám i značný stupeň pozornosti zo strany ochranárskych organizácií sú dôvodom pomerne rozsiahlej úpravy ochrany spoločenských zvierat a stanovenia režimu nakladania s túlavými zvieratami. Zvlášť významnú, a preto i rozsiahlu časť návrhu tvorí úprava ochrany pokusných zvierat. Účelom tejto úpravy je normatívne zabezpečiť, aby sa pokusné zvieratá používali výlučne na pokusy, ktorých výsledok sa nedá verifikovať ináč dostupnými metódami, aby sa im pritom bolesť, utrpenie, strach alebo tvrdé poškodenie spôsobovali iba v skutočne nevyhnutnej miere. Dôsledkom tejto snahy je to, že návrh obsahuje veľmi prísne podmienky na uskutočňovanie pokusov na zvieratách. Porušenie všeobecných i konkrétnych povinností pri starostlivosti o zvieratá a brutálne správanie sa k nim považuje predkladaný návrh za priestupky, resp. iné správne delikty sankcionované značnými pokutami. Ako predkladatelia sme pri príprave dnes predkladaného návrhu zákona o ochrane zvierat museli zvažovať a podľa možností i zladiť vyhranené ochranárske stanoviská s požiadavkou nezakladať návrhom finančné nároky na štátny rozpočet. V dôsledku toho ako aj v dôsledku pozitívnych skúseností v niektorých krajinách Európskej únie navrhujeme, popri orgánoch veterinárnej správy, ktorá bude plniť aj úlohu orgánov štátnej správy na úseku ochrany zvierat, zriadiť osobitný inštitút inšpektorov ochrany zvierat, ktorí budú pôsobiť na základe dobrovoľnosti, pritom však budú mať niektoré v návrhu taxatívne vymedzené oprávnenia, ktoré im určí podľa konkrétnych podmienok príslušná okresná veterinárna správa. Predkladaný vládny návrh zákona o ochrane zvierat posúdilo šesť výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Pri jeho prerokúvaní bol posudzovaný tak z hľadiska celkového systému, ako i z hľadiska použitého právneho jazyka a dikcie v jeho jednotlivých ustanoveniach. Výsledkom je precizovanie viacerých ustanovení, pričom však treba otvorene povedať, že zohľadnenie pozmeňovacích návrhov v niektorých ustanoveniach narážalo na diametrálne odlišné požiadavky jednotlivých poslancov a výborov. Najčastejšie sa opakujúcimi pozmeňovacími návrhmi, ktoré vedú k zjasneniu a sfunkčneniu predkladaného návrhu, sú tie, ktoré smerujú k vymedzeniu podmienok použitia zvierat na filmové a reklamné účely, ustanovujú zákaz využitia zvierat na niektoré druhy pokusov a podobne. Pozmeňovacie návrhy spresňujú aj v návrhu zákona upravenú výnimku pre náboženské obce z hľadiska rituálnych spôsobov usmrcovania zvierat. Veľmi sa diskutovalo aj o otázke usmrcovania zvierat pri tzv. domácich porážkach. Domnievam sa, že pripravený pozmeňovací návrh rieši aj túto problematiku reálne, čo prispeje k možnosti dodržiavať predmetné ustanovenia zákona i pri usmrcovaní domáceho zvieratstva na osobnú spotrebu. Podobný cieľ sledujú tiež pozmeňovacie návrhy umožňujúce usmrcovanie tzv. živočíšnych škodcov, pochopiteľne, za presne stanovených podmienok. Podobne by som mohol vymenovať celý rad ďalších pozmeňovacích návrhov, ktoré predkladaný návrh zákona zlepšujú a premietli sa v konečnom dôsledku do stanoviska spoločného spravodajcu. Rád by som sa vám, dámy a páni, za aktívne pozitívne prístupy pri prerokúvaní tohto návrhu zákona vo výboroch poďakoval. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už uviedol, vzhľadom na to, že v tejto predlohe, v tomto návrhu zákona ide o zladenie nášho právneho stavu s právnym stavom Európskej únie na tomto poli, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne. |
117 | 1,995 | HZDS | Ján Ducký | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vychádzajúc z poznatkov získaných pri uplatňovaní zákona o cenných papieroch v rozvíjajúcom sa kapitálovom trhu Slovenska a z poznatkov štátneho dozoru nad kapitálovým trhom pri výkone štátneho dozoru. Cieľom novely zákona je zladiť tento zákon s ostatnými zákonmi kapitálového trhu a vytvoriť všetky predpoklady na to, aby sa náš kapitálový trh stal transparentným, prehľadným a tým bol akceptovaný tak domácimi, ako aj zahraničnými investormi. Novelou sa okrem iného sústredí obchodovanie s cennými papiermi na organizované trhy, čo sprehľadní a zjednotí ceny. Zároveň sa sprísňujú podmienky oznamovacej povinnosti tak emitentov cenných papierov, ako aj majiteľov cenných papierov, predovšetkým verejne obchodovateľných akcií. Zavádzaná povinná dematerializácia cenných papierov je celosvetový trend a mnohé krajiny už pristúpili k povinnej dematerializácii cenných papierov, napríklad Francúzsko, Švajčiarsko i Poľsko. Návrh zákona o cenných papieroch rešpektuje predpisy európskych spoločenstiev, najmä smernicu číslo 89/592 ku koordinácii ustanovení o využití dôverných informácií pri obchodných transakciách, smernicu číslo 80/390 ku koordinácii požiadaviek na zostavenie, skúmanie a klasifikáciu prospektov pri prijatí cenných papierov na hlavný trh burzy, smernicu číslo 89/298 ku koordinácii kontroly a publikovaniu prospektov vydávaných pri ponuke prevoditeľných cenných papierov verejnosti, normu medzinárodnej organizácie pre štandardizáciu ISO 6166 a direktívu Európskeho spoločenstva o prebraní (KOM/90/416). Po prvé. Návrh novely zákona o cenných papieroch upravuje najmä: a) zaktivovanie cenných papierov. Stanovuje sa, že akcie, dočasné listy, podielové listy, dlhopisy a pokladničné poukážky môžu byť vydané len ako zaknihované cenné papiere. Ak sú tieto cenné papiere vydané ako verejne obchodovateľné cenné papiere, odoberá sa emitentovi možnosť rozhodnúť o tom, že ním emitované cenné papiere prestanú byť verejne obchodovateľné. Týmto ustanovením sa dáva predpoklad, aby sa kapitálový trh stal moderným elektronickým trhom v Európe a zároveň sa ochránili drobní vlastníci cenných papierov. Pritom ide o jednoznačne logické, vecné a ekonomické dôvody, ako napríklad: bezpečnosť proti strate, zničeniu, krádeži a podobne, transparentnosť, sťažuje sa pranie špinavých peňazí, obchádzanie daňových povinností, prehľadnosť veľkosti vlastníckeho podielu, nákladovosť pri vydávaní, spravovaní, úschove a obchodovaní s cennými papiermi, rýchlosť a bezpečnosť procesu vysporiadania obchodov a ďalšie; b) postup pri zmenách a zrušení emisie cenných papierov a stanovenie aktuálnej hodnoty cenných papierov. Novým ustanovením sa ustanovuje postup pri zmenách a zrušení emisie cenných papierov. Návrh tohto ustanovenia vyplynul zo skúseností pri zmenách a zrušení zaknihovaných cenných papierov, najmä pri zlúčení alebo rozdelení spoločnosti, zmenách emisií vyvolaných spojením emisie, ktoré mala ISIN s prefixom CS a novou emisiou s prefixom SK. Postup pri zmene alebo zrušení emisie doterajšie znenie zákona neumožňovalo. Ďalej sa ustanovuje postup pri výpočte aktuálnej hodnoty cenných papierov. Aktuálna hodnota cenného papiera je jeho kurz na verejnom trhu v deň, ku ktorému sa vykonáva ocenenie cenného papiera; c) zmluvy o cenných papieroch. Ide o úpravu zmluvných vzťahov pri prevode cenného papiera, obstaraní kúpy alebo predaja cenného papiera, pri úschove, správe, uložení cenného papiera a pri pozastavení práva nakladať s cenným papierom. Zavádza sa povinnosť uzavierať tieto zmluvy v písomnej forme, aby neprichádzalo k sporom o udelenom ústnom príkaze; d) činnosť inštitúcií pôsobiacich na finančnom trhu. Návrh zákona upravuje podmienky činnosti obchodníkov s cennými papiermi, maklérov, organizátorov verejného trhu a Strediska cenných papierov. Určuje sa 5 miliónov Sk ako minimálna výška základného imania potrebného na vykonávanie činnosti obchodníkov s cennými papiermi. Sprísňujú sa kritériá na činnosť makléra. Stanovuje sa, ktoré činnosti môže vykonávať len obchodník s cennými papiermi, aby boli vykonávané zodpovednými osobami kapitálového trhu a vylúčilo sa vykonávanie týchto činností osobami bez príslušného povolenia. Upravujú sa podmienky získania oprávnenia na vykonávanie činnosti makléra. Stanovuje sa, ktoré subjekty a na základe akého povolenia tvoria verejný trh cenných papierov. Na sprehľadnenie kapitálového trhu sa zavádza v stredisku povinnosť zverejniť údaje o vydaných, zmenených alebo zrušených emisiách cenných papierov, vzniku a zániku pozastavenia práva nakladať s cenným papierom a prekročenie limitu podľa § 79a o ochrane finančného trhu. Ustanovuje sa oznamovacia a ponuková povinnosť pri nákupe väčšieho množstva cenných papierov. Uvedené ustanovenie vychádza z ochrany kapitálového trhu pred špekulatívnymi obchodmi a je v súlade s direktívou Európskej spoločnosti o preberaní normy KOM 90416 a s odporúčaniami zahraničných poradcov tak z európskych spoločenstiev, ako i z ostatných spoločenstiev. Nesplnenie oznamovacej povinnosti je vo väčšine štátov trestným činom. Ďalej sa ustanovujú podmienky prebratia, ktoré vychádzajú z navrhovanej direktívy Európskeho spoločenstva, ktorá je dôkazom skutočnosti, že ochrana menšinových akcionárov v situáciách prebrania sa teraz stáva normou v európskych zákonoch o podniku. Po druhé. Novelizácia vybraných ustanovení zákona číslo 214/1992 Zb. o burze cenných papierov vyplynula z potreby zjednotiť znenie ustanovení tohto zákona so znením a zásadami zakotvenými v zákone o cenných papieroch. Po tretie. Novelizácia ustanovení Obchodného zákonníka bola vyvolaná predovšetkým ustanovením druhej vety § 3 zákona o cenných papieroch, ktorá povoľuje cenný papier vydať len vo forme cenného papiera na doručiteľa, na rad alebo na meno. Obchodný zákonník však ustanovuje formu akcie na majiteľa, ktorú zákon o cenných papieroch nepozná. Preto je potrebné zjednotiť používanú terminológiu týchto zákonov, aj keď z kontextu vyplýva, že forma akcie na majiteľa je synonymom pre formu akcie na doručiteľa. Vzhľadom na zmenu formy akcií bolo treba vykonať aj následné úpravy v textoch príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, prosím, aby ste pri posudzovaní zákona vychádzali z reálnej potreby tohto zákona. Ďakujem pekne. |
208 | 1,995 | HZDS | Ján Cuper | Pán poslanec Mikloško a pani poslankyňa Gbúrová, tolerancia znamená rovnicu, pochopenie obidvoch strán. To, čo tu predviedol pán Pásztor vo svojom vystúpení, keď nás dourážal hneď na úvod ako národ, nebolo ani tolerantné, ani znášanlivé. To je po prvé. Po druhé vy práve cez tie internacionalistické organizácie, v tomto prípade nie vy, ale DÚ a zrejme aj niektorá ľavicová strana v tomto parlamente, ste si objednali politický nátlak na tento parlament práve v európskych inštitúciách. Tak o čom tu hovoríte? Ďakujem. |
106 | 1,995 | KDH | Ľubomír Roman | Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, návrh zákona o regulácii reklamy má charakter praktický, a nie politický. Dôkazom toho je aj rôznorodosť predkladateľov poslancov koalície aj opozície. Pri príprave znenia zákona sme vychádzali zo zákona, ktorý prijala Česká národná rada, a ten vlastne vychádza z platného anglického zákona, ktorý je kontaktný s Európskou úniou. Predpokladali sme, že zákon v znení, ako bol pripravený pôvodne, je na naše pomery až príliš liberálny, a spoľahli sme sa na spoluprácu ostatných poslancov z jednotlivých výborov a ich pripomienky. Po zapracovaní pripomienok výborov, legislatívnej rady a vlády Slovenskej republiky gesčný výbor pripravil znenie, ktoré podľa môjho názoru rieši väčšinu sporných otázok a pripomienok, čo sa vyskytli v jednotlivých výboroch alebo v stanoviskách vlády, ministerstva hospodárstva a legislatívnej rady. Treba si uvedomiť, že v Českej republike je zákon už v platnosti a ide o nášho partnera v colnej únii, a tak vzniká dosť háklivá situácia. Slovenský spotrebiteľ je zaplavovaný reklamou na lieky, tabak, alkohol cez televíznu stanicu Nova, ktorej sledovanosť na Slovensku povážlivo narastá. Chystá sa družicové vysielanie českej stanice Premiéra. České periodiká, noviny, časopisy sú na Slovensku doma. Sú čitateľné a zrozumiteľné pre príbuznosť jazyka a nikto v súčasnej situácii colnoúnijnej reality nemôže tomu zabrániť. To ešte nehovorím o reklame na desiatkach satelitných staníc, ktoré môžu na Slovensku sledovať. Tým sa slovenskí výrobcovia a obchodníci ocitajú na domácom trhu, nehovoriac o trhu colnej únie a trhu v susedných krajinách, v nepríjemnej situácii znevýhodňovania trhu pokutami za reklamu a poklesu predaja ich výrobkov, takže mnohé slovenské subjekty vážne uvažujú, a mnohé to už robia, že budú používať na posudzovanie a propagáciu svojich výrobkov a trhových záujmov české médiá. V tomto roku je to už niekoľko desiatok miliónov slovenských korún. Nad dosahom deľby tzv. reklamného koláča pre slovenské časopisy, noviny, verejnoprospešné a súkromné médiá by sme sa mali zamyslieť a čo najskôr urobiť nápravu, kým nie je neskoro, aby sme nestratili aj to málo, čo máme k dispozícii. Slovensko je jednou z posledných európskych krajín, ktorá nemá zákon o reklame. Navyše v rámci tohto legislatívneho zákona sú i také paradoxy, akým je napríklad súčasná platnosť dvoch zákonov, z ktorých jeden reklamu tabakových výrobkov zakazuje. To je zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Mimochodom, je to jeden z posledných federálnych zákonov, ktorý už v Čechách neplatí. A druhý je zákon číslo 268/1993 Z. z. o prevádzkovaní televízneho a rozhlasového vysielania, ktorý povoľuje dokonca tabakovú reklamu v televízii (§ 6 odsek c). Iste mi dáte za pravdu, že treba zrušiť pravidlá hry nielen pre problematické skupiny produktov, ale i pre také okruhy problémov, akými sú pravdivá reklama, podprahová reklama, sankcie a podobne. V uliciach vidíme rôzne slnečníky, plagáty a iné prostriedky, ktoré jedni označujú za reklamu, iní za podporné prostriedky predaja. Návrh nového zákona presne definuje, čo je reklama a čo sú podporné prostriedky. Chceme azda, aby nás počas sledovania filmov, inscenácií, či športových prenosov v televízii rušili vsúvané reklamné šoty? Zákon to reguluje. Chceme, aby nevhodnou reklamou boli ovplyvňované deti? Zákon to tiež reguluje. Chceme, aby sme boli ovplyvňovaní podprahovou reklamou, či rušení už začínajúcou telefonickou reklamou, ktorá je v cudzine bežná? Aj to zákon reguluje. Chceme, aby nás poburovala neetická reklama na bilboardoch? Jedna už taká na Slovensku beží. Boli k nej i kritiky v novinách. Je taká výrazná, že ak sa šofér na tých päť zadných častí ženských tiel zahľadí, možno aj zabudne stlačiť brzdu. Rada pre reklamu vydala kódex reklamnej praxe, ktorý potvrdzuje i etiku reklamy. Nemali by sme spájať problematiku reklamy s problematikou ochrany zdravia občanov. Sú to totiž dva okruhy problémov, ktoré treba, nazdávam sa, riešiť oddelenými právnymi normami. Tak ako je to v iných krajinách. Veďme mládež k športu, vytvárajme mladým ľuďom podmienky, aby namiesto zabíjania času v zadymených pohostinstvách trávili čas hoci na improvizovaných športoviskách. Určite budú menej fajčiť. Navyše buďme objektívni. Tvrdí azda niekto v tejto sále, že cukrovinky, alkohol, káva či nealkoholický nápoj, ktorý obsahuje v jednom litri dvanásť lyžičiek rafinovaného cukru, sú zdraviu prospešné? A tieto reklamy bežia bez problémov. Ďalšie dôvody, prečo som za prijatie tohto zákona: Už zopárkrát som čítal sťažnosti spotrebiteľov, ktorí sa zúčastnili na rôznych súťažiach, a nikdy sa nedozvedeli ich výsledky. Kúpili si na dobierku reklamovaný výrobok, ktorý nefungoval, boli oklamaní. Ten, kto ich podviedol, zarobil, a kdesi sa smeje. Nemáme totiž právnu normu, ktorá by definovala klamlivú reklamu a jej následný postih. V samotných výboroch neboli pripomienky k tomu, aby takýto zákon nebol, ale skôr k osobitným ustanoveniam alkohol, lieky, tabak, zbrane. A niekedy sa mi zdalo, že je to kardinálny problém zákona. Pritom veľmi dobre viem a výskumy a prieskumy to jednoznačne dokazujú, že samotná reklama nevyrába masovo narkomanov, alkoholikov, masových nákupcov vrecúškových polievok alebo zberateľov najnovších traktorov. Skôr ide o informáciu o výrobku a prezentáciu firmy a najmä o slovenské výrobky a firmy, pretože o cudzích výrobkoch a firmách, či už alkoholu (cinzano, becherovka, budvar) a cigariet (Marlboro, Palmel), už vieme od čias socializmu. Doteraz sú tým zvýhodnení a budú ďalej cez zahraničné a české médiá. Nehovoriac napríklad o švajčiarskych a nemeckých liekoch. Zákon s úpravami, teda zapracovaním pripomienok Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, výborov Národnej rady a ministerstva hospodárstva iste nie je všetko riešiacou normou, no v ničom nezaostáva za podobnými zákonmi v okolitých krajinách a prináša poriadok do reklamy, ktorú tak veľmi potrebujeme. Kolegyne a kolegovia, žiaľ, situácia v republike, ale i v tomto parlamente, je značne polarizovaná. Zákon o reklame je však zákonom pragmatickým a potrebným. Prečo by práve tento zákon nemohol byť jedným z tých, kde sa odosobníme od straníckych záujmov a prejavíme konečne záujem aj o naše hospodárstvo? Ak by sme zákon predsa len, samozrejme, po diskusii a pripomienkach neschválili, prosím vás, aby sme odhlasovali aspoň záväzný termín pre vládu, ja navrhujem pre ministerstvo hospodárstva, s ktorým som hovoril, záväzný termín, do ktorého predložia návrh vládneho zákona o reklame. Ja navrhujem september. Je to veľmi, naozaj veľmi dôležité a potrebné. Ďakujem vám. Ďakujem, pán predseda. |
101 | 1,995 | SV | Milan Ftáčnik | Vážený pán predseda, veľmi pekne ďakujem, že ste mi udelili slovo. Aj keď viem, že nemožno diskutovať k tomu, čo povedal pán minister zahraničných vecí, chcem sa poďakovať ministrovi zahraničia, že veľmi korektne vystúpil k téme, ktorú sme navrhovali na širšiu diskusiu. Keďže nie je možné túto diskusiu konať, verím, že toto jeho vystúpenie bude základom diskusie o problematike začleňovania Slovenska do Európskej únie v jednotlivých orgánoch parlamentu, či už je to zahraničný výbor, alebo spoločný výbor Európskeho parlamentu a Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by sa mal ustanoviť v novembri tohto roku, a že aj opozičné strany, ktoré podporujú vládu v jej zámere začleniť Slovensko do Európskej únie, budú mať príležitosť zúčastniť sa na príprave jednotlivých rozhodnutí, aby sme mohli pomôcť naplniť cieľ, ktorý pokladáme za záujem Slovenskej republiky ako celku. Ďakujem za slovo. |
327 | 1,996 | DU | Eduard Kukan | Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, kolegyne a kolegovia, chcem interpelovať ministra zahraničných vecí slovenskej vlády vo veci spôsobu uskutočňovania zahraničnopolitickej línie Slovenska. Vedú ma k tomu dve udalosti z nedávnej minulosti vo vzťahu k našim susedom, k Rakúsku a k Poľsku. Istotne všetci sa dohodneme na tom, že vzťahy a spolupráca so susedmi sú veľmi dôležité a že všetci máme záujem na tom, aby boli čo najlepšie. Život je však zložitý a niekedy dochádza k takým povedal by som problémovým situáciám aj v takýchto vzťahoch. A v takýchto problémových situáciách je nesmierne dôležité, aby sa používala chladná hlava, rácio, rozumný postup a zváženie, posúdenie všetkých súvislostí a možných dosahov takýchto opatrení na vzťahy a spoluprácu so susedmi. Diplomatická nóta, ktorou ministerstvo zahraničných vecí reagovalo na rozhodnutie Najvyššieho krajinského súdu v Rakúsku vo veci zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska, bola dôkazom nekompetentnosti ministerstva zahraničných vecí. Obmedzím sa na takéto konštatovanie. Jej obsah, v ktorom sme dali na známosť naše nepochopenie princípu nezávislosti súdnictva v ktorejkoľvek demokratickej krajine, a mnohé ďalšie nedostatky, nebudem komentovať, dosť sa o tom hovorilo. Chcel by som však ešte spomenúť jednu vec, o ktorej sa zmienil aj pán poslanec Langoš. V diplomatických stykoch a v diplomatickej praxi, vo výmene diplomatickej korešpondencie medzi štátmi jestvujú určité pravidlá, ktoré sú buď napísané, alebo zaužívané, pretože mnohokrát sa opakovali. Jedným z nich je, že obsah diplomatickej korešpondencie sa musí najprv dozvedieť partner, ktorému je adresovaná, a až potom hromadné oznamovacie prostriedky. Slovensko túto zásadu porušilo. To je hrubá chyba, s ktorou sa jednoducho diskvalifikujeme a okrem iného aj staviame našich diplomatov, ktorí majú ochraňovať záujmy Slovenska v zahraničí, do absolútne frustrovanej situácie, pretože chceme od nich, aby vysvetľovali nevysvetliteľné a aby obhajovali neobhájiteľné, a to sa nedá. Takisto publikovaná reakcia ministerstva zahraničných vecí na výroky poľského prezidenta Alexandra Kwasniewskeho v Budapešti o prijímaní členov Vyšehradskej skupiny do NATO, kde zabudol spomenúť Slovensko, bolo takisto politicky chybné a nevhodné. Bolo veľmi nešťastne načasované. Došlo k nemu pár dní pred stretnutím s prezidentom Slovenskej republiky, kde sa tieto otázky mohli civilizovaným spôsobom vydiskutovať a vysvetliť. Z toho mi teda vychádza, že na ministerstve zahraničných vecí sú nejakí horliví jedinci alebo horúce hlavy, možno jedinec a hlava, ktorá v týchto problémových situáciách prijíma unáhlené rozhodnutia a tým spôsobuje mnoho škôd. Ak by som to mal prirovnať obrazne k tomu, že Slovensko pochoduje do Európskej únie a do NATO, tak takéto opatrenia v praxi znamenajú, že v tomto pochode si občas sami sebe strelíme do nohy, a keď sa takto sami zraníme, začíname sa veľmi úprimne a horlivo rozčuľovať a čudovať, že nemôžeme udržať krok s tými našimi kolegami a že za nimi začíname zaostávať. Chcem preto znovu formulovať svoju otázku ministrovi zahraničných vecí, či, a ak áno, ako má pán minister pri riadení rezortu ministerstva zahraničných vecí zabezpečené to, aby sa podobné nežiaduce prípady v budúcnosti neopakovali. Ďakujem. (Potlesk.) |
526 | 1,996 | HZDS | Marta Aibeková | Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľujem si veľmi stručne zareagovať na vystúpenie pána poslanca Šveca, ktorý pravdepodobne nebol pri prerokúvaní tohto bodu programu od začiatku v rokovacej sále, pretože na tieto otázky, ktoré položil, odpovedal veľmi vecne a erudovane pán poslanec Fico, ktorý sa vyjadril aj k zosúladeniu tohto návrhu zákona so zákonmi Európskej únie, pričom správne konštatoval, že tu neplatia jednotné normy, pretože v oblasti sociálnych vecí aj v problematike zamestnanosti je táto problematika aj v štátoch Európskej únie riešená individuálne. |
392 | 1,996 | HZDS | Ľubomír Novotný | Vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si predniesť vám pripomienky týkajúce sa orgánov štátnej veterinárnej správy. Svetová organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu FAO vypracovala štandard veterinárnych služieb, ktorý tvorí základ budovania ich organizačnej štruktúry v jednotlivých krajinách. Na základe tohto štandardu bola vybudovaná organizačná štruktúra štátnej veterinárnej správy a veterinárnej starostlivosti aj v bývalej ČSFR na úrovni národných ministerstiev a výživy s priamymi horizontálnymi a vertikálnymi väzbami bez ďalších riadiacich medzičlánkov. Operatívnosť a rýchly tok informácií smerom do okresov, do centra a opačne bol vysoko pozitívne hodnotený aj vedúcimi oddelenia Svetovej organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu OSN FAO, ktorí navštívili Slovenskú republiku v septembri 1993. Obdobné hodnotenia sú aj v zápisoch z inšpekcií vykonaných v rokoch 1992 a 1993 pracovníkmi stáleho veterinárneho výboru Komisie Európskej únie v súvislosti s kontrolami protinákazových opatrení veterinárnou ochranou štátneho územia a zabezpečenia kontroly zdravotnej bezchybnosti potravín a surovín živočíšneho pôvodu. V súčasnej organizačnej štruktúre a platnej veterinárnej legislatíve vyzdvihujú neovplyvniteľnosť a nezávislosť výkonu štátnej správy veterinárnej starostlivosti. Potrebu posilnenia výkonu štátnej správy a štátneho dozoru na úseku veterinárnej starostlivosti v súvislosti so vznikom množstva nových subjektov podliehajúcich veterinárnej kontrole deklarovali aj pracovné stretnutia šéfov veterinárnych správ štátov Vyšehradskej skupiny v rokoch 1992 a 1993. Nadväzne na túto skutočnosť Štátna veterinárna správa Slovenskej republiky uvádza dôvody na vyňatie orgánov štátnej veterinárnej správy z nového usporiadania odvetvovo riadených orgánov miestnej štátnej správy a ostatných orgánov štátu a ponechanie organizácií Štátnej veterinárnej správy Slovenskej republiky v špecializovanej štátnej správe. Dôvody sú: 1. Orgány štátnej veterinárnej správy nie sú len orgánmi miestnej štátnej správy. Ich účinnosť má celoštátny a prierezový charakter hlavne v oblastiach: veterinárna ochrana štátneho územia pred zavlečením veľmi nebezpečných a nebezpečných nákaz, zabezpečenie a uplatnenie národných programov eradikácie a likvidácie nákaz, povinná notifikácia výskytu nákaz. 2. Nové inštitucionálne začlenenie nezodpovedá medzinárodnému štandardu veterinárnych služieb FAO. Navrhovaným usporiadaním vznikne situácia, že výkonné orgány veterinárnej správy v krajoch a okresoch nebudú podliehať priamej riadiacej právomoci ústredného riaditeľa štátnej veterinárnej správy a zároveň zodpovednosti kompetentného ministra pôdohospodárstva. 3. Týmto organizačným a administratívnym usporiadaním sa oslabí a obmedzí priamy vnútorný systém riadenia a toku informácií pri výkone veterinárneho a potravinového dozoru. 4. Zhorší sa priame a účelové využívanie špecializovaných laboratórnych diagnostických pracovísk a finančných zdrojov podľa špecifických potrieb zabezpečenia úloh veterinárnej starostlivosti. 5. Rozdiely pri výkone potravinového a epizootického dozoru na úrovni miestnej štátnej správy môžu spôsobiť vážne prekážky pri medzinárodnom obchode so živými zvieratami, potravinami a surovinami živočíšneho pôvodu, garantom ktorého je štátna veterinárna správa. 6. Pokračujúci proces aproximácie veterinárnej legislatívy v Slovenskej republike s veterinárnou legislatívou Európskej únie predpokladá jej jednotný výklad, uplatňovanie v praxi, kontrolu a garancie na miestnej a centrálnej úrovni. 7. Orgány štátnej veterinárnej správy neposkytujú veterinárne služby obyvateľstvu. Tieto služby sú zabezpečované súkromnými veterinárnymi lekármi, ale v svojich jednotlivých špecializovaných zložkách zabezpečujú odborné, inšpekčné, diagnostické a monitorovacie činnosti, ktoré v konečnom dôsledku vedú k ochrane prioritného záujmu štátu, ochrane zdravia ľudí a zvierat. 8. Činnosť orgánov štátnej veterinárnej správy nespočíva len vo výkone a kontrole administratívnych rozhodnutí a vybavovaní agendy pre jednotlivých občanov. Jej činnosť zahŕňa aj špecifické odborné okruhy vo väzbe na laboratórnu diagnostiku, kontrolu odborných veterinárnych činností, na vedeckovýskumnú základňu, a to: predchádzanie nákazám a iným hromadným ochoreniam s uplatnením ozdravovacích programov, veterinárnu ochranu štátneho územia pred zavlečením pôvodcov nákaz, iných hromadných ochorení zvierat a zdravotne závadných živočíšnych produktov a krmív zo zahraničia, starostlivosť o zdravie zvierat vrátane hygieny ich prostredia, ošetrovania, výživy, plemenitby a prepravy, ochranu zdravia ľudí pred chorobami prenosnými zo zvierat na človeka a naopak, pred poškodením alebo ohrozením živočíšnymi produktmi, starostlivosť o zdravotnú a hygienickú bezchybnosť potravín a surovín živočíšneho pôvodu v súčinnosti s orgánmi ministerstva zdravotníctva, kontrolu a schvaľovanie veterinárnych liečiv a biopreparátov, kontrolu asanácie prostredia a asanačných kafilerických podnikov, kontrolu zdravotnej nezávadnosti krmív, ochranu a tvorbu životného prostredia pred škodlivými vplyvmi nachádzajúcimi sa v poľnohospodárskej a potravinárskej výrobe. Členenie orgánov štátnej veterinárnej správy a veterinárnej starostlivosti, ktoré nie je v súlade so štandardom FAO, môže: narušiť odborný výkon veterinárnej činnosti a informačné toky v celom riadiacom a odbornom procese, cielene a dlhodobo budované a priamo prepojené na medzinárodné organizácie a medzinárodné špecializované pracoviská, negatívne ovplyvniť medzinárodný obchod so živými zvieratami, surovinami a potravinami živočíšneho pôvodu, v dôsledku preferencie lokálnych či regionálnych záujmov môže spôsobiť čiastočnú izoláciu veterinárnej správy pre jej zapojenie do medzinárodných programov prevencie a eradikácie nákaz bezprostredne sa dotýkajúcich územia Slovenskej republiky, pri oslabení postavenia a funkcie orgánov veterinárnej správy spôsobiť značné národohospodárske škody hlavne pri prenose veľmi nebezpečných nákaz vo vzťahu k novým subjektom a faktorom, ktoré podliehajú štátnemu veterinárnemu dozoru a kontroluje ich, podľa vyjadrenia expertov FAO môže byť zdrojom výrazného zníženia efektívnosti a produkčných schopností živočíšnej výroby, narušiť systém potravinového dozoru, vyplývajúceho zo zákona číslo 152/1995 Z. z., nakoľko iba jeden zo subjektov vykonávajúci potravinový dozor bude podliehať horizontálnej integrácii orgánov štátnej správy, a negatívne ovplyvniť výkon kontroly vyplývajúcej zo zákona číslo 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat a nadväzných legislatívnych noriem. Dovolím si ešte upozorniť na Radu Európskych spoločenstiev, ktorá svojím uznesením z 15. októbra 1968 ustanovila stály veterinárny výbor na koordináciu veterinárneho práva, predpisov a kontrolu nariadení a opatrení. Výbor nie je len orgánom spoločenstva v zmysle zmluvy, preto ani nemá výkonnú moc, ktorá prislúcha komisii, no vo veterinárnych otázkach komisia nemôže rozhodnúť v rozpore s vyjadrením, resp. s odporúčaním výboru. Rada Európy preniesla na komisiu kompetencie realizácie veterinárnych predpisov. V prípadoch, keď je potrebné obzvlášť naliehavé rozhodnutie, musí existovať mimoriadne krátky čas. Výsledok rokovania rady vedie k zmene stálym veterinárnym výborom schválených opatrení z návrhu komisie. Pri komisii bol ustanovený vedecký veterinárny výbor, ktorý sa zaoberá otázkami zdravia zvierat, veterinárnych opatrení v rámci verejného zdravotníctva a ochrany zvierat. V uvedených oblastiach sú angažovaní odborníci z kruhov vedecko vysokokvalifikovaných osobností s odbornými vedomosťami. Dňa 15. júna 1976 sa komisia uzniesla na ustanovení poradného veterinárneho výboru, ktorý sa skladá zo zástupcov poľnohospodárskych, priemyselných a obchodných organizácií, zamestnancov, spotrebiteľov a združenia zverolekárskych povolaní v Európskej únii. Výbor má výlučne poradnú funkciu vo veterinárnych otázkach, ktoré sa týkajú aproximácie práva. Uvedené skutočnosti len zdôrazňujú dôležitosť veterinárnej problematiky a veterinárnej správy v otázkach medzinárodného styku, pri prevencii nákaz zvierat a zoonóz. Poukazujú na nezávislosť veterinárnej správy, na jej širšie dimenzie, ako určuje navrhovaná legislatívna úprava vo všeobecnej štátnej správe. Dovolím si vás upozorniť, že 30. 4. 1996 uskutočnil náš veľvyslanec v Bruseli pán Ján Lišuch konzultáciu s pracovníkmi tohto stáleho veterinárneho výboru, ktorý som bližšie opísal, a v tomto telegrame sa v podstate píše, že vzhľadom na novú legislatívu, ktorá sa v súčasnosti pripravuje v oblasti veterinárnej starostlivosti Slovenskej republiky, budú títo pracovníci neustále sledovať vývoj. Súčasná organizácia našej veterinárnej služby je považovaná za veľmi dobrú. Umožňuje operatívne rozhodovať a celá sieť veterinárnych pracovísk podlieha jednému centru, t. j. štátnej veterinárnej správe. Nový systém, na ktorý chceme prejsť, je z európskych štátov uplatňovaný v podstate len v Nemecku. Čo sa týka veterinárnej správy aj tu sa uvažuje o zmene tohto systému a v Nemecku je vôbec považovaný za zlý. Tu by som chcel upozorniť na stály veterinárny výbor. Myslím si, že to s ním nie je jednoduché, lebo vieme, že ak sa týmto pánom, ktorí sedia v stálom veterinárnom výbore, čosi znepáčilo, sami vieme, aké problémy sme mali pred tromi rokmi s vývozom jahniat, čo sú pre nás v podstate príjmy, len kvôli tomu, že sme nemali dostatočné označovanie zvierat podľa ich predpisov, sami vieme, ako dokážu v podstate pohnúť s takými mohutnými ekonomikami, ako je dnes Anglicko, kde stály veterinárny výbor zakázal na základe známej choroby šialených kráv tento vývoz, takže netreba, myslím, brať jeho odporúčania na ľahkú váhu. Na základe uvedených pripomienok by som si dovolil dať do zákona konkrétne návrhy, a to vypustiť z predmetného návrhu zákona: v článku I v § 3 ods. 1 písm. j) """"štátnej veterinárnej starostlivosti"""", v § 12 písm. d) """"okresné veterinárne správy"""", v § 13 ods. 2 písm. d) """"okresných veterinárnych správ"""", v § 13 ods. 3 písm. d) """"okresných veterinárnych správ"""", v § 13 ods. 4 písm. c) """"okresné veterinárne správy"""", v § 16 """"zákona Slovenskej Národnej rady číslo 11/1992 Zb"""". Ďalej vypustiť celý článok XV a dovolím si navrhnúť jeho nové znenie. Článok XV by znel: Zákon Slovenskej národnej rady číslo 11/1992 Zb. o organizácii veterinárnej starostlivosti Slovenskej republiky sa mení a dopĺňa takto: v § 3 ods. 1 písm. b) """"krajské veterinárne správy"""". Ostatné písmená sa posunú. Ďakujem za pozornosť. |
483 | 1,996 | KDH | Ivan Šimko | Ďakujem, pán predseda. Mám návrh na doplnenie tohto uznesenia, teda doplňujúci návrh k nemu. Stručne ho odôvodním. Ústavnoprávny výbor navrhol, aby sme vypustili z programu 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely Trestného zákona. Jeho návrh plne podporujem, pretože ide o zákon, ktorý je nebezpečný pre občanov tejto krajiny, ale je i škodlivý pre Slovensko ako celok. Riešenie, ktoré ústavnoprávny výbor navrhol, však nie je zásadným riešením. Ponecháva návrh v polohe akéhosi legislatívneho strašiaka. Navrhujem preto doplniť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o vypustení bodu číslo 13 z programu 20. schôdze takto: """"Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že o návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie (tlač číslo 395), nebude rokovať do konca I. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky."""" (Hlasy v sále.) Toľko návrh. Schválením uznesenia v tomto znení by sme dali jasný signál o úprimnosti našej vôle odstrániť tento kontroverzný zákon. Som presvedčený, že práve toto bude zaujímať i poslancov Európskeho parlamentu, ktorí nás prídu na budúci týždeň navštíviť. Predovšetkým som však presvedčený, že práve toto, teda či to myslí táto snemovňa so stiahnutím zákona naozaj, zaujíma občanov Slovenskej republiky. Prosím vás teda o podporu môjho návrhu. (Potlesk.) |
511 | 1,996 | SV | Brigita Schmögnerová | Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, bola by som rada, keby mi venoval chvíľočku pozornosť pán poslanec Moric, lebo moja poznámka je reakciou na jeho vystúpenie v niekoľkých smeroch. Mám možnosť a predpokladám, že aj vy si prečítate rôzne odborné štúdie, ktoré analyzujú vývoj slovenského hospodárstva. Musím priznať, že v žiadnej z nich a videla som ich niekoľko som sa nedozvedela o tom, že by rast hrubého domáceho produktu v tomto alebo budúcom roku mal dosiahnuť 8 %. Tento rok podľa všetkého sa možno dosiahne 7 % a v budúcom roku je odhad OECD na 5 %, vláda odhaduje 6 %. Pán poslanec, odkiaľ ste toto číslo zobrali? Druhá poznámka sa týka poskytovania pomoci zo zdrojov Európskej únie PHARE. Musím uviesť vzhľadom na to, že som mala možnosť si pozrieť všetky relevantné dokumenty, že členovia vlády v tomto prípade zavádzajú. Poskytnutie 26 mil. ECU na podporu podnikateľského sektora nebolo ničím podmieňované. Rozhodne nie tým, čo sa uvádzalo, že máme pustiť zahraničných investorov do strategických podnikov a do bankového sektora. Ide o bežnú pomoc všetkým transformujúcim sa štátom na podporu vstupu do Európskej únie. Zase máme jeden unikát: Slovenská republika je jediná z transformujúcich sa štátov a zároveň asociovaných štátov, ktorá v tomto roku nečerpala pomoc zo zdrojov Európskej únie PHARE. Prosím, odpovedzte, v nasledujúcich rokoch sa má poskytnúť zo zdrojov Európskej únie PHARE viac ako 200 mil. ECU, čo je skoro 10 mld korún. Ak sa nazdávate, že táto republika ich nepotrebuje pričom hovorím, že tieto zdroje nie sú ničím podmieňované, len ich efektívnym využitím -, tak potom povedzte, z akých iných zdrojov týchto 10 mld korún získame. Na záver by som chcela ešte navrhnúť ešte jedno uznesenie Národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje ministra zahraničných vecí, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o čerpaní bilaterálnej a multilaterálnej pomoci poskytnutej Slovenskej republike v roku 1996. Ďakujem. |
904 | 1,997 | DU | Ivan Rosival | Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené dámy a páni, hneď úvodom dávam procedurálny návrh na vyňatie dvoch bodov spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby dal samostatne hlasovať v časti C-IV o bode 6 a ďalej v časti C-V o bode 7. Obidva body boli prijaté Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. V prvom bode ide o presun medzi kapitolami, v druhom bode ide o presun v rámci jednej kapitoly. Môj prvý návrh sa týka návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorým sa má zvýšiť rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva o 2,6 mld. korún na úkor rozpočtu Všeobecnej pokladničnej správy. Dôvody, ktoré viedli náš výbor k takémuto hlasovaniu, je skutočnosť, že v poľnohospodárstve došlo k finančnej kríze, k veľmi kritickej finančnej situácii. Príčinou tejto kritickej finančnej situácie, jednou z príčin sú tzv. cenové nožnice, ktorými sa rozumie rýchlejší rast cien, za ktoré poľnohospodári nakupujú napríklad chemikálie, hnojivá, osivá, stroje, technológie, ako cien, za ktoré poľnohospodári predávajú svoje produkty. Uvediem konkrétne čísla. V rokoch 1995 a 1996 sa ceny vstupov do poľnohospodárstva zvýšili o 8, resp. o 9,4 %. Ceny, za ktoré poľnohospodári svoje produkty predávajú, sa zvýšili len o 3,3 a o 4,7 %. Tieto cenové nožnice sú mechanizmom, cez ktorý trvale neustále unikajú, odtekajú financie z poľnohospodárstva. Len za uplynulé tri roky, od roku 1994 do roku 1996, stratilo poľnohospodárstvo 8,8 mld. korún. Poľnohospodári na jednej strane stoja zoči-voči liberalizovaným cenám, ktoré neustále rastú, na druhej strane sú obmedzovaní cenami svojich produktov, ktoré už liberalizované nie sú. Pri cenách poľnohospodárskych produktov liberalizácia neplatí. Tu platia buď pevné ceny, pevná cena, ako je pevná cena surového kravského mlieka, alebo platia garantované či minimálne ceny za jednotlivé produkty. Tieto ceny sú určované Štátnym fondom trhovej regulácie vopred, s časovým predstihom, a sú určované tak, že sú v rozpore so záujmami poľnohospodárskej prvovýroby. Ďalším, ale nie posledným negatívnym činiteľom sú nízke dotácie. V roku 1989 dotácie do slovenského poľnohospodárstva predstavovali takmer 18 mld. korún, teda 17,9 mld. korún. V nasledujúcich dvoch rokoch, v rokoch 1990 a 1991, sa dotácie prudko znížili na 8 mld. A v ďalších rokoch potom bolo poľnohospodárstvo dotované približne 6 až 7 mld. Sk ročne. Pretože sa nedarí už niekoľko rokov zastaviť otváranie cenových nožníc, je nevyhnutné primerane zvýšiť dotácie. Výborom pre pôdohospodárstvo navrhovaných 2,6 mld. korún je takouto primeranou dotáciou. Preto si dovolím poprosiť vás o podporu tohto návrhu. Veľmi krátko sa zmienim o následkoch neustáleho unikania financií z poľnohospodárstva. Robím to preto, lebo sme tu počuli počas uplynulých dvoch dní ťažkosti, v ktorých sa nachádza rezort kultúry, školstva, zdravotníctva a iné. Rád by som preto upozornil na problémy, ktoré nastali, alebo skutočnosti, ku ktorým sa dospelo v poľnohospodárstve. Vďaka úniku financií a vďaka nízkym dotáciám sa veľmi stručne dá opísať stav v poľnohospodárstve asi takto: Poľnohospodárstvo spotrebúva svoj majetok, žije z podstaty. Stúpa zadlženosť, znižuje sa úrodnosť pôdy, nevykonávajú sa, neobnovujú sa technológie, strojový park, nevykonávajú sa potrebné opravy, údržba. Neustále klesá dôchodkovosť, klesajú príjmy. V dôsledku toho odchádzajú schopní pracovníci mimo rezortu. Podniky nie sú schopné sa pripravovať na vstup do Európskej únie a klesá konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov aj v rámci krajín CEFTA. Vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som podčiarknuť, že poľnohospodárstvo sa do tejto situácie nedostalo vlastnou vinou. Na rozdiel od iných rezortov poľnohospodári urobili výrazné racionalizačné opatrenia. Napríklad takmer o 60 % klesol počet pracovníkov poľnohospodárstva. Tento rezort opustilo viac ako 216 000 pracovníkov a dnes potraviny u nás produkuje 5,6 % obyvateľstva, čo je plne porovnateľný údaj so štátmi Európskej únie. Môj druhý návrh je na samostatné hlasovanie, týka sa bodu 7 v časti bod 7 úzko súvisí s bodom číslo 6, ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť. V oboch prípadoch ide o štátnu veterinárnu službu. Predpokladám, že gestorský výbor len nedorozumením oddelil od seba oba návrhy, oba body, ktoré sú navzájom úzko previazané a jeden na druhý nadväzuje. Oba návrhy totiž smerujú k rovnakému cieľu, k splneniu nových úloh, ktoré vyplývajú z rozhodnutí ministerstva pôdohospodárstva pre veterinárne oblasti a tiež k zabezpečeniu obvyklých úloh veterinárnej starostlivosti, veterinárneho dozoru a štátnej kontroly. Tieto úlohy môžu byť splnené len vtedy, keď sa na ich plnení budú podieľať nielen veterinárne odbory okresných a krajských úradov všeobecnej štátnej správy v rezorte vnútra, ale keď sa na ich plnení budú podieľať aj rozpočtové organizácie v pôsobnosti Štátnej veterinárnej správy v rezorte pôdohospodárstva. A práve pre činnosť týchto organizácií Štátnej veterinárnej správy sú potrebné financie, ktoré by táto správa získala prijatím bodu 7 spoločnej správy. Len v krátkosti na záver uvediem, o aké činnosti ide. Je to napríklad zber a vyhodnocovanie údajov mikrobiologickej kontroly potravinového reťazca v Slovenskej republike. Ďalej kontrola surovín živočíšneho pôvodu a analýzy rezíduí či zvyškov cudzorodých látok. Treťou takouto úlohou je činnosť Národného referenčného laboratória pre surové mlieko a mliečne výrobky. A posledným takýmto bodom je dobudovanie Ústavu štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv. Vážené dámy a vážení páni, na záver si vás dovoľujem požiadať o hlasovanie za oba návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktoré sú uvedené v bode 6 a 7 v časti C-IV a C-V. Ďakujem vám. |
878 | 1,997 | HZDS | Vladimír Mečiar | Na otázku by som mohol odpovedať asi tak, že za čias Aristotela, keď sa objavila nová pravda, vždy zabili sto volov. Do tohto času sa všetky voly triasli, že príde nová pravda. Časy sa menia. Ak sa zjaví v tíme HZDS nová tvár, vyvoláva to úžas a prekvapenie zo strany vládnej opozície. Pani Martinková, bohužiaľ, nesedela presne po mojom boku, sedela po boku štátneho tajomníka, tak ako to jej funkčné zaradenie vyžaduje, a sedela tam preto, že je poradkyňou predsedu vlády pre otázky európskej integrácie a vnútornej politiky Slovenskej republiky. Vyplýva jej to z titulu funkcie a zaradenia, ktoré v Úrade vlády, v inštitúcii, má. Je úplne normálne, že sa v parlamente intervenujú ústavní činitelia. Je úplne nenormálne, že sa intervenujú úradníci, poradcovia, zástupcovia štátu, na čo, páni poslanci, zo zákonov a ústavy štátu nemáte právo dovtedy, kým neporušujú zákony tohto štátu. (Potlesk.) |
546 | 1,997 | HZDS | Sergej Kozlík | Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci, predložený návrh zákona o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1996. Potreba vypracovania tohto zákona vychádza z medzinárodných záväzkov, ktoré prijala Slovenská republika v medzinárodných zmluvách a ktoré predpokladajú vnútroštátnu právnu úpravu. Ide najmä o Európsku dohodu o pridružení medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane a Všeobecnú dohodu o clách a Dohode GATT, vrátane znenia všetkých zmlúv, ktoré boli prijaté záverečným aktom uzavretým v Marakéši v roku 1994. Na túto právnu úpravu pamätá aj Dohoda o vytvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou z roku 1992. Predkladaná právna úprava vychádza z Dohody o vykonávaní článku 6 GATT, ktorá bola prijatá v rámci Uruguajského kola GATT. Pri vypracovaní návrhu zákona sa prihliadalo na nariadenie vlády Európskych spoločenstiev o ochrane pred dumpingovým dovozom z nečlenských krajín Európskeho spoločenstva, čím sa zohľadnila požiadavka aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Dumping, ktorým sa tovar jednej krajiny predáva na trh druhej krajiny za nižšiu cenu, ako je jeho cena v predávajúcej krajine, je odsúdeniahodný, ak spôsobí alebo hrozí spôsobiť škodu výrobe existujúcej na území druhej krajiny, alebo keď citeľne zabraňuje vytvoreniu domácej výroby. Pred takýmto spôsobom obchodu sa možno chrániť prijatím antidumpingových opatrení. Krajina, ktorá chce konať vo veci dumpingu, musí mať prispôsobenú legislatívu. Slovenská republika v súčasnosti nemá prijatý zákon na ochranu pred dumpingom. Tento nedostatok odstráni predkladaný zákon. Dumpingové konanie je administratívne zložité konanie založené na dokazovaní, ktoré sa vedie voči zahraničnému subjektu. Túto skutočnosť zohľadňuje aj predkladaný návrh zákona. Pri jeho úvodných ustanoveniach je vyjadrený účel, ktorým je úprava pravidiel posudzovania dumpingu pri dovoze tovaru, pravidiel na zisťovanie a posudzovanie dumpingovej ujmy a prijímanie opatrení na ochranu pred dovozom dumpingového tovaru. Ďalšie ustanovenia definujú pojmy, ktoré sa všeobecne používajú v súvislosti s problematikou dumpingu a sú pre tento okruh otázok špecifické. Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava tejto problematiky doteraz na Slovensku neexistovala, bolo potrebné zaviesť nové, doteraz nepoužívané pojmy do slovenského právneho poriadku. V ďalšej časti zákona je upravený postup pri skúmaní podnetu a konanie. Zákon umožňuje prijať opatrenia predbežného charakteru, ktoré majú zabrániť dovozu dumpingového tovaru do Slovenskej republiky, ktorý spôsobuje dumpingovú ujmu, a eliminovať tak negatívne účinky takéhoto dovozu, prípadne im úplne predísť. Pri zisťovaní dumpingovej ujmy sa skúma objem dovozu dumpingového tovaru a následný vplyv na ceny na domácom trhu. Vznik dumpingovej ujmy alebo jej hrozby v dôsledku dovozu dumpingového tovaru je podmienkou na možnosť prijatia antidumpingového opatrenia, ktorým je aplikácia antidumpingových ciel na tovar, ktorý bol prepustený do režimu voľného obehu. Podstatnou skutočnosťou pri rozhodovaní o výške cla je to, aby clo bolo dostatočné na odstránenie škody spôsobenej domácemu výrobnému odvetviu. Musí byť vyberané na nediskriminačnom základe k dovozom zo všetkých zdrojov, o ktorých sa vyšetrovaním zistilo, že sú dumpingové a pôsobia škodu, okrem tých, kde boli prijaté cenové záruky. Antidumpingové clo môže ostať v platnosti len tak dlho a v tej miere, aká je nevyhnutná na vyváženie dumpingu, ale maximálne 5 rokov. Dumpingové konanie vedie ministerstvo financií ako nestranný orgán. Nestrannosť je vyjadrená tým, že v kompetencii ministerstva nie je priamo obchodná politika, ale má nástroje, ktoré môže v prípade potreby použiť. Počas konania o dovoze dumpingového tovaru spolupracuje s ministerstvom hospodárstva, zahraničných vecí, Protimonopolným úradom a inými vecne príslušnými ministerstvami. Predkladaný návrh obsahuje aj povinnosť notifikácie, ktorá má zabrániť podvodom pri uplatňovaní antidumpingových cien. V praxi to znamená, že okamžite ako orgán poverený konaním zistí, že sú dostatočné dôkazy odôvodňujúce začatie konania, verejne oznámi toto začatie konania v Obchodnom vestníku. Rovnako platí povinnosť zverejnenia výsledkov konania, ako aj rozhodnutie o uložení alebo zrušení cla. Z krajín strednej a východnej Európy pridružujúcich sa k Európskej únii takúto právnu úpravu prijalo už Poľsko, Maďarsko a 4. decembra 1996 bol tento zákon schválený aj vládou v Českej republike. Vážené dámy, vážení páni, zákon o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru je zákonom, od prijatia ktorého sa očakáva, že vyplní citeľnú medzeru v právnom poriadku Slovenskej republiky. Náš štát tak bude mať nástroj, ktorý bude čeliť negatívnemu javu dumpingu. Z uvedených dôvodov prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne. |
719 | 1,997 | HZDS | Miroslav Maxon | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu o prerokovaní zákona zo 14. mája 1997 o revitalizácii podnikov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva túto správu Národnej rade v súlade s § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky zákon zo 14. mája 1997 o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1585 z 30. mája 1997. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. K predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Neodporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon opätovne schváliť predložil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. V prípade iného rozhodnutia Národnej rady, ako tento výbor navrhoval, výbor navrhol schváliť pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v pripomienkach pána prezidenta a aj v spoločnej správe pod bodmi 1, 2 a 3. Podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nevyslovila so zákonom súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Vážené dámy, vážení páni, z uvedených uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tejto správe nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, treba však zdôrazniť, že podľa § 52 ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uviedol v uznesení stanovisko štyroch členov výboru, ktorí v čiastkovom hlasovaní vyslovili súhlas s pozmeňujúcimi návrhmi predloženými prezidentom Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správ, územnú samosprávu a národnosti rovnako uviedol vo svojom uznesení stanovisko troch poslancov, ktorí s predmetným uznesením nevyslovili súhlas. Gestorský výbor na základe stanovísk k uvedenému zákonu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 14. mája 1997 o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, schváliť bez zmien, ktoré sú uvedené v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa, ako aj návrh uznesenia k uvedenému zákonu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň ma tento výbor poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady v druhom čítaní, predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z. návrh na uznesenie Národnej rady, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy. Vážené dámy, vážení páni, to je informácia o spoločnej správe k tlači 679 pod číslom 679a. Ďakujem pekne za pozornosť. |
658 | 1,997 | HZDS | Ivan Gašparovič | Ďakujem, pán podpredseda. Druhú otázku premiérovi kladie pán poslanec Weiss: """"Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou nebude prijaté do NATO v prvej skupine krajín. To iste hrozí vo vzťahu k Európskej únii. Znamená to nenaplnenie priorít programu vlády. Pociťujete za to osobnú zodpovednosť?"""" Je to zasa otázka vyslovene pre premiéra. |
905 | 1,997 | HZDS | Sergej Kozlík | Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som sa v záverečnom vystúpení o rozprave k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998 vyjadril k odznenej diskusii. V prvom rade musím konštatovať, že priebeh diskusie je poznamenaný tým, že navrhovanie pozmeňujúcich návrhov sa počas týchto dvoch dní stalo národným športom, že ten rozsah pozmeňujúcich návrhov je skutočne rozsiahly. Nejdem komentovať čísla, ktoré zazneli, tých 7 miliárd korún, vyše 7 miliárd korún navŕšenia výdavkov, ktoré sú sčasti kompenzované aj krátením niektorých výdavkových kapitol v iných položkách, ale nesporne je výrazný tlak na príjmovú aj výdavkovú stránku predkladanej predlohy schválenej vládou. Včera som upozorňoval, že návrh štátneho rozpočtu pokladám za prísny, ale únosný a že je možné s týmto návrhom rozpočtu alebo pri schválení vládnej predlohy korektne riadiť finančné hospodárenie štátu. Vyzval som dôrazne poslancov nielen koaličných, samozrejme, tá výzva platí pre celú Národnú radu, že umelým zvyšovaním príjmov a výdavkov môže dôjsť k tomu, že sa návrh štátneho rozpočtu v tomto parlamente stane nepriechodný. Čaká nás zložitá úloha, pretože určité poslanecké kluby sa budú zapodievať celým radom pozmeňujúcich návrhov, bude sa nesporne hľadať ich logika, vnútorná previazanosť. Ja opätovne z pozície zástupcu predkladateľa, t. j. vlády, zdôrazňujem to vstupné vyjadrenie, že nepristúpim na to, aby došlo k zásadným korekciám príjmov a výdavkov, ktoré sú obsahom predložených pozmeňujúcich návrhov, a budem sa snažiť o tomto presvedčiť ako vlastný poslanecký klub, tak aj koaličné a prípadne ďalšie poslanecké kluby. To na margo pozmeňujúcich návrhov. Čo sa týka diskusie, predovšetkým prebiehali tu a stále rezonujú diskusie ohľadne toho, kto vlastne rozbehol ekonomický rast Slovenskej republiky, kto jej dal základné stabilné proporcie. Pani poslankyňa Schmögnerová sa tu prezentovala ako strojkyňa alebo členka vlády, ktorá dala základný impulz tomuto štátu. Chcel by som pripomenúť, pani poslankyňa, že keď vláda Vladimíra Mečiara plánovala ekonomický rast na rok 1994, pri konštrukcii štátneho rozpočtu na rok 1994, tak len to, že sme plánovali nulový rast, bolo predmetom výsmechu celej opozície, včítane poslancov Strany demokratickej ľavice, a v 1. kvartáli 1994 sa už prejavil ekonomický rast. Ak si dobre pamätáte, odchádzali sme z vlády v marci 1994, keď sa už ekonomický rast v tomto štáte naplno prejavil. Takže ak mám pomenovať, čo sa stalo v roku 1994, nastúpili ste do rozbehnutého vlaku jednou stranou a vo voľbách ste druhou stranou z neho vybehli. (Potlesk.) Ale nie je to meritórna otázka, tým nechcem povedať, že sa robila nekvalifikovaná politika. Chcem povedať, že sa jednoducho pokračovalo v politike, ktorá nadviazala na to, čo robila vtedajšia vláda pána Mečiara, a že sa neprerušila kontinuita. To pokladám za nesmierne dôležité z hľadiska ďalšieho vývoja tohto štátu. Predpokladám, že aj ten budúci vývoj bez ohľadu na nejaké politické výsledky volieb a podobne jednoducho bude mať svoju kontinuitu. A nabáda ma k tomu aj trebárs, pani poslankyňa, lebo reagujem na vaše vystúpenie, aj článok v Profite, kde hovoríte, že """"v rámci prístupu do Európskej únie nemožno končiť pri aproximácii a treba robiť opatrenia vo všetkých sférach hospodárstva, ktoré sa teraz odkladajú, a my ich odkladať nebudeme"""". Takže som veľmi rád, pokiaľ zazneli takéto slová, verím, že pri hlasovaní o DPH prejavíte tento svoj konštruktívny postoj a konštruktívny postoj k prístupovým procesom do Európskej únie. Príkladov v okolitých krajinách je dosť. Budem sa tešiť a pozriem si špeciálne vaše hlasovanie. Pretože nie je to jednoduché, treba vykonať veľa nepopulárnych opatrení, ak chceme stabilizovať rozpočtové vzťahy a ak chceme aj splniť to, čo od nás oprávnene Európska únia zo stránky ekonomickej požaduje, to znamená vyrovnanie niektorých konkurenčných podmienok. Ďalšia vec, na ktorú by som chcel reagovať a ktorá často zaznela práve z vašich úst, je otázka, že 28 % výdavkov štátneho rozpočtu pohltí dlhová služba. To nie je pravda. Dlhová služba pohltí zo štátneho rozpočtu to, čo je rozpočtované v rámci úrokov. A láskavo nepodsúvajte do štátneho rozpočtu krytie dlhovej služby, ktorá ide iným okruhom, než sú priame výdavky štátneho rozpočtu, je tzv. revolvingom. Je jasné, že musí byť podchytená v zákone o štátnom rozpočte, pretože definuje určitý model, zmocňuje vládu a zmocňuje teda riešenie krytia dlhovej služby prostredníctvom dlhopisov, ale nie je to bezprostredný vzťah k výdavkom štátneho rozpočtu v rámci bežného hospodárenia. Čo sa týkalo bytovej výstavby, že sa koná na úkor diaľnic, opäť chcem polemizovať. My musíme zabezpečiť istý rozvoj diaľnic nielen preto, že je to zámer vlády, ale jednoducho firmy, ktoré zabezpečujú túto výstavbu, sa musia nastaviť na istý objem, ktorý sme vydefinovali na objeme zhruba 10-12 miliárd Sk ročne s tým, že vytvárame tlak na firmy v tom zmysle, že slovenský trh je malý pre stavebníctvo a nie je možné sťahovať kapacity zo zahraničia smerom dovnútra. Tento efekt zastavenia výstavby diaľnic na objeme zhruba 10-12 miliárd už vytvára patričný tlak, konkurenčný tlak pri zadávaní diaľnic a dochádza k výraznému stláčaniu ceny kilometra výstavby diaľnic, a to je to, čo sme sledovali. Ale to nie vždy pri rozbehu výstavby, pretože to bolo treba naštartovať, môžeme dosiahnuť. Môžem povedať, že v roku 1997 sa tento výsledok, tento efekt dostavil a v roku 1998 začne naplno fungovať, že bude tlačenica na trhu stavebných prác a bude to opäť vytláčať stavebné práce smerom do zahraničia. To znamená, že nie je možné zo strany podnikateľov v stavebníctve očakávať, že slovenský trh je v stave saturovať kapacity, ktoré sú podstatne väčšie. Čo sa týka definície alebo tých výhrad, a to zaznelo z úst viacerých poslancov, pokiaľ ide o kvalitu hrubého domáceho produktu, určite je to problém, o ktorom je možné veľ diskutovať. Je potrebné strážiť kvalitu hrubého domáceho produktu, ona sa, samozrejme, medziročne vyvíja. Tie proporcie štruktúry hrubého domáceho produktu sa menia, ale keď teraz hovorím o roku 1997, to znamená, je to už vlastne predposledný rok činnosti vlády, ak definujem štruktúru hrubého domáceho produktu v stálych cenách za tri kvartály, tam vzrástol o 6 %, treba povedať, že zmierňujúco tam pôsobil rast objemu priemyselnej produkcie, predovšetkým ale v dôsledku toho, že bol o 4 dni nižší fond pracovného času ako trebárs v predchádzajúcom roku, čo určite pôsobilo na nižší vplyv tohto ukazovateľa v rámci hrubého domáceho produktu. Ďalšie čísla sú veľmi zaujímavé a podporné pre kvalitu hrubého domáceho produktu. Rast pridanej hodnoty bol medziročne za tri kvartály 9,2 %, objemy odvedených daní z pridanej hodnoty a daní zo zahraničného obchodu 18 %. Spomínali sme tu hrubý fixný kapitál, ktorý o 18,2 % prevýšil úroveň rovnakého obdobia minulého roka. Rozoberali sme si aj štruktúru hrubého fixného kapitálu na štruktúre obstaraných investícií s tým, že sa na tom podieľajú predovšetkým súkromné firmy. Čo sa týka konečnej spotreby domácnosti, vzrástla o 6,7 %, to znamená, že už dochádza k miernemu poklesu. A medziročný prírastok konečnej spotreby štátnej správy predstavoval len 4,1 %, to znamená, že tie tempá sú výrazne nižšie oproti predchádzajúcim rokom. Pokiaľ ide o export, ten pôsobil na rast hrubého domáceho produktu 8,2 %. Opäť je tu teda akcelerácia oproti predchádzajúcemu obdobiu. Iste, dá sa predstaviť aj zdravší rast, to znamená postavený trebárs výlučne alebo v ešte väčšej miere na exportných aktivitách, na čistom exporte a podobne, ale štát musí proste reagovať vždy na tie podmienky a správať sa v rámci tých podmienok, ktoré bezprostredne sú, ktoré existujú v danej ekonomickej situácii. Posledná poznámka, ktorú mám ešte k hrubému domácemu produktu, je tá, že k 30. 9. podiel súkromného sektora na tvorbe hrubého domáceho produktu vzrástol na 82,4 %, to znamená, že sme už ďaleko predstihli aj mnohé vyspelé západné krajiny, a teda prešli sme významnou transformáciou hospodárstva, ktorá opäť môže naznačovať isté priaznivé tendencie, pretože to bola jedna zložitá etapa, ale bolo ju treba prejsť. Čo sa týka kritiky Kťuk-Dolinskej, už som to tu spomínal, že pani Schmögnerová pravidelne kritizuje to, že sa objavuje položka krytia tých výdavkov Kťuk-Dolinská, ale pozabudla, že podobne bola uhradená táto položka v roku 1994, keď bola vo vláde, a podobne bola plánovaná v návrhu štátneho rozpočtu a ona... |
778 | 1,997 | KDH | Ján Figeľ | Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vo svojom príspevku krátko pridať k diskusiám, ktoré tu odzneli, hlavne poznámky, ktoré sú viac špecifické. To, čo mnohí rečníci uviedli ako vážnejšie problémy slovenského poľnohospodárstva, žiaľ, pretrváva, tie parametre sú zo správy celkom jasné a viac-menej kopírujú aj parametre života na Slovensku. Konkrétne spomeniem stratovosť podnikov. Je to aj v priemysle, za štyri roky bolo vyše 54 % stále stratových. V poľnohospodárstve je to podobné vysoká platobná neschopnosť, zaostávanie príjmov tých, ktorí pracujú v poľnohospodárstve, za ostatnou ekonomikou, za ostatnými ekonomicky činnými obyvateľmi. Tým sa vytvára alebo prehlbuje neatraktívnosť zamestnania v poľnohospodárstve. Samostatnou kapitolou sú nízke investície v agropotravinárskom komplexe, ich klesajúci podiel na celkových investíciách na Slovensku. Celkové investície na Slovensku sú tiež nízke oproti susedom, napríklad 7-krát nižšie ako v Českej republike, zhruba 10-krát nižšie ako v Maďarskej republike. A týmto sa vytvára budúce zaostávanie poľnohospodárstva v celkovom hospodárstve (hlas z pléna) áno, zahraničných investícií -, ale aj v regióne, ak to berieme prinajmenšom v malom višegrádskom alebo v rámci CEFTA. Mali by sme držať krok aspoň so susedmi, ak chceme udržať v budúcnosti krok s Európskou úniou, pretože ak do nej chceme vstúpiť a, samozrejme, nie ako chudobní, nielen preto, aby sme dostávali finančnú solidaritu, ale aby sme boli schopní konkurovať. Od Európskej únie naozaj viac potrebujeme informácie a porovnateľné podmienky pre obchod. Momentálne alebo v budúcnosti, ktorú chceme dotvárať spolu, nebudú potrebné nejaké administratívne opatrenia, tie sú skôr brzdou alebo prekážkou. Chceme, aby si konkurovali poľnohospodári, a nie úradníci, prípadne ich pečiatky a subvencie. Do tretice, od Európskej únie môžeme už teraz dostávať značnú technickú pomoc, dokonca aj investičnú pomoc. Druhá strana myslím Európska únia od nás očakáva oveľa viac než doteraz jasnú perspektívu, jasnú orientáciu. Ťaživým problémom poľnohospodárstva už roky je transformácia, mnohí sme do nej politicky vtiahnutí, niektorí aj osobne, zdá sa, ako keby sme neboli schopní ju dokončiť úspešne. Hovorí o tom čiastočne aj správa. Súčasná politika sa na jednej strane snaží zachovať poľnohospodársku podnikovú štruktúru z obdobia kolektivizácie, aj keď s modernizáciou, aj keď s istými opatreniami, ale sú to veľké celky, ktoré vlastne prešli len ledabolo transformáciou. A na druhej strane pripravuje a prijíma právne normy, ktoré sú podobné alebo veľmi blízke európskym normám, čo je chvályhodné. Tento vnútorný konflikt prináša súčasné ťaživé výsledky, ale aj budúce problémy. Zákon číslo 264/1995 Z. z. tohto parlamentu, ktorým sa menil a dopĺňal zákon číslo 42/1992 Zb. o úpravách majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách sprevádza množstvo podaní na súdy, množstvo podnetov pre poslancov. Sám som adresátom veľa takýchto podnetov, a dostali sme sa do situácie, keď ani tretina družstiev nebola schopná vyrovnať sa s transformáciou ani v tom podaní, ako to zákon predpokladal. Ministerstvo alebo vláda dodnes nevydali vykonávací predpis pre túto problematiku a ona sa naozaj skomplikovala. Tie podania, tisíce podaní na súdoch, sú dôkazom ťaživosti tohto stavu. V takom prostredí sa veľmi ľahko situácia zneužíva schopnejšími alebo aj """"schopnejšími"""" manažmentmi, ponúkaním vydieračských podmienok alebo zmlúv. Napríklad takzvaným """"prebaľovaním"""": Ak sa kupuje tovar v škatuli, tak škatuľa zostáva a tovar si zoberie manažment do novej eseročky alebo do novej firmy, a tým vlastne prichádzajú podielnici o svoj podiel v jeho reálnej hodnote. Pán minister, chcem sa teda spýtať, aké opatrenia ste prijali alebo ešte chcete prijať na nápravu tohto stavu, a chcem navrhnúť aj uznesenie, jedno z troch, ktoré by malo znieť: """"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky prijať legislatívne opatrenia na zavŕšenie procesu transformácie poľnohospodárskych družstiev v zmysle trhovo konformných princípov."""" Dovoľte mi, po druhé, povedať pár slov k dotáciám. Je to téma citlivá, možno najcitlivejšia, lebo ide o peniaze, je ich nedostatok, je relatívne malá transparentnosť v rozdeľovaní, aj keď existujú výnosy, ktoré to predpisujú, a je relatívne nízka efektívnosť týchto prostriedkov a ich využívania osobitne tam, kde sú normálne produkčné podmienky. Chcel by som za Kresťanskodemokratické hnutie povedať skrátene, že si vieme predstaviť efektívnejšiu dotačnú politiku založenú na niekoľkých princípoch. Po prvé, malo byť jemnejšie členenie produkčných pásiem. Po druhé, malo by nastať zníženie hranice pre nárok na dotáciu. Po tretie, mali by byť viac dotované výstupy než vstupy. Svoje tvrdenie opieram o naše poznatky, ale aj o čerstvú správu """"OECD prehľad poľnohospodárskych politík: Slovenská republika"""". Je to z týchto dní. Poviem len jednu vetu zo záveru: """"Niektoré z momentálne aplikovaných nástrojov poľnohospodárskej politiky, ako sú dotácie vstupov, môžu skôr ublížiť ako napomôcť vývoj smerom ku konkurenčnému poľnohospodárskemu sektoru."""" Táto jedna veta stačí. Určite by sme ocenili a podporili oveľa viac dotácií na úvery, pretože tam sa uplatňuje oveľa viac aj podnikateľské riziko. V tom prípade treba celkom pokojne povedať, že stačí menej dávať na štátne úrady, menej na tajnú službu, možnože menej strácať preplácaním dovozov, ktoré predtým niekto využil ako výhodné vývozy. Po štvrté, sme za to, aby dotačnú politiku riešil v princípoch zákon, nie výnos ministerstva pôdohospodárstva, ale zákon do tej miery, do ktorej to môže ošetriť a ponechať flexibilitu na každoročné opatrenia. Preto navrhujem druhé uznesenie: """"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vypracovať a predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o štátnych dotáciách pre pôdohospodárstvo, ktorým sa ustanovujú základné princípy a mechanizmy ich prerozdeľovania a základné práva a povinnosti poberateľov dotácií a orgánov oprávnených na ich prideľovanie a kontrolu ich použitia."""" Ešte uvediem jednu vetu k finančnej politike. Veľmi podporujeme uznesenie, v ktorom sa odporúčajú daňové prázdniny pre začínajúcich podnikateľov v agrokomplexe. A ešte jedna myšlienka k nepotravinárskej poľnohospodárskej produkcii. U nás sa začína a verím, že vďaka modernizácii a budúcnosti nášho poľnohospodárstva v európskych dimenziách bude mať oveľa viac priestoru značná produkcia rastlinných olejov. Stále je veľký priestor na produkciu iných pohonných hmôt, osobitne takých, ako je etanol alebo metán, teda obnoviteľných zdrojov energie, ktoré vďaka produkcii na vidieku môžu využívať lepšie miestne zdroje, nahrádzať tie zdroje energie, ktoré musíme dovážať a, samozrejme, ich použitie, ich spaľovanie je ekologicky oveľa menej škodlivé pre túto krajinu. Dovoľte mi, milí kolegovia a kolegyne, ešte pár myšlienok k úlohe profesijných zväzov a potom k vidieckej problematike. Chceme podporiť oveľa intenzívnejší dialóg vlády, resp. exekutívy s profesijnými združeniami, zväzmi a komorou. Je doslova v záujme vlády, aby mala za partnerov silné, zdravé profesijné zväzy a poľnohospodársku a potravinársku komoru. Rád by som sa od pána ministra dozvedel v záverečnom slove, ako zohľadňuje vláda námety a pripomienky profesijných zväzov napríklad v tejto správe, ale aj vo svojej konkrétnej politike. Na druhej strane chcem povedať s celou vážnosťou, že združenia a zväzy musia byť pripravené zobrať na seba väčší podiel zodpovednosti za vývoj v poľnohospodárstve a v potravinárskom sektore, v lesníctve aj vo vodnom hospodárstve. Na záver by som rád venoval niekoľko minút tematike rozvoja vidieka. Som podpredsedom Výboru Parlametného zhromaždenia Rady Európy pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a táto tematika je veľmi vážna a citlivá, osobitne na pôde Rady Európy, ale aj v Európskej únii. Európska únia sa vážne zamýšľa nad reorganizáciou spoločnej poľnohospodárskej politiky na spoločnú vidiecku politiku, pretože udržanie ďalšieho rozvoja vidieka si vyžaduje iný prístup, než tomu bolo doteraz. Na Slovensku vidiecke obyvateľstvo je zatiaľ máme rôzne definície v Európe, ale aj u nás ale ak zoberieme sídla pod 5 000 obyvateľov, tak predstavuje 42 % celkového obyvateľstva. V Európe je to viac ako 50 % obyvateľov a viac ako 80 % povrchu sa dá označiť ako vidiecka oblasť, vidiecky región. Ak sa nebude dariť poľnohospodárstvu na vidieku, tak sa nebude dariť vidieku ako takému, dariť ľuďom a dedinám. Aj na Slovensku pozorujeme javy, ktoré znamenajú odchod mladých ľudí z vidieka, prípadne starnutie vidieckeho obyvateľstva. Pritom vidiek je charakteristický jedinečnou kultúrnou, ekonomickou a sociálnou štruktúrou, má osobitné zloženie činností a veľkú rôznosť krajiny. Poľnohospodárstvo nemožno z tejto témy vynechať alebo vytesňovať na okraj, ono je a musí zostať chrbtovou kosťou vidieckej ekonomiky. Samozrejme vrátane lesného a vodného hospodárstva tam, kde ide o špecifické oblasti. Myslím si, že bude rásť význam vidieka pre voľný čas, pre osobný rozvoj, pre modernú kvalitu života. Vidiek potrebuje primeranú správu prírodných zdrojov, lebo je väčšinou ich zdrojom, potrebuje udržať a zvýšiť biodiverzitu a kultúrnu tvárnosť krajiny. Cieľom vidieckej politiky by malo byť podporiť všetkými možnými spôsobmi miestne schopnosti budovania udržateľného rozvoja vo vidieckych oblastiach, osobitne samosprávne, individuálne a kolektívne iniciatívy na miestnej úrovni. Nemôžu byť tieto politiky úspešné bez ľudí, ktorí tam žijú, bez ich participácie. V správe sa uvádzajú osobitné problémy a programy pre niektoré okresy väčšinou severného, východného, čiastočne južného Slovenska, ktoré trpia buď zdedenými, alebo aj modernými nedostatkami v rozvoji. Chcel by som uviesť, že väčšinou ide o okresy, ktoré majú zároveň aj najvyššiu mieru nezamestnanosti, že ide o okresy, ktoré majú aj najnižšiu mieru zahraničných alebo domácich investícií a že často ide o okresy prihraničné okolo východných, severných a južných hraníc Slovenska, ktoré trpeli aj za socializmu, pretože internacionalizmus sa neprejavoval hospodárskym rozvojom týchto okresov, ale len, samozrejme, politickou štafážou, a tieto regióny potrebujú zásadnú pomoc aj dnes. Vidiecka politika musí zahŕňať aj otvorenú prihraničnú spoluprácu. Chcel by som tu uviesť jeden dôležitý počin alebo podnet pre slovenský parlament, ale osobitne pre slovenskú exekutívu v tomto |
793 | 1,997 | SMK | Pál Csáky | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Teraz na poslednú chvíľu sme sa rozhodli, že vystúpia aj predsedovia poslaneckých klubov Maďarskej koalície, pretože aj keď sme povedali naše stanovisko na spoločnom zasadnutí výborov a taktiež sme sa niekoľkokrát aj politickými a inými spôsobmi vyjadrili k tejto veľmi vážnej otázke, ale vzhľadom na to, že sa to prerokuje teraz takýmto spôsobom na pôde slovenského parlamentu, cítime potrebu ešte raz úplne jednoznačne prezentovať naše stanovisko. Takže za MKDH chcem povedať nasledujúce: MKDH vždy podporovalo a podporuje členstvo Slovenskej republiky aj v NATO, aj v Európskej únii. Chcem úplne verejne deklarovať, že iné možné smerovanie Slovenskej republiky pre nás je neprijateľné a ani nevidíme reálnu šancu na reaizovanie inej možnej cesty. Ďalej chcem povedať, že nie z dôvodu, že to chce niekto od nás na Západe, nie z tohto dôvodu, že to chce Európska únia, nie z tohto dôvodu, že to chce vláda Spojených štátov amerických, chceme demokraciu v tejto krajine, ale z toho dôvodu, že sme občania Slovenskej republiky a my tu chceme žiť v demokratických pomeroch. Ide o náš záujem a ide o záujem občanov tohto štátu a tejto spoločnosti, aby tu boli ľudské a znesiteľné pomery, a preto sme kritizovali a kritizujeme politiku súčasnej vlády Slovenskej republiky, pretože táto vláda nedodržuje všeobecné demokratické princípy vo svojej praktickej politike a obávam sa, že to môžem povedať aj o parlamentnej väčšine tu v slovenskom parlamente aj slovenský parlament prijíma také rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s demokratickými zvyklosťami vo svete. A tie pripomienky alebo ten štandard, ktorý sa od nás vyžaduje, nie je špecificky vyžadovaný len od Slovenskej republiky, ale od každého demokratického štátu vo svete. Takže, dámy a páni, dnes pravdepodobne dôjde aj k tomu, že budeme mať mimoriadnu schôdzu. Ak na mimoriadnej schôdzi zase budete hlasovať proti tomu, aby bol vrátený pánu Gauliederovi mandát, tak prijať takýto dokument nemá zmysel, a prepáčte, zosmiešňujeme sa. (Šum v sále.) Dovoľte mi, aby som vzhľadom na to, že pán Augustín Marián Húska tu tuším predvčerom vystúpil s určitou interpretáciou, aký má názor Európska únia na dianie v slovenskom parlamente, chcem prečítať oficiálne stanovisko... (Šum v sále.) Nie, prosím, nie sme... (Hlasy z pléna.) |
785 | 1,997 | SV | Milan Ftáčnik | Vážený pán podpredseda, v tejto chvíli sme sa dostali vlastne takmer na koniec 33. schôdze. Zostáva nám prerokovať už len jeden bod programu, o ktorom môžeme rokovať až zajtra poobede, pretože vtedy uplynie lehota 48 hodín na prerokovanie zákona o neprivatizácii STV 2, ktorý vrátil prezident na žiadosť vlády. Chcem dať procedurálny návrh, aby sme dnes prerušili rokovanie a pokračovali v ňom na budúci týždeň v utorok, pretože nebudeme tu čakať dovtedy, kým tá lehota uplynie, takže môžeme pokračovať v utorok o 10.00 hodine a prerokovať aj materiál, ktorý nám dnes rozdali v mene Výboru Národnej rady pre európsku integráciu a zahraničného výboru, pretože sme ho dostali dnes a je potrebné si ten materiál preštudovať a pripraviť sa na rozpravu, poradiť sa v kluboch. Navrhujem teda prerušiť rokovanie, pokračovať v utorok o 10.00 hodine bodom o televízii a potom materiálom o integrácii. To je môj procedurálny návrh. |
903 | 1,997 | SV | Jozef Klein | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcel by som mať takú poznámku, že porovnávať Slovenskú republiku s Anglickom alebo s Čečenskom nie je vhodné. Všetky tieto krajiny mali rozdielny ekonomický aj historický vývoj. Slovensko môžeme porovnávať s krajinami CEFTA, tam Slovenská republika dosahuje pomerne dobré výsledky. Chcel by som povedať, že Rakúsko dosiahlo minulý rok 25 800 amerických dolárov hrubý domáci produkt na obyvateľa, najslabší štát Európskej únie Grécko 8 330 a Slovensko 3 525 dolárov. Vidíme, aký je to rozdiel, a preto sa musíme pripravovať na vstup do Európskej únie, myslím, s takým racionálnym pohľadom. Chcel by som ale povedať, čo hovoria o nás susedia. Prečítal som si veľmi zaujímavý článok, ktorý predniesol pán Zeman, predseda Poslaneckej snemovne Českej republiky, pri rozprave o rozpočte na rok 1998. Vyhodnotil, že hrubý domáci produkt vzrastie v Českej republike o 1 %, v Poľsku o 6 %, na Slovensku o 5 %, v Maďarsku o 3 %, v Európskej únii to bude o 2,4 %. Keby sme to nejako nafilmovali alebo prestrelili, tak si myslím, že z tých 5 % na tých 2,5 % to máme vždy reálne. Ale tiež hodnotil aj tri základné príčiny krízy. Ako prvú nechcem jeho výroky tu nejako opakovať povedal kupónovú privatizáciu aj s dôsledkami. Ako druhú prehiadanie morálneho rozmeru spoločenskej transformácie. Ako tretiu ideologickú slepotu. Porovnával českú vládu s tým, že vyznáva teóriu Vladimíra Iľjiča Lenina o odumieraní štátu, aby celkom odumrela jeho pozícia, miesto toho, že by bola optimalizovaná na riadenie spoločnosti. Ďakujem. |
1,274 | 1,998 | HZDS | Jozef Kalman | Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, milí hostia, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vyjadril úprimnú radosť z toho, že tento parlament už po niekoľkýkrát, ak preberáme alebo vychádzame z toho, že je tu zachovaná určitá kontinuita, sa prihlásil k európskej integrácii, prihlásil sa k tomu, aby Slovenská republika bola súčasťou Európskej únie. Vyhlásenie Národnej rady, ktoré dnes máme predložené a ktoré verím, že všetci podporíme, a tým preukážeme aj Európskemu parlamentu aj ďalším štruktúram v rámci Európskej únie náš ďalší krok a z tohto pohľadu bude podporený, verím, chápeme ako pokračovanie doterajšej politiky vlád Slovenskej republiky v integračnom procese. Chápeme ho aj z tohto pohľadu, že dáva ďalší námet na zjednotenie všetkých politických síl a všetkých subjektov, aby sme kritériá, ktoré prijala predchádzajúca vláda v národnom programe a ktoré platia, ktoré vychádzajú z Partnerstva pre vstup, aby tak, ako boli schválené, aj boli plnené. Dovoľte mi však, aby som sa predsa len vyjadril k niektorým zneniam, alebo k zneniu navrhovaného vyhlásenia. Možnože teraz budú kolegovia oponovať, že to prešlo jednotlivými výbormi, ja som sa na rokovaní vo výbore nezúčastnil, napriek tomu si dovolím spraviť dve poznámky. Treba sa skutočne zamyslieť, či členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je životným záujmom, tak ako je tam napísané. Ja si myslím, že životným záujmom všetkých našich občanov je predovšetkým dôstojný život, šťastný život, pokojný, zdravý a že smerovanie, resp. Európska únia by mala byť nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa. Ale môžeme sa o tomto sporiť, môže to byť otázka slovíčok. Netvrdím alebo nepožadujem jednoznačne túto otázku zmeniť alebo toto slovo zmeniť. Skôr ma zaráža, a to by azda bolo treba vysvetliť, aby aj história, ale aj my všetci, čo tu sedíme, aj naši občania, jasne vedeli, čo sa myslí predovšetkým pod pojmom """"súčasné smerovanie politického vývoja Slovenskej republiky vytvára predpoklady na jej zaradenie do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európskej únii a začatie rozhovorov o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie v roku 1999"""". Chápeme to ako súčasné vedenie alebo súčasnú vládu po parlamentných voľbách? V takomto prípade si potom asi odporuje odsek b) v článku 3, pretože v článku 3 sa jednoznačne prihlasujeme k doteraz dobre vykonanej práci, k splneniu úloh. Som rád, že to tam je, pretože aj dnes v parlamente zaznelo z úst niektorých poslancov, že sme v oblasti európskej integrácie v predchádzajúcom období nič neurobili. Čo teda skutočne nie je pravda. Alebo akým spôsobom máme chápať to súčasné? Platí to len pre súčasnú koalíciu, a nie pre súčasnú opozíciu alebo opačne? Alebo ako? Z tohto pohľadu skutočne nie je jasná táto otázka a myslím si, že by to malo byť preformulované. Navrhujem, aby slovo """"súčasné"""" bolo vynechané a odsek 2 znel tak bez neho. Podobne mám pripomienku, vážené dámy, vážení páni, opäť k časti """"Národná rada vyhlasuje,"""" pod číslom 3, """"si je vedomá, že na dosiahnutie členstva v Európskej únii je okrem splnenia doteraz Slovenskou republikou prijatých záväzkov ešte potrebné vynaložiť značné úsilie a vykonať množstvo namáhavej práce v oblasti aproximácie práce a transformácie hospodárstva v súlade s prioritami obsiahnutými v Partnerstve pre vstup"""". Myslím si, že ten odsek nevyjadruje všetko to, čo nás čaká, vrátane ostatných asociovaných krajín, a preto si myslím, že oveľa lepšia by bola formulácia - """"si je vedomá, že na dosiahnutie členstva v Európskej únii je okrem splnenia doteraz Slovenskou republikou prijatých záväzkov"""", aj táto formulácia mi troška nereže, """"ešte potrebné vynaložiť značné úsilie vo všetkých oblastiach integračného procesu a účinnú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou, vrátane jej jednotlivých členských štátov"""". Myslím si, že toto podstatnejšie a presnejšie spĺňa to, čo nás čaká a čo chceme. Z tohto pohľadu navrhujem tieto zmeny. Osobne budem, pochopiteľne, za toto vyhlásenie hlasovať. Ďakujem. |
1,231 | 1,998 | HZDS | Sergej Kozlík | Vážený pán predseda Národnej rady, vážená vláda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi v prvom kroku poňať programové vyhlásenie vlády v kontexte programov vládnych politických strán. Hovorím o volebných programoch vládnych politických strán. Keď sa vrátim trošku späť do histórie do roku 1994, predkladala vtedy programové vyhlásenie vlády tretia vláda Vladimíra Mečiara. Pozrel som si stanoviská niektorých bývalých poslancov, poniektorí z nich sú dnes členmi nastupujúcej vlády. V tých hodnoteniach zaznelo, že vláda Vladimíra Mečiara predkladá ambiciózny program, že bude nesporne zložité naplniť tento program, najmä kvantifikácie, čísla, ktoré tento program definoval z hľadiska ekonomického, sociálneho rozvoja. Definovali ten program tak, že postavil vysokú latku v rámci definovaných parametrov ekonomického rastu sociálneho vývoja. Zároveň zaznela kritika toho, čo vládny program neobsahoval v kontexte volebného programu Hnutia za demokratické Slovensko. A takto nás kritizovala aj verejnosť, novinári, pokiaľ našli niektoré parametre, ktoré neboli bezo zvyšku z volebného programu HZDS premietnuté do programového vyhlásenia vlády. Tiež sme argumentovali, že sme vládnou koalíciou, že musíme rešpektovať aj pohľady koaličných partnerov, ale verejnosť mala na to právo, mali na to právo poslanci kritizovať vládu, pokiaľ takýto parameter našli. Podotýkam, naprostú väčšinu údajov, ukazovateľov z volebných programov sme do programového vyhlásenia vlády dali. To znamená, že sme si vytvorili istú zložitosť z hľadiska plnenia programového vyhlásenia, ale predsa o tom je výkon služby vlády. Vláda má dať kožu na trh, má mať program, ktorý je kontrolovateľný, priebežne kontrolovateľný, a ktorý sa dá potom na konci funkčného obdobia vlády odpočtovať. Takže, vážené poslankyne, poslanci, o tom je programové vyhlásenie vlády. A o čom je politika? Politika je o tom, že vo voľbách sa usilujú všetky politické subjekty získať čo najviac hlasov občanov na báze volebných programov. Upozorňovali sme ctenú dnešnú vládnu koalíciu na nereálnosť mnohých sľubov, ktoré boli vo volebnej kampani dané. Pripomeniem len niektoré z tých volebných sľubov, ktoré môžem dokumentovať z vládnych programov na šiestich stranách konkrétnych číselných, vecných prísľubov vládnych politických zoskupení, a mnohé z nich sme označili dopredu ako populistické, nerealizovateľné a upozorňovali sme aj občanov, že pokiaľ sa dajú zlákať vidinami, sľubmi týchto programov, že bude problém s ich naplnením, ak vôbec dôjde k definovaniu týchto sľubov v príslušných vládnych programoch. Takže pripomeniem len dvojnásobné zvýšenie miezd, reálnych miezd, sľubované predsedom vlády pánom Dzurindom, vo volebných šotoch ich bol neskonalý počet prezentovaný v televízii. Treba pripomenúť prísľub terajšej pani ministerky financií, pani Schmögnerovej, na celostránkových reklamách v novinách o 15-percentnom raste reálnych miezd, príjmov nad úroveň roku 1989, čo preložené do reči ekonómov znamená zhruba 20 až 25-percentné zvýšenie reálnych príjmov za volebné obdobie nastupujúcej vlády. Podobne boli definované miery ekonomických rastov medziročne 4 až 6 % a ďalšie a ďalšie sľuby najmä v sociálnej oblasti vo väzbe na valorizáciu dôchodkov, zvyšovanie dôchodkov, príjmov, na valorizáciu daňových pásiem a tak ďalej a tak ďalej. Takže, o čom je vlastne politika? O tom, že sa vo voľbách dajú sľuby a potom, keď sa zostaví vláda, tak sa tieto sľuby nerealizujú? To je potom politika toho, že z volieb sa stáva fraška a z volebných sľubov podvod na občanoch Slovenskej republiky. Takže, to je jeden záver, ku ktorému dospelo Hnutie za demokratické Slovensko po analýze programov jednotlivých volebných programov súčasných vládnych politických strán, a z čoho vychádza aj podmienka akceptácie programu vlády, pretože zastupujeme skoro milión voličov. Zasa na margo diskusie vo výbore, kde niektorí poslanci súčasnej vládnej koalície dávali ironické poznámky, o čo nám vlastne ide, čo chceme vlastne presadiť pri počte, ktorý v parlamente je. Nechceme nič iné, len dvihnúť hlas a upozorniť na to, čo sa vlastne pri programovom vyhlásení deje a kde zostali volebné sľuby. Ako keby platilo: Voľby sa skončili, vážení občania, zabudnite. Čo sa týka vlastného programového vyhlásenia, nadväzne na to, čo som povedal, vládne programové vyhlásenie je kulantné, je oblé, je nezáväzné. Spomenul som k vystúpeniu pána Romana Kováča, ktorý je nesporne inteligentný, vzdelaný človek a skôr mi teda vychádza, že buď má vo vedomí niektoré pracovné návrhy volebného programu, alebo mal nejaký iný program, ale viaceré tézy, ktoré tu zazneli, spomenul som vo faktickej poznámke, trebárs, v oblasti vnútornej bezpečnosti, že je téza zvýšenia objasnenosti trestných činov, nie je tam, to znamená aj tento kvalitatívny záväzný parameter nie je v programovom vyhlásení vlády, ale podobne takýmto spôsobom nie sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády ďalšie a ďalšie záväzné ukazovatele. Ak som si porovnal politické programy vládnej koalície s pracovným variantom a s predloženým parlamentným návrhom programového vyhlásenia, tak to vychádza tak: Ak vo volebných programoch boli desiatky konkrétnych prísľubov pre občanov, v politickom programe vládnej koalície už ich je citeľne menej. V pracovnom variante, ktorý bol pripomienkovaný sociálnymi partnermi a ďalšími inštitúciami, ešte podstatne menej. Až v predloženom parlamentnom návrhu sa dostávame k šiestim kontrolovateľným konkrétnym údajom, ktoré vlastne vláda predkladá, ktorými """"dáva vláda kožu na bubon"""". Ak predkladateľovi išlo o úplnú sterilizáciu vládneho programu, tak sa jej to takmer podarilo, a chcem upozorniť, že asi nedopatrením zostalo ešte šesť čísel vo vládnom programe. Na strane 6 rast hrubého domáceho produktu 4 až 5 %, aj to na konci volebného obdobia, a zníženie miery nezamestnanosti na hranicu 10 %. Na strane 15 vyplatenie dlhopisov nad 60 rokov občanom, na strane 22 zabezpečenie výstavby 14 tisíc bytov, na strane 26 predĺženie rodičovskej dovolenky z troch na päť rokov a na strane 37 ročný rast výdavkov armády o 0,1 % hrubého domáceho produktu. Ak týchto šesť čísel vypadne, predpokladám, že sa asi úplne naplní predstava nastupujúcej vlády. Takže to len dokresľuje určitú nezáväznosť, oblosť, i keď treba povedať, že nesporne pozitívne mienených formulácií, ale kontrolovateľnosť, faktická vykonateľnosť tohto programu je proste úplne otvorená a priebežne aj z hľadiska odpočtovania potom v závere činnosti vlády je plnenie programu absolútne nepreukázateľné. Môžem to zasa dokresliť na otázke, trebárs, reálneho vývoja životnej úrovne. Reálne mzdy alebo príjmy, dôchodky občanov nie sú definované ani jedným číslom. To znamená, ak to bude 0,1 % za štyri roky vlády, tak je program vlády splnený, ale podobne, v podobných kontúrach je možné diskutovať o viacerých hospodárskych a sociálnych ukazovateľoch. Čo ma pomerne prekvapilo, že pri rokovaní vo výboroch som sa stretol s rôznymi ironickými poznámkami, mimickými prejavmi predstaviteľov, poslancov vládnej koalície aj členov vlády na námety, ktoré sme predkladali, a pripadalo mi a bolo to naprosto zreteľné, že ani predstavitelia vládnej koalície nepoznajú volebné programy, nepoznajú prísľuby, ktoré dali vo voľbách občanom. Takže treba to vláde a treba to aj vám, vážená vládna koalícia, pripomenúť. Z analýzy volebných sľubov, ale aj z určitej analýzy strategických zámerov Slovenskej republiky a toho, čo občania v ďalšom období nesporne oprávnene očakávajú, vychádza aj predstava, o ktorú opierame námety na doplnenie, dopracovanie vládneho programu. Predovšetkým čo sa týka východísk Slovenskej republiky, nemyslím si, a to upozorňujeme aj občanov, že je múdre opierať sa o stanoviská politikov, pretože iste každý politik sfarbí svoj pohľad na východiskové parametre Slovenska svojou politickou príslušnosťou. Takže oprime sa predovšetkým o medzinárodné autority, trebárs, o stanovisko Európskej únie, ktorá vo svojom hodnotení Slovenskej republiky konštatuje, že Slovensko zaviedlo väčšinu reforiem nevyhnutných na vytvorenie fungujúcej trhovej ekonomiky a Slovensko by malo byť schopné čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci únie v krátkodobom horizonte za podmienky, že bude fungovať trhová ekonomika. Schopnosť Slovenska plniť kritériá, čeliť konkurenčným tlakom závisí od existencie trhovej ekonomiky, stabilného makroekonomického prostredia, investícií podnikov s cieľom zvyšovať svoju efektívnosť. To znamená, že je tu jasná vízia Európskej únie, že Slovenská republika má schopnosť čeliť konkurenčným tlakom, to znamená, že tie podmienky, východiskové podmienky Slovenskej republiky sú zvládnuteľné v tom krátko strednodobom rámci na to, aby sa zabezpečovali tendencie približovania Slovenskej republiky Európskej únii. Nesporne ten reálny fakt približovania sa musí ale opierať o konkrétne fakty. Tými faktami je predovšetkým zabezpečenie ekonomického rastu. Na rozdiel od volebných sľubov vládny program uvažuje v tom strednodobom prvom období s poklesom, so snížením ekonomického rastu. Na druhej strane s primeraným ekonomickým rastom uvažuje až v závere svojho funkčného obdobia. Je to obyčajná obezlička. Nemyslím si, že parametre ekonomického rastu boli postavené kvalifikovane. A je tu zasa otázka na predsedu vlády, ktorý sľuboval pred voľbami, pán Dzurinda sľuboval skvelé kontakty, skvelé podmienky, skvelé zahraničné investície. Takže očakávame, kde sú tieto prísľuby, ktoré boli občanom dané, alebo to boli len skvelé reči. Vo vládnom programe to premietnuté nie je, očakáva sa nižší ekonomický rast. Podotýkam, nižší ekonomický rast prognózovala Slovenskej republike od roku 1994 väčšina významných ekonomických inštitúcií. V žiadnom roku, podotýkam v žiadnom roku, od nástupu, od vzniku Slovenskej republiky sa tieto vízie ani významných ekonomických zahraničných autorít nenaplnili. To znamená, že predpokladám, že pri rozumnej hospodárskej politike nemusí dôjsť k naplneniu ani terajšej úvahy OECD o trojpercentnom ekonomickom raste na Slovensku v roku 1999. Potenciál Slovenskej republiky je nesporne väčší, ako sú tieto tri percentá aj v strednodobom horizonte a nie je, podotýkam, rámcovaný len infraštrukturálnymi projektmi. Je rámcovaný predovšetkým investíciami, ktoré boli, ktoré akcelerovali v rokoch 1996, 1997 aj v roku 1998, a to na báze domácich podnikateľov, tak zahraničných podnikateľov najmä v roku 1998, a ich efekty sa reálne prejavujú už v roku 1998 a budú sa prejavovať minimálne v |
1,101 | 1,998 | HZDS | Sergej Kozlík | Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení uviedol výsledky plnenia úloh v oblasti zahraničných vzťahov, ktoré vyplynuli pre oblasť zahraničných vecí z programového vyhlásenia vlády. Základnou premisou, z ktorej vláda vychádzala pri stanovovaní svojho programu, je obhajoba a presadzovanie národných a štátnych záujmov Slovenskej republiky, predovšetkým územnej integrity, bezpečnosti, stability a prosperity nášho demokratického a právneho štátu. Hlavné ciele zahraničnej politiky stanovené v programovom vyhlásení vlády nadviazali na základné východiská prijaté po politických zmenách v roku 1989 a 1993. Medzi základné a v zásade nezmenené priority patrili: približovanie sa k európskym a transatlantickým politickým, bezpečnostným a ekonomickým štruktúram, rozvoj vzájomne vyvážených a obojstranne výhodných vzťahov s krajinami zdieľajúcimi rovnaké hodnoty so susednými štátmi a s našimi významnými obchodnými partnermi, aktívne pôsobenie v medzinárodných organizáciách a úsilie o zaistenie mieru a posilňovanie stability vo svetovom meradle, úsilie o ochranu ľudských práv a v neposlednom rade i o kvalitatívny rozvoj našej diplomacie a zahraničnej služby. Vo vzťahu k Európskej únii urobila slovenská vláda všetky potrebné a možné kroky na to, aby sa Slovensko dôsledne a postupne pripravovalo na svoje budúce členstvo tak, aby patrilo k štátom, ktoré budú prijaté do Európskej únie ako prvé. Bol vytvorený rámec na dialóg s Európskou úniou na vyjasňovanie si otázok, ktoré sú predmetom obojstranného záujmu. Boli vykonané adekvátne zmeny v štruktúrach orgánov štátnej správy. Prijímané systémové opatrenia vychádzajú z reálneho predpokladu, že integrácia do Európskej únie v blízkej budúcnosti ovplyvní život každého obyvateľa a stane sa predmetom a úlohou každodennej činnosti mnohých ľudí. Výrazne vzrástla naša ekonomická spolupráca obchod s krajinami Európskej únie. V súčasnosti s týmito krajinami Európskej únie realizujeme 50 % celkového obratu zahraničného obchodu, kým v roku 1994 to bolo len 28 %. V oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sú naše pozície zhodné a pripojili sme sa k mnohým vyhláseniam a stanoviskám Európskej únie. Je potrebné spomenúť pozitívny rozvoj spolupráce v oblasti vnútorných záležitostí, justície a v ďalších oblastiach, ktoré prinášajú konkrétne ovocie. Reálne a objektívne merateľné výsledky v oblasti hospodárstva a aproximácie práva radia Slovenskú republiku medzi vedúce asociované krajiny strednej a východnej Európy, čo uznávajú aj naši partneri v Európskej únii. Únia pri hodnotení Slovenska tieto výsledky ocenila, ale súčasne položila príliš veľký dôraz na dočasné problémy, s ktorými sme sa ako mladá krajina pri upevňovaní svojej štátnosti a stabilizácii politického systému museli vyrovnať. Európska rada v Luxemburgu v decembri 1997 prijala koncepciu rozširovania, zahŕňajúcu všetky asociované krajiny. Ak Slovensko nebolo zaradené do skupiny štátov, ktoré majú začať rokovania o podmienkach vstupu do Európskej únie, neznamená to, že do Európskej únie nemôžeme vstúpiť medzi prvými. Slovenskej republike nejde o nejaké preteky s inými kandidátskymi krajinami. Chceme, ide o to, aby Slovensko bolo v čase svojho vstupu do únie čo najlepšie pripravené a podľa miery svojej pripravenosti aj objektívne svojimi partnermi hodnotené. Je známe, že jedným z princípov výstavby Európskej únie je ten, že každý, kto sa integrácie zúčastní, chce a splní pritom dané kritériá, sa tohto procesu zúčastniť môže. Je zrejmé, že Slovenská republika je plnohodnotným účastníkom procesu rozširovania a je nevyvrátiteľným faktom, že táto vláda Vladimíra Mečiara vytvorila reálny a pevný základ na úspešné napredovanie začleňovania Slovenska do Európskej únie. Zaisťovanie bezpečnosti pre Slovenskú republiku je jednou z nosných oblastí zahraničnej politiky. Slovenská republika rozvinula plnohodnotný dialóg a úzku spoluprácu s jedinou funkčnou bezpečnostnou organizáciou NATO. Ministerstvo zahraničných vecí pokladalo úvahy o neutralite a krízových garanciách za historicky prekonaný model bezpečnostného usporiadania a vníma NATO ako kľúčový prvok európskej bezpečnostnej architektúry. Slovenská republika bola a zostáva aktívnou krajinou programu Partnerstvo za mier, a to tak svojou účasťou na aktivitách v zahraničí, ako aj organizovaním aktivít na území Slovenska. Takisto sme podporili, alebo sme sa priamo zúčastnili na mierových misiách pod vedením NATO. Naša armáda, systém jej plánovania a riadenia naďalej prechádza cieleným a systémovým transformačným procesom. Napriek skutočnosti, že Slovenská republika bola vysoko hodnotená z pohľadu technickej pripravenosti na prevzatie záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO a plnenia podmienok na vstup do NATO, samit aliancie v Madride rozhodol o rozšírení NATO len o tri štáty. Toto rozhodnutie nepovažujeme za najracionálnejšie, Európu zjednocujúce riešenie. I keď sme neboli prizvaní k vstupu do NATO v prvej vlne rozširovania, Slovenská republika nepristúpila k prehodnoteniu svojej bezpečnostno-politickej orientácie a zotrváva vo svojom integračnom úsilí zameranom na alianciu. Toto odhodlanie vyplýva nielen z našich bezpečnostných záujmov, ale i z pocitu spolupatričnosti k istej komunite a zo skutočnej zodpovednosti za bezpečnosť v stredoeurópskom regióne. Slovenská republika nemá žiadnu inú rozumnú alternatívu vzhľadom k členstvu v organizácii kolektívnej obrany a bude čakať na signál o pripravenosti NATO na ďalšie rozširovanie. Pokračovali sme i v aktívnej účasti na činnosti Západoeurópskej únie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Slovensko bolo konštruktívnym partnerom pri diskusiách o princípoch bezpečnostného usporiadania v regióne, pri prácach na Charte európskej bezpečnosti, ktorá je významným príspevkom v procese vytvárania celoeurópskej bezpečnostnej architektúry. Na tomto mieste sa musím zmieniť o jednom podstatnom atribúte, ktorý sprevádzal našu komunikáciu s našimi partnermi v západných integračných zoskupeniach. Na jednej strane si viem predstaviť viac povzbudenia, ústretovosti a porozumenia pre zložitosti u nás prebiehajúcich procesov a aplikáciu jednotlivých štandardov zo strany našich partnerov. Na druhej strane musím konštatovať, že nejednotné vystupovanie štátnych predstaviteľov a predstaviteľov politickej opozície a internacionalizácia našich vnútorných problémov neprispievali k budovaniu našej kredibility v zahraničí a zatieňovali všetko to, čo sme tvrdou prácou dosiahli. Zdôrazňujem, že Slovenská republika dosiahla za veľmi krátke obdobie toľko, na čo mnohé iné krajiny potrebovali obdobie omnoho dlhšie. Z hľadiska tejto perspektívy je väčšina kritických hlasov malicherná a vyplýva buď z úzkych politických záujmov, alebo z neznalosti veci. Vážený pán predseda, vážené dámy, páni, súčasné trendy v medzinárodnom obchode a medzinárodnej deľbe práce kladú veľké nároky na vytváranie širšieho rámca pre túto oblasť medzinárodnej spolupráce. Preto Slovensko pokračovalo v úsilí o získanie členstva v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj a súčasne kládlo dôraz na svoje pôsobenie vo Svetovej obchodnej organizácii. Vláda na základe rokovaní s predstaviteľmi OECD prijala mnoho legislatívnych úprav, ktoré priblížili Slovensko k splneniu podmienok na vstup do tejto organizácie. Jednoznačným signálom v tomto smere je aj nedávne prijatie Deklarácie vlády k podpore prílevu priamych zahraničných investícií. V dôsledku opatrnosti OECD v súvislosti s finančnou krízou v juhovýchodnej Ázii a po skúsenostiach s plnením záväzkov niektorých novoprijatých krajín nedošlo zatiaľ k zavŕšeniu prijímania Slovenska do tejto organizácie, ale predpokladáme, že to tak môže byť v závere tohto roka. Vyvážená, vzájomne výhodná dvojstranná spolupráca je nielen základom medzinárodnej stability, prosperity, ale súčasne podporuje aj naše integračné snahy. Kľúčovými partnermi sú susedné krajiny, členské krajiny Európskej únie a NATO a krajiny, ktoré sú našimi významnými obchodnými partnermi. Vo väčšine relácií sa nám podarilo pokročiť dopredu, v iných sa nepodarilo vždy bezo zvyšku doriešiť zostávajúce problémy. Uskutočnilo sa veľké množstvo stretnutí a rokovaní na politickej i pracovnej úrovni. Zvláštnu pozornosť mali stretnutia predsedov vlád Slovenskej republiky, Maďarska a Rakúska s cieľom rokovať o konkrétnych rozvojových projektoch a aktuálnych otázkach spoločného záujmu. Z mnohých našich kvalitných dvojstranných vzťahov mi dovoľte zdôrazniť úroveň vzťahov s Francúzskom, Talianskom, Poľskom či Rakúskom, ale aj s Japonskom, Indiou a Tureckom. Pokiaľ ide o celkovú zmluvnoprávnu základňu, Slovenská republika uzavrela k dnešnému dňu revíziu zmluvnej základne s 19 krajinami, so 4 krajinami je pred uzavretím a so 7 krajinami proces pokračuje. V období rokov 1994 1998 podpísala Slovenská republika 38 prezidentských, 139 vládnych a 148 rezortných dvojstranných zmlúv a pripojila sa k 57 mnohostranným dohodám, čo celkovo predstavuje dvojnásobný prírastok medzinárodnoprávnych dokumentov Slovenskej republiky od roku 1994. V uplynulom roku vzrástla i ekonomická spolupráca. 90 % nášho zahraničného obchodu sa uskutočňuje s krajinami OECD. Prioritou v oblasti podpory zahraničného obchodu bolo vytváranie systému dvojstranných a mnohostranných medzinárodných zmlúv a dohôd o ochrane investícií, zamedzení dvojakého zdanenia a úverových zmlúv. Na dvojstrannej úrovni sa ekonomický rozmer zahraničnej politiky okrem iného prejavil aj v silnom zastúpení podnikateľských subjektov ako sprievodu slovenských delegácií počas oficiálnych i pracovných návštev na najvyššej úrovni. Slovensko bolo aktívne aj na regionálnych, multilaterálnych fórach, najmä Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode CEFTA a Stredoeurópskej iniciatíve. Slovenská republika sa zasadzovala o rozšírenie týchto štruktúr a svojimi aktivitami v rámci týchto inštitúcií bola motorom regionálnej spolupráce a stabilizujúcim prvkom stredoeurópskeho priestoru. Slovenská zahraničná politika sa podieľala na dosiahnutí mieru na území bývalej Juhoslávie. Pri riešení krízy v Kosove ponúkla svoje služby na sprostredkovanie kontaktov medzi štátmi regiónu. Vážená Národná rada, Slovenská republika je uznávaným a platným členom medzinárodného spoločenstva. Aktívne sa zapájala do medzinárodnopolitického diania a úspešne postupuje v procese vlastnej spoločensko-ekonomickej transformácie. Napriek krátkemu obdobiu vlastnej existencie Slovenská republika sa pevne etablovala ako člen 63 medzinárodných organizácií. O aktívnosti jej prístupu svedčí, že v 17 prípadoch zastávala funkcie v ich výkonných alebo riadiacich výboroch. Slovenská republika predložila v rámci Organizácie Spojených národov kandidatúry na dva najvýznamnejšie posty: predsedu 52. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN a na post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na obdobie rokov 2000 2001. Prvej kandidatúry sa Slovensko v júni 1997 vzdalo v prospech Ukrajiny. Druhej kandidatúre vláda venuje sústredenú pozornosť a vyvíja maximálne úsilie na získanie podpory členských štátov OSN k tejto kandidatúre. |
1,049 | 1,998 | HZDS | Gustáv Krajči | Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prvé sčítanie ľudu, domov a bytov sa na území bývalej Česko-slovenskej republiky uskutočnilo v roku 1921 a jeho právnym základom bol zákon číslo 256/1920 Zb. Pre sčítanie v roku 1930 a v roku 1950 to bol zákon číslo 47/1927 Zb. Pri ostatných dvoch sčítaniach sa vychádzalo zo zákona číslo 21/1971 Zb. o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií. Predmetný zákon bol po vzniku samostatnej Slovenskej republiky zrušený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 155/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike. Tento zákon v § 26 ods. 1 ustanovuje, že sčítanie ľudu, domov a bytov upraví osobitný zákon. Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti neexistuje v Slovenskej republike žiadny všeobecne záväzný právny predpis upravujúci sčítanie. Z tohto dôvodu bolo v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1997 Štatistickému úradu Slovenskej republiky uložené predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa upraví príprava a priebeh sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. Predmetom zákona je preto ustanoviť obsah, rozhodujúci okamih, čas a spôsob vykonania povinnosti obyvateľov, konkretizovať úlohy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, územných orgánov štátnej správy a obcí súvisiacich so sčítaním. Účelom návrhu zákona je zároveň vytvoriť podmienky na získanie sociálno-ekonomických informácií o obyvateľoch, domoch a bytoch, ktoré je možné získať len formou vyčerpávajúceho cenzu. Sčítanie v desaťročných intervaloch sa uskutočňuje vo väčšine krajín sveta. Význam tejto štatistickej akcie spočíva v tom, že sa pri nej zistia k jednotnému okamihu údaje o obyvateľstve, jeho demografické, sociálne, kultúrne a ekonomické charakteristiky, ktoré v spojení s informáciami o úrovni bývania umožňujú spracovať komplexný pohľad na vývoj spoločnosti k danému okamihu, analyzovať vývoj v predchádzajúcom období a poskytnúť základné informácie na prognózovanie vývoja spoločnosti. Takto získané údaje je možné spracovať, analyzovať a publikovať v najmenších územných detailoch častí obcí, alebo v obci, ako aj na úrovni obcí, okresov, krajov a za celú Slovenskú republiku. Budú tvoriť jednu zo základných východiskových báz údajov o novej územnosprávnej organizácii Slovenskej republiky. Údaje budú získané a spracované v súlade s medzinárodne platnou metodikou a klasifikáciami, čo umožní ich využitie pri medzinárodných porovnávaniach. Pri určení obsahu sčítania boli zohľadnené požiadavky orgánov OSN, Európskej únie a viacerých medzinárodných organizácií. Návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov je vypracovaný v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky. K predkladanému návrhu zákona bol vypracovaný legislatívny zámer návrhu zákona o sčítaní ľudu, domov a bytov vláde Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky ho schválila uznesením číslo 598 19. augusta 1997. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 7. januára. Vláda schválila návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 dňa 24. februára 1998 uznesením číslo 125. Na základe toho bol vypracovaný a Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh predmetného zákona (tlač 926). Jednotlivé parlamentné výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v dňoch 15. až 29. apríla 1998 a gestorský výbor 6. mája 1998. Spoločnú správu výborov so zahrnutím pripomienok a pozmeňujúcich návrhov gestorský výbor vypracoval s odporúčaním v treťom čítaní vládny návrh zákona o sčítaní domov, obyvateľov a bytov v roku 2001 schváliť. Vážené dámy, vážení páni, dovolím si požiadať o podporu predkladaného vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. |
1,061 | 1,998 | HZDS | Jozef Zlocha | Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes budete prerokúvať v druhom čítaní vládny návrh zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí. Ide o návrh zákona, ktorým by sa mali vytvoriť podmienky na naplnenie ústavného práva v zmysle článku 45 Ústavy Slovenskej republiky na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu, a tým zároveň aj práva na priaznivé životné prostredie v zmysle článku 44 ústavy. Ako som už uviedol pri prerokúvaní návrhu tohto zákona v prvom čítaní, predložený návrh vychádza aj zo smernice rady zo 7. júna 1990 číslo 90/313/EHS o voľnom prístupe k informáciám o životnom prostredí, ďalej z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy číslo R 81-19 o prístupe k informáciám, ktoré vlastnia verejné orgány, z Dohovoru Rady Európy o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené činnosťami nebezpečnými pre životné prostredie, z tzv. Luganského dohovoru, a pri jeho príprave sa prihliadalo aj na platné zákony v niektorých vyspelých demokratických krajinách, najmä v Rakúsku, Nemecku a čiastočne aj v Holandsku, USA a Kanade. Princípy, z ktorých uvedené medzinárodné dokumenty vychádzajú, som už uviedol pri prvom čítaní i pri jeho prerokúvaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v rámci druhého čítania. Uvádzajú sa aj v dôvodovej správe k predloženému návrhu, preto ich nebudem znova opakovať. Predložený vládny návrh zákona dôsledne vychádza z uvedených princípov. Pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a sú uvedené v spoločnej správe výborov, zlepšujú a spresňujú jeho znenie, preto s väčšinou z nich možno súhlasiť. Neodporúčam však odsúhlasiť pozmeňujúci návrh, uvedený pod bodom 10 spoločnej správy, týkajúci sa skrátenia lehoty na sprístupnenie informácií o životnom prostredí na polovicu. Lehota uvedená v § 11 ods. 1 vládneho návrhu zákona je totožná s lehotou, ktorú ustanovuje citovaná smernica Európskej únie i Luganský dohovor. Rovnakú lehotu obsahujú aj platné zákony o prístupe k informáciám o životnom prostredí v Rakúsku a Nemecku. Podľa pozmeňujúceho návrhu by sa nielenže dvojnásobne sprísnila právna úprava v Slovenskej republike oproti platnej právnej úprave v Európskej únii, v Rade Európy a vo vyspelých demokratických krajinách, ale táto úprava by dokonca bola podstatne prísnejšia aj oproti návrhu Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacích procesoch a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorého podpísanie sa pripravuje v júni tohto roku na IV. Paneurópskej konferencii ministrov životného prostredia v dánskom Arhuse, ktorého nadobudnutie platnosti sa očakáva až okolo roku 2002. Nevidím žiaden dôvod na to, aby právna úprava Slovenskej republiky v tomto smere bola natoľko nadštandardná a predbiehala nielen platnú úpravu v Európskej únii, ale aj vývojový trend vo svete. Navyše, aj odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu je nepresné a zavádzajúce. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí je ďalším zo série zákonov podrobne upravujúcich oblasť základných ľudských práv a slobôd, ktorý je plne kompatibilný s právom Európskej únie. Preto si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie a odsúhlasenie tohto vládneho návrhu zákona s uvedenými pozmeňujúcimi návrhmi a jeho schválenie v treťom čítaní, samozrejme, okrem bodu 10. Ďakujem vám, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda Národnej rady, za pozornosť. |
1,187 | 1,998 | SDK | František Šebej | Dovoľte mi, aby som sa zastal práva ministra zahraničných vecí odvolávať a vymenúvať veľvyslancov - teda ministra zahraničných vecí a vlády - bez toho, aby to akýmkoľvek spôsobom ovplyvnilo hodnotenie krajiny v dimenzii demokratickosti. Veľvyslanci, pracovníci zahraničnej služby sú štátnymi úradníkmi. Ich posty nie sú vyjadrením demokratickej vôle ľudu, ale kvalifikácie. Vláda Vladimíra Mečiara odvolala za jedinú noc, keď prevzala funkcie prezidenta, 30 veľvyslancov. Bolo to hlúpe a silácke gesto a nemalo žiadny význam. Vláda Mikuláša Dzurindu odvoláva veľvyslancov prevažne preto, že sú to politické nominácie a ide o ľudí, ktorí pravdepodobne nie sú kvalifikovaní na to, aby napĺňali zahraničnopolitické úmysly vlády. To po prvé. Po druhé, chcem pripomenúť, že posudky Európskej komisie, hodnotenie stavu upozorňovali nielen na politický vývoj, ale predovšetkým aj na nesplnenie ekonomických kritérií. Vyčítali nám dva prvky ekonomického prostredia, ktoré je v rozpore s predstavami Európskej únie, a to štátne intervencie do ekonomiky, ktoré boli produktom práve vlády Vladimíra Mečiara a práve ministerstva financií, a netransparentnosť privatizácie. Obe tieto veci nebude také komplikované pre novú vládu napraviť. Ďakujem. |
1,272 | 1,998 | SDL | Jozef Migaš | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Prezentovalo sa 87 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som na našom rokovaní privítal predstaviteľov Európskeho parlamentu, a to pána Jana Marinusa Wiersmu, spravodajcu Zahraničného výboru Európskeho parlamentu o Slovenskej republike (potlesk), a pána Roya Perryho, podpredsedu európskej časti Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky (potlesk). Vitajte, priatelia, a zaujmite svoje miesta. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi ma písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Cagala, pán poslanec Topoli, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Osuský, pán poslanec Palko, pán poslanec Mészáros, pán poslanec Fico a pani poslankyňa Kadlečíková. Na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Pavol Kačic a Marián Antecký. Náhradníkmi budú poslanci Ján Cuper a Jaroslav Slaný. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 6. schôdze, ako ho máte uvedený v pozvánke. Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 6. schôdze Národnej rady. Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu. Má niekto návrhy na zmenu alebo doplnenie programu? Nie je to tak. Dávam hlasovať o programe 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať. (Hlasovanie.) Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci. Konštatujem, že sme program 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili. Pán poslanec Kalman, máte procedurálny návrh? Ste na svetelnej tabuli. Je to omyl? Prosím technikov, aby to stiahli. Pristúpime k prerokovaniu návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorý ste dostali ako tlač 77. Prosím predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Petra Weissa, aby návrh výborov uviedol. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. |
933 | 1,998 | SV | Jozef Klein | Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Úvodom si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený vládny návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený 11. decembra 1997, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania. Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti tohto návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že vládou Slovenskej republiky predložený návrh zákona rieši veľmi závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Chcem povedať, že uvedený zákon plne korešponduje s právnymi predpismi Európskej únie a je potrebné ho prijať čím skôr, ako tu zdôraznil pán minister. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 851) prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1915 z 11. decembra 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 18. marca 1998 a gestorský výbor do 20. marca 1998. Ďakujem za pozornosť. |
1,454 | 1,999 | HZDS | Augustín Marián Húska | Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem upozorniť na niektoré stránky argumentov, o ktorých hovoril pán poslanec Šimko. Napríklad hovoril o tom, že vnútropolitické dôvody boli práve za minulej vlády také, že sme sa izolovali od ostatného sveta. Priatelia, môžem vám povedať, že práve razantné budovanie diaľnic bola metóda, ktorou sme chceli zabrániť, aby nás izolovali od európskeho sveta. Nestaviame to tak, či milujeme alebo nemilujeme Európsku úniu. Jednoducho hovoríme, že sa chceme zúčastniť ako partneri na rokovaní za európskym stolom národov a v podstate aj na medzinárodnej deľbe práce. A mám ešte jednu takú malú poznámku, ktorú by sme si mali pravdepodobne osvojiť. Je jedna definícia slobody, na ktorej sa zhodli také významné osobnosti, akými boli Heidegger, Jaspers a Sartre, ktorí hovoria, že """"sloboda nie je v tom mať možnosť voliť áno alebo nie, ale sloboda je v tom mať možnosť vystúpiť z voľby"""", opakujem, nie zo zoskupenia, ale z voľby. Na niektoré rozhodnutia práve z dôvodov svojich partnerov a svojich priateľov musím im vedieť povedať nie práve v takomto prípade, s ktorým som neuzrozumený. Veď, priatelia, to nie je názor nejakých pochabých huráslovákov, veď Kissinger hovorí, že išlo o tragický omyl, o nesprávne rozhodnutie, ktoré urobilo NATO a americkí politici v tejto oblasti. Ide práve o toto, že ak nemáme možnosť voľby, tak nie sme slobodní. |
1,643 | 1,999 | HZDS | Pavel Delinga | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, prerokúvanie tohto zákona každého poslanca tejto Národnej rady iste vedie k tomu, aby sa hlboko zamyslel nad jeho praktickými, nielen teoretickými dosahmi, aby skúmal z pohľadu ďalšieho vývoja nášho štátu, z pohľadu vývoja spolupráce a spolunažívania našich spoluobčanov, aké dosahy bude mať na ich rodiny, na ich existenciu, na ich komunikáciu v praktickom živote. Mnoho tu bolo povedané z toho právneho pohľadu. Ja by som sa skôr chcel trošku zamerať na tie praktickejšie a realizačnejšie pomery a na dosahy týchto ustanovení, ktoré pripravila vláda, a chcel by som, samozrejme, v súvislosti s tým aj položiť niekoľko námetov alebo otázok predkladateľovi alebo zástupcovi predkladateľa za vládu pánu podpredsedovi vlády Fogašovi. Musím jednoznačne konštatovať, že takýto zákon z doterajšej praxe náš štát a naši občania nepotrebujú. Dokázali sa v praktickom živote aj za doterajší vývoj niekoľko desiatok rokov vo svojej komunikácii uspokojiť s tým, že na báze slovenského jazyka si vedia vyriešiť každodenné problémy, komunikovať so štátnymi úradmi, predkladať svoje námety a sťažnosti a dostávať na ne aj jasné odpovede. Preto vôbec nepovažujem za prioritné alebo adekvátne zdôvodnenie, najmä k § 2, kde sa uvádza, že takáto úprava predovšetkým umožňuje v praktickom kontakte občana s orgánmi verejnej správy pružnejšie vybavovať veci aj v jazyku národnostnej menšiny, čo v konečnom dôsledku ocení príslušník národnostnej menšiny. Ja totiž vychádzam z toho praktického pohľadu, že prinajmenšom teda musí byť napísané viacej papierov, prinajmenšom sa musia niektoré ustanovenia zákonov, legislatívy a iných opatrení vyhlášok a nariadení aj prekladať do správneho jazyka národnostnej menšiny. Pretože ak by sa vlastne správne preloženie zákona Národnej rady alebo zákona, ktorý prijímame, spochybňovalo len jedným slovíčkom alebo nesprávne sa preložilo a vyložilo tým vlastne vyjadrenie alebo odpoveď občanovi národnostnej menšiny, mohol by byť do určitého spôsobu zavedený a mohol by byť nesprávne usmernený, a tým by to malo praktický dosah opačného charakteru, ako by to bolo uplatnené v slovenskom jazyku. Takže sa pýtam pána podpredsedu vlády, že o koľko sa na margo tohto ustanovenia a uľahčenia komunikácie a pružnejšieho vybavovania vecí vlastne zmenší aparát v štátnej správe, aby sa teda uľahčilo to komunikovanie a aby sa skvalitnilo komunikovanie smerom k občanovi, k príslušníkovi národnostnej menšiny. Takisto si myslím, že takéto uplatnenie zákona ako programu, ktoré nastupuje do ďalšej budúcnosti nejakého overovacieho charakteru, predsa len by bolo zadobre a za hodno, keby sa vláda bola pokúsila či už prostredníctvom svojich politických strán, tak ako to robila povedzme k zákonu o voľbách, že by bola spustila určitý mechanizmus synchrónie a bola by dospela k určitým výsledkom medzi občanmi a medzi praxou, na základe čoho by sa teda dalo skutočne povedať, že takýto zákon je prínosom pre občanov národnostných menšín. Druhý taký závažný problém vidím v tom, a najmä z pohľadu nás odborníkov a dlho pôsobiacich pracovníkov v oblasti poľnohospodárstva, že tento zákon pre odvetvie poľnohospodárstva prakticky nebude mať žiadny význam, pretože uplatňovanie určitých povinností alebo komunikácie z hľadiska úradného styku s orgánmi štátnej správy v mieste bydliska nepripadá do úvahy, v mieste okresu, samozrejme, pôjde o určité formuláre štatistiky, ktoré musia rovnako podľa tohto výkladu byť vedené v slovenskom jazyku. Nemôžu byť preložené do jazyka menšiny, a ak by teda táto prax nadobudla vehementný charakter, tak som presvedčený, že tí moderátori, ktorí za to stoja, by sa určite snažili doviesť túto prax tohto zákona až do podnikovej sféry a do sféry, kam ju práve nepotrebujeme a mohli by sme sa dostať do takých pozícií, že vlastne by sa vytvoril nátlak aj na tú sféru alebo na ten podnikateľský záujem, kde by sa uplatňovali v podstate žiadosti, kde by sa uplatňovali určité nároky, kde by sa uplatňovali písomnosti v jazyku národnostných menšín, čo by mohlo spôsobovať potom v centrálnych úradoch, v dôchodkových úradoch a pri iných vybavovaniach určité starosti a problémy. Vychádza mi to tak, že keď aj občan, ktorý patrí k národnostnej menšine, si bude žiadať vlastne prvotné písomnosti povedzme jeho pracovnoprávneho charakteru, pýtam sa, pán podpredseda, či napríklad bude písať aj životopis pre určité orgány teda v jazyku národnostnej menšiny, keď sa bude pýtať do zamestnania povedzme na obecný úrad alebo sa bude pýtať do zamestnania na okresný úrad a či toto skutočne nebude vo vzťahu, už by som povedal, ďaleko, ďalekosiahleho za rámec, v akom teraz stojí predkladanie tohto zákona alebo ako ste mali predkladatelia na mysli. Stotožňujem sa s tými poslancami, ktorí predniesli v tomto parlamente obavu, že zavedením tohto zákona sa ešte viacej skomplikuje možno o rok a o dva práve posudzovanie Slovenskej republiky pri prijímaní a posudzovaní jeho kritérií do Európskej únie. Práve si myslím, že také štáty, ako je Francúzsko, Anglicko alebo Nemecko budú posudzovať tento náš pilotný projekt alebo program ako prekážku, ktorá môže určitým spôsobom potom v tom spoločenstve navádzať aj vo vnútri štátu na to, aby sa tieto zákony v týchto štátoch prijali. Myslím si, vážený pán podpredseda vlády, že by sme mali skutočne prispôsobiť tento zákon určitej časovej postupnosti alebo časovému obmedzeniu a že by teda tento zákon mohol platiť len určité obdobie, a ak by sa teda občania rozhodli v referende, tak ako je pripravená aj podpisová akcia, potom by Národná rada po uplatnení praktických skúseností, zručností mohla rozhodnúť, že zákon bude trvalého charakteru. Myslím si, že aj toto treba v podstate prijať a je to určitý systém, ktorý je tiež pilotným systémom, keď ho tak nazývame, že prijmeme niečo, čo bude mať krátkodobú účinnosť, ale privedie nás k rukolapným dôsledkom a významným poznatkom, ktoré môže či už vláda alebo parlament pre budúcnosť zohľadniť. Chcel by som ešte, vážený pán podpredseda vlády, sa vás spýtať, či občan Slovenskej republiky je aj osoba, tak ako je to v podstate v tomto zákone diktované. Ak je teda osoba, prečo sa zvýrazňuje v tých ustanoveniach, najmä v § 1 a 2, že občan Slovenskej republiky aj ako osoba a príslušník národnostnej menšiny. Ja si myslím, že tu dochádza k určitej duplicite a že v tomto smere by bolo zahodno sa vlastne určitým spôsobom patričným návrhom z hľadiska poslaneckého návrhu aj vyhnúť tomuto nedobrému pomenovaniu. Z tohto pohľadu by som si teda dovolil predniesť v Národnej rade svoj pozmeňujúci návrh, ktorý konštruujem v tom zmysle, že navrhujem zmenu, a to v § 1 vypustiť slová """"ktorý je osobou"""" a slovo """"patriacou"""" upraviť na slovo """"patriaci"""". Po druhé, v tom istom zmysle upraviť aj úvodnú vetu v § 2 ods. 1 a ods. 3. Ďalej navrhujem v § 9 doplniť účinnosť tohto zákona vetou, že účinnosť tohto zákona sa končí 31. 12. 1999. Zdôvodňujem to tým, že ide o pilotný program, a ak sa osvedčí a referendum potvrdí jeho nutnosť, Národná rada Slovenskej republiky obnoví natrvalo jeho účinnosť. Ďakujem pekne. |
1,716 | 1,999 | HZDS | Marta Aibeková | Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy, vážení páni, nadviažem na slová pani poslankyne Belohorskej, pretože sa budem vyjadrovať k tomu, čo mi odborne prísluší - k zdravotníctvu a sociálnej problematike. Naozaj je mi úprimne ľúto, pán podpredseda vlády, že tu nemáte kolegov, ktorí by vás podporili v odpovediach na tieto otázky. Myslím si, že je to od nich neseriózne a považujem to za neseriózne aj od predsedu vlády pána Dzurindu, ktorý vlastne by mal byť predkladateľom tohto materiálu. Takže poviem síce svoje výhrady, ale naozaj neočakávam od vás odpovede, pretože ťažko môžete aj vy obsiahnuť takú problematiku, ako je zdravotníctvo a sociálne veci. Ale dúfam, že kým sa skončí tento bod programu, že vám vaši partneri z vlády prídu pomôcť odpovedať na naše otázky. Začnem stranou 1 materiálu, pretože tu sa konštatuje - a myslím si, že pri hodnotení materiálu musíme z tohto vychádzať -, čiže na tej strane jeden sa hovorí, že predkladaný dokument, o ktorom rokujeme, predstavuje kľúčový dokument v procese približovania sa k nadobudnutiu plnohodnotného členstva v Európskej únii. A posledná veta v tomto odseku hovorí o tom, že ide teda o otvorený dokument, ku ktorému sa vláda Slovenskej republiky bude každoročne vracať a vyhodnocovať. Berte, prosím, preto aj moje pripomienky z tohto aspektu. Ja budem tie dve časti, čiže 2.2.4. Reforma verejného sektora, hodnotiť z tohto konštatovania na strane 1. Začnem teda, ak dovolíte, zdravotníctvom, ktoré je tu veľmi stručne spracované. A tiež ma prekvapilo a musím objektívne povedať, že vo výbore pre zdravotníctvo sme už prerokúvali niekoľko materiálov, ktoré sa týkali reformy zdravotníctva, a preto ma veľmi sklamalo, že tie dobré myšlienky, s ktorými som sa stotožnila ako opozičná poslankyňa, v tých materiáloch, tu, ako keby sa vyparili a nie sú. Začína sa o zdravotníctve deficitom a konštatuje sa, v akej je výške. Aj o tejto výške by sa dalo diskutovať, pretože rôzne materiály uvádzajú rôznu výšku deficitu. Ale to nie je podstatné. Podstatné je, že v ďalšej vete sa konštatuje, že táto zadlženosť je spôsobená nesystémovým riadením zdravotníctva v posledných rokoch. No to ma tiež veľmi prekvapilo, pretože objektívne treba povedať - a v mnohých materiáloch to bolo pomenované -, že problémy zdravotníctva nevznikli v roku 1994 alebo 1995. Ono postupne tento systém narastal, a preto keď sa hovorí o zadlženosti rezortu, hovorí sa o dvoch formách zadlženosti, o skrytej a takej, ktorú vieme pomenovať a vieme viac-menej aj vypočítať. A tá skrytá zadlženosť, tá sa nám tu pomaličky hromadila, bohužiaľ, 20, 30 rokov tomu dozadu. Preto sú naše zdravotnícke zariadenia v takom stave, v akom sú. Myslím aj budovy, investície, prístrojová vybavenosť atď. Čiže už s touto prvou časťou sa nedá súhlasiť, pretože ak chceme vyriešiť túto tzv. verejnú zadlženosť, ale my musíme predsa riešiť aj tú skrytú zadlženosť, inak sa nám nepodaria splniť ciele, ktoré si zdravotníctvo stanovilo. Ďalším takým prekvapujúcim konštatovaním je druhý odsek, kde sa hovorí: """"Cieľom reformy zdravotníctva je poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť s čo najnižšími nákladmi."""" Prepáčte, ale toto sa nedá inak nazvať ako hlúposťou. Pri transformácii zdravotníctva ide o to, aby sa naozaj poskytla kvalitná zdravotná starostlivosť v zmysle ústavy a v zmysle platných právnych noriem, ale nie so zníženými nákladmi, s najnižšími nákladmi. To nikde vo svete neexistuje, aby ste mali najnižšie náklady, a pritom kvalitnú starostlivosť. Tento odsek mal znieť, že áno, musíme pristúpiť k ekonomizácii systému, ale nie najnižšie náklady a najvyššia kvalita. Veď to ani v trhovej ekonomike neexistuje, že najkvalitnejší výrobok si kúpite za najmenej peňazí. Prepáčte, ale toto je naozaj, nedá sa to inak nazvať ako hlúposťou. A toto škodí tomu materiálu. A keď to bude čítať Európska komisia, tak za čo nás budú považovať? V ďalších rokoch sa bude postupne znižovať deficit systému. Áno, s týmto súhlasím. S týmto súhlasím, aby sa kroky urobili tak, aby bol systém funkčný, aby bol ekonomicky nie taký náročný, ako je. Ale to sú presne pomenované kroky a tie kroky pomenoval ešte minister Rakús, pomenovali ďalší naši ministri, pomenované boli v minulom roku. Áno, ja súhlasím, že nie všetky kroky, ktoré boli pomenované, boli aj splnené. S tým absolútne súhlasím. Ale prečo potom kritizované právne normy, ktoré spôsobili to otvorenie sa nožníc, do dnešného dňa sú platné a nie sú ani predložené na novelizáciu? Za takmer rok sa v tomto urobilo veľmi málo. Napríklad veľmi dobrý krok, ktorý sa v ďalších materiáloch hovorí, je naozaj potrebný presun starostlivosti z nemocničnej starostlivosti do ambulantnej. To je veľmi dôležitý krok, pretože máme veľmi dlhú dĺžku ošetrovania v nemocniciach. Hádam najdlhšiu v európskych krajinách alebo teda z tých, ktoré sa pripravujú na vstup do Európskej únie, z tých z tej lepšej skupiny máme najdlhšiu. S týmto by som súhlasila. Ale to sa tu objavuje len nejako okrajovo. Správne sa hovorí - a to sa hovorí už roky - o viaczdrojovom systéme financovania. Ale k tomuto nebol urobený ani prvý krok, ale konštatuje sa väčší podiel súkromných zdrojov. Ale odkiaľ v súčasnej ekonomickej situácii? A keď, tak tu malo byť jasne pomenované, v ktorých rokoch by sa toto malo dosiahnuť a ako sa to rozkrokuje. Ďalej sa konštatuje už na strane 50, to jest v druhej časti, že by malo dôjsť alebo dôjde k zrovnoprávneniu štátnych a neštátnych subjektov. Ale veď toto zrovnoprávnenie je dávno urobené. Prijaté právne normy presne o tomto hovoria. Ďalej sa tu hovorí o privatizácii a tu sa konštatuje: """"Preferované budú projekty založené na kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti spojenej s efektívnym vynakladaním zdrojov."""" My však budeme o pár dní preberať materiál o privatizácii zdravotníctva. Tam je úplne iný systém. Tam je systém odštátnenia v prvej etape presunom na obce. Čiže k ničomu takémuto nedôjde, že budú projekty založené na kvalite a tak ďalej, pretože ak ide týmto systémom, že prejdú obvodné zdravotnícke strediská na obce, tak to nebude vychádzať z tohto, ale bude to vychádzať jednoducho z potreby a záujmu obce, či chce toto zdravotnícke zariadenie ďalej prevádzkovať a či chce do neho investovať peniaze. K tomu sa vyjadrím pri bode o privatizácii. Takže tu nebudem zaťažovať ani vás, ani ctenú snemovňu. Dalo by sa ešte dlho hovoriť o zdravotníctve, ale keďže ten materiál je pomerne krátky, tak som si dovolila ukázať na tie body, ktoré tu nemajú byť. A chýba mi tam napríklad konštatovanie, že naozaj je veľmi dôležité zastaviť zadlženosť zdravotníckych zariadení. To by mal byť prvý krok. Hovorila som už o presune starostlivosti z nemocničnej sféry do ambulantnej. Veľmi dôležité, na čom sa ešte nezačalo pracovať a čo nám ušetrí finančné prostriedky, to je odstrániť duplicitu výkonov. U nás máme taký systém, že pacient absolvuje rad vyšetrení, samozrejme, najskôr u svojho obvodného lekára. Ten ho pošle k špecialistovi. Tam sa konštatuje, že potrebuje ošetrenie v nemocnici, operáciu alebo ďalšie postupy a on znovu tie isté špeciálne výkony absolvuje v nemocnici, hoci ich absolvoval pár dní predtým. Toto mi tu absolútne chýba, že áno, treba urobiť kroky na ekonomizáciu, ale so zníženými duplicitnými výkonmi. Nakoniec pán minister správne v programovom vyhlásení vlády alebo v materiáloch, ktoré predkladal, konštatoval, že reforma sa nedá urobiť bez peňazí, že v prvej fáze naozaj to zdravotníctvo potrebuje viac, aby sa potom dostalo na takú úroveň, že bude potrebovať menej zdrojov na kvalitnú starostlivosť a kvalitné poskytnutie služieb pre občanov, pre pacientov. Teraz sa veľmi stručne dotknem ešte sociálneho systému, pretože ten tu bol rozobraný pánom poslancom Englišom. Ale zase budem vychádzať z tej prvej strany: """"A pre sociálny systém v Bielej knihe sú jasne postavené dve prioritné úlohy, a to je zabezpečenie a zosúladenie systému bezpečnosti práce so systémom, ktorý je v Európskej únii."""" Tu musím kriticky povedať našim bývalým koaličným partnerom, že tento zákon bol pripravený. Dokonca bol už v parlamente a bol stiahnutý, pretože predovšetkým Združenie robotníkov Slovenska s tým nesúhlasilo. To nie je nijaké ohováranie, to je konštatovanie, ktoré si môžete nájsť zo zápisov z parlamentu. Čiže myslím si, že tento zákon, ktorý je už kvalitne urobený a ku ktorému sa pozitívne vyjadrili aj európske štruktúry, už tu v parlamente mal byť, pretože bol hotový. Začali sme, dokonca sme ho vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokovali. Bol na pléne, ale z pléna musel byť stiahnutý. Čiže ja by som v tom sociálnom systéme v nadväznosti na tú prvú stranu začala plniť túto prioritu. Čiže prijatie zákona, moderného zákona o bezpečnosti práce, ktorý bol naozaj veľmi dobrý. Ten tu už mal byť a nie je v legislatívnom pláne úloh ani na tento rok. Druhá prioritná úloha z Bielej knihy je rovnoprávne postavenie mužov a žien na trhu práce. Keď sa porovnávala, pretože my sme podpísali aj Európsku sociálnu chartu, tak sa konštatovalo, že Slovenská republika legislatívu má spracovanú tak, že je plne táto požiadavka pokrytá. Ale vyskytujú sa veľké problémy ešte v praxi, a preto bolo treba vytvoriť systém organizácií, ktoré by zabezpečovali toto legislatívne pokrytie. S veľkým prekvapením, aj keď tento sociálny systém je na stranách 50 - 54, s týmto som sa nestretla, ale stretla som sa s tým, čo som už kritizovala vo svojej faktickej pripomienke, a preto sa nebudem opakovať. Prekvapuje |
1,747 | 1,999 | HZDS | Jozef Gajdoš | Ďakujem pekne. Prepáčte mi, pán poslanec Maňka, musím vám povedať, že ste naivný politik. Vy ste si v úvode svojho vystúpenia položili rečnícku otázku, či si náhodou občan Slovenskej republiky nemyslí, že SDĽ ustupuje zo svojej politiky, ľavicovej politiky. Chcem vás ubezpečiť, že občan už dávno stratil ilúzie o proobčianskej politike súčasnej vládnej koalície, a teda aj o politike Strany demokratickej ľavice. Vy ste si dali na rečnícku otázku aj odpoveď, ale myslím si, že to bolo skôr len pre taký pocit sebauspokojenia než na presvedčenie a argumentáciu pre občanov Slovenskej republiky. Predložili ste tu síce pozmeňujúci návrh k novele zákona, ale už dopredu viete, že tento pozmeňujúci návrh nemá reálnu šancu prejsť v tejto poslaneckej snemovni, čiže zase len zastierací manéver. S obavou ste si kládli otázky, že ak by boli v zákone určité obmedzenia a ak by sa zachoval majoritný podiel štátu, ak by tam bola 51-percentná účasť štátu, čo by povedala Európska únia, OECD. Ale zabudli ste si položiť otázku, čo povie občan Slovenskej republiky na to, že mu neustále novou legislatívou, novými opatreniami tejto vlády uberáte z prostriedkov, ktoré potrebuje na bežnú potrebu a na život. Ak mu zoberiete aj prostriedky, ktoré sú stálym príjmom štátneho rozpočtu v budúcnosti, ako chcete garantovať základné právo na život a na istotu? |
2,050 | 1,999 | HZDS | Roman Hofbauer | Môj oblúk je odôvodnený, pán predseda. Predchádzajúce rokovania s podobnou tematikou sa uskutočnili v Kodani. Pamätáte sa na obrovskú konferenciu o ekonomickom rozvoji, ktorá sa uskutočnila v roku 1995? Tam sa zišla najväčšia zostava kancelárov, prezidentov, premiérov, bola to najväčšia konferencia, ktorá zhltla viac finančných prostriedkov, ako je celý štátny rozpočet Slovenskej republiky. Hlavná ťažisková úloha tejto konferencie bola slávnostná recepcia, kde sa všetci naobedovali a historicky sa rozišli do svojich krajín. Pred pol druha rokom sa takéto slávne rokovanie uskutočnilo pod šéfovaním prezidenta Spojených štátov Billa Clintona v Sarajeve. Bola to konferencia Paktu prosperity na Balkáne. Cestoval tam aj prezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster. Pokiaľ si spomínam, tak ani tam neprehovoril, pretože tam prehovoriť nebolo treba. Tam sa bolo treba zúčastniť, ukázať sa, zjesť obed na slávnostnej recepcii a pokyvkať pánovi Clintonovi. To bol celý výsledok tejto chýrnej konferencie. Oveľa najzaujímavejšie bolo súčasné rokovanie Svetovej obchodnej organizácie v Seatle, ktorá sa skončila pouličnými bitkami protestujúcich demonštrantov a vyhlásením výnimočného stavu v samotnom meste. Konferencia sa rozišla bez akéhokoľvek výsledku. Takže dostávame sa k rokovaniu v Helsinkách a dopredu môžem predznačiť, čo sa tam udeje. Bude tam veľmi bohatá recepcia, na ktorej predpokladám, že pán predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda sa naobeduje spolu s ostatnými predsedami, aby potom následne v parlamente mohol predniesť svoje zmysluplne úvahy o tom, ako Slovensko postúpilo. Európska únia túto konferenciu organizuje z jediného dôvodu, že potrebuje nejakým spôsobom dokumentovať svoju existenciu. Pretože v rámci Európskej únie v súčasnosti sú také rozpory a toľké klbčenia a jednotlivé strany a štáty sa osočujú a potápajú v takých korupčných aférach, ktoré sa blížia pomaličky korupčnému škandálu Kresťanskodemokratického hnutia na území Slovenskej republiky. Takže, dámy a páni, v Helsinkách sa nenavarí žiadny obed rozširovania Európskej únie, nepripraví sa žiadna koncepcia. Nanajvýš Európska únia potľapká po pleci všetkých dvanástich účastníkov a na to, aby to tľapkanie sa mohlo uskutočniť na prospech pána Dzurindu, tak je treba, aby tam odcestoval so zvoleným kandidátom Najvyššieho kontrolného úradu, aby teda nevznikli pochybnosti, že, nedaj Boh, tento post na Slovensku by bol obsadený príslušníkom opozície. No a čo sa týka prítomnosti opozície v najvyšších orgánoch vedenia štátu, nuž tak vo vláde žiadna, v kontrolných orgánoch žiadna, a to, čo dokumentujete v Národnej rade Slovenskej republiky, predsedu jedného výboru Jána Slotu ste úspešne odvolali. Predseda ďalšieho výboru nedostáva ani priestor, ani slovo, pretože predstavuje aj vo výbore, aj v pléne zanedbateľnú menšinu. Nemôže nič dosiahnuť. A podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Marián Andel za rok sedenia vo vedení Národnej rady ani jeden jediný raz nedostal mandát a možnosť vedenia schôdze. Sedí tam len preto, aby ste sa mohli oháňať, že existuje akási opozícia vo vedení Národnej rady. Dámy a páni z koalície, môžete sa pokojne hanbiť, ak viete, čo to hanbenie je. Ďakujem za slovo. |
1,381 | 1,999 | HZDS | Pavel Šťastný | Ďakujem, pán predseda. Nebudem sa venovať právnym aspektom, pretože nie som právnik, ale dovoľte mi, aby som citoval z jedného materiálu, ktorý vydal Parlamentný inštitút aj vzhľadom na to, že sa tu opakovane prezentuje snaha o začlenenie sa do Európskej únie, kde v posudku komisie sa doslova píše: """"Posudok Komisie na prihlášku Slovenskej republiky označuje za hlavné nedostatky nestabilitu inštitúcií a ich nedostatočné zakorenenie v politickom živote a vážne nedostatky vo fungovaní demokracie. Vláda nedostatočne rešpektuje právomoci, ktoré ústava udelila ostatným orgánom, nemá rešpektné práva opozície."""" Myslím si, že to je dosť veľavravné na to, aby sa parlament zamyslel nad tým, či dôjde k prijatiu takýchto zmien v rokovacom poriadku alebo nie. A pokiaľ ide o obštrukcie v parlamente, myslím si, že početnosť tejto opozície je taká malá vzhľadom k 93 hlasom, že väčšinou obštrukcie v preťahovaní a prestávkovaní vznikali vždy z nedostatku koalície. Ďakujem. |
1,528 | 1,999 | HZDS | Oľga Keltošová | Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán poslanec Ballek, so záujmom som si vypočula vaše vystúpenie a musím povedať, že si veľmi vážim vašu literárnu tvorbu, vaše Agáty som si prečítala niekoľkokrát, zrejme aj preto viete tak zasvätene hovoriť o tejto problematike, lebo pochádzate z tohto kraja a tento kraj je vám blízky. Toto všetko uznávam a vážim si, ale na druhej strane, neurazte sa, ste idealista, pretože dovolávať sa kompromisov, ak vy sami, členovia vládnej koalície, ste nenašli kompromis s maďarskou koalíciou, je skutočne trošku iluzórne. Ja som dnes doobeda upozorňovala pri tom skrátenom legislatívnom konaní, že treba nájsť kompromis. Pán poslanec, ja s vami súhlasím. Preto sme odmietli prerokúvať tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní a odmietame ho prerokúvať aj teraz. Nebude, opakujem sa znova, ale prepáčte mi to, nebude horším signálom pre štáty Európskej únie, ak prijmeme tento zákon bez súhlasu Strany maďarskej koalície? Preto sme navrhli odložiť prerokúvanie tohto návrhu zákona a požiadať o ten kompromis, o ktorom vy ste tak pekne hovorili, takisto bez irónie, požiadať o ten kompromis príslušníkov maďarskej menšiny, nielen ich politikov a predstaviteľov, ale občanov zo zmiešaných území na juhu Slovenska. Mysleli sme to úprimne, žiaľ, nestretlo sa to s patričnou odozvou ani s pochopením. Je mi to ľúto, tento zákon je zlý, ja ešte budem o ňom hovoriť vo svojom vystúpení, a prinesie pre Slovensko viacej nešťastia ako prospechu. Ďakujem. |
1,476 | 1,999 | HZDS | Ivan Gašparovič | Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia poslanci, chcel som veľmi stručne reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra. Keďže som nedostal tú možnosť, musím sa teraz prihlásiť do rozpravy, aby som mohol svoju otázku, ktorú chcem položiť pánu ministrovi, dať, keďže posledným vystupujúcim bol pán poslanec Duka-Zólyomi. Keď som už za rečníckym pultom, chcel by som povedať aspoň dve-tri vety k správe. Správa bola ozaj obšírna, ale bola konštatačná len o tých cestách, ktoré sa uskutočnili, usporiadali. V správe inak chýbajú určité hranice a termíny dosiahnutia niektorých výsledkov, ktoré si vláda položila vo svojom vládnom programe a ktoré tu prezentoval aj pán minister. Bol som trošku prekvapený, s akou ľahkosťou a rýchlosťou bola prebehnutá kapitola alebo stať, kde sa práve hovorí o Kosove. Myslím si, že o tom bolo potrebné povedať v správe trošku viac. Chcel by som zareagovať aj na pána Duku-Zólyomiho, ktorý hovoril o tom, aká je táto koalícia jednoznačná a má spoločné riešenia v zahraničnej politike. Myslím si, že na to stačí uviesť len jeden príklad, ako podpredseda vlády pán Csáky poza chrbát vlády sem pozval komisára Európskej únie pána Van der Stoela k otázke riešenia problému národnostných menšín a jazykového zákona. Nemyslím si, že by zhoda a jednota aj v otázkach zahraničnej politiky bola taká jednoznačná. Nakoniec vieme, ako všetky rozhodnutia vlády, ktoré sa prijímajú, ťažko v tejto koalícii prechádzajú. Keďže sme sa na stretnutí poslaneckého grémia viac-menej dohodli a povedali si, že nebudeme veľa vystupovať, je záujem schôdzu skončiť možno ešte aj dnes, nebudem ďalej o tom hovoriť, a prosím len pána ministra odpovedať na jednu otázku, ktorá možno bude zaujímať aj ostatných kolegov. Počas obedňajšej prestávky som sa pozeral na televíziu a bola tam repríza SITA, kde vystupovali traja kandidáti na prezidenta: pán Schuster, pani Vášáryová a pán Mečiar. Pani Vášáryová okrem iného povedala, že ak by nebola zvolená za prezidentku, bude ďalej vychovávať kariérnych diplomatov, ktorých už vychovala veľké množstvo a sú už v zahraničí a robia nám veľkú česť a nikdy nám nebudú robiť hanbu. Mám len otázku pre pána ministra, keby mohol pán minister vymenovať tých diplomatov, ktorých pani kandidátka na funkciu prezidentky vychovala a kde v zahraničí sú umiestnení a robia nám dobré meno, aby som prípadne mohol zmeniť svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o voľbu prezidenta. Ďakujem pekne. |
1,932 | 1,999 | SDK | Július Brocka | Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k predloženému vládnemu návrhu zákona ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Predložený návrh zákona predseda v súlade s rokovacím poriadkom pridelil výboru pre financie, rozpočet a menu. Pred chvíľou sme schválili jeho prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní a stotožňujem sa s tým, že predložený vládny návrh zákona spĺňa všetky formálnoprávne stránky a náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku a takisto z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku. Vzhľadom na to, že je to veľmi jednoduchá novela zákona, vlastne sa mení a nahrádza iba jedno slovo """"240"""" na """"250"""" a pani ministerka veľmi podrobne uviedla túto zmenu, že ide nielen o riešenie problémov na príjmovej strane štátneho rozpočtu, ale aj o harmonizáciu alebo aproximáciu národnej legislatívy s legislatívou Európskej únie, nebudem sa k tomu bližšie vyjadrovať. Azda len pripomeniem, že posledná úprava alebo predchádzajúca úprava dane z liehu bola 1. augusta 1994, keď sa upravovala z 210 korún na 240. Odporúčam, aby sa po rozprave Národná rada uzniesla podľa § 73 rokovacieho poriadku, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní, a súčasne odporúčam, aby tento návrh bol pridelený okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru s tým, že gestorským výborom bude výbor pre financie, rozpočet a menu. Ďakujem pekne, pán podpredseda. Môžete otvoriť rozpravu. |
1,456 | 1,999 | SDK | Ján Budaj | Prepáčte mi, pán predseda, pokiaľ ma nevypnete, budem sa zaoberať skutočným obsahom návrhov opozície. Tí, ktorí po roku 1968 spolupracovali s okupantmi, sa chystali prežiť ich odchod. Nechceli a nemohli pomenovať naplno to, čo so Slovenskom napríklad aj v zahraničnopolitickej oblasti zamýšľali. A tak čakali na šancu, vedeli, že ruský medveď bude mať ešte o služobníkov na Slovensku záujem. Slovenská vláda pod vedením Vladimíra Mečiara, pokiaľ ide o vzťah k Európskej únii a NATO, robila dvojtvárnu zahraničnú politiku. Nemali ste, dámy a páni, odvahu Slovensku povedať, že proste do NATO a do Európskej únie nechcete. Navyše ste robili tajnú východnú politiku nielen s Miloševičom, ako sa priznal teraz pán Mečiar, ale aj s Černomyrdinom a ďalšími predstaviteľmi, ktorí aj v minulosti cestovali na tajné cesty na Slovensko. Vážené dámy a páni, politika vlády ministra Kukana priniesla za polroka pre Slovensko z hľadiska jeho začleňovania do jeho euroatlantických štruktúr viac prospechu než všetky aktivity ministrov rôznych Mečiarových vlád dohromady. Mali by ste Eduardovi Kukanovi za to blahoželať. Ale vy ho chcete odvolať. Zahraničná politika tejto vlády vracia Slovensko do Európy. Naopak, tá vaša bola taká absurdná, že sa do Európy nevie dodnes vrátiť ani vaša posledná ministerka zahraničných vecí, ktorá je dnes podľa všetkého jediná, ktorá robí v zámorí naozaj toľko vami spomínanú kolenačkovú politiku. Máme historickú šancu, priatelia, uskutočňovať na Slovensku európsku politiku, politiku práva platiaceho rovnako pre každého, politiku dôslednej transformácie z postkomunizmu na demokratickú a modernú krajinu. Kukan robí úspešne tú politiku, ktorú ste vy len predstierali. Neplní úlohy cudzej východnej veľmoci, ale úlohy vládneho programu, demokraticky zvolenej slovenskej vlády, preto má moju plnú podporu. (Potlesk.) |
1,455 | 1,999 | SDK | František Šebej | Ďakujem, pán predsedajúci. Využívam vzácny okamih, keď je možné hovoriť chvíľu bez napádania, bez invektív vlastne k dreni toho problému. Chcel by som sa v tomto okamihu postaviť na stranu ministra zahraničných vecí, ale aj na stranu všetkých ostatných ministrov zahraničných vecí, ktorí museli urobiť v súčasnosti veľmi vážne rozhodnutie. Robím to z týchto dôvodov: Členstvo v Európskej únii, ale najmä členstvo v Severoatlantickom pakte bolo pre mnohých, ktorí postupne prichádzali do politiky - a teraz myslím aj na západ od železnej opony, teda mimo nášho priestoru -, platonickým členstvom, pretože proste neboli to oni, ktorí podpisovali Washingtonskú zmluvu v apríli 1949, boli ďalšou generáciou politikov a tá hrozba, že jedného dňa sa budú musieť naozaj rozhodnúť, aby vzlietli bombardéry nejakej spojenej akcie Severoatlantického paktu, bola skôr teoretická. A je celkom zrejmé, že politické elity, politické reprezentácie, a to ľavica, pravica, stred všetkých európskych štátov, proste zrazu boli postavené pred meritórne a závažné rozhodnutie, ktoré nie je možné sfúknuť zo stola a proste opečiatkovať, onálepkovať. Nemám najmenšie pochybnosti o tom, že v tejto miestnosti je naozaj málo ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že všetky vlády Európskej únie a všetky vlády Severoatlantického paktu sú bandou zločincov, ktorí nevedia nič o demokracii a proste chcú iba utláčať úbohý srbský ľud, takých ľudí je v tejto miestnosti naozaj málo. Ak takí sú, žijú v umelom svete. Európska únia a Severoatlantický pakt sú organizácie - a teraz niektorí so mnou nemusia súhlasiť, ale je to vec naozaj svetonázoru, pohľadu na svet -, sú zoskupenia krajín, ktoré naozaj vo svojom vnútornom politickom živote vyznávajú princípy právneho štátu, ľudskej slobody, ochrany ľudských a občianskych práv a obe spoločenstvá vznikli v podstate z tohto hodnotového zdroja. To, čo sa teraz deje vo svete, dovoľte mi, aby som označil za dosť tragickú dilemu, ktorá tu bola aj predtým, ale ktorá sa vynorila ako závažná choroba, ako veľmi vážny problém. Narazili na seba dva etické, ale najmä právne princípy, dva koncepty. Ten jeden je princíp povinnej ochrany územnej celistvosti a suverenity štátov a druhý je princíp práva národov na sebaurčenie. A teraz nežartujem. Niekedy je veľmi ťažké - keďže etnických skupín a národov je na svete omnoho viac ako území, ktoré sa nazývajú štátom -, niekedy je veľmi ťažké v uvažovaní v medzinárodnopolitickom kontexte zachovať nejakú rovnováhu medzi týmito princípmi. Niekedy sú v priamom vzájomnom rozpore. Musí teda existovať určitá rovnováha medzi územnou celistvosťou suverénneho štátu, ale na druhej strane ochotou vlád rešpektovať určité ľudské a právne princípy. Chcem povedať, že donedávna mlčky a škrípajúc zubami civilizovaný demokratický svet akceptoval, že suverénny štát a suverénne vykonávanie vlády nad nejakým štátom, trebárs nedemokratickým režimom, zároveň v sebe obsahuje právo utláčať, resp. kynožiť vlastné obyvateľstvo. A bola to vnútorná vec toho štátu. Iné štáty to mohli neschvaľovať, resp. v nedávnej minulosti sa rozhodli, že na to môžu reagovať povedzme obmedzením hospodárskych stykov s tým štátom uvalením embarga. Ale zistenie najčerstvejších dejín posledných rokov je, že jednoducho toto nestačí. A ak uprostred nejakého priestoru, napríklad Európy, môže existovať štát, v ktorom sa zrazu politický režim zvrhne do podoby, že začne páchať zverstvá, ktoré patria k najtemnejšej kapitole 20. storočia, keď sa začne genocída nejakej časti obyvateľstva, jednoducho medzinárodné spoločenstvo sa na to nemôže nečinne pozerať, pretože takéto územie sa stáva neoplazmou. Stáva sa nádorom, stáva sa zdrojom niečoho veľmi zlého nielen v podobe utečencov a ľudských tragédií, ale proste v podobe morálneho úpadku a etickej nákazy môže metastázovať na zvyšok Európy, na zvyšok civilizovaného sveta. Z toho dôvodu museli štáty Európskej únie a Severoatlantického paktu urobiť jedno vážne a neľahké rozhodnutie. Museli sa rozhodnúť, že v určitom okamihu takémuto režimu povedia dosť a riskujú, že v rozpore s doterajšou praxou vojenským zásahom v mene ľudskosti, v mene záchrany teraz už zvyškov nejakého obyvateľstva porušia suverenitu štátu. Pripúšťam, že toto rozhodnutie nie je jednoduché, ale odmietam nevidieť to, čo je za tým. Dovoľte mi, aby som v tomto kontexte zacitoval inštitúciu, o ktorej, povedal by som, čistých a mravných úmysloch dúfam, že nikto nepochybuje, a to je Štátny sekretariát čiže v podstate Ministerstvo zahraničných vecí Svätej stolice. To stanovisko pochádza z 30. marca 1999 a je reakciou na celý vývoj situácie. A citujem to len kvôli tomu, aby sme prestali ukazovať na nášho ministra zahraničných vecí a na našu vládu ako na nejakých nezodpovedných ľudí, dokonca na zločincov len kvôli tomu, že otvorili vzdušný priestor Slovenskej republiky lietadlám NATO. Po úvode, v ktorom popisuje Štátny sekretariát Vatikánu vývoj situácie, vravia toto: Teda Štátny sekretariát Svätej stolice podporoval diplomatickú aktivitu počas uplynulých mesiacov a praje si vysloviť uznanie tým, ktorí hľadali riešenie vo vyjednávaní o týchto problémoch. Vskutku bolo veľmi dôležité, že medzinárodná komunita nemôže zostať ľahostajná. Uchýlenie sa k sile nepochybne znamená porážku diplomacie, keďže je pravdou, že ozbrojené násilie nie je nikdy riešením hodným humanity pri riešení politických, ekonomických alebo sociálnych problémov. Ale štátny sekretár pokračuje: Napriek tomu si však treba pripomenúť katolícke učenie o použití sily v prípadoch oprávnenej obrany, keď boli vyčerpané všetky prostriedky na mierové usporiadanie. A konkrétne je to citované z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes II. Vatikánskeho koncilu číslo 79. Podmienky toto cituje štátny kardinál takto, sú štyri: Škody spôsobené agresorom národu alebo komunite musia byť trvalé, vážne a určité. Po druhé, iné prostriedky na ukončenie násilia sa museli ukázať neuskutočniteľné alebo neúčinné. Stalo sa. Musí byť vážna vyhliadka na úspech. Neviem, hádam je. Použitie zbraní nesmie vytvoriť zlo a neporiadok horší ako zlo, ktoré sa má eliminovať. Dámy a páni, táto podmienka je splnená v každom prípade, lebo horšie zlo ako vyhladenie jednej celej národnostnej skupiny hádam ani neexistuje. A pokračuje tento dokument: Nedávno vznikla tragédia masívneho porušovania ľudských práv, teda v Kosove, čo nás zaväzuje pripomenúť povinnosť odzbrojiť agresora. Povedal to kardinál Angelo Sodano takto: Povinnosť a právo intervencie s cieľom odzbrojiť toho, kto má v úmysle zabíjať a tak ďalej nie je podporou vojny, ale zabránením vojne. Z 20. januára 1999 pre Corierre de la Sera. Svätá stolica chápe, že rozhodnutie zaútočiť na Juhoslovanskú federatívnu republiku nebolo prijaté ľahko, a ľutuje, že tí, ktorí sú zodpovední za osud obyvateľstva - teda Miloševičov režim - žijúcom na tomto území, považovali za svoju povinnosť odmietnuť kompromis navrhovaný v Rambouillet a neskôr v Paríži. Pani poslankyne a páni poslanci, Svätá stolica nie je jedinou inštitúciou, ktorá musela sama pred sebou a pred svetom riešiť túto dilemu. Robili to všetky vlády všetkých európskych štátov. Musím vám povedať, že dospeli k rovnakému názoru, ako dospela i slovenská vláda a slovenský minister zahraničných vecí. A existujú len dva štáty, kde parlament hádam chce siahnuť na vládu kvôli situácii v Kosove, ktorú v spolupráci s celou medzinárodnou komunitou musela riešiť, a to je Ruská duma a Srbsko. A dovolím si povedať, že v tom medzinárodnom kontexte, v ktorom sa slovenská vláda a slovenský minister zahraničných vecí museli rozhodovať, rozhodli sa správne. Podľa mňa pri pohľade na to, čo sa deje vo svete, kam sa svet uberá, ako sa vyvíja, ani sa inak rozhodnúť nemohli. Ak by sa rozhodli inak, vrhnú Slovensko do celkom iného priestoru. Dámy a páni, rokujme o tejto téme bez snahy o lacné heslá a skôr so snahou o pochopenie celého kontextu situácie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) |
2,081 | 1,999 | SDK | Mikuláš Dzurinda | Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. Skôr ako tak urobím, by som asi nemal začať ináč ako tým, že sa poďakujem aj vám Národnej rade Slovenskej republiky za váš príspevok k veľkému úspechu, ktorý Slovensko dosiahlo uplynulý víkend v Helsinkách, keď bolo pozvané na rokovanie o vstupe Slovenska do Európskej únie. Chcem využiť túto príležitosť, aby som poďakoval predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky za jeho zahraničnopolitické aktivity, aby som poďakoval za podobnú aktivitu podpredsedom Národnej rady, predsedom jednotlivých výborov, osobitne pánu Petrovi Weissovi, predsedovi zahraničného výboru pánu Františkovi Šebejovi, predsedovi výboru pre európsku integráciu, členom týchto výborov, ale aj vám všetkým, panie poslankyne, páni poslanci, ktorí máte na tomto našom spoločnom úspechu podiel. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.) Vážená Národná rada Slovenskej republiky, prekvapujúco rýchle plynutie času spôsobilo, že sa opäť stretávame pri posudzovaní rozpočtu štátu na nasledujúci rok. Na rok, ktorého letopočet sa tentoraz začína magickou dvojkou. Hneď na úvod mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že predkladaný návrh štátneho rozpočtu napriek všetkým problémom, ktoré v ňom možno nájsť, predstavuje dobrý nástup do nového milénia. Že je to dokument, ktorý bude napomáhať plnenie tých cieľov, ktoré si Slovensko na prahu nového tretieho tisícročia stanovuje. Základom pre toto moje presvedčenie je prístup k príprave návrhu štátneho rozpočtu. To veľké množstvo práce, ktoré sa vynaložilo, skúmanie všetkých pochybností, ktoré sa pri jeho postupnom posudzovaní vyslovili, hľadanie optimálnych alternatív tam, kde bolo potrebné vybrať najlepšiu z viacerých opodstatnených, odôvodňovaných a treba povedať, že odôvodniteľných. Návrh, ktorý posudzujete, trúfam si povedať, je možné považovať za výsledok dlhého procesu optimalizácie, procesu, v ktorom bolo treba hľadať spôsob, ako dať do súladu množinu opodstatnených požiadaviek s množinou opodstatnených námietok a najmä s množinou limitovaných možností. Na strane druhej treba povedať, že táto optimalizácia mala svoje rámce, svoje ciele, dohodnuté priority, ktoré bolo treba napĺňať. Z tohto hľadiska je vládny návrh štátneho rozpočtu dokumentom rešpektujúcim ciele obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády a desagregované do jednotlivých priorít, ktoré si vláda stanovila. Na tomto mieste pokladám za potrebné spomenúť taký rozhodujúci programový cieľ, akým je pokračovanie stabilizácie ekonomiky, no pri súčasnom využití štátneho rozpočtu a s ním spojeného inštrumentária na prorozvojové pôsobenie. Ďalej treba uviesť prointegračné pôsobenie návrhu štátneho rozpočtu, ktoré má podporiť ten zásadný zlom, ktorý Slovensko v roku 1999 dosiahlo vo svojom úsilí vstúpiť do integračných zoskupení. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 ďalej dôsledne nadväzuje na ciele zahrnuté v strednodobej koncepcii hospodárskej politiky spracovanej v úzkej spolupráci s Európskou komisiou. Táto strednodobá koncepcia by mala vo veľmi krátkom čase dostať podobu spoločného dokumentu, spoločného zhodnotenia a mala by byť spoločným dokumentom Slovenskej republiky a Európskej komisie, deklarujúcim orientáciu hospodárskej politiky Slovenska zo strednodobého hľadiska a najmä naznačujúcim cestu do európskych integračných zoskupení. Prinajmenšom z tohto hľadiska možno povedať, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 túto prointegračnú orientáciu jednoznačne má. Táto prointegračná orientácia štátneho rozpočtu vystupuje aj v rade ďalších súvislostí. Predložený návrh utvára predpoklady na prijatie relatívne veľkého objemu prostriedkov z Európskej únie tým, že obsahuje prostriedky na financovanie spoločných aktivít zahrnutých do programov PHARE, SAPARD a ISPA. V širších súvislostiach prointegračný charakter má aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 obsiahnuté zníženie jeho podielu na hrubom domácom produkte. Spomenúť treba aj presadzovanie makroekonomickej stability, podporu štrukturálnych reforiem, teda naše pozitívne reakcie na odporúčania Európskej komisie obsiahnuté v pravidelnej správe Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie publikovanej pred niekoľkými týždňami. V tejto hodnotiacej správe sa okrem iného uvádza, že konsolidácia makroekonomickej stability najmä prostredníctvom rozsiahlej fiškálnej reformy v strednodobom horizonte by mala byť pre Slovensko prioritná. Som presvedčený, že vami posudzovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 je z tohto hľadiska krokom správnym smerom. Viem veľmi dobre, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 ste si náležite preštudovali a dokonale osvojili, že ho poznáte detailne, že poznáte čísla, ktoré ho charakterizujú. Samozrejme viem aj to, že máte svoj názor na štátny rozpočet na rok 2000. Nechcem, a teda ani nebudem vás presviedčať o správnosti týchto čísiel, nebudem odôvodňovať jednotlivé položky. Chcem vašu pozornosť orientovať na tie nosné konštrukčné prvky rozpočtu, ktoré odrážajú priority vlády Slovenskej republiky a ktoré reagujú na akútne potreby našej ekonomiky, nášho hospodárstva. Sú to priority, na ktorých sa vláda v dlhom procese práce na návrhu štátneho rozpočtu zhodla, ktorým z radu ďalších možných alternatív prisúdila najvyššiu váhu. Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že sú to priority všeobecne prijateľné, priority, o prospešnosti ktorých by nemali byť zásadné pochybnosti. Povedal som už, že návrh štátneho rozpočtu má v sebe prorastové prvky. Súhlasím s tým, že mnohé z nich by sa mali prejavovať razantnejšie. Zodpovedalo by to aj ambíciám vlády. Úsilie o všestrannú vyváženosť návrhu štátneho rozpočtu nám umožnilo dať návrhu rozpočtu len tú rozvojovú silu, ktorú má. Nemyslím si však, že by bola zanedbateľná. V uvedenej súvislosti sa treba zmieniť predovšetkým o vzájomnom vzťahu návrhu štátneho rozpočtu a podnikateľskej sféry. Vláda bola a je často predovšetkým z podnikateľských kruhov kritizovaná za to, že venuje pozornosť len makroekonomike, že mikroekonomické problémy nie sú v centre jej záujmu. Návrh štátneho rozpočtu v rôznych súvislostiach a nadväznostiach je práve výrazom odhodlania vlády riešiť mikroekonomické problémy, problémy podnikateľskej sféry. Daňové zaťaženie podnikateľov sa od 1. januára 2000 významne zníži. Aj keď to z hľadiska príjmov rozpočtu bude až problém roku 2001, je to výraz orientácie hospodárskej politiky vlády, jej vzťahu k podnikateľskej sfére, je to prejav určitej orientácie našej fiškálnej politiky. Zníženie daňového zaťaženia pri svojom nespornom význame pre podnikanie každého druhu by nebolo schopné jestvujúce problémy riešiť bez odstránenia základnej prekážky, ktorou je zásadné ozdravenie podnikateľského prostredia. Roky sa hromadiace a neriešené problémy doviedli slovenskú ekonomiku do stavu, v ktorom je paralyzovaný bankový sektor, v krokom nefunguje úverový mechanizmus taký dôležitý pre ekonomiku s nefungujúcim kapitálovým trhom a z minulosti s podkapitalizovanými podnikmi. Platobná neschopnosť sa stala nočnou morou našej ekonomiky. Spôsobila ťažkosti pre podniky inak schopné v konkurenčnom prostredí existovať. Tu vláda pripravila a schválila ambiciózny program reštrukturalizácie bankového a podnikového sektora. Princípy tohto projektu sú vám známe. Návrh štátneho rozpočtu nadväzuje na tento projekt, mal by ho nezastupiteľným spôsobom podporovať. Podľa vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 by vláda mala byť oprávnená rozhodnúť o vydaní dlhopisov na účely reštrukturalizácie bánk a tiež prevziať úvery na účely reštrukturalizácie úverového portfólia bánk v sume zodpovedajúcej v prepočte 400 miliónom amerických dolárov. Táto podpora projektu reštrukturalizácie bankového a podnikového sektora spolu s potrebnými legislatívnymi zmenami, predovšetkým zmenami zákona o konkurze a vyrovnaní, by mali viesť k tej kvalitatívnej zmene podnikateľského prostredia, bez ktorej úspešné zavŕšenie transformácie ekonomiky a najmä jej prevedenie na trajektóriu dlhodobého rozvoja sprevádzaného vysokou zamestnanosťou a naopak nízkou nezamestnanosťou, cenovou stabilitou a vyrovnanosťou zahraničnoobchodných vzťahov nie je možné. Úlohu štátneho rozpočtu v tomto kontexte treba podporiť. Štátny rozpočet tu pomáha riešiť jeden z najvážnejších problémov, ktoré ekonomika z minulosti zdedené v súčasnosti a prítomnosti má. Jeho vyriešením je podmienený nástup ďalších očakávaných pozitívnych zmien v ekonomike, vytvorenie silných bánk so zahraničným kapitálom a zahraničným know-how, masívnejší vstup zahraničného kapitálu do ozdravených podnikov, impulz pre malé a stredné podnikanie, konsolidovaný bankový sektor, oživenie regiónov a tak ďalej. Nepochybujem o tom, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že kľúčový význam tohto projektu si v plnej miere uvedomujete a podporíte, preto tú úlohu, ktorú v ňom má štátny rozpočet, o návrhu ktorého rokujeme. K nesporným prioritám hospodárskej politiky Slovenskej republiky, ktorá v proklamatívnej rovine nebola nikdy spochybnená, patrí vstup zahraničného kapitálu. Nepochybujem, že aj vy ste presvedčení o jeho nezastupiteľnej role, ktorú musí zohrať v slovenskej ekonomike. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 je podpora jeho vstupu obsiahnutá ako priorita majúca konkrétnu podobu daňového úveru. Osobne zastávam názor, že táto forma podpory vstupu zahraničného kapitálu je dôležitá, ale nie prvoradá. Prvoradá je totiž zmena podnikateľského prostredia, najmä už spomínaný proces reštrukturalizácie bánk a podnikovej sféry. Sú to, respektíve budú to komplementárne pôsobiace procesy, na pozitívne pôsobenie ktorých štátny rozpočet utvára dobré predpoklady. Na tému vzájomného vzťahu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 a podpory podnikateľskej sféry by som mohol hovoriť ešte ďalej. Verím, že dobré zosúladenie návrhu štátneho rozpočtu v tomto smere cítite aj vy vážené panie poslankyne, páni poslanci, preto túto tému uzavriem len jedným želaním, s ktorým predpokladám budete aj vy súhlasiť. Uvedené ústretové kroky vlády, ktoré dúfam aj vy podporíte, by sa mali stretnúť v podnikateľskej sfére s priaznivou odozvou prejavujúcou sa na dobrej daňovej disciplíne. Vyžaduje si to rozpočet, jeho príjmy, vyžadujú si to aj pravidlá fair play, ku ktorým sa táto vlády vždy hlásila a hlási. Pri výpočte priorít hospodárskej politiky vlády nemožno vynechať bytovú výstavbu. Právom možno povedať, že je to priorita ostro sledovaná. Bývanie je problém, ktorý musí v živote riešiť azda každý. Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že byt, možnosť bývať, predovšetkým pre mladých ľudí, pre mladé rodiny, predstavuje doslova bázický, fundamentálny bod životnej úrovne, často však bod ťažko dosiahnuteľný. Preto sa v roku 1999 venovala veľká pozornosť problematike výstavby bytov. Možno konštatovať, že vláda má koncepciu bytovej |
1,823 | 1,999 | SDL | Ladislav Ballek | Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o osvetovej činnosti (tlač 368) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 384 z 1. októbra 1999 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu určil ma Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 87 z 19. októbra 1999. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky určenosti § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj určenia z legislatívnych pravidiel. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a správnu príčinu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zjavné, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie dnešného stavu, príčiny, potreby novej právnej úpravy, hospodárske, finančné dôsledky na štátny rozpočet. Osobitná časť správy uvádza zmysel a príčiny jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané určenia. Navyše dodám, tento zákon je úpravou, ktorú vskutku vyvolali zmeny okolo nás, a to na všetkých úrovniach a vo všetkých prejavoch života. Zákon reaguje na ne. Na jednu zo zmien by som upozornil, predovšetkým je ňou nové postavenie kultúry v spoločnosti. A to jej nové a inak čoraz význačnejšie postavenie sa musí prejaviť aj v tej našej. Charakter dnešnej civilizácie je na kultúru odkázaný čoraz väčšmi. Pomer voči tomuto zákonu o osvetovej činnosti je zároveň vyjadrením nášho pomeru a vzťahu voči kultúre vcelku. Zákon sa dotýka nášho vedomia, vzdelania, voľného času, kultúrnosti. Chráni našu osobitnú ľudovú kultúru a ľudové tradície, prvotné pramene našej identity. S prihliadnutím na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 384 z 1. októbra 1999 prideliť vládny návrh zákona o osvetovej činnosti (tlač 368) v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ho výbory, ktorým bol návrh pridelený, prerokovali v lehote do 29. novembra 1999 a gestorský výbor do 30. novembra 1999. Vážený pán predsedajúci, prosím, aby sa o tomto návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom, a ďakujem vám za slovo. |
1,345 | 1,999 | SDL | Pavel Koncoš | Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som na dnešnej schôdzi uviedol materiál - návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzatvorením Protokolu upravujúceho obchodné aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou a s uzatváraním Protokolu upravujúceho inštitucionálne aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou, ktorý predkladáme spoločne s ministrom hospodárstva. Od 1. 3. 1992 boli vzájomné obchodné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou upravené takzvanou Dočasnou dohodou, ktorá bola nahradená Európskou dohodou o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii podpísanou dňa 4. 10. 1996 v Luxemburgu, čím pôvodné koncesie vo vzájomnom obchode prešli do tejto európskej dohody. Hodnotu takto vzájomne si poskytnutých koncesií výrazne ovplyvnilo Uruguajské kolo GATT, závery ktorého zohľadňovali tak tarifikáciu, ako aj postupnú redukciu cla počas obdobia rokov 1995 až 2000. Preto nadväzne na článok 21 Európskej dohody o riešení dosahov Uruguajského kola GATT sa už v polovici roku 1994 začali rokovania medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou o riešení dosahov aplikácie záverov Uruguajského kola GATT na Európsku dohodu o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii, ako aj dosahov vstupu troch nových členov k 1. 1. 1995, teda Rakúska, Švédska a Fínska. Cieľom týchto rokovaní bolo premietnuť preferencie v zmysle pôvodných bilaterálnych protokolov uzatvorených s bývalými štátmi ESWO do Európskej dohody o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii. Súčasne bol predmetom rokovaní stav po zavedení Uruguajského kola GATT v Európskej únii. Z hľadiska nášho exportu možno konštatovať, že Európska únia splnila svoje záväzky v oblasti koncesií na náš export. Najvýznamnejšie sú najmä úpravy kvóty na export hovädzieho dobytka, sladu, syrov a podobne. Navyše v Európskej dohode o pridružení sa k Európskej únii je uvedený zoznam koncesií na náš export rozšírený o tieto komodity: jablčná šťava, uhorky nakladačky, maslo, syry, kde došlo k zvýšeniu kvót o 50 % v priebehu piatich rokov. Hlavnou črtou koncesií na náš export je však prehĺbenie miery koncesnej úľavy, keď sa pôvodne aplikovaná 60-percentná miera redukcie vyrovnávacej dávky zvýšila na 80 % redukcie cla. Vzhľadom na to, že tieto autonómne opatrenia sa uplatňujú dlhodobo, nie je možné im ponechať dočasný charakter aj v záujme potvrdenia integračných snáh Slovenskej republiky. Súčasťou tohto materiálu je aj protokol týkajúci sa textilných výrobkov a z dôvodu komplexnosti mi dovoľte uviesť aj časť textilné výrobky, ktorá však bola vypracovaná expertmi Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V súvislosti s ďalšou liberalizáciou obchodu s textilnými a odevnými výrobkami medzi Európskym spoločenstvom a Slovenskou republikou obsahuje predkladaný protokol upravujúci obchodné aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou i úpravu Doplnkového protokolu o obchode s textilnými výrobkami medzi Európskym spoločenstvom a Slovenskou republikou riešiaceho kvantitatívne množstvá a iné otázky týkajúce sa vývozu textilných výrobkov Slovenskej republiky do Európskej únie na roky 1996 a 1997. Podľa Doplnkového protokolu o obchode s textilnými výrobkami medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou vývoz zo Slovenskej republiky do 31. 12. 1995 podliehal kvótam v 24 kategóriách textilných a odevných výrobkov v priamych vývozoch a v 12 kategóriách v takzvanom zušľachťovacom režime. Prístupom Rakúska, Fínska a Švédska do Európskej únie bola výška kvót pre Slovenskú republiku na rok 1995 upravená dohodou vo forme výmeny listov o zmene Doplnkového protokolu a uvedená dohoda sa začala uplatňovať od 1. 1. 1995. Množstvové obmedzenia na dovoz odevných a textilných výrobkov pochádzajúcich zo Slovenskej republiky do Európskej únie boli od 1. 1. 1998 zrušené a obchod s textilnými a odevnými výrobkami medzi Slovenskou republikou a Európskym spoločenstvom je okrem dovozných ciel uplatňovaných Slovenskou republikou pre skupinu najcitlivejších výrobkov plne liberalizovaný. Materiál bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Obidva výbory v zmysle článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas a následne bola uznesením číslo 14 schválená spoločná správa výborov s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzatvorením Protokolu upravujúceho obchodné aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou a s uzatvorením Protokolu upravujúceho inštitucionálne aspekty Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou. Ďakujem. |
1,875 | 1,999 | SDL | Pavel Koncoš | ... málo funkčné tovarovo-peňažné toky, záťaž starého bloku úverov, málo účinná ochrana domáceho agropotravinového trhu a nedostatočná úroveň jeho organizácie, nedostatočný marketing, nízka pestovateľská a chovateľská úroveň predovšetkým v najviac zaostávajúcich podnikoch. Uvedené spolu okrem iného sa podieľa na nízkej konkurenčnej schopnosti našich producentov na domácom trhu, ale aj na málo výhodnom zahraničnom obchode, v ktorom prevažuje dovoz nad exportom, pričom úplne zbytočne dovážame aj také potraviny, ktoré sme schopní vyrobiť v rovnakej kvalite i množstve na základe vlastnej poľnohospodárskej produkcie. Celkove sa v poľnohospodárstve v roku 1998 zvýšila strata oproti roku 1997 o 284 Sk na hektár poľnohospodárskej pôdy a dosiahla celkom 711 Sk na hektár poľnohospodárskej pôdy. V celom objeme je to zvýšenie straty o takmer miliardu korún a táto dosiahla za rok 1998 objem 1,5 mld. Sk. Okrem nežiaducej redukcie základných vstupov do výroby to má za následok aj neustále sa zhoršujúcu úroveň odmeňovania v tomto odvetví. Úrovňou 7 826 Sk dosahuje priemerný zárobok v poľnohospodárskej prvovýrobe len 76,6 % priemernej úrovne ostatných odvetví ekonomickej činnosti Slovenskej republiky, oproti ktorej je nižší o 2 386 Sk. Uvedené sa podieľa aj na nízkom investovaní v poľnohospodárstve, keď v roku 1998 oproti roku 1997 poklesol objem investícií o 1,4 mld. Sk. Podiel poľnohospodárstva na investíciách v celom hospodárstve Slovenskej republiky sa tiež znížil z 3,31 % v roku 1997 na 2,89 % v roku 1998. V potravinárskom priemysle v roku 1998 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšila strata o 1,3 mld. Sk a dosiahla celkom 1,8 mld. Sk. Hlavnou príčinou je nevyužívaniem kapacít v dôsledku stagnácie poľnohospodárskej výroby, ale tiež aj zdražovanie vstupov do potravinárskeho priemyslu. V priebehu roku 1999 reagoval rezort na túto situáciu prijatím celého radu opatrení a úloh. Vzhľadom na dlhodobejší charakter týchto opatrení sa však tieto výraznejšie neprejavili vo výsledkoch v roku 1999. Očakávame, že za tento rok dôjde ešte k prehĺbeniu straty v poľnohospodárskej prvovýrobe približne na 2,6 mld. Sk, čo bude o 1,1 mld. viac ako v roku 1998. Zníženie výnosov z titulu poklesu výroby a následne tržieb sa snažia podniky do určitej miery kompenzovať tržbami z predaja hmotného a nehmotného investičného majetku, čo sa odrazí v jeho výraznom poklese, kde počítame takmer so 6-miliardovým znížením. Nepriaznivo sa táto situácia prejavuje aj v oblasti pracovných síl, keď ich počet v roku 1999 predpokladáme, že poklesne o ďalších 10 000 osôb. Jednou z prvoradých úloh vyplývajúcich z rozpracovania programového vyhlásenia vlády bolo vypracovanie podrobnej analýzy súčasného stavu rezortu, na ktorú nadviazalo vypracovanie dlhodobého programu rozvoja jednotlivých odvetví do roku 2010. Program je v súčasnosti prerokúvaný v orgánoch vlády Slovenskej republiky. Na tento dokument bude nadväzovať vypracovanie odvetvových koncepcií. Konkretizácia priorít, legislatívnych, inštituciálnych a administratívnych opatrení sa bude každoročne spresňovať v zelených správach jednotlivých odvetví rezortu. Nadväzne na uvedený program rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva v Slovenskej republike sa pripravuje inovácia rozvojových programov pestovania obilnín, olejnín, cukrovej repy a zemiakov. Obdobne sa inovujú rozvojové koncepcie chovu hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec. V súlade s rozpracovaním programového vyhlásenia vlády vypracoval rezort v roku 1999 niektoré významné legislatívne úpravy: návrh zákona o výžive rastlín; zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu; návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov; zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti; návrh zákona o ochrane genetických zdrojov rastlín pre potravinársku výrobu a poľnohospodárstvo, a konečne návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Väčšina z týchto noviel zákonov je predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Nad rámec plánu legislatívnych úloh bol vypracovaný návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 122/1993 Z. z. týkajúceho sa dlžníkov hospodáriacich na pôde. Zároveň sa pripravuje novelizácia zásad na zabezpečenie podmienok na dlhodobý prenájom poľnohospodárskej pôdy pri rešpektovaní oprávnených záujmov obcí. Jednou z mimoriadne dôležitých úloh z hľadiska budúceho agropotravinového obchodu je príprava na ďalšie kolo liberalizácie svetového obchodu v rámci svetovej obchodnej organizácie. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa podieľa na príprave podkladov za sektor agropotravinárskeho obchodu. Na liberalizáciu vývozov zo Slovenskej republiky ministerstvo pôdohospodárstva prijalo liberalizačné kroky už v 1. polroku 1999. Na realizáciu zámerov štrukturálnych a regionálnych opatrení v rámci predvstupovej pomoci Európskej únie bol vypracovaný návrh plánu rozvoja vidieka, v ktorom sú definované základné priority štrukturálneho rozvoja a rozvoja vidieka, na ktoré by sa mal zamerať program predvstupovej pomoci SAPARD. V nadväznosti na novelu zákona o poľnohospodárstve bude v decembri založená špeciálna platobná agentúra na realizáciu transferu prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Súčasne sa rezort podieľa na príprave integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. Za veľmi dôležitú úlohu pokladáme vypracovanie návrhu transformácie Štátneho fondu trhovej regulácie na intervenčnú agentúru potravinárskeho trhu. Návrh bol takisto predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Súčasťou intervenčnej agentúry okrem organizovania agrárneho trhu v zmysle trhových poriadkov bude Slovenská agrárna marketingová agentúra na podporu domáceho i zahraničného agropotravinového trhu. V rámci podpory reštrukturalizácie potravinárskeho priemyslu s cieľom zvýšenia efektívnosti spracovania poľnohospodárskej produkcie sa vo väzbe na uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 90/1999 pripravuje analýza konkurenčnej schopnosti domácej agropotravinárskej produkcie s návrhom koncepcie a spôsobu reštrukturalizácie potravinárskeho priemyslu. Na zlepšovanie financovania prevádzky poľnohospodárskych podnikov bolo v roku 1999 s Národnou bankou dohodnuté zvýšenie objemu zmenkových obchodov a zmenkových zdrojov na 3 mld. Sk. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v záujme napomôcť k zvýšeniu bonít poľnohospodárskej klientely dohodlo s rozhodujúcimi komerčnými bankami spôsob ručenia zmeniek prostredníctvom zdrojov Štátneho fondu trhovej regulácie. Významné opatrenia sa prijali v oblasti dotačnej politiky, ktoré sledujú aj postupnú harmonizáciu so systémom Európskej únie. Je to zavedenie nových dotačných titulov, ako sú podpora poistného rastlinnej a živočíšnej výroby, ako aj podpora úhrady časti katastrofálnych škôd v rastlinnej výrobe, a to v zmysle zákona číslo 240 o poľnohospodárstve. Podpora zakladania výrobno-odbytových združení, podpora výroby a spotreby školského mlieka a sušeného mlieka pre kŕmne účely, podpora uplatňovania vedecko-technických poznatkov vo výrobe, resp. zmien kritérií a podmienok poskytovania dotácií, ako aj foriem a výšky poskytovania dotácií. Ide napríklad pri dotačnom titule o podporu hospodárenia v horších prírodných podmienkach, kde sa zvýšilo kritérium zaťaženosti dobytčími jednotkami, či vôbec zaviedlo sa takéto kritérium na 100 ha trvalých trávnych porastov a dotačná sadzba je tvorená na základe druhu pozemkov, ktoré sa obrábajú, stanovenie rozvojových programov, v ktorých dominuje podpora rastlinnej výroby a podpora živočíšnej výroby so zvýraznením podpory hovädzieho dobytka. Pri dotačnej podpore kravského mlieka sa prešlo od podpory mlieka podľa kvalitatívnych tried sadzbou za 1 liter mlieka k podpore vo forme výplaty príspevku na jednu dojnicu, ktorá dosahuje minimálne 4 000 litrov mlieka ročne, teda úžitkovosť. Zároveň sa zvyšuje podpora kráv pestovanej produkcie mlieka, podpora nákupu vysokoteľných jalovíc pre horské a podhorské oblasti, ako aj podpora chovu oviec a produkcia ovčieho a kozieho syra. V investičnej výstavbe bola daná prednosť podpore dokončovania rozostavaných investícií najmä v chove hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec. Zároveň sa pokračovalo v podpore zakladania ovocných sadov, viníc a chmeľníc a v rekonštrukcii skladov na zeleninu, ovocie a zemiaky. Naďalej sa pokračuje - a predpokladáme, že tohto roku to bude väčší objem - v poskytovaní dotácií na záložné skladiskové a tovarové listy a na trvalo obracajúce sa zásoby. V nadväznosti na realizáciu týchto opatrení je analytická časť správy doplnená o kapitolu Východiská pre rozpočet roku 2000 v poľnohospodárstve a potravinárstve. Na základe výsledkov analýz a modelovej simulácie scenára vývoja v oblasti agrárnych cien a produkcie sa v roku 2000 očakáva ďalší pokles dôchodku odvetvia, kumulatívna potreba finančných zdrojov na stabilizáciu poľnohospodárstva v oblasti prevádzkových a investičných potrieb, tak predstava je takmer 10 mld. korún. Čiastočné riešenie tohto problému možno dosiahnuť cestou lepšej organizovanosti trhu s hlavnými komoditami, zavedením minimálnych cien a kvót, zlepšenia finančných tokov i racionálnejšieho využitia súčasných dotačných podpôr úpravou dotačných titulov a sprísnením kritérií. Komplexnejší prístup si však vyžaduje aj účasť celospoločenských zdrojov. Panie poslankyne, páni poslanci, z toho, čo som uviedol, ste mohli poznať, že situácia odvetvia je zložitá a vyžaduje si neodkladné riešenia. Zdá sa, že stojíme na kritickom bode. Možnosti sanovania pretrvávajúceho úbytku zdrojov spôsobeného najmä trvalým roztváraním cenových nožníc pri súčasnom obmedzovaní dotačných zdrojov sa vyčerpali. Je treba prijať zásadné rozhodnutia, čo s naším poľnohospodárstvom v ďalšom období. Momentálne síce môžeme doviezť niektoré druhy potravín lacnejšie, ako ich vieme dorobiť doma. Ide však v prevažnej miere o výrobky, ktoré sú v krajine ich pôvodu dotované oveľa vyššou sumou, ako je to u nás. Súčasná koncepcia, a predpokladáme, že v tomto smere nedôjde k podstatnejšej zmene ani v pripravovanej novej koncepcii, ráta s otvorenou sebestačnosťou potravín mierneho pásma. To znamená, že počítame s dovozom niektorých druhov potravín na spestrenie domáceho trhu v maximálnom objeme 5 až 10 % ročnej spotreby. Zároveň však máme ambície minimálne rovnaké množstvo asi agropotravinových výrobkov |
1,887 | 1,999 | SMK | István Harna | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil novelu zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 1999 predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh novely zákona o účtovníctve, ktorý je treťou novelou tejto právnej normy. Táto povinnosť vyplynula aj z aproximácie právnych noriem v rámci Bielej knihy rozpracovanej v Národnom programe prostredníctvom kapitoly 16. Zákon o účtovníctve prijatý v roku 1991 vychádzal zo 4. a 7. Smernice Rady Európskeho spoločenstva, ktoré sa vzťahujú k ročnej účtovnej uzávierke niektorých právnych typov spoločností a ku konsolidovanej uzávierke. Problematika zákona patrí medzi priority aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie a stupeň aproximácie je čiastočný. Problematika návrhu zákona nie je predmetom dohovorov Rady Euŕopy, ktorým je Slovenská republika viazaná. V tejto novele sú zapracované odporúčania zahraničných aj domácich expertov, ktorí posudzovali stupeň aproximácie jednotlivých ustanovení zákona. V predloženej novele založená filozofia zákona o účtovníctve vyjadrená v jeho cieľoch sa nemení, pretože účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo úplne preukazným spôsobom a správne tak, aby verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Súčasne sa však spresňuje rozsah a obsah účtovnej uzávierky a okruh osôb, na ktoré sa zákon vzťahuje. Ostatné doplnenia a spresnenia v jednotlivých paragrafoch možno zaradiť do nástrojov, prostredníctvom ktorých sa dosahuje stanovený cieľ. Špecifikácia týchto nástrojov je premietnutá nasledujúcim spôsobom. Zdôrazňuje sa povinnosť pre účtovnú jednotku, ktorá poverila inú osobu vedením svojho účtovníctva zabezpečiť preukaznosť účtovníctva na území Slovenskej republiky. Ďalej dáva sa možnosť zostaviť účtovnú uzávierku v rozsahu súvahy a výkazu ziskov a strát aj k inému dátumu ako k 31. 12. Ďalej spresňuje sa podmienka pre príspevkové organizácie zriadené obcou, za ktoré môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva. Ďalej sa spresňuje, kedy sa účtovná jednotka účtuje súčasne aj v cudzej mene. Ďalej sa v účtovnej jednotke sa určuje, že v nej musí byť určená osoba zodpovedná za konkrétny účtovný prípad, ktorá musí byť podpísaná na účtovnom doklade. Ďalej sa určuje povinnosť v účtovnom rozvrhu uvádzať aj analytické účty. Ďalej sa spresňuje, že v sústave jednoduchého účtovníctva sa v knihách účtuje. Ďalej sa spresňuje, že účtovná uzávierka (§ 18), súvaha, výkaz ziskov a strát a príloha tvoria jeden celok a táto poskytuje pravdivý a verný obraz o majetkovej a finančnej situácii účtovnej jednotky. Ďalej sa ustanovujú podmienky na vykonanie auditu účtovnej uzávierky a výročnej správy tým účtovným jednotkám (spoločnosti s ručením obmedzeným a družstvá), ktorým to neukladá osobitný zákon. Tieto podmienky sa súčasne rozširujú z dvoch na tri, tak ako to odporúčajú Smernice Európskeho spoločenstva. Odporučené hranice týchto podmienok 5 mil. ECU, 10 mil. ECU a 500 pracovníkov sú na podmienku účtovných jednotiek v Slovenskej republike príliš vysoké, preto sme navrhli také hranice, ktoré sú u nás reálnejšie. Deklarovanie, že auditu podlieha aj výročná správa, je z prevzatia odporučenia 4. Smernice rady EHS, a to podľa článku 51. Súčasne sa určuje termín, ku ktorému musí byť audit v účtovnej jednotke vykonaný. Ďalej sa spresňuje, čo je konsolidovaná uzávierka. Po ďalšie, ukladá sa nová povinnosť účtovným jednotkám uložiť účtovnú uzávierku a výročnú správu na registrovom súde, pokiaľ sú zapísané v Obchodnom registri, čo je v súlade s 1. Smernicou Rady Európskeho spoločenstva číslo 68/151 o koordinácii, zabezpečení, ktoré požadujú členské štáty spoločnosti na ochranu záujmov členov a iných v zmysle ods. 2 článku 58 zmluvy so zámerom urobiť takéto zabezpečenia ekvivalentnými v celom spoločenstve. A nakoniec sa doplňuje spôsob oceňovania pohľadávok pri ich vklade do základného imania pri postúpení na cenu obstarávania, čím sa odstráni doterajší spôsob ocenenia pôvodnou nominálnou cenou. Ďalšie úpravy v tejto novele boli vykonané aj z pohľadu spätosti overovania správnosti vedenia účtovníctva, a to najmä označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtoval, doloženie, že na syntetických účtoch boli zaúčtované všetky účtovné operácie, o ktorých sa účtovalo v denníkoch, a že opravy účtovných zápisov sú na základe účtovných dokladov. V § 36 sa v zákone ustanovuje okruh účtovných jednotiek, pre ktoré môže byť ustanovený osobitný postup účtovania, ktorý vyplynie z dôvodov osobitného charakteru majetku. Ide o účtovné jednotky v pôsobnosti rezortov ministerstva obrany a ministerstva vnútra a o účtovné jednotky zaoberajúce sa správou štátneho majetku pre prípad mimoriadneho režimu. V § 37 sa rozšírila možnosť uložiť pokutu aj za ďalšie porušenie ustanovení vyplývajúcich z tohto zákona. V predkladanom návrhu zákona sú zohľadnené požiadavky zahraničných a domácich expertov na zosúladenie tejto právnej normy s odporučeniami 4. a 7. Smernice Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov bol podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhnutý na skrátené legislatívne konanie tak, aby účinnosť tohto zákona bola od 1. januára 2000. Skrátené legislatívne konanie bolo navrhnuté z dôvodu, že účtovným obdobím je kalendárny rok a akékoľvek zmeny v priebehu účtovného obdobia v oblasti účtovníctva sú v rozpore s odporúčaniami Rady Európskeho spoločenstva. Prijatie účinnosti zákona v priebehu kalendárneho roka spôsobí retroaktivitu pri vedení účtovníctva a zostavení účtovnej uzávierky. Zároveň mi dovoľte konštatovať, že navrhovaná novela zákona zvyšuje úroveň aproximácie právnej úpravy so smernicami Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Jej úplná aproximácia je plánovaná až na rok 2002 s platnosťou od roku 2003. Touto novelou sa súčasne plní uznesenie vlády číslo 68 z 27. januára 1999, úloha číslo 58 E a uznesenia vlády číslo 730 úloha B6 v rozsahu vyplývajúceho z tohto zákona. Ďakujem za pozornosť. |
2,108 | 1,999 | SNS | Eva Slavkovská | Ďakujem pekne. Nadviazala by som na úvod prejavu pani poslankyne, ktorá hovorila o tom, že zákon o štátnom rozpočte vychádza z nedostatku finančných prostriedkov, s čím súhlasím, a že vychádza z cieľov programového vyhlásenia vlády, s tým sa naozaj súhlasiť nedá. Odcitujem iba dve vety z programového vyhlásenia vlády, ktoré sa absolútne týmto rozpočtom nenapĺňajú. """"Vláda bude postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie."""" Oproti tomu tohto roku rozpočet na školstvo nielenže nerástol, ale išiel smerom dolu. Takže neviem, ako sa chceme porovnávať s krajinami Európskej únie. Ďalšia veta: """"Vláda vytvorí podmienky na postupné zvyšovanie počtu študentov na vysokých školách bez dosahu na zníženie kvality a bude podporovať ďalší rozvoj doktorandského štúdia."""" Vysoké školy dostali v porovnaní s týmto rokom o vyše 5 mil. menej na zabezpečenie doktorandského štúdia, čiže príde k poklesu doktorandov, čiže ani v tomto sa neplní programové vyhlásenie vlády. Samozrejme, súhlasím s tým, že sa musia týmto rozpočtom riešiť aj problémy, ktoré sú tu už dlhodobo, ktoré máme ešte z čias socializmu, ako napríklad rozostavané stavby. Ale v žiadnom prípade do takýchto záležitostí nepatria štipendiá, tie musí riešiť každá vláda každoročne, z roka na rok sú iné problémy. Veľmi rada podporím to, čo tu žiadala pani poslankyňa, zvýšenie na zabezpečenie odstupného a na tých 450 korún. Ale rada by som ju opravila, tých 450 korún vôbec nie je zvýšenie platu, je to iba kompenzácia za to, že sa učiteľom zvýšila vyučovacia povinnosť, a to je niečo celkom iné. Skúste sa opýtať odborárov, ktorí majú presné rozpočty, tak tá suma je oveľa vyššia. |
1,599 | 1,999 | SNS | Anna Belousovová | Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vo svojom vystúpení k druhému čítaniu vládneho zákona o používaní jazykov národnostných menšín chcem hneď v úvode za klub poslancov za Slovenskú národnú stranu jasne deklarovať, že Slovenská národná strana jednoznačne tento návrh odmieta a považuje ho nielen za nepotrebný, ale i za prejav doslova nesvojprávnej politiky súčasnej vládnej koalície, ktorá ustupuje na jednej strane tlakom Strany maďarskej koalície a na druhej strane vydieraniu a ultimatívnym požiadavkám Európskej únie. Pozmeňujúci návrh, ktorý preto v mene nášho klubu a v zmysle § 82 a 83 rokovacieho poriadku predkladám, znie, aby Národná rada rozhodla nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Veľmi veľa sa už pohovorilo a ešte sa pohovorí o okolnostiach prijatia tohto zákona a jeho celkovej filozofie. Ja sa chcem zamerať predovšetkým na zdôvodnenie návrhu klubu poslancov za SNS na nepokračovanie v rokovaní. Týmito dôvodmi sú podľa mňa konkrétne výhrady voči zneniu jednotlivých paragrafov a odsekov zákona a hlavne ich dosah na reálny život obyvateľov. (Hlasy v sále.) Myslím si, že aj keď tu nie je väčšina vládnych poslancov, aspoň predsedajúci by tu mal byť, takže... Celý návrh zákona sa nedá označiť inak ako nesúrodá zlátanina, ktorá nebude, citujem, """"stabilizovať a harmonizovať pomery na Slovensku"""", tak ako to tvrdí podpredseda vlády pán Fogaš, ale práve naopak, prejaví sa podľa mňa ako organizovaný chaos, vyostrenie vzťahov a doslova násilné delenie obyvateľov jedného štátu na skupiny, ktoré sú privilegované a diskriminované. Je však paradoxné pre túto vládu a vládnu koalíciu príznačné, že privilegované budú práve časti národnostných menšín. Myslím si, alebo skôr nechápem, načo je súčasťou tohto zákona jeho preambula. Myslím si totiž, že je zbytočná a má slúžiť len na to, aby určitým spôsobom zvýraznila význam tohto zákona. Je veľa zákonov, vlastne väčšina, ktoré majú zásadný význam pre rozvoj Slovenska a tie žiadnu preambulu neobsahujú. Napríklad aj zákon o štátnom jazyku. Preambula je súčasťou napríklad aj ústavy a ďalších významných dokumentov. Neviem, či nechcete alebo či to hádam nie je aj vašou snahou, aby sa tento zákon už aj takouto formou dal na úroveň ústavy alebo zákona o štátnom jazyku. Už samotný názov zákona, zákon o používaní jazyka národnostných menšín, a nie zákon o používaní jazyka menšín v úradnom styku, vyvoláva otázniky. Nutnosť prijatia zákona sa totiž zdôvodňovala hlavne nasledujúcimi článkami ústavy, a to článkom 6 ods. 2, ktorý hovorí, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Ďalej tiež článkom 34 ods. 2, ktorý hovorí, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj po """"b) právo používať ich jazyk v úradnom styku"""". V obidvoch článkoch ústavy sa hovorí vyslovene o používaní jazyka menšín v úradnom styku. Aj zákon o štátnom jazyku je vykonávacím vlastne v zmysle ústavy. Tento zákon si vlastne ústava vyžaduje, a to v článku 6 ods. 1, ktorý hovorí, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Odsek 2 hovorí, """"používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon"""". Čiže v obidvoch článkoch, vlastne aj v tomto treťom, Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí vyslovene o používaní jazyka menšín v úradnom styku. V § 1 návrhu zákona sa taktiež hovorí, že účelom tohto zákona je ustanoviť v nadväznosti na osobitné zákony pravidlá v používaní jazyka menšín aj v úradnom styku. Obávam sa však, že po zakomponovaní návrhov SMK, ktoré sme mali možnosť si vypočuť, alebo aspoň niektorých z nich, sa skutočne už nemôže volať tento zákon o používaní jazyka menšín v úradnom styku, pretože umožní používanie menšinových jazykov vo všetkých oblastiach, nielen v úradnom styku. A de facto sa menšinové jazyky, myslím, že všetci vieme, že ide hlavne o maďarčinu, dostanú na úroveň štátneho jazyka. To len potvrdzuje pravdivosť môjho tvrdenia z vystúpenia, ktoré som mala k prvému čítaniu zákona, že podaním poslaneckého návrhu SMK, návrh, ktorý bol prednesený pánom Mészárosom, de facto, ak by sa len polovička z jeho návrhov zakomponovala, zaviedla by viac štátnych jazykov, hoci teda, ako som povedala, SMK ide len o maďarčinu a stala by sa zo Slovenska určite nie Slovenskou republikou, ale Babylonom. Ak ste hovorili ten biblický príbeh, ja vám ešte raz pripomeniem, že vlastne Babylon je príklad stavby, kde Babylonská veža bola veľmi pekným projektom, ale táto veža sa zrútila. A dôvod bol jednoduchý. Staviteľom sa poplietli jazyky a prestali si rozumieť. (Hlasy v sále.) Ale výsledok bol ten, áno, že sa im možno z pýchy, ako ma opravuje pán poslanec Šimko, poplietli jazyky, ale myslím si, že pýcha tejto vládnej koalície už nemá hraníc. Ako som hovorila vo svojom vystúpení k prvému čítaniu, podaním poslaneckého návrhu SMK išlo len o koaličné divadlo, ktoré malo v očiach verejnosti urobiť prijatie tohto zákona stráviteľnejším. Pán podpredseda vlády, pán Fogaš, som rada, že tu dnes sedí, pri prerokúvaní zákona na zasadnutí ústavnoprávneho výboru sa vyjadril, že percentuálna hranica obyvateľstva obcí, na ktoré sa zákon vzťahuje, je výsledok politickej dohody. Ja si však myslím a dovolím si tvrdiť, že celý obsah zákona je výsledkom politickej dohody. Takto však nevznikajú dobré, prospešné zákony, ale skutočne politicky vynútené zlátaniny, čo je i prípad tohto zákona. A teraz k niektorým konkrétnym ustanoveniam zákona. V § 2 v odseku 1 sa stanovuje, že ak príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 %, môžu v úradnom styku používať svoj jazyk, to jest jazyk menšiny. Chcem sa opýtať, ako k tomu príde 80-percentná väčšina, ak má doplácať, a to doslovne na pomýlené chápanie demokracie, a má sa prispôsobovať menšine. V ďalších paragrafoch tohto zákona sa hovorí, že náklady spojené so zavedením ustanovení zákona do praxe bude hradiť obec. Myslím si, že je paradoxné a nespravodlivé, že jednoducho tí, ktorí tento zákon nepotrebujú a ani ho nechcú, keď v obci tvoria napríklad 80 % obyvateľstva, budú musieť financovať to, že menšina, ktorej mimochodom štát vytvára vynakladaním nemalých finančných prostriedkov podmienky na osvojenie si štátneho jazyka, nevie alebo skôr nechce komunikovať na území tohto štátu, na území Slovenskej republiky, v slovenčine. Pre každú obec či mesto nie sú spomínané finančné prostriedky zvlášť v dnešných časoch malé. Ide napríklad o tlačivá, o papiere a v neposlednom rade hlavne o tlmočenie, ktoré bude musieť byť, ešte budem o tom hovoriť, na vysoko odbornej úrovni, v niektorých prípadoch a aj pracovné sily, zrejme hlavne teda pracovné sily maďarských tlmočníkov. Spýtam sa: Čo je dôležitejšie pre obyvateľa každej obce na Slovensku bez ohľadu na národnosť, mrhať finančnými prostriedkami na to, čo nie je jeho existenčným záujmom, alebo ich vynaložiť na to, čo mu skvalitní život a z čoho budú mať osoh všetci obyvatelia obce v tom každodennom súžití? Vyznávači princípov demokracie by mali takisto odsúdiť takýto diktát 20-percentnej menšiny a mali by požadovať, aby hranica používania jazykov menšín bola stanovená najmenej na 51 %. Myslím si, že by to nebolo ani proti zaužívaným európskym zvyklostiam. Môžeme to zaokrúhliť aj na 60 %. Rôznosť prístupov, keď som hovorila o zlátaninách, tak niektorí sa, možno aj tvorcovia tohto zákona, urazili. Mala som na mysli, že skutočne je to nesúrodý zákon a že skutočne nemohol byť dielom jedného ani nie človeka, ale jedného kolektívu. Pretože rôznosť prístupov pri tvorbe tohto zákona sa prejavuje napríklad v § 2 v odseku 3, ktorý hovorí, nebudem to čítať celé, že občan Slovenskej republiky, ktorý patrí k národnostnej menšine, má právo podávať písomné podania orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy v obci podľa odseku 1, to jest tých 20 % aj v jazyku menšiny, a orgán verejnej správy mu musí poskytnúť odpoveď takisto v jazyku menšiny. To znamená, uvediem praktický príklad, že ak je občan napríklad obce, kde menšina tvorí len 5 %, takéto obce nájdeme napríklad v okrese Komárno, má právo komunikovať napríklad s okresným úradom v maďarčine, hoci vo svojej obci, keďže je menšina a tvorí len 5 %, nemôže komunikovať v maďarčine s obecným úradom. Myslím si, že - tak ako som povedala na začiatku k tomuto paragrafu a odseku - miešajú sa tu dva princípy. Hovorí sa, že tento zákon má záujem vychádzať v každodennom živote občanov menšín v ústrety, ale tu sa pletie teda princíp, to, čo má byť zavedené na samospráve, s nejakým plošným princípom na území väčšieho územného celku. Čo sa toho týka, musím ešte povedať - a je to naše presvedčenie -, že štátne úrady, teda aj orgány štátnej správy, sú vlastne nejakým právnym zástupcom štátu a mali by byť z tohto úplne vylúčené. A keďže sú orgánmi štátu, ktorý sa volá Slovenská republika a tá má aj podľa článku ústavy, ktorý som citovala, jediný štátny jazyk a tou je slovenčina, mala by sa táto používať ako jediná vo všetkých orgánoch štátnej správy bez obmedzenia. V § 2 v odseku 4 sa hovorí: Rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní atď. na požiadanie vydáva okrem štátneho jazyka v druhopise aj v jazyku menšín. Som zvedavá, kto v praxi zabezpečí, aby prekladateľ, tlmočník zvládol aj odbornú a právnu stránku vydaného rozhodnutia pri jeho preklade, napríklad do maďarčiny. A viem si živo predstaviť, aký právny chaos vznikne pri riešení odvolania sa proti |
1,901 | 1,999 | SOP | Mária Kadlečíková | Tak na úvod by som chcela zdôrazniť predovšetkým to, že poslanecký klub SOP nebude čítať Zelenú správu, nebude hovoriť ani o konkrétnych opatreniach, ktoré sa objavujú v predkladateľskej správe, ale predovšetkým poukáže na to, aby sa našli reálne východiská na to, aby sme mohli ísť so zdvihnutými hlavami do Európskej únie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) |
2,890 | 2,000 | HZDS | Marta Aibeková | Ďakujem pekne. Chcem podporiť slová pána poslanca Zelníka, naozaj jeho analýza je presná. Nakoniec, odznela v parlamente aj pri prerokúvaní správy o situácii v zdravotníctve. A myslím si naozaj, že je najvyšší čas, aby sa začali plniť slová v programovom vyhlásení vlády, kde sa hovorí o percente z HDP na úrovni krajín Európskej únie. Ani tento rozpočet, hoci je zvýšený v porovnaní s rokom 2000, čo všetci vítame, ale ani tento rozpočet neplní toto programové vyhlásenie vlády. A veľmi ma mrzí, že naozaj o tých návrhoch, ktoré dal gestorský výbor, sme všetci uvažovali. A nakoniec ho podporili všetci členovia výboru, to znamená aj koaliční poslanci, ale, žiaľ, tak ako každý rok, gestorský výbor ani jeden z týchto návrhov nepodporil, hoci mnohé návrhy sú, a na to upozorním ešte vo svojom vystúpení, takého charakteru, že vôbec nežiadajú ani korunu navyše z rozpočtu. Takže chcem aj pre budúcnosť vyzvať gestorský výbor, aby sa návrhmi iných výborov zaoberal nielen z uhla pohľadu, či pýtame niečo navyše, ale či nehľadáme aj iné riešenia, pretože my sme v jednom z uznesení aj nakoniec po dohovore s ministrom zdravotníctva, ktorého tu vítam, dali uznesenie, kde sme chceli pomôcť v práci aj ministrovi zdravotníctva. A bolo to aj po jeho odsúhlasení. Takže považujem prácu výboru pre financie za nekorektnú v tomto smere. Ďakujem. |
2,705 | 2,000 | HZDS | Marta Aibeková | Ďakujem pekne. Dovolím si doplniť pani poslankyňu, kde hovorila aj o počte lekárov v prepočte na 100 000 obyvateľov, aká je situácia na Slovensku, aká je v niektorých európskych krajinách. Nie je to také zlé, pretože vyšší počet majú aj krajiny Európskej únie napríklad Belgicko, Taliansko, z transformujúcich sa krajín Maďarsko. Mňa však trápi v tejto oblasti skôr to, že pán minister ani jeho predchodca neriešili problém viacúväzkov. Hovoríte, aj vo svojich správach píšete, koľko ľudí by malo zo zdravotníctva odísť, teda zdravotníckych pracovníkov, ktorí stratia miesto, ale pritom nehovoríte o tomto probléme, t. j. viacúväzkovosti. Tak ak niekde chýbajú lekári, musia potom mať dva, tri úväzky a musia zaskakovať z nemocnice do nemocnice, myslím si, že aj tu je forma riešenia. Nakoniec aj pán exminister Šagát chudáčik musel slúžiť aj nočné služby, pretože nemá dostatok lekárov. Tak ako je to? To zrejme nejde celkom dohromady s vašimi názormi a číslami a s porovnaním krajín či už Európskej únie alebo transformujúcimi sa krajinami. A mrzí ma, pán minister, že v minulom volebnom období ste veľmi radi podnecovali aj sami všetky negatívne vystúpenia voči nášmu ministrovi a našej vláde, aj čo sa týka novín a dnes, pán minister, pôsobíte na to, keď sa objaví kritická výhrada voči vašej práci alebo práci vášho predchodcu, že nie priamo vy, také niečo by som si nedovolila povedať, ale cez vaše stranícke kanáliky dnes už aj zakazujete novinárom a neumožňujete im, aby písali pravdu o stave, v akom zdravotníctvo je. Mám aj konkrétne prípady o novinároch... (Zaznel zvuk časomiery.) |
2,967 | 2,000 | HZDS | Marta Aibeková | Ďakujem pekne. Pán minister, vy predtým, ako ste nastúpili do ministerského kresla, ste boli poslancom a musíte si veľmi dobre pamätať, a dúfam, že si pamätáte, že predchádzajúci ministri vnútra nedehonestovali parlament takým spôsobom, ako to robíte vy. Za našej vlády neprišlo do parlamentu toľko zbavení imunity poslancov, ako to robíte vy. Táto imunita má v európskych parlamentoch a v krajinách Európskej únie, kam smerujeme, istú vážnosť a tradíciu, a to, čo vy ste urobili aj svojim kolegom, vlastne koaličným, že ich nútite sa zaoberať zbavovaním imunity poslancov bez dôkazov, ja nie som členka mandátového a imunitného výboru, ale tie zdôvodnenia, ktoré sme dostali ako všetci poslanci Národnej rady na zbavenie imunity, tak to skutočne je hanba, pán minister. Keby ste mali dôkazy, o ktorých hovoríte, tak by tie dôkazy mali byť predložené. A keď hovoríte o dôkazoch proti Lexovi, prečo ste nepožiadali, aby sa vrátil váš korunný svedok Oskar Fegyveres zo zahraničia? Práve ako opozičný poslanec, keď ste zriadili komisiu na vyšetrenie únosu prezidentovho syna, tak ste sa neustále odvolávali na svedectvo tohto človeka. A za dva roky aj niečo ste neboli schopný dosiahnuť, aby sa tento človek vrátil na územie tohto štátu a vypovedal. A boli to primerané dôkazy, na ktoré ste sa vtedy odvolávali. A dnes ich nechcete, alebo nemôžete použiť, alebo ako je to? Prečo o dôkazoch, o ktorých stále hovoríte, nie ste ochotní informovať ani obhajcov Lexu. Myslím si, že to by bolo slušné správanie a demokratický spôsob dať im šancu oboznámiť sa s týmito spismi. Takže ak sa vrátite do parlamentu a to bude robiť minister, čo robíte vy, tak sa vám to asi tiež nebude páčiť. Na akú úroveň... (Zaznel zvuk časomiery.) |
2,748 | 2,000 | HZDS | Ján Jasovský | Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, dovoľte mi, aby som k tomuto zákonu tiež povedal niekoľko slov, aj keď som už na túto tému hovoril pri prvom čítaní. Bol by som rád, keby tento zákon bol prijatý, to musím povedať hneď na úvod, ale bol by som rád, keby bol prijatý za iných okolností, nie ako je prijímaný dnes. Ja som k tomuto zákonu dal otázku aj pánovi ministrovi na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady, kde som práve hovoril o otázkach fondov ako takých. Viete, ak teda ministerstvo financií a podpredseda vlády hovorí o potrebe zrušenia fondov a javí sa tu aktuálna situácia, že k 30. 6. Štátny fond cestného hospodárstva fungovať nebude, a dokonca ani rozpočet na rok 2001 v podstate neuvažuje s fungovaním Štátneho fondu cestného hospodárstva, pýtam sa, prečo potom je Národná rada zaťažovaná, vôbec prečo je takýto zákon schvaľovaný v Národnej rade. Hovoril som tiež v predchádzajúcom mojom vystúpení v krátkej faktickej poznámke na tému fungovania vôbec Štátneho fondu cestného hospodárstva už v súčasnom období a o možnosti jeho využívania v roku 2001 a v nasledujúcich rokoch. V predchádzajúcom období nás súčasná vládna koalícia často kritizovala za používanie dlhopisov na výstavbu diaľnic. Ak si pozriete návrh štátneho rozpočtu na rok 2001 už dnes, treba vidieť, že stavba diaľnic bude stavaná zjavne len z dlhopisov, z predaja štátnych dlhopisov ako takých. Boli sme kritizovaní za takúto formu získavania prostriedkov a súčasná vládna koalícia dnes prijíma presne túto istú formu. Azda s tým malým rozdielom, že vláda môže a minister financií môže vydať štátne dlhopisy, ale otázka je, či aj musí. Myslím si, že nie je pravdivá kritika ministerky financií pani Schmögnerovej na tému využívania Štátneho fondu cestného hospodárstva, resp. jeho nehospodárneho využívania, pretože každý úver musí prejsť vládnou komisiou a následne aj vládou. Pýtam sa teda: Ak sú prostriedky využívané nehospodárne a získavané sú za tzv. drahé peniaze, ako je možné, že prejdú vládou a prejdú vôbec vládnou komisiou? Už minule som upozorňoval na to, že počas mojej faktickej poznámky prebiehala v Bratislave konferencia o cestnej sieti, kde práve riaditeľ Slovenskej správy ciest mimoriadne zdôvodňoval a zdôrazňoval potrebu fungovania tohto Štátneho fondu cestného hospodárstva. Ak si to myslia tí, ktorí sú dnes vo funkciách, netvrdím, že sú odborníci, ale dnes komu Boh dal úrad, dal mu aj rozum, pýtam sa: Prečo je potom stanovisko rozporné v tejto otázke? A druhá otázka je: Bude vôbec tento zákon aplikovaný v praxi? Pokiaľ si zoberiete len stanovisko Národnej rady k tomuto zákonu, už tu je konštatované, že zákon je veľmi osobitný v tom, že jeho účinnosť má nadobudnúť, procesne má nabehnúť k 1. 1. 2002. Národná rada, resp. legislatívny odbor Národnej rady upozorňuje, že s ohľadom na súčasné tempo a rozsah legislatívnych prác v nadväzujúcich hospodárskych a finančných oblastiach vzniká obava, či vydanie tohto zákona už v tomto roku nespôsobí jeho neaplikovateľnosť, resp. obsolétnosť v prípade, že by sa nevykonala ďalšia novelizácia adekvátna ekonomickej a sociálnej úrovni spoločnosti. Pýtam sa: Prečo potom nie je radšej tento zákon schvaľovaný tak, aby jeho účinnosť bola už aplikovaná pre rozpočet roku 2001 a neuvažovalo sa len s účinnosťou k 1. 1. 2002? Otázka ďalšia je, ak by aj Štátny fond cestného hospodárstva fungoval, pýtam sa, akým spôsobom bude pokračovať výstavba cestnej infraštruktúry pre nasledujúce obdobia, ak dnes neexistuje a nie je žiadna projekčná pripravenosť, a to nehovorím o výkupe pozemkov na výstavbu cestnej infraštruktúry a, po slovensky povedané, diaľničnej siete na Slovensku. K akejkoľvek zmene vlády môže dôjsť v najbližších obdobiach. A keď hneď aj v období roku 2002 pokračovanie bude mimoriadne zložité, pretože projekčná príprava prakticky na ďalšie roky neexistuje. A znovu sa musím opýtať, prečo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií prenecháva iniciatívu ministerstvu financií, ktoré de facto bude rozhodovať o rozvoji tohto štátu. Rozhodovať z hľadiska peňazí, a nie z hľadiska odbornosti. Iste je možné povedať, že zdroje sú mimoriadne dôležitou otázkou pre rozvoj akéhokoľvek veľkého infraštrukturálneho projektu. A na druhej strane si myslím, že názor odborníkov by mal byť akceptovaný a na základe názoru odborníkov by mali podporné ministerstvá, ktorým podľa môjho názoru je aj ministerstvo financií, by malo získavať zdroje, ktoré sú potrebné na to, aby stavby tohto charakteru na Slovensku boli rozbiehané. Otázka infraštruktúry, myslím si, už som tu hovoril v Národnej rade o tejto otázke, že je veľmi dôležitá, je to jedna z podmienok na vstup do Európskej únie. Veľmi som nechápal predsedu vlády, ktorý na Považí otváral krátky úsek diaľničnej siete, keď hovoril o tom, že chce zdvojnásobiť výstavbu diaľnic na Slovensku. Nepochopil som teda z čoho, pretože variant B, ktorý je schválený vládou, hovorí o niečom inom. Pochopil som, že to nie je jeho názor a že je to stanovisko Európskej únie, ktorá nechce, aby sme vstupovali do Európskej únie a len čakali na fondy, ktorými Európska únia disponuje a na ktoré by sa mohlo Slovensko napojiť. Takisto názor odborníkov Európskej únie je v tom, aby si Slovensko stavalo svoju infraštrukturálnu sieť a nečakalo len na zdroje vo forme určitých dotácií z Európskej únie. A nakoniec známa je situácia vo svete, akým percentuálnym podielom z otázok zdrojov, úverových zdrojov a podiel domácich zdrojov na výstavbu infraštruktúry, aké sú tieto podiely a v týchto intenciách išlo aj Slovensko. Musím povedať, že mám dnes pocit, že existuje nesúlad v súčasnej vláde, pretože niečo iné hovorí podpredseda vlády, niečo iné hovorí ministerka financií, o niečom hovoril rozpočet na rok 2001 a nakoniec je tu zákon, ktorý my schvaľujeme v roku 2000 s tým, že jeho účinnosť je pripravovaná na rok 2002. A tak, ako odbor legislatívy Národnej rady, aj ja sa domnievam, že bude nutné, aby tento zákon bol novelizovaný. A potom sa pýtam, aj keď hovorím, znovu opakujem ako človek, ktorý pracuje a pracoval v tomto rezorte, vítam takýto zákon, len by som rád privítal jeho inú účinnosť. Ďakujem pekne. (Potlesk.) |
2,247 | 2,000 | HZDS | Ján Cuper | Vážený pán poslanec Tuchyňa, ja si myslím, že tie obavy z toho, že by sme niečo zmeškali ohľadom toho, že sa Európska únia pretvorí aj na obranné spoločenstvo, sú predčasné. Táto diskusia o tom, že v euroatlantickej oblasti je množstvo integračných zoskupení či už vojenských, ekonomických alebo politických, prebieha a prebiehala aj na pôde Organizácie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Ja si myslím, že určite dôjde raz aj v tých integračných štruktúrach k dohode, že ktoré z tých integračných zoskupení, to znamená či už tie ekonomické alebo tie vojenskopolitické, alebo tie ekonomickopolitické sa stanú základom pre úplnú, alebo teda nazvime ju globálnu integráciu Európy. Zatiaľ si myslím, že tento proces nie je taký jednoduchý, pretože napríklad NATO je americko-európskym, teda nie kontinentálnym, ale medzikontinentálnym zoskupením, napríklad Organizácia o bezpečnosti je takisto medzikontinentálnym zoskupením, pretože sú tam aj štáty Ázie, aj Európy, aj Ameriky. Európska únia je výlučne európskym zoskupením a myslím si, že ešte bude veľmi dlho trvať tento proces zjednocovania jednotlivých integračných zoskupení. Nemal by som z toho obavu, skôr si myslím, že Slovensko bude integrované vojensky do NATO ako do Európskej únie, lebo ani do roku 2004, ani myslím si do roku 2010 nebude vytvorená obranná doktrína Európskej únie, ktorá by konkurovala obrannej doktríne NATO. Ďakujem. |
2,844 | 2,000 | HZDS | Katarína Tóthová | Ďakujem. Dovoľte, aby som mala nasledujúcu poznámku k vystúpeniu pána poslanca Mesiarika, konkrétne k tej časti, kde dával dva návrhy riešenia, presne momentu, od ktorého sa počíta lehota, a to tomu momentu, kde navrhuje, aby to bolo od kolaudačného rozhodnutia. Na spresnenie by som navrhla, aby zvážil formuláciu """"odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia"""". A keď už mám slovo a aj čas ešte na faktickú poznámku, svrbí ma jazyk, aby som sa nevyjadrila k úplne jednoznačnému konštatovaniu pani ministerky, že rok 2004 je rokom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Pani ministerka, ak takto budete viesť naše hospodárstvo, tak rozhodne to tak nebude. Veď aj Svetová banka konštatovala, že vlastne v máji tohto roku hospodárstvo Slovenska bolo najhoršie z asociovaných krajín, zatiaľ čo v roku 1998 konštatovala, že slovenské hospodárstvo bolo vo viacerých parametroch medzi asociovanými krajinami najlepšie. A aj pán komisár Verheugen uviedol, že zakiaľ sme v minulom období mali vynikajúce hospodárstvo, v súčasnosti upadá. Takže, prosím vás pekne, vy vzďaľujete takýmto ekonomickým postupom vstup do Európskej únie. |
2,591 | 2,000 | HZDS | Irena Belohorská | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, kultúra tohto parlamentu sa skutočne dá vyjadriť vzťahom jednotlivých poslancov. Nemyslím si, že v predchádzajúcom období, aj keď možno medzi chlapmi v určitých chvíľach padali silnejšie slová, by boli takéto vzťahy voči ženám. Chlapi sa zo začiatku aspoň snažili kultúrne správať, čo už dnes o mnohých z vás, ktorí ste vyzlečení, dosť pochybujem, že viete, kde sedíte. A veľmi by som vám odporúčala občas si prepínať na rôzne západné stanice, aj parlamenty, do ktorých sa chcete dostať, napríklad Európsky parlament, či tam nájdete ľudí, ktorí sa tak správajú ako vy. Takže ani sa nedivím vyjadreniam pána Osuského, lebo si myslím, že on je známy svojimi vystúpeniami a svojím vzťahom aj k ženám, ale aj k pánu ministrovi. Osočovanie, ktorého sa dostáva členom HZDS, je bežne známe už od vystúpenia pána premiéra v tomto parlamente, keď ho nikto nezastavil a, žiaľ, ani ho nikto nenapadol, lebo jeho nechráni imunita, keď nám všetkým vykričal, že máme namočené paprče v krvi pána Remiáša. Takže vôbec sa nedivím, že sa tak správate, a neprajem vám, aby sa v budúcnosti niekto tak správal voči vám, a možno tiež by sa mohol nájsť nejaký dôvod, ktorý by sa vytkol, páni poslanci, vám. |
2,897 | 2,000 | SDK | Pavol Hrušovský | Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Čas vyhradený na otázky premiérovi vlády sa skončil. Pristúpime k otázkam, ktoré poslanci položili jednotlivým členom vlády. Prvá z položených otázok je otázka pána poslanca Bohunického podpredsedovi vlády Pavlovi Hamžíkovi, ktorého zastupuje podpredseda vlády Ľubomír Fogaš, a preto ho prosím, aby na ňu odpovedal: """"Koordinácia a monitorovanie predvstupových fondov z Európskej únie patrí do kompetencie Prípravného výboru pre štrukturálne fondy na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. Z akého dôvodu kompetencie tohto výboru prebral odbor pre rozvoj regiónov pri Úrade vlády Slovenskej republiky, koľko má pracovníkov a aký je horizont jeho pôsobenia?"""" Môžete odpovedať, pán podpredseda. |
2,741 | 2,000 | SDK | František Šebej | Vážený pán predseda, pán podpredseda vlády, pán minister, kolegyne, kolegovia, neprišiel som sem vystúpiť polemicky s predchádzajúcou rozpravou, ale pocítil som potrebu povedať čosi iné. Do takej organizácie, ako je OECD, ale platí to aj pre iné inštitúcie, akou je aj NATO alebo Európska únia, do takej organizácie sa krajina dostáva predovšetkým zo svojho vnútra, predovšetkým v tej krajine sa musia splniť určité kritériá a jej politický a ekonomický život musí nadobudnúť určitú podobu a až to ju kvalifikuje na členstvo. Napriek tomu je však skutočnosť taká, že príbeh nášho vstupu do OECD je pomerne dlhým príbehom. Začal sa prihláškou v roku 1994 a vyvrcholil v tomto roku. Ten príbeh mal rôzne etapy, mal rôzne úskalia a na tomto mieste si myslím, že je spravodlivé povedať, že aj k jeho koncu, teda počas tohto kalendárneho roku sa vyskytli určité prekážky, na prekonanie ktorých bolo treba určitú kvalifikáciu a úsilie. Preto by som sa rád z tohto miesta v mene nás všetkých poďakoval napríklad členom diplomatického zboru, ktorí sedia na balkóne, ale aj tým, ktorí tam nesedia, veľvyslancom členských krajín OECD, ktorí nám pomohli celkom podstatne v kritických okamihoch presadzovať vo svojich vládach náš záujem a presadzovať vo svojich vládach názor, že Slovensko do OECD patrí. OECD pristupovalo k nášmu členstvu omnoho opatrnejšie, ako to bolo pri prijímaní predchádzajúcich členov, pretože, už to tu bolo spomenuté, niektorí noví členovia OECD prežili tesne po svojom vstupe určitú krízu. Preto by som sa chcel poďakovať aj na našej strane, na strane Slovenskej republiky tým, ktorí svojím diplomatickým umom nakoniec tie prekážky prekonali, predovšetkým teda členom vlády, podpredsedovi vlády pre ekonomiku, ministrovi zahraničných vecí, ministerke financií, ktorí rokovali a rokovali dlhé hodiny a týždne a mesiace. A treba ešte spomenúť ďalších ľudí, bez úsilia ktorých jednoducho by sa naše členstvo v OECD napriek tomu, že som hlboko presvedčený, že naša krajina vnútorne svoju kvalifikáciu dosiahla, možno nebolo uskutočnilo. Predovšetkým je tu hlavný vyjednávač v tejto úlohe pán Jursa z ministerstva zahraničných vecí, sú tu ďalší ľudia z Task Force, ktorí prekonávali prekážku, ktorá sa objavila vo Washingtone vzhľadom na určitú rezervovanosť postoja Ministerstva financií Spojených štátov, a nakoniec, ktorí prekonali aj prekážku, ktorá sa objavila v záverečnom kole rokovaní priamo v Paríži, kde s určitou požiadavkou vyšla práve Európska únia a špeciálne Francúzsko. Domnievam sa, že v tomto slávnostnom okamihu je potrebné povedať i toto: Bez úsilia všetkých vymenovaných by sa tento slávnostný okamih nemohol uskutočniť. A opätovne opakujem: Vyslovujem im všetkým poďakovanie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) |
2,386 | 2,000 | SDK | Eduard Kukan | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozprava bola dlhá a zaznelo mnoho príspevkov. Dovoľte mi pár všeobecných poznámok, a potom možno aj niektoré konkrétne reakcie, pretože tu odzneli niektoré tvrdenia, ktoré nemožno nechať bez povšimnutia. Najskôr k charakteru tých dvoch materiálov: Jeden z nich hovorí o plnení úloh zahraničnej politiky v roku 1999 a o jej zameraní na tento rok a ten druhý hovorí o prioritách zahraničnej politiky zo strednodobého pohľadu, to znamená ešte rok potom, ako je plánovaný mandát súčasnej Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorím to preto, že chcem reagovať na viaceré poznámky diskutujúcich o tom, že proste materiál nepredstavuje kontinuitu, alebo nehovorí o tom, čo urobila predchádzajúca vláda a podobne. Nie, toto nie je materiál, ktorý by hodnotil 4 alebo 5 rokov nášho integračného úsilia. Takéto materiály v minulosti boli na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, predkladal ich pán minister Schenk, takýto materiál predkladal vtedajší pán minister Hamžík a podobne. Chcem zdôrazniť iba to, že tento materiál nemal za úlohu prezentovať komplexný pohľad, hlavne to, o čom ste hovorili, kto má zásluhy a podobne. Tento materiál podľa mňa navyše neobsahuje nijaké chválospevy a neobsahuje nijaké osočovania Mečiarovej vlády. Páni a dámy, prečítajte si, či to tam nájdete. Vy ste si tu vytvorili rôzne heslá, na základe ktorých ste postavili svoje vystúpenia. Ale jednoducho tie heslá nemajú reálnu podstatu. Takisto by som iba zareagoval na to, že tie priority, ten druhý materiál je vraj málo rozpracovaný a podobne. No tak to je koncepčný materiál. Zdôraznil som, že je to taký prvý materiál, pretože vznikol skutočne na základe dohody členov zahraničného výboru s ministerstvom zahraničných vecí a takýto materiál sa práve z týchto dôvodov predkladá na rokovanie tohto pléna a skutočne nemal za cieľ vytýčiť všetky konkrétne kroky. Hovoril naozaj o základných smeroch a o základnom smerovaní v našej zahraničnej politike v budúcich rokoch. Ak niektorí poslanci hovorili, že podobný materiál by mohli mať ostatné stredoeurópske krajiny, tak áno, samozrejme, veď všetci máme asi, keď si zoberiete ďalších našich susedov, rovnaké zahraničnopolitické smerovanie a v tom nevidím kritiku a nevidím v tom ani nič zlé alebo nedobré, ale neberiem to ani ako kritiku. Hovorilo sa o globalizácii, či s tým súhlasíme a podobne. Nuž, ak sa chceme dostať do svetového viva, tak čím skôr sa budeme musieť proste plnohodnotne do tohto procesu zapojiť. Hovorilo sa o ekonomickej dimenzii. Jeden z poslancov vyčítal, že to tam vôbec nie je. Pánu Maxonovi som chcel povedať: Vy ste hovorili o niektorých veciach. Ekonomická dimenzia v tomto materiáli je terminus technicus, ktorý predstavuje povinnosť diplomatických pracovníkov venovať sa nielen svojej klasickej diplomatickej práci, ale vo zvýšenej miere aj ekonomickej problematike, vyhľadávať možnosti kontaktov, projektov, kontraktov v krajine pôsobnosti, ktoré by pomohli slovenskému hospodárstvu. V tomto zmysle sa používa ekonomická dimenzia. To, o čom ste hovorili vy, to je iná oblasť. Ja s tým, o čom ste hovorili, nepolemizujem, iba vysvetľujem, že ekonomická dimenzia politiky je, že touto otázkou sa nemajú zaoberať iba obchodní radcovia, ekonomickí radcovia, ale všetci, aj pracovníci ministerstva zahraničných vecí, k čomu ich vedieme, a to je správny názor. K tomu chceme vychovávať aj našich diplomatov, aby robili také veci, ktoré budú prínosom pre hospodárstvo a pre hospodársky vývoj na Slovensku. Že to ešte nie je vo všetkých prípadoch, tak s tým sa dá súhlasiť. Ale práve preto, že si uvedomujeme potrebu takéhoto budúceho rozvoja, tak v tom budeme viac robiť a aj takto budeme pripravovať budúcich čistých diplomatov, teda pracovníkov ministerstva zahraničných vecí. No pár konkrétnych vecí budem tak žrebovať a komentovať. Krízový manažment vraj nepracoval na ministerstve zahraničných vecí. Pracoval normálne a získali sme nové skúsenosti, ktoré sa budú využívať nabudúce. Pán Andel, aj keď korektne, ale predsa len s určitým nádychom irónie poznamenal niekoľko vecí. Nuž chcel by som mu odpovedať, aby ešte trošku menej ironicky, ale červenal by sa on, a nie pracovníci ministerstva zahraničných vecí, hovoril o tom, prečo používam názov Británia. To je v poriadku. Plný názov tohto štátu je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. A pretože je to dlhý názov, tak oni používajú názov Británia, nie Veľká Británia, lebo to je iba jedna časť, ale Británia. Takže to je úplne v poriadku, takto sa to bežne používa. A v takomto materiáli, keď sa hovorí o zahraničnej politike a hovorí sa o Francúzsku, Taliansku a o ostatných západoeurópskych demokraciách a krajinách a hovorí sa o Británii, tak, samozrejme, nemáme na mysli ponorku alebo niečo iné. Ďalej sa pýta, čo je to euroatlantický priestor, zasa s nádychom irónie. Nuž euroatlantický priestor je priestor 17 členských krajín NATO v Európe a 2 členských krajín - Kanady a USA - v Amerike. To je euroatlantický priestor. Hovorilo sa tu o poľskom príklade. Áno, Poliaci sú našimi blízkymi susedmi a my naozaj máme záujem na tom, aby sme s nimi rozvíjali styky a aby sme využívali aj ich potenciál, ktorý majú ako veľká krajina strednej Európy, a takto sú braní aj všade vo svete, a aby sme ich dobrú vôľu pomôcť využili. A už konečne po mnohých rokoch, keď existovala vždy dobrá politická vôľa a zhoda, táto spolupráca nadobúda aj konkrétne projekty. Pani poslankyňa Tóthová zasa hovorila, že si staviame vavríny a že je to klamstvo a podobne. No ja by som volil trošku uvážlivejšiu rétoriku. Dva razy tu citovala fínskeho veľvyslanca pána Reneliho. V apríli minulého roku Fínsko nebolo predsedníckou krajinou Európskej únie, vtedy to bolo Nemecko, Fínsko ňou bolo až v 2. polroku. Pani poslankyňa, ten druhý citát, ktorý ste dva razy opakovali, to možno hovorí pán Reneli o Fínsku. Nepostrehol som, že je to o Slovensku, viete? Tak si to lepšie nabudúce všimnite. Ďalej ste hovorili, že sme urobili všetky kroky na to, aby sme sa stali členmi Európskej únie. Takú vec nemôžeme nikdy povedať, že sme urobili. Môžeme povedať, že sme urobili všetky kroky, aby sme začali rokovania o vstupe do Európskej únie, pretože začať rokovania a stať sa členom Európskej únie, to sú dve rôzne veci. Vy viete veľmi dobre, že každá rokujúca krajina si musela určiť proste orientačný termín vstupu a my sme za takýto orientačný termín označili 1. január 2004. Tak nehovoríme o tom, že sme urobili všetky kroky na to, aby nás prijali do Európskej únie. A nemôžem si odpustiť ešte jednu poznámku k vašej ironickej poznámke o tom, že kapitoly sa otvárajú, zatvárajú a keď budeme dobrí, usilovní, starostliví, pracovití, tak sa budú automaticky otvárať a zatvárať. Áno, my sme pánu Prodimu povedali, že sa neuspokojujeme s 5 kapitolami. Pani poslankyňa, to bolo podľa mňa správne a vy ste videli, že nakoniec sme dostali 8 kapitol, na čom by som chcel dokumentovať, že nebudeme automaticky prijímať to, čo nám z Európskej komisie budú hovoriť. A pán Prodi si môže žartovať aj o sexe alebo o všetkom. A to, že takýto dôrazný prístup bol správny, tak sa ukázalo v tom, že nebolo tých kapitol 5, ale 8. (Ruch v sále.) Nepočujem vás, páni, nehnevajte sa, neviem takto reagovať. Už aj v tom, koľko kapitol sa otvára, aj v tom je diferenciácia krajín. Viete, že s Rumunskom a Bulharskom otvorili menej kapitol a to, že Slovensko má proste možnosť začať rokovania o 8 kapitolách, aj to je už určitá pozícia, aj to je ohodnotenie určitého stavu pripravenosti Slovenska na rokovanie o budúcom vstupe. Pán poslanec Húska mal vyvážené vystúpenie, ako to obyčajne býva, ale na jednu vec musím veľmi jednoznačne pokojne zareagovať. Pán poslanec, vy ste povedali, že na ministerstve sa konali celoplošné čistky. Pán poslanec, to nie je pravda. Hovorili ste, že celoplošné čistky u všetkých veľvyslancov. Teraz vám vymenujem 12 veľvyslancov, ktorí sú už pomaly 3 roky na veľvyslanectvách, pôsobia tam, my sme pri vláde už 17 mesiacov a naďalej tam pôsobia. Sú to: páni Zelenay, Servátka, Slobodník, Foltín, Hrmo, Tokár, Šimončič, Garajová, Kuchár, Sedlák, Kopecký, Valach. Budete rozprávať, že to boli celoplošné čistky, pán poslanec? Toto ministerstvo vyslalo na zastupiteľský úrad, na naše veľvyslanectvo v zahraničí pracovníčku, ktorá bola na 47. mieste vašej kandidačnej listiny do volieb, na kandidačnej listine HZDS. Zostala pracovať na ministerstve a vyslali sme ju do zahraničia. Tomu hovoríte čistky? Premýšľajte trochu. (Ruch v sále.) No, budem veľmi rád, keď mi doručíte zoznam a keď mi dáte nejaké dôkazy o tých čistkách. Budem veľmi rád, a potom ho sem prídem prečítať alebo zverejniť, lebo takto som to naozaj ešte nikde, pán poslanec, nepočul. U vás ma to teda prekvapilo. Ale stačí. Hovorilo sa tu veľa o tom, kto má aký podiel na tom, že Slovensko dnes rokuje, že je medzi kandidátskymi krajinami, pokiaľ ide o budúce členstvo v NATO a podobne. Znova opakujem: Tieto materiály hovorili o roku 1999 a roku 2000 a fakty sú také, že do konca vašej vlády Slovensko nebolo prizvané na rozhovory, pretože neplnilo politické kritériá. Od minulého roku, pravda je taká, fakt je taký, Slovensko je kandidátskou krajinou NATO, z Helsínk dostalo pozvanie a začalo rokovať. Nič menej, nič viac materiály netvrdia. A k tomu, že ste sa tu tak dlho rozprávali o tom a vyplakávali, čo všetko urobila predchádzajúca vláda. Áno, keď budeme |
2,141 | 2,000 | SDK | Peter Osuský | ... túto krajinu pod vaším """"demokratickým"""", """"vlasteneckým"""" a jednoznačne """"proeurópskym"""" vedením dostať ani do NATO, ani na prah Európskej únie. Všetko toto ste za 5 rokov zmrhali. Takže tej vlastizrady ste sa dopustili na občanoch tejto krajiny aj na svojich vlastných deťoch vy. |
2,797 | 2,000 | SDL | Brigita Schmögnerová | Ďakujem. Nevidím tu pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu. (Reakcia predsedajúceho.) Už som si všimla, ďakujem pekne. Takže dovoľte mi, aby som postupne reagovala na niektoré pripomienky z rozpravy. Prvá otázka, ktorú by sme si asi všeobecnejšie mali povedať, je otázka legislatívnej stability. Konkrétne pri tomto zákone by som chcela zopakovať to, čo som v úvodnom slove povedala. Uisťujem vás, že najpohodlnejšie by bolo nechať zákon číslo 366 tak, ako bol schválený. Nebyť uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 301 z tohto roku, ktorým ma zaviazala iným spôsobom riešiť motivovanie zahraničných investorov, tak by sme tento zákon neotvorili. Takže z hľadiska pohodlia, vlastného pohodlia, by som povedala, rozhodne nie je predsa ani pre ministerstvo financií, ani pre mňa samu vhodné tu stáť do roka niekoľkokrát pri zákone. To je konkrétne, čo sa týka tohto. Ale rada by som povedala, aby sme si uvedomili jedno. Legislatívna stabilita v tomto štáte môže byť iba vtedy, keď budeme mať dobrú legislatívu a keď tá legislatíva bude už aproximovaná s legislatívou Európskej únie. Dnes nemáme splnenú ani jednu z týchto podmienok. Takže uvedomme si, že, samozrejme, ja to všetko veľmi dobre chápem, nielen z hľadiska podnikateľskej sféry je žiaduca legislatívna stabilita, aj z hľadiska čisto praktického, aj daňová správa má ťažkosti, keď sa mení zákon, musí to dostávať do svojho softvéru, musí sa to naučiť, trebárs spravovať zmeny v určitom druhu dane a tak ďalej. Takže záujem máme, myslím si, všetci rovnaký, ale pokiaľ tu skutočne nebudú splnené tieto dve podmienky, jednoducho nedá sa inak, akože budeme musieť ešte viackrát a mnohé zákony novelizovať. To, samozrejme, neospravedlňuje to, ak sme nútení novelizovať zákon, pretože sa tam dostala určitá chyba, nedostatok. Áno, aj to sa stáva. Ale jednoducho, veď uvedomme si, prečo sme vlani museli toľko zákonov meniť a prijímať nové zákony, pretože sme zdedili katastrofálnu, použijem slovo, ktoré rád používa pán poslanec z opozície, ktorý tu teraz nesedí, pretože sme zdelili legislatívu vo veľmi zlom stave. Preto sme boli nútení prijímať zákony v skrátenom legislatívnom konaní a tak ďalej a tak ďalej. No ale to, čo nás ešte čaká, je aproximovanie legislatívy k Európskej únii. To je všeobecná poznámka na adresu legislatívnej stability. Druhú poznámku, ktorú by som chcela povedať. Pán poslanec Šepták tu sedí, pán poslanec Kozlík, dovoľte mi, aby som vás upozornila, že zneužívate svoje vystúpenia v rozprave na to, aby ste šírili nepravdu, pretože tento zákon nemá žiadnu väzbu na žiadne zvyšovanie daní a ja o chvíľočku ukážem, že naopak. Tento zákon neprijímame preto, že potrebujeme dostať nejaké ďalšie miliardy do štátneho rozpočtu. Neprijímame ho v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte, ale v súvislosti s tým, že, a preto sme chceli, aby ten zákon bol účinný od 1. 1. 2001, že je vhodné, aby skutočne účinnosť daňových zákonov bola vždy k určitému dátumu a tým dátumom je začiatok roka, začiatok kalendárneho roka. Takže ešte raz. V žiadnom prípade tento zákon nesúvisí s tým, že by sme potrebovali doplniť príjmovú časť štátneho rozpočtu. Vy ste, pán poslanec Šepták, robili určité porovnania medzinárodného charakteru. Škoda, že ste nepovedali koncovku. Zníženie daňového zaťaženia, ktoré napokon prijala táto poslanecká snemovňa na návrh vlády Slovenskej republiky pri fyzických a právnických osobách, sa rovná 2 % z HDP. Naozaj Spolková republika Nemecko prijala daňovú reformu, ktorá presne takéto zníženie daňového zaťaženia v rozsahu príjmov 2 % HDP do štátneho rozpočtu rozložila na roky 2000 až 2004. Takže ak hovoríme o rýchlosti znižovania daňového zaťaženia, odborne môžem povedať, že bola na Slovensku neprimeraná. Neprimeraná, a práve preto máme také ťažkosti, komplikácie so štátnym rozpočtom na rok 2001. Pravdaže, všetci sme, napokon tí, ktorí to odhlasovali, to odhlasovali v dobrej viere. V dobrej viere s tým, že to podporí podnikateľské prostredie, podnikateľské prostredie bude motivačnejšie a v dôsledku toho budeme môcť čakať, že porastie HDP, že sa zvýši zamestnanosť. Ale samozrejme, že si treba uvedomiť, že tu existuje určité časové oneskorenie. Táto zmena bezprostredne krátkodobo má negatívny dosah na štátny rozpočet a predpokladáme, že v priebehu niekoľkých rokov, možno dvoch, možno troch, sa to odrazí, naopak, pozitívne na poklese nezamestnanosti a na raste príjmov do štátneho rozpočtu. Práve preto napokon táto poslanecká snemovňa schválila zákon číslo 366/1999, kde bolo aj zásadné zníženie daňového zaťaženia fyzických osôb aj právnických osôb. Ďalej by som chcela komentovať jednu vec. Mrzí ma, vážení poslanci, že v tomto zákone si nevšímate, že sa upravuje zdaňovanie aj fyzických osôb. Ak si ho všímate, tak si ho všímate len v súvislosti s podnikateľmi-živnostníkmi. Ja sa nazdávam, že tie skoro 2 milióny zamestnaných ľudí, ktorí sú zdaňovaní daňou z príjmov zo závislej činnosti, si zaslúžia, aby sme sa aspoň trošku dotkli aj tej prvej časti zákona, ktorá práve ošetruje zdaňovanie fyzických osôb. Mrzí ma to preto, pretože nie je každý človek podnikateľ. Ja sa pozerám na podnikateľa ako na človeka, ktorý si rovnako ťažko zarába na živobytie, ako často ten-ktorý vykonáva svoju činnosť ako zamestnanec a zarobí možno podstatne menej. A nemyslím si, že by sme sa mali vyjadrovať tak, že tento zákon sa dotýka iba podnikateľov. Nedotýka sa iba podnikateľov. Ja by som v tejto chvíli chcela povedať, že ja reprezentujem stranu, ktorá by mala presadzovať záujmy práve zamestnancov, a bola by som rada, keby sme jednoducho sa nepozerali na to iba jednostranne a iba hodnotili tento zákon, aké prostredie to vytvára pre podnikateľov. Dovoľte mi, aby som zároveň upozornila na to, že v prvej časti zákona sme skutočne reagovali na niektoré komplikácie, ktoré v tom daňovom zákonodarstve vznikli dávnejšie, možnože sme mohli na to reagovať rýchlejšie. To túto kritiku môžem zobrať za svoj rezort. Ja by som chcela napríklad povedať, že zákon, ktorý sme napokon zdedili po predchádzajúcom volebnom období, umožňoval, aby si z príjmov zo závislej činnosti napríklad manažéri nelimitovali výšku príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie. Čo sa dialo? Mnohí manažéri, ktorí na konci roka dostali odmenu a často to bola odmena možno pol druha milióna korún, sa prihlásili na doplnkové dôchodkové poistenie, dali si tam tento svoj vklad, vyhli sa tým zdaneniu a po dvoch týždňoch si to jednoducho presunuli späť na svoj účet. Jednoducho nebude sa to už môcť ďalej takto robiť. Ja si myslím, že to treba povedať ľuďom, že sme jednoducho prekazili to, čo predchádzajúca vládna koalícia presadila silou svojich hlasov v parlamente, keď zvýhodňovala jeden veľmi úzky okruh ľudí. Rada by som povedala aj to, že ideme v ústrety aj v inom smere. Sú to drobnosti, ale z hľadiska každodenného života je to dosť dôležité. Mnohí z nás sme si kúpili bývalé družstevné alebo štátne byty. A viete, že v prípadoch, že časť tých nebytových priestorov bola prenajatá, ste dostali, ja som tak dostala, resp. boli sme povinní všetci príjmy, ktoré vznikajú z prenajatia nebytových priestorov, zdaňovať. A tak často bola potreba zdaniť napríklad 80 korún, ale náklady s týmto vybavovaním boli možno väčšie ako samotná daň, ktorá sa musela odviesť. V tomto smere vychádzame ľuďom v ústrety, že bude toto zdaňovanie osobitnou sadzbou a zdaňovanie budú uskutočňovať a budú povinné vykonávať spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čiže nie fyzická osoba. A zjednodušíme tým život ľuďom. Aj o tom by sme si mali povedať. Ideme v ústrety aj ďalšej drobnosti, že oslobodzujeme od dane nepeňažný príjem poskytnutý zamestnancovi zo sociálneho fondu do výšky 2 000 Sk ročne. Zase aby sme zjednodušili zdaňovanie takýchto príjmov. Mohla by som, samozrejme, v tomto smere ešte aj pokračovať, ale hovorím o tom preto, že všímajme si tento zákon trošku komplexnejšie a neviďme v tom len otázku, či vytvárame, alebo nevytvárame priaznivé podmienky pre podnikateľov. Ja musím zopakovať ešte raz. Daň je nutné zlo. Je to daň, ktorú platíme za civilizáciu, a daňou nechceme osobitne vytvárať nejaké selektívne alebo akýmkoľvek spôsobom inak motivačné prostredie. Samozrejme, je vždy otázka miery zdaňovania, do akej miery toto zdaňovanie nastaviť. Chcela by som sa vyjadriť k jednej závažnej otázke, a to k majetkovým priznaniam. Pán predseda výboru sa kriticky vyjadril k tomu, že načo sa vôbec otvára otázka majetkových priznaní. Ja chcem len pripomenúť, že táto diskusia sa týkala iného zákona, zákona číslo 511 o správe daní, a osobitne sme chceli riešiť v tomto zákone frekvenciu podávania majetkových priznaní. Je mi veľmi ľúto, že tento parlament neschválil vládny návrh, kde sme chceli vytvoriť podmienky práve na to, aby sme častejším podávaním majetkových priznaní vedeli identifikovať tých, ktorí jednoducho obchádzajú daňové zákony a z toho obchádzania vlastne profitujú tým, že nezákonným spôsobom zvyšujú svoj majetok. Prosím, poslanecká snemovňa to neschválila. Čo však rieši tu paragraf, ktorý ste postavili trošku do kritického svetla. My sme robili určitú kontrolu u daňovníkov, ktorí nadobudli v ostatnom čase podľa nášho názoru neprimeraný majetok. V mnohých prípadoch by sme boli bývali išli cestou dodanenia prírastkov majetkov, ale ukázalo sa, že v zákone doterajšie znenie paragrafov nie je dostatočne presné, aby sme takýto postup mohli aj zvoliť. Ja neviem, ale mne sa zdá, že sme preto išli aj do tejto vládnej koalície, že sme jednoducho chceli urobiť poriadok aj u tých zbohatlíkov, ktorí nezákonným spôsobom zvýšili svoj majetok a vlastne okradli všetkých ostatných nás. Ja by som preto chcela poprosiť, aby sme |
2,669 | 2,000 | SDL | Peter Magvaši | Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že je celkom prirodzené, že hoci máme rokovať o Opčnom protokole k Dohovoru Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, že sa tu diskutovalo zoširoka, pretože problematika žien je skutočne problematikou, ktorá dnes hýbe celým svetom a aj civilizovaným svetom, aj v tých vyspelých ekonomikách, a dokonca si myslím, že v tom našom prístupovom procese k Európskej únii budeme musieť vykonať veľmi veľa ešte k tomu, aby sme na reálnych faktoch zvýšili postavenie žien u nás v spoločnosti. To stanovisko, ktoré tu čítala pani Belohorská, samozrejme, je stanovisko, ktoré je staré, alebo je skoršieho dátumu s tým, že sme ako Slovenská republika toto stanovisko obhajovali vo výbore. Musím povedať, že rad vecí, ktoré sú tam povedané, sú už v mnohých veciach odstránené. Aj tak sa to vo výrobe akceptovalo. Samozrejme, niektoré majú charakter dlhodobého významu a bude určite veľa stáť ešte v slovenskej spoločnosti, aby sme ich naplnili. Nakoniec tento Opčný protokol vytvára aj individuálnu možnosť v tom, aby ženy mali možnosť sa obrátiť priamo na tento výbor o preskúmanie toho, do akej miery sú napĺňané tie všetky otázky, ktoré sú v Dohovore OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Chcel by som teda Národnú radu informovať o tom, že vláda Slovenskej republiky vytvorila alebo inovovala aj koordinačný výbor pre problematiku žien, ktorý pracuje, sú tam zástupkyne vlastne všetkých ženských organizácií Slovenskej republiky. (Reakcia z pléna.) Prosím? Áno, áno. Však, samozrejme, sme ho obnovili, rozšírili sme tam aj zastúpenia ostatných ženských organizácií s tým, že chcel by som len, pravda, povedať, aby aj niektoré členky tohto výboru, ktoré sú, aby sa zúčastňovali rokovania tohto koordinačného výboru s tým, že by som povedal azda jednu vec, že ak chceme kvalifikovane pristupovať k veciam, treba nám vytvoriť aj určitú informačnú základňu. A to je také určité všeobecné vyjadrenie o tom, že určite priemerný zárobok žien na Slovensku je v priemere asi približne o 25 % nižší ako priemerný zárobok mužov. Spravili sme veľmi detailný prieskum v súčasnosti, ktorý bude tiež predmetom rokovania koordinačného výboru, kde sa ukazuje, že je to, samozrejme, rozdielne odvetvovo, regionálne a že dokonca treba povedať, že skôr to vyplýva zo spôsobu zamestnania žien v určitých odvetviach, kde je nízky priemerný zárobok. To znamená vysoká feminizácia napríklad v textilnom priemysle, vysoká feminizácia v školstve vytvára potom v tom spriemerovaní takýto stav. Ale treba povedať, že sme porovnávali rovnaké pracovné zaradenie ženy, tak u 45 % boli rovnaké platy na rovnakom zaradení u žien aj mužov. V 30 % mali ženy vyššie platy na rovnakom zaradení ako muži a len v 25 % ženy mali nižšie zaradenie ako muži. To znamená, že skôr táto platová diferencia vyplýva z toho, že ženy pracujú v určitých odvetviach, ktoré sú nízko honorované, a toto vytvára potom túto deformáciu. To znamená, že treba, by som povedal, asi zrejme niečo aj trošku ináč riešiť. Ja by som teda chcel azda len toľko konštatovať, čo sa týka grantov, že naše ministerstvo, pokiaľ vláda schvaľuje aj nakoniec granty, tak v grantových komisiách sú zastúpené aj mimovládne organizácie. Po skončení rozhodnutia vlády zverejňujeme tieto na našej internetovej stránke, čiže kedykoľvek je možné si tieto veci pozrieť, a detailne, prečo sa k takémuto rozhodnutiu prišlo, je to zverejňované. To znamená, že, pani poslankyňa, pokiaľ ste spochybňovali niektoré tieto veci, chcel by som povedať, že sme absolútne otvorení v tomto a nerobíme žiadne tajnosti. Chcel by som vyjadriť jednu skutočnosť, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nikdy nestavalo otázku akéhosi politického prístupu v otázkach problematiky žien. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nikdy takto k tomuto nepristupovalo a ani nebude pristupovať. |
2,337 | 2,000 | SDL | Jozef Tuchyňa | Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh týkajúci sa zmeny článku 2 s týmto textom: Tento zákon nadobúda účinnosť dňa 1. 8. 2000. Odôvodnenie: Pôvodný termín """"účinnosť dňom zverejnenia v Zbierke zákonov"""" i návrh v spoločnej správe výborov Národnej rady, ale i návrh vlády 1. 7. 2000 je možné spojiť s pravidelným nástupným termínom odvedencov, teda 1. 7. A takýto termín, spoločný termín, by mohol spôsobiť mnoho organizačných problémov, rôznych mylných výkladov a pochopení tých, ktorých sa zákon dotýka. Termín účinnosti 1. 8. by týmto problémom predišiel. Súčasne odporúčam hlasovať o bode číslo 42 spoločnej správy výborov Národnej rady (tlač číslo 477a) samostatne. Niekoľko slov k novele zákona. Je skutočnosťou, že dĺžka civilnej služby v Slovenskej republike je v Európe najdlhšia. Len pre prehľad nebudem opakovať to, čo tu povedal pán poslanec Šimko, ale v podstate jedenásť krajín má totožných alebo má profesionálnu armádu. Tri krajiny majú dlhšiu službu o tri mesiace, dve krajiny o štyri mesiace a päť krajín o šesť mesiacov. Teda ide o to, či sa my novelou zákona priblížime k európskemu štandardu alebo sa budeme od európskeho štandardu vzďaľovať. Myslím si, že pozmeňujúci návrh koeficientom 1,3 nás zaradí medzi určitý priemer v Európe. Tým jednoducho naplníme i požiadavky Výboru ministrov Rady Európy, Rezolúciu Európskeho parlamentu požadujúcu určitú rovnosť. Ak si osvojíme inú krajnosť, musíme sa teda pýtať, či skutočne smerujeme tam, kam to všetkými dokumentmi deklarujeme. Naša pomoc Armáde Slovenskej republiky nespočíva v stanovení dĺžky civilnej služby. Našou povinnosťou je pomôcť v reštrukturalizácii, výraznejšej modernizácii, v profesionalizácii, a tak ako tu už bolo inými citované, hlavne prijatím potrebných zákonov. A síce doplnením ústavy o potrebné opatrenia zabezpečujúce obranu štátu, či už je to ďalší zákon o národnej bezpečnosti, zákon o obrane, zákon o ozbrojených silách, zákon o Rade obrany štátu alebo národnej bezpečnosti, alebo zákon o krízovom manažmente. Novelu zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý umožní v armáde zabezpečiť národné obranné plánovanie, ale i z hľadiska integrácie sú to rôzne integračné zákony, ako zákon o otvorenom nebi, zákon o bezpečnostnom úrade, teda o previerkach, ale predovšetkým, vážené kolegyne a kolegovia, i v budúcnosti je to vydelenie dostatku finančných prostriedkov. Niekoľko reakcií. Povolávanie za brannej pohotovosti štátu, áno, počítame, že v niektorom z pripravovaných zákonov či zákonom o obrane, prípadne v niektorých iných zákonoch skutočne zakotvíme povinnosť týchto ľudí, ktorí vykonajú civilnú službu, povolávať na pomocné práce i za brannej pohotovosti štátu, poviem to vulgárne, kopať zákopy, prípadne vykonávať rôzne zdravotnícke úkony a podobne. Z hľadiska presnosti údajov, áno, doteraz čaká na výkon menších či väčších dĺžok zhruba 8 720 asi ľudí, ale chcem povedať iné číslo. Do roku 1995 požiadalo celkom o civilnú službu 24 369 občanov Slovenskej republiky. Ale v roku 1996 po prijatí tvrdšieho zákona to už bolo 13 954. V roku 1997 - 12 804, v roku 1998 - 13 540, v roku 1999 - 14 570 občanov. Teda ani výrazné zvýšenie neznamenalo pokles, ba naopak, znamenalo zvýšenie žiadateľov o civilnú službu. Nemôžem celkom súhlasiť z hľadiska počtov a podobne, pretože mám údaje Štatistického úradu, o ktorých tu bola reč. Tie sú trochu odlišné. Napríklad v tomto roku, lebo máme devätnásťročných mužov zhruba 45 491, trvale neschopných je 4 048, dočasne neschopných je 6 650, čiže povinnosť vykonať vojenskú základnú alebo alternatívnu službu má 14 794 ľudí a k tomu ešte tých 6 650, ktorých je dočasne neschopných, ktorých schopnosť sa mení. Takže prosím o pochopenie a podporu zmeny novely zákona a prípadne pozitívnych zmien, ktoré k tomuto zákonu smerujú. Ďakujem. |
2,389 | 2,000 | SDL | Peter Weiss | rozhovory so Slovenskou republikou a s Litvou a v roku 2004 s Rumunskom a Bulharskom. Je to pravda, pretože tí, ktorí sú členmi Spoločného parlamentného výboru, vedia dobre, že na uzatvorenom zasadnutí Spoločného parlamentného výboru sa o tejto možnosti, ktorá bola reálna pred helsinským samitom v októbri minulého roku, rozprávalo. Opäť to bol lobizmus aj Strany demokratickej ľavice, ktorý viedol k tomu, že sa zmenila táto stratégia a išlo sa na model, ktorý dnes máme, na model regaty. K otázkam, ktoré postavili ďalší páni poslanci, čo sa týka zmeny v narábaní s opozíciou: Myslím si, že zmena tu už je. Je podstatná, hovorím to z vlastnej skúsenosti. Ja som bol 4 roky poslancom zahraničného výboru, a na toľkých pozvaniach a na toľkých stretnutiach, na toľkých cestách, ako sú moji kolegovia, ktorí sú teraz v opozícii, som počas 4 rokov jednoducho nebol. Oni ich viac absolvovali v priebehu jedného roka. A myslím si, že v tom treba pokračovať. Napríklad pani Belohorská je najčastejšie cestujúcou poslankyňou v slovenskom parlamente. K odstaveniu elektrárne v Jaslovských Bohuniciach: Áno, bola o tom veľmi tvrdá diskusia. A dôvod, prečo sa napokon zvolil tento termín, bol ten, že ak realisticky očakávame vstup Slovenska do Európskej únie niekedy o 5 - 6 rokov, v roku 2004, práve v roku 2006 by mal byť ratifikačný proces a jednoducho aj Rakúska republika, aj ďalšie krajiny, ktoré majú známe postoje k jadrovej energetike, budú hlasovať o Slovenskej republike. A tá otázka by prišla na stôl skôr alebo neskôr. Pánovi Slobodníkovi by som chcel povedať iba to, že predviedol presne štýl politickej rétoriky, ktorý bol jedným z dôvodov, prečo Slovenská republika v roku 1997 neuspela. Je mi to ľúto, nechcem reagovať na všetky invektívy, ktoré v jeho prejave zazneli. Benešove dekréty sa otvárať a schvaľovať nebudú, pretože o tom bude rozhodovať tento parlament. Územné členenie sa bude schvaľovať v tomto parlamente. A čo sa týka obvinenia, že Maďarsko sa stane skôr členom Európskej únie ako Slovenská republika, k tomu dodám, že už sa stalo členom Severoatlantickej aliancie a maďarský parlament bude o nás, ak sa stane skôr členskou krajinou Európskej únie Maďarská republika, hlasovať. To je jeden z dôsledkov vašej predchádzajúcej politiky. K pánu Cuperovi by som chcel povedať len to, že preceňuje môj vplyv. Ja som bol 9 rokov opozičným politikom a Hnutie za demokratické Slovensko v tejto krajine od roku 1989 vládlo takmer 7 rokov a úmerne tomu treba hovoriť aj o tom, kto je zodpovedný za výsledky. Myslím si, že máte jedného kolegu, ktorý vám veľmi rád vysvetlí, čo znamená slovo súdruh, pretože sa prepracoval z jednej ľavicovej strany, ktorou bola SDĽ, cez druhú, ultraľavicovú stranu, ktorou bolo Združenie robotníkov Slovenska, až do pravicového Hnutia za demokratické Slovensko. Preňho slovo súdruh už určite neplatí. A teraz, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže neboli žiadne pripomienky k predloženým dokumentom, dovolím si navrhnúť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Prvé uznesenie k správe o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000 (tlač 507) """"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000."""" Návrh ďalšieho uznesenia k materiálu Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003 """"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003."""" Pán predsedajúci, ak prídu poslanci, môžeme dať hlasovať o návrhu týchto uznesení. |
2,476 | 2,000 | SMK | Pál Csáky | Ďakujem pekne, pán podpredseda. Veľmi stručne chcem zareagovať na niektoré vystúpenia. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Tóthovi aj Ambróšovi za veľmi korektné a vecné vystúpenia. Chcem povedať, že so všetkým vlastne súhlasím s tou malou pripomienkou, že vy ste hovorili, pán poslanec Tóth, o vzdelávacích projektoch. Nezabudnime, prosím, že niektoré nulté ročníky boli otvorené len v minulom roku. Ešte ani jeden školský rok nefungujú, to znamená, pravdepodobne musíme byť trpezlivejší v tejto oblasti a je to skutočne proces na dlhší čas. Súhlasím aj s pánom Ambróšom v tom konštatovaní, že úžerníctvo v rómskej spoločnosti predstavuje veľmi silný problém. Chcem vám povedať, že som rokoval o tom s prezidentom Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj s pánom ministrom vnútra. Obaja uznali, že je to veľmi vážny problém, ale obaja mi hovorili, že je veľmi ťažké dokazovať práve takéto aktivity. A domnievam sa, že Policajný zbor v tejto veci musí byť aktívnejší. K vystúpeniu pána Morica sa nechcem vyjadrovať podrobnejšie. Domnievam sa, že môj kolega pán Laszló Nagy sa vyjadril veľmi fundovane k týmto vecným stránkam. Chcem len povedať, on narážal na to, že je tu relatívne málo poslancov. Ja, samozrejme, akceptujem tento stav, ale je mi trošku čudné a dovoľte mi, aby som povedal, pokiaľ mám dobré informácie, prerokovanie tohto bodu inicioval pán poslanec Švec a trošku sa čudujem, že pán poslanec Švec sa nezúčastnil na prerokovaní bodu, ktorý vlastne on sám inicioval. Ak mi dovolíte, posledná pripomienka alebo posledná reakcia je na druhé vystúpenie pána poslanca Šeptáka. Pán poslanec, napísal som presne, čo ste povedali, ak rómska problematika nebude doriešená, a teraz vás citujem: """"Slovenská republika nebude prizvaná k rokovaniam o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie."""" Pán poslanec, chcem vás informovať, že na Helsinskom summite sme boli pozvaní a už tretí mesiac rokujeme. Ďakujem, pán podpredseda. |
2,957 | 2,000 | SNS | Ján Sitek | Ďakujem. Ja chcem reagovať na pani poslankyňu Tóthovú, ktorá sa vyjadrila k tomu, že Európska únia má veľké výhrady v kapitole súdnictva, ale by som chcel ešte zvýrazniť to, že už sú prvé indície s tým, že nielen v oblasti súdnictva, ale v oblasti aj zahraničného kapitálu. To znamená, že ak zistia investori, že tu je spolitizované súdnictvo, a už sú prvé indície, tak žiadny zahraničný kapitál tu nebudú investovať. Čiže všetci tí, ktorí budete hlasovať za odvolanie Harabina, tak bude to mať aj nedozerné ekonomické účinky. A myslím si, že za to budete veľmi dobre pochválení. V regiónoch, kde je veľká nezamestnanosť a kde sú nejaké sľúbené fondy z Európskej únie, tak žiadne neprídu. |
2,440 | 2,000 | SOP | Mária Kadlečíková | Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som prekvapená tým, že táto poslanecká novela návrhu zákona sa vôbec dostáva pred nás a že v súlade so zasadnutím koaličnej rady, tak ako sa včera koaličná rada dohodla, vlastne nebola aspoň pre túto chvíľu stiahnutá. Pretože v koaličnej rade sa dohodlo, že sa nebudú podporovať žiadne poslanecké návrhy týkajúce sa pôdy a že o dva týždne sa v koaličnej rade prehodnotí vládny návrh zákona, ktorý bol pripravený Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Pôda je ohromne citlivá komodita a v Slovenskej republike sa s ňou začínajú objavovať veľké špekulácie, ohromná hra o ňu. A preto nie je možné, aby neodborníci, ľudia, ktorí nemajú dostatočné informácie, vlastne predkladali takéto zákony. Bez urážky. Ale tu treba naozaj spojiť to najlepšie, čo máme, najmä z pôdoznalectva, aby sme sa nijakej chyby nedopustili. Druhý dôvod je ten, že si zákon vyžaduje kompletnejšiu novelu. Jednak sú to závery Najvyššieho kontrolného úradu, prieskumu, ktorý bol spravený, alebo teda kontroly na Slovenskom pozemkovom fonde, ale zároveň už je aj zmenená situácia v niektorých inštitucionálnych otázkach. Voči obciam sa štát musí začať správať veľkorysejšie. Teda treba uvažovať aj o tom, čo im môže štát dať bezplatne napríklad aj v intravilánoch obce, a to je v súlade aj so znižovaním objemu štátnej pôdy, a čo je aj náš záväzok v súvislosti so vstupom do Európskej únie. Tretí problém - otázka priority. Tento návrh vlastne ide proti našim zámerom vstupu do Európskej únie, proti našim záväzkom. My sme sa zaviazali, že budeme mať vlastnícky usporiadané vzťahy, a to do 31. januára 2005. Ak teraz otvoríme reštitúcie, tak to neusporiadame ani v roku 2010. A nechcem vidieť tie problémy, ktoré nastanú aj v medziľudských vzťahoch, lebo predovšetkým si treba uvedomiť, že tu bola prvá pozemková reforma. A tá prvá pozemková reforma bola v roku 1919 a vlastne všetci tí, ktorí mali viac ako 150 hektárov ornej pôdy alebo 250 hektárov celkovej pôdy, mali vykúpenú túto pôdu, a to za 45 percent jej hodnoty, ale za oveľa vyššiu hodnotu ju nakupovali tí iní. A teda my by sme išli tým druhým teraz brať túto pôdu, pýtam sa vlastnícky. Teraz ďalej pokračujeme druhou pozemkovou reformou. Tá bola v roku 1946 a mala tri etapy. Znovu zdôrazňujem, že sa dokončilo to, čo sa počas prvej etapy nedokončilo a znovu to bolo vykúpené. Za pozemkovými reformami každý kultúrny štát a, zdôrazňujem aj Česká republika, ale vtedy sme to robili spoločne, urobila jednu veľkú čiaru a pozemkové reformy nie je možné meniť. Nechcem tu tento problém zvlášť rozoberať, ale treba si všimnúť, čo v dôvodovej správe navrhovatelia používajú. Hovoria o prioritnom vlastníctve, miešajú do toho družstevné vlastníctvo, miešajú do toho zároveň komunistický režim. Pozor, treba si uvedomiť, že vlastne dedičstvo tu bolo zachované, nie užívanie pôdy, ale dedičské práva áno. Takže vlastne najmä v družstvách tu môžeme mať veľmi konkrétnych vlastníkov až na tých, a tu by som pána navrhovateľa chcela upozorniť, že sa dopúšťa chyby, ak tvrdí, že v zákone číslo 180, ak chce novelizovať § 15, hovorí o tom, že neidentifikovaní nie sú tí, ktorí sú známi vlastníci. Nie je to pravda. Ak si občan doteraz vlastne nedal v rámci dedičstva do poriadku svoje pozemky z akéhokoľvek dôvodu, možno na to nemal peniaze, tak jeho pôda sa dnes považuje za pôdu neidentifikovanú, teda je vlastnícky neidentifikovaná, ale o dva mesiace už môže byť vlastnícky identifikovaná. Takže o čom to hovoríme, keď hovoríme o prioritnom vlastníctve? To je vlastne otvorenie pozemkových reforiem jednej aj druhej, najmä ak do toho dávame tých, ktorí boli vraj v zahraničí. A tí zo zahraničia si nemohli uplatniť vlastníctvo. Kto to boli? Esterházyovci, Pálfyovci alebo Coburgovci? O kom to hovoríme, preboha. To si tiež musíme na pôde Národnej rady uvedomiť a k pôde pristupovať zodpovednejšie. Odborná skupina, ktorá pracovala k otázkam prevodu pôdy do správy obcí, sa dohodla na tom, že vlastne § 15 zákona číslo 180 naozaj bude treba novelizovať, a to tak, aby sa právo občana z piatich na desať rokov predĺžilo. Toto ale treba robiť pri komplexnejšej novele zákona, ktorá bude potom už neskôr môcť rešpektovať aj novelizáciu ústavy, pri ktorej sa bude hovoriť o prevode pôdy. Takže som plne za tých päť až desať rokov, veď to bola jedine SOP, ktorá pri vládnom programe upozornila na to, že predchádzajúca koalícia sa dopustila takej chyby, že občanovi toto právo zobrala. Ale v žiadnom prípade nepodporím otváranie reštitučných nárokov, lebo v tom prípade sa otvoria aj iné veci. Keďže právo oprávnených osôb na vydanie nehnuteľnosti už zaniklo, toto právo sa neobnoví tým, že sa prijme navrhovaná úprava. Bude tomu tak preto, že nový zákon nebude pôsobiť spätne, ale do budúcnosti. Z uvedeného dôvodu predložený návrh nemôže realizovať zámer, ktorý sledujú jeho predkladatelia, to je, že sa prelomí lehota na uplatnenie reštitúcií. No ale potom musíme začať aj s inými otázkami, ak by sme to chceli riešiť ináč, a to by sme museli otvárať iné zákony. Napríklad podľa zákona číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, respektíve požiadavky na vydanie nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu aj z iných dôvodov, než sú vymenované v § 6 ods. 1. Tento návrh zákona, ktorý je predložený najmä v súvislosti s reštitúciami, nezakladá žiadne istoty. Ten zakladá predovšetkým neistoty podnikania na pôde. Takže z tohto dôvodu v žiadnom prípade neodporúčam ani postúpenie tohto zákona do druhého čítania. Treba rešpektovať koaličnú dohodu, a to je, že o dva týždne sa bude o týchto otázkach rokovať a bude sa rokovať kvalifikovane na úrovni. No a čo by som chcela ešte poznamenať, že v žiadnom prípade tento návrh zákona nie je, tak ako sa v dôvodovej správe uvádza, že nevytvára vlastne nápor na štátny rozpočet. Pretože skutočne účelom § 22 zákona je najmä zabezpečiť racionálne hospodárenie v lesoch ich vlastníkmi. Ale to by nebolo zásadne možné, ak by sa vlastníkom odovzdávali do užívania jednotlivé pozemky s nepatrnou výmerou. Navyše nevyhnutné náklady spojené s vymeraním každého takéhoto pozemku by musel hradiť štát. Takže zle to bolo preštudované, tie náklady by sa v takomto prípade výraznejšie zvýšili. Preto podporím taký zákon, takú novelu zákona, ktorá bude výsledkom koaličných dohôd koaličných strán, ktoré budú rešpektovať jednotlivé koaličné strany, ktoré nebudú otvárať reštitúcie. Za tým sa musí spraviť čiara, lebo potom s pozemkami v republike nebudeme mať poriadok, ako som povedala, ani o desať rokov, a to vážne ohrozujeme náš vstup do Európskej únie. A okrem toho naozaj nebudem podporovať zákon, ktorý nenechá mŕtvych spať a otvára hroby. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) |
3,142 | 2,001 | HZDS | Peter Baco | ekologickým aj na ľudských životoch. Kladiem otázky: Vie si dnes vôbec niekto predstaviť, akým nevyliečiteľným vredom na prírode by bolo toto nedokončené vodné dielo? Chce niekto spochybňovať fakt, že bez dokončenia Vodného diela Gabčíkovo by bola povodeň v roku 1996 spôsobila len ekonomické škody až 180 mld. Sk, 180 mld. Sk? Rýchlo zabúdame, historickým faktom však zostáva, že nielenže nám dal aj haagský súd za pravdu, ale za Mečiarovej vlády sme urobili na úrovni zmocnencov vlád pre obe strany výhodnú dohodu o realizácii tohto rozsudku. A čo sa deje dnes? Nie je to kolaborácia, ak sa pripúšťa spochybňovanie tejto dohody? Dámy a páni, toto všetko hovorím len preto, aby som vám, poslancom vládnej koalície, povedal, že keby ste boli vtedy v roku 1992 vládli v takomto koaličnom zložení, keby ste sa boli vydierali tými, čo vždy kolaborujú proti Slovenskej republike, tak ako to robíte s tými istými ľuďmi dnes aj pri ústave, určite by sa bol realizoval variant Gabčíkovskej katastrofy. Je to tak. Páni poslanci Orosz, Šimko, predkladatelia, aj v roku 1992 by ste boli obhajovali v tejto koaličnej skladbe ústretovosť voči maďarskej koalícii a nedokončenie vodného diela, boli by ste Slovákom aj Maďarom spôsobili katastrofu. Ustupujete tlaku z domova i zo zahraničia a idete likvidovať občiansku spoločnosť národného štátu Slovenskej republiky v mene akéhosi Rousseauského utopistického a naivného nového sveta, o ktorom sa tu tak krásne a naivne v koži jahniatka snažil rozprávať pán poslanec Šimko. Ale, pán poslanec, ak si preštudujete lepšie dejiny, zistíte, že aj v čase filozofa Rousseaua sa dalo efektívne konať a boli ľudia aj typu veľkého Voltaira. Nie, svet nie je ani dobrý, ani zlý, svet sú ľudia a ľudia sa majú vždy tak, ako si zaslúžia. A zaslúžia si to, za čo sa vedia zasadiť, za čo vedia bojovať, za čo sa vedia nadchnúť, za čo sa vedia obetovať. Takto tvrdo, a nie naivne to vo svete chodí. O tom sú naše výhrady k vami pripravovanej novele ústavy, vážení páni predkladatelia. Nevyhovárajte sa na to, na čo vás nenútila európska inštitúcia. Veď je to presne ten istý podvodný scenár, ako som tu spomínal s Gabčíkovom, to znamená kolaboranti zo Slovenskej republiky účelovo podsunú do Európskej únii proti Slovensku niečo, čo sa dostane do oficiálnych dokumentov, a potom sa stáva oficiálnym nátlakom a požiadavkou voči Slovenskej republike. To je scenár, ktorý je osvedčený, ktorý sa donekonečna opakuje, ktorý ste aj uplatnili pri tlaku Európskej únie na to, aby sa na Slovensku zmenila ústava. Už keď som pritom, tak chcem povedať, že Európska únia, a hovoril som o tom so zástupcami Európskej únie, absolútne Slovensku nepredznačila a nenanucuje, akú má mať novelizovanú podobu Ústava Slovenskej republiky, či to bude novela v jednom odseku, v jednom článku alebo či to bude malá alebo veľká novela. Takže nevyhovárajte sa, že ideme vyhovieť touto novelou Európskej únii a že plníme jedno z kritérií podmieňovaných do Európskej únie. Vážení páni koaliční predkladatelia tzv. koaličnej novely ústavy, zamyslite sa veľmi vážne nad tým, čo hovorí opozícia, a trošku aj počúvajte. To, čo sa vám zdá, že počujete ako tlkot vášho slovenského srdca, to sú v skutočnosti zvuky z úplne opačnej strany vášho ja. Sú to trasorítkové efekty, z ktorých cítiť zmes zbabelosti, zapredanectva a lokajstva. Slovenské vlastenectvo a občianska statočnosť voňajú totižto, dámy a páni, úplne naopak. Tvrdo sa ohradzujem, vážená vládna koalícia, proti tým vašim vystúpeniam, v ktorých sa nám snažíte nasadiť masku akýchsi netvorov brániacich realizovať sa národnostným menšinám a etnickým skupinám, pričom máte na mysli len záujem maďarskej národnostnej menšiny. Myslím si, že sme presvedčili v mnohých našich krokoch, že úplný opak je pravdou. Vždy sme boli ochotní a sme ochotní diskutovať a riešiť problémy menšín, keď sú založené na serióznych rozboroch, ktoré sú schopné aj vyargumentovať a preukázať, že nejaký problém skutočne aj existuje. Ale pýtam sa vás, vážení poslanci z vládnej koalície, máte k dispozícii akékoľvek seriózne analýzy zdôvodnenia potrieb riešenia problémov maďarskej národnostnej menšiny, o ktorých tu v súvislosti s prerokúvaním novely ústavy hovoríme? Ide o to, vážení páni koaliční poslanci, aby ste si naozaj všimli, čomu máte slúžiť. Strana maďarskej koalície sa deklaruje za ochrancu záujmov a potrieb všetkých národnostných a etnických skupín, pritom SMK predkladá stále nové a nové len maďarské problémy na riešenie, pričom neraz nejde o riešenie problémov, ale de facto ide o ich vyvolanie alebo aspoň o vytvorenie priestoru na nastoľovanie nových problémov v budúcnosti. S touto taktikou máme veľa praktických skúseností, o ktorých som tu už aj hovoril, a sú jasne preukázané. Vieme ich preukázať ďalšími faktmi a verím, vážení koaliční poslanci, že zoberiete to, čo hovorím, aj do úvahy. Keby sme sa na chvíľu preniesli ponad morálnu legitímnosť takéhoto postupu s chladnou hlavou, musíme prísť k záveru, že ďalej už nie je možné ľahkomyseľne prijímať nové a nové privilégiá, nové a nové ultimáta, nový a nový nátlak Strany maďarskej koalície pre akoby riešenie problémov maďarskej národnostnej menšiny, iba ak naozaj budú, tak ako som povedal, veľmi seriózne odôvodnené. Čo sa vlastne deje? V dôsledku tejto ústretovosti a ústupčivosti pred problémami sa skutočným reálnym problémom na národnostne zmiešanom území Slovenskej republiky stalo nerovnoprávne, presnejšie povedané, zlé postavenie Slovákov na tomto území. Len jeden príklad, ktorých sú stovky. Slovák na dvojjazyčnej škole nemôže byť triednym učiteľom, lebo musí viesť triednu knihu v jazyku, ktorý nemusí ovládať. To samo osebe je paradoxné, samozrejme, myslí sa tu v jazyku menšiny, v jazyku maďarskom. V HZDS dostávame stovky individuálnych, kolektívnych žiadostí Slovákov z takéhoto územia o pomoc. Tieto prosby skutočne berieme vážne, analyzujeme a ukazuje sa, že postavenie Slovákov na južnom Slovensku treba zásadne zlepšiť, vyrovnať s tým postavením, aké majú občania maďarskej národnostnej menšiny. Dá sa predpokladať, že keď toto urobíme v prospech Slovákov, aby sa vyvážila ich pozícia, zasa nastúpi maďarská koalícia, maďarská menšina s ďalšími požiadavkami na práva, v ktorých bude chcieť predbehnúť Slovákov. Bude to donekonečna kolotoč? Preto hovorím o požiadavkách Strany maďarskej koalície súvisiacich s ústavou, lebo Slovákov na zmiešanom území sa súčasná vláda nielenže nechce zastať, ale ani ich nechce počúvať. Patrí to nielen do koloritu, ktorý prebieha v príprave ústavy, ale aj do ducha ústavy. Nepodceňujte, páni poslanci, koalície fakt, že medzi poslancami koalície existujú a aj vám diktujú skutočný reálni iredentisti, ktorí si z boja akoby proti krivdám na Maďaroch robia celkom výnosnú živnosť a, ako sa zdá, bohužiaľ, na celý život. Držia v šachu vás ako rukojemníkov, poslancov koaličných strán a poslancov Strany maďarskej koalície, ale aj príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. Ak by niekomu nestačil príklad Gabčíkova a ďalšie súvislosti, ktoré som tu uviedol, nuž teda poukážem na vystúpenie podpredsedu Strany maďarskej koalície pána poslanca Miklósa Duraya, ktorý nedávno v Budapešti navrhol, aby Maďarská republika rozšírila svoju vlastnú ústavu na všetkých príslušníkov maďarského národa. To znamená, že by mala Ústava Maďarskej republiky platiť aj na Maďarov v zahraničí, to znamená aj na príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny Slovenskej republiky. A z našej vlády žiadna reakcia. Všimnite si, prosím, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj ďalší politici SMK zámerne porušujú Ústavu Slovenskej republiky, ktorá používa termín """"národnostná menšina"""". Od nich to nikdy nepočujete, používajú termíny """"príslušníci maďarského národa"""" alebo """"maďarské národné spoločenstvo"""", """"národná menšina"""" a podobne. Páni poslanci, aj tu som to počul. Ak ste lojálni s touto republikou, prečo nepoužívate terminológiu, ktorá je v Ústave Slovenskej republiky? Teda opozičné názory predkladateľov ústavy nezaujímajú, ale zato podliehate nátlaku tých, ktorí aj takýmto spôsobom demonštrujú, že Slovenská republika nie je ich vlasť, nie je ich domovina, a dennodenne úmyselne porušujú Ústavu Slovenskej republiky. Ďalším skvostom iredentizmu je knižné vydanie hanopisu Slovákov a Slovenska nazvaného """"Maďari na Slovensku"""". Autor Pál Csáky v roku 1997 túto publikáciu nepripravil pre obyvateľov tejto krajiny. Kniha patrí do toho scenára, o ktorom som hovoril. Vyšla v anglickom jazyku a bola adresovaná zahraničným bruselským kruhom. Teda nejde o nič iné, iba o inú podobu žalovania na Slovenskú republiku. Mal som možnosť túto knihu oponovať, mohol by som o nej veľa hovoriť, ale súhrnne - znôška neprávd, poloprávd, lží veľmi ublížila nielen Slovákom, ale všetkým ľuďom aj Maďarom na Slovensku. Každému, kto si túto knihu prečíta a pozná reálie na Slovensku, pochopí, že na Slovensku neexistuje problém Maďarov, ale skutočný problém, ktorý na Slovensku existuje, je problém Slovákov na zmiešaných územiach. Vyhlásenie v tejto knihe na strane 20, že Matica slovenská je ultranacionalistická organizácia, sa ma skutočne hlboko dotklo. Takže na našom vicepremiérskom kresle slovenskej vlády pôsobí tzv. moderný národovedec, ako si sám rád hovorí, pán Csáky, ktorého veľmi charakterizuje jeho ultimatívna požiadavka na zrušenie v minulosti uznanej viny Nemcov, Maďarov, kolaborantov a fašistov. Nemožno to inak chápať ako snahu o zrušenie princípov zakotvených v Benešových dekrétoch. Csákyho materiál adresovaný európskym inštitúciám je dokonalým prehľadom kolektívnych nárokov a požiadaviek na etnickom princípe a do tohto etnického patrí aj posledná požiadavka o etnické vlastníctvo pôdy, o etnické vlastnenie územia. Jednoducho povedané, príslušníci maďarskej národnosti žiadajú zrušiť kolektívnu vinu, odmietajú kolektívnu zodpovednosť, ale jedným dychom a vehementne, najvehementnejšie vlastne v Európe zároveň požadujú kolektívne právomoci. Nuž je to disproporcia, ktorá sa asi vyriešiť nedá. Osobitným prípadom v tomto balíku, dámy a páni, je |
4,040 | 2,001 | HZDS | Ivan Gašparovič | Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, rozprava včera bola prerušená. Do rozpravy som sa prihlásil len z dôvodu, že chcem dať návrh na doplnenie uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Fico. Vystúpil som v rámci rozpravy dvakrát s pripomienkami, preto nechcem opakovať niektoré skutočnosti, ale nedá mi, aby som nezareagoval na niektoré vystúpenia aj na vystúpenie tu neprítomného pána ministra zahraničných vecí, ktorý veľmi podráždene reagoval na niektoré pripomienky, ktoré sa vyčítali vyjednávačom a vôbec určitej servilite našich vyjednávačov pri dohodovaní na základe niektorých podmienok, ktoré stanovuje Európska únia, resp. orgány, organizácie, ktoré sledujú prípravu jednotlivých krajín, ktoré sa snažia vstúpiť do Európskej únie. Pán minister podráždene reagoval, keď sme hovorili, že česká garnitúra politických vyjednávačov a odborníkov je oveľa striktnejšia a konkrétnejšia a jednoznačnejšia pri presadzovaní svojich názorov. K tomu, že ministerstvo zahraničných vecí aj vláda pristupuje často servilne k niektorým požiadavkám, chcem pripomenúť pánovi ministrovi jeho vystúpenie, keď bol podpisovať chartu regionálnych a menšinových jazykov, keď víťazoslávne do televízie a rozhlasu vyniesol: „Išli sme ďaleko nad rámec požiadaviek Európskej únie a sme priekopníkmi v tomto smere v Európe.“ No ďakujem pekne, pán minister. A všetko svedčí o tom, aj prerokovávanie tejto zmluvy, že naši páni ministri a zrejme aj tu prítomný pán minister Harach idú ďaleko-ďaleko dopredu s plnením požiadaviek a názormi na plnenie týchto požiadaviek zo strany Európy. Pani poslankyne, páni poslanci, predstavitelia návrhu na pod-písanie takejto zmluvy nám stále hovoria, o koľko peňazí prídeme, ak túto zmluvu takto, ako ju predkladajú, neprijmeme a nepodpíšeme. No všetko svedčí o opaku, že nie je to pravda. Všetci odborníci hovoria jednak o tom, že je to nezmysel, aby sa takto funkčná elektráreň a takto bezpečnostne zabezpečená takýmto spôsobom odstavovala a možno v budúcnosti aj likvidovala. Dočítal som sa, že táto elektráreň ak bude odstavená v rokoch 2006 a 2008, naša krajina utrpí veľké hospodárske straty. V prvom rade to bude strata, ktorá bude vyplývať z toho, že budeme nútení dovážať elektrickú energiu. Bude to znamenať otvorenie trhu v objeme zhruba 10 mld. korún ročne pre iné subjekty. Znamená to, že Slovenské elektrárne, ktoré v súčasnosti majú elektronické ukazovatele z pohľadu hrubého zisku tesne nad nulou, sa určite dostanú do straty, lebo dnes elektráreň V-1 produkuje zhruba 3,5 mld. korún hrubého zisku. Bude to znamenať obrovskú stratu pre nás, pre Slovenské elektrárne, ale aj podstatný zásah do cenotvorby elektrickej energie pre budúcnosť v tom zmysle, že bude podnetom na masívne zvýšenie cien elektrickej energie. Páni poslanci, ak skutočne aj z takéhoto pohľadu nebudeme hodnotiť obsah tejto zmluvy, ktorú nám vláda tuná predkladá, tak zrejme naši občania a naši voliči budú oprávnene hovoriť, že toto volebné obdobie a títo poslanci, ktorí nás reprezentovali, nezastupovali nás, ale zastupovali niekoho iného. Vystúpenie pána poslanca Tatára mi dalo za pravdu, že do takýchto odborných vecí u nás môže hovoriť ktokoľvek, čokoľvek a kedykoľvek. Jeho odbornosť vo vystúpení bola dominantná. Len on rozumie energetike a nikto iný, aj keď k jadrovej energetike má zrejme tak ďaleko ako ku kozmu. Ja som v priebehu rozpravy hovoril aj o tom, čo všetko táto vláda povedala, že získala, a nikdy nehovorí o tom, čo stratila. V súčasnej dobe S-300, obranný systém, o ktorý sme prišli a kde sme museli platiť storno, strašne veľa miliónov dolárov, kde sa zrušili niektoré projekty, ktoré boli prospešné do budúcnosti pre tento štát, ktoré len preto, že ich prijala a začala plniť minulá vláda, sa začali rušiť, diaľnice, deblokácie, ktoré chceme dneska za 20 % prijímať a ostatných 80 % tratiť, eurofondy, čo táto vláda zapríčinila svojím konaním, dá sa povedať konaním, ktoré vyvolalo aj v Európskej únii veľký problém, a dneska nám krátia stovky miliónov eurofondov, vyjednávanie našich vyjednávačov, pokiaľ ide o plnenie podmienok do Európskej únie, nemožnosť zamestnania našich občanov v priebehu 7 rokov, hoci pán minister povedal, že to nie je pravda, do predaja bánk sme investovali stovku miliónov a dneska ich predávame za facku, je to z tohto, páni poslanci a pani poslankyne, jednoznačné, že ide o nie ekonomické, o sociálne náhľady, o techniku, ale ide o politické rozhodnutie, ktoré čaká naša vláda, že mu umožní pohladkanie po hlave a povedanie – áno, splnili ste to, čo od vás chceme, bez toho, aby ste protestovali. Z tohto dôvodu, pani poslankyne, páni poslanci, chcem dať návrh na doplnenie uznesenia, ktoré predkladal poslanec Fico, a to na základe čl. 86 písm. d) ústavy, aby vláda pred podpisom tejto zmluvy zmluvu predložila Národnej rade na vyjadrenie a prerokovanie. A pán poslanec Tatár ma inicioval tým svojím vystúpením, kde hovoril, že dochádza ku klamaniu občana, jednotlivca. Tak beriem ho ako hodnoverného, že je to asi pravda, a preto z titulu jeho podnetu navrhujem, aby na základe čl. 119 ústavy písm. i) vláda vypísala a rozhodla o verejnej diskusii k takejto zmluve, k takémuto obsahu zmluvy. To sú moje dva doplňujúce návrhy na uznesenie, ktoré navrhol poslanec Fico. Ďakujem pekne. (Potlesk.) |
3,081 | 2,001 | HZDS | Tibor Cabaj | Pán predseda vlády, ak by ste si poučili tých, ktorí vám pripravovali vaše vystúpenie, a ukázali by ste im také niečo, čo je stenografický záznam z 5. schôdze Slovenskej národnej rady z 1. septembra 1992, tak by ste vedeli, o čom je to. Ale nemali ste záujem toto si prečítať, lebo ste vtedy neboli prítomný na rokovaní Národnej rady, hoci ste boli právoplatným poslancom Národnej rady. Vy ste boli vtedy na rétorickom cvičení v zahraničí a plat vám normálne išiel. Nemáte o to záujem, preto sa odvolávate na publikácie. Tam by ste si totiž všetko boli prečítali v predkladacej správe predsedu vlády. Ale chcem vás požiadať, ak sa odvolávate na hodnotiacu správu Európskej komisie, ktorá hovorí o nutnosti novelizácie ústavy, ako vysvetlíte Európskej komisii, že táto neschopná vláda nebola schopná naplniť to, čo vám hovorí Európska komisia. Alebo tu bol jednoznačne zámer, aby ste posunuli túto povinnosť podľa vás tak, ako ste to predniesli, na poslancov Národnej rady. Nebol to úmysel vyhnúť sa povinnosti podľa legislatívnych pravidiel vlády, aby ste to potom mohli alibisticky hodiť na žetóny alebo tlačidlových poslancov? Dovoľte mi, aby som reagoval aj na informáciu, keď ste hovorili, aká je to dobrá ústava pre občanov Slovenskej republiky. Tých ste sa na to neopýtali. Vy sa ich totiž ani nepýtate na situáciu, v ktorej sa nachádzajú, vy kričíte, ako sa občania majú dobre, len oni o tom nevedia. Podstatné je, že to vie premiér slovenskej vlády. Čo na tom, že občania sú hladní, nemajú prácu a všetky tie súvislosti, ktoré s tým idú. Toto je podstata. Kričíte o dobrej správe pre občanov Slovenskej republiky, neprekáža vám, že oni to nevedia. Stačí, že to vie premiér. Ten sa tak cíti, pretože sa vozí v """"bavoráku"""", má iný plat, a potom je to inak. |
3,180 | 2,001 | HZDS | Július Binder | a na učiteľa, ktorý svojvoľne vydával dvojjazyčné vysvedčenia? Nepamätáme sa na list adresovaný pánovi Delorsovi, vtedajšiemu predsedovi Komisie Európskeho spoločenstva, dovolím si z neho časť odcitovať, plné znenie si môžete prečítať v mojej knihy """"Prečo nemá Gabčíkovo Nagymaros?"""" na strane 101 až 103. List znie: """"Vaša Excelencia, my Maďari žijúci na tomto území nie sme jedinými dedičmi hydroelektrárne v Bösi, postavenej na hraničnom úseku Dunaja medzi Slovenskom a Maďarskom. V nepriamom zmysle ju zdedilo aj Európske spoločenstvo."""" A citujem presne, presný preklad, úradne overený: """"Maďari, ktorí tu žili tisícky rokov, trpia tiež faktom, že časť nášho životného prostredia je oddelená od prirodzeného sociálneho prostredia a je umelo stláčaná medzi elektráreň a staré hlavné koryto Dunaja. Sme jediní, ktorí sa musíme pozerať na 18 metrov vysokú stenu pred našimi oknami, pričom si uvedomujeme, že za ňou dňom i nocou prúdia tisícky metrov kubických vody za sekundu a že stavba má diskutabilnú kvalitu vzhľadom na nízku pracovnú morálku minulého režimu. Sme podvedení, nakoľko tisícky hektárov našej zeme"""", o tom je tu reč pri neidentifikovanej pôde, """"sa vyvlastnili bez kompenzácie alebo nádeje, že niekedy dostaneme niečo naspäť. Podľa vyjadrenia odborníkov viac ako 50 tisíc hektárov ornej pôdy vyschne kvôli poklesu spodnej vody. Pravdaže, najviac strachu nám naháňa i pomyslenie, že prípadná teroristická akcia by mohla zničiť hrádzu, čo by možno viedlo k tomu, že stovky až tisícky Maďarov by zomrelo a celá oblasť by bola za niekoľko minút zničená. Slováci majú proti veľkej vode imunitu. Postavení tvárou v tvár takejto hrozbe a zatlačení do negatívnych existenčných podmienok mnohí sa rozhodli opustiť svoju domovinu. Sme vystavení tomuto všetkému bez akejkoľvek vonkajšej ochrany alebo právnych prostriedkov na ochranu. Vaša Excelencia, chceli vy sme zdôrazniť nasledujúci fakt. V tejto oblasti na oboch stranách Dunaja skoro 100 % obyvateľstva tvoria Maďari. Slovenská vláda a jej politika kladie všetky negatívne následky v základe nedobrým zámerom výlučne na nás aj tým, že nalieha na činnosť elektrárne v Bösi. Táto stavba je posledným krokom v sedemdesiatročnej histórii permanentnej diskriminácie založenej na rovnakom vzťahu, aký je medzi kolóniou a kolonizátorom. Obyvatelia kolónie dostanú trosky a zisk pôjde kolonizátorovi. Preto vás žiadame, Vaša Excelencia, pán predseda, aby ste navštívili náš región a sám sa na vlastné oči presvedčili, že naše studne vyschli, steny našich domov popraskali a masy vody nebezpečne bušia nad našimi hlavami. Každý deň, každú minútu. Zároveň Vás prosíme, aby ste nám legitímnym politickym predstaviteľom Maďarov poskytli vhodnú príležitosť vysvetliť Vám naše názory na mieste. V Pozsony 23. decembra 1992, maďarskí členovia Federálneho zhromaždenia a poslanci Slovenskej národnej rady v zastúpení obyvateľstva regiónov."""" Dovolím si prečítať podpisy: """"Za Federálne zhromaždenie Ferenc Andrássy, Péter Bábi, István Bajnok, István Bartakovics, István Batta, Zoltán Boros, Miklós Duray, Stanislav Gawlik, István Horňák, László Mihály Molnár, Péter Pazmány, Klára Sárközy, Ernö Rózsa. Za Slovenskú národnú radu Pál Bárta, Edit Bauer, Béla Bugár, Pál Csáky, László Dobos, Árpád Duka-Zólyomi, Pál Farkas, Miklós Fehér, János Fiľakovský, János Fóthy, István Harna, László Köteles. Na vedomie pánovi Egonovi Klepschovi, predsedovi Európskeho parlamentu."""" Pripomínam vám, pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Ambróš, pán poslanec Muránsky, naše skúsenosti pri rokovaní so zástupcami maďarského výboru pre životné prostredie, oživte si slová členov parlamentu, pripomeňte si diskusiu s poslucháčmi medzinárodného práva, ich názory. Tí, čo sledujú vývoj po rozhodnutí Medzinárodného súdneho dvora v Haagu o Sústave vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, vedia, vedia niečo o návrhu Maďarskej republiky z novembra 1999. Dovolím si pripomenúť stručne v 1 000-stranovom dokumente jeho podstatu. Bohužiaľ, občania Slovenskej republiky o tomto dokumente nevedia. Maďarská republika v tomto dokumente nemieni vecne splniť zmluvu z roku 1977 a postaviť Nagymaros. Nerešpektuje rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Maďarská republika požaduje jej patriacu polovicu prietokov Dunaja vypúšťať do koryta Dunaja mimo Vodného diela Gabčíkovo, vybudovaného podľa zmluvy z roku 1977. Maďarská republika navrhuje zlepšiť plavebné podmienky v úseku Palkovičovo - Budapešť tradičnými metódami, pričom automaticky predpokladá, že náklady týchto prác, ktoré by neboli nutné, keby sa postavil dolný stupeň, budú hradiť obe strany rovnakým dielom. Pani ministerka, miliarda korún ročne. Maďarská republika predpokladá anulovanie všetkých nárokov na náhradu škôd. A neuvažuje o kompenzácii škôd na strane Slovenskej republiky, ktoré sa bez dolného stupňa budú neustále zvyšovať. Burcujem a budem burcovať, keď už nie voči inému, tak voči štyrom ozbrojeným vpádom z juhu na naše územie od roku 1918. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na začiatku vzniku nášho poslaneckého mandátu sme sľubovali na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Sľubovali sme, že budeme plniť svoje povinnosti v záujme jej občanov. Vernosť republike znamená predovšetkým ochranu jej územia. Slovenský národ je pamätlivý a ten dobre vie, aké sú konečné zámery iredenty. Ja som ich istý čas zažíval na odpadnutom území po Viedenskej arbitráži. Vedia to občania Šurian, vedia to občania Nových Zámkov, vedia to občania ostatných dedín, ktoré v tomto spadli do tohto územia. Škoda, že súčasníci o tomto dosť málo vedia, ale najmä, že nechcú vedieť. Preto som vďačný spisovateľovi Vladimírovi Ferkovi, ktorý píše vo svojej poslednej knihe Zákon smotany. Váhaví poslanci by si mali prečítať ešte pred hlasovaním a maďarskí preto, aby vedeli, akí boli, akí sú a, žiaľ, aj budú. V ich geneticky zakódovanom ponímaní Slovenska je len čiastkový zámer. Cieľom je spoločná hranica Maďarska s Poľskom. Ak sa niekto najmä z našich maďarských kolegov o tom nevie vyjadriť, nech sa spýta pána Csurku, nájde ho v budapeštianskom parlamente. Pán Duray to nebude potrebovať. A tu sa ospravedlňujem pánu Durayovi, pretože on je jediný, ktorý to, čo si myslí, aj povie. Ten už pred 10 rokmi vyhlásil, že """"lojalita štátu je prežitkom"""". Tento občan, ktorý sedí u nás v parlamente a o jeho hlas a o podporu pre novelu ústavy úpenlivo prosíte, 3. apríla 1990 v novinách Verejnosť vyhlásil: """"Zmiešané manželstvá ničia maďarský národ. Špiní rasu ten, kto si zoberie Slovensku za ženu."""" Hľa, aký učenlivý žiak rasových teórií. Nechcete to počuť, nechcete to vnímať, že takto je to! Hovoríte o demokracii, hovoríte o dobrom spolužití. Toto sú pravdy! Dovolím si pripomenúť, že už v roku 1883 vznikol spolok FEMKE. Asociácie mi pripomínajú súčasné spolky podporované vysokými finančnými sumami, najmä Rákócziho zväz. Cieľom FEMKE bola prevýchova slovenských detí v maďarských rodinách. Od roku 1887 do roku 1892 bolo v dobytčích vagónoch s očíslovanými tabuľkami zo slovenského územia vyvezených 1 462 detí. Na to pri posudzovaní návrhu novely, ktorú prerokúvame, nezabúdajme. Nezabúdajme ani na to, že nejde len o históriu. Súčasnosť je rovnako varovná. Spomínaný pán Duray na kongrese Együttélés v roku 1992 povedal: """"Naším najvyšším cieľom je politická a hospodárska samospráva a celková autonómia."""" Tvorcovia novely ústavy, dobre počúvajte: """"My sami sa musíme vyhlásiť za národ, už nesmieme byť nálepkovaní urážlivým názvom menšina. Postavenie Maďarov na Slovensku bude rozhodujúcim jazýčkom na váhe pri vstupe Slovenska do Európy. Preto sme nútení použiť všetky formy a možnosti na to, aby sa svet dozvedel o našich problémoch."""" Dozvedajú sa komisári, emisári a iní, ktorí prichádzajú presvedčovať a ubezpečovať. SMK je jediná z koalície, ktorá plní dôsledne svoje predvolebné sľuby. Predložený návrh ústavy je najlepšou cestou k naplneniu maďarských zámerov. Váš hlas za novelu bude ich víťazstvom a porážkou Slovenska a slovenskosti. Nezabúdajte na to, že s výnimkou dvoch okresov, Dunajská Streda a Komárno, všetky južné okresy majú nadpolovičnú väčšinu slovenského obyvateľstva. Naša ústava musí zaručiť všetky základné práva obyvateľom tu žijúcim, slovenskej národnosti. V prípade juhu nezabúdajme, že to nie sú len štvorcové kilometre územia, ale aj materiálna základňa, ktorá sa najmä po roku 1948 budovala prevažne z peňazí Slovákov. Cez toto územie vzhľadom na prijateľný pôdny reliéf vedú naftovody a plynovody a budú viesť i vodovody. Na tomto území stojí gabčíkovské vodné dielo a vedľa neho pod povrchom je najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe, znásobená práve Sústavou vodných diel Gabčíkovo. Južné Slovensko, to sú aj komárňanské Lodenice, štúrovská Celulózka a papiereň, tlmačské Kotlárne a Jadrová elektráreň Mochovce, Duslo Šaľa a stáročná obilnica Slovenska. Na toto všetko, kolegyne a kolegovia, pri schvaľovaní, radšej však neschválení, novely ústavy pamätajme. Ak by sme toto vypustili zo zreteľa, potom nemáme čo v tejto miestnosti hľadať. Ďakujem. (Potlesk.) |
3,260 | 2,001 | HZDS | Jozef Kalman | Vypočuli sme si ďalší súbor konkrétnych a vysokoodborných zdôvodnení neprijateľnosti návrhu novely. Vypočuli sme si ďalší súbor logicky zdôvodnených a jednoducho povedaných návrhov, takže skutočne musíme pochopiť, prečo je v súčasnom období nenormálne prijímať to, čo sa v novele návrhu zákona uvádza. Zároveň sa zdôrazní, že za celý čas sme nepočuli odborný protiargument alebo vyvrátenie tých našich námetov, o ktorých hovoríme a o ktorých hovorili aj mnohí naši kolegovia. Pán Orosz sa teraz pokúsil vyjadriť v súvislosti s tripartitou. Pán poslanec Tkáč bol asi piaty, ktorý skutočne odborne vyjadril podstatu tripartitného systému vo verejnoprávnych inštitúciách typu zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne a typu Národného úradu práce. Pán Orosz, teraz ste hovorili o otázke odporúčaní, ale nepovedali ste niektoré ďalšie odporúčania, ktoré sa týkajú aj Medzinárodnej organizácie práce a iných inštitúcií zaoberajúcich sa postavením odborov. Ak, pán Rusnák, chceme budovanie občianskej spoločnosti riešiť prostredníctvom finančných zdrojov a chceme si robiť fetiš z čísel, nikdy občiansku spoločnosť nevybudujeme. Preto by bolo dobré, aby ste argumentovali odborne a správne. Zatiaľ bolo vyvrátené len jedno správne vyjadrenie. Bolo to vyjadrenie, o ktorom hovoril podpredseda Hamžík, keď vyvrátil doterajšie tézy, že všetko to, čo robíme, je požiadavka Európskej únie. Včera tu presne a jasne povedal, že to nie je požiadavka Európskej únie, že to je naše chcenie, ak hovorím naše, tak určitých skupín, určitých záujmov, ktoré sa prostredníctvom Európskej únie len znásilňujú a takýmto spôsobom sa skresľuje a straší. (Zaznel zvuk časomiery.) |
4,022 | 2,001 | HZDS | Ivan Gašparovič | Ďakujem. Pán minister, vaše vystúpenie ma utvrdilo v jednom, a to v tom, že vlastne, že nič sa ešte nestalo. Zmluva vlastne neexistuje, zmluva nebola nikým podpísaná. Alebo ak je to tak, ako ste povedali, že bola len nejaká technická parafa, ktorú urobil nejaký úradník alebo vy, to znamená, že je dobré, že o tom diskutujeme a že Národná rada vie, že v tejto zmluve sa nemusí ďalej pokračovať, pretože nie je žiaden platný záväzok. Preto hovorme z tohto pohľadu. A neviažme sa týmto rozhodnutím z vašej strany ako konečným. A pokiaľ ste povedali, že naša bývalá vláda rozhodla takto, tak si myslím, že je tam potrebné urobiť ten dodatok. Áno, my sme hovorili, ale v tom prípade, ak nebudú zlepšené bezpečnostné opatrenia podľa európskych štandardov. Tieto opatrenia sa urobili. Konštatovali to všetci odborníci európski v rámci jadrovej energetiky. To nakoniec je známe. A tak ako tu bol čítaný jeden materiál, môžeme ich čítať desiatky, kde odborníci, ktorí tomu rozumejú, a nie my, hovoria o tom, že bezpečnosť tejto jadrovej elektrárne je jednoznačne na úrovni takých elektrární, ktoré dnes v Európe fungujú a ktoré majú opodstatnenie fungovať. Takže nemáme o čom rozprávať. Nie je potrebné, si myslím, ďalej uvažovať o tom, aby sme pristúpili na takto nevýhodnú zmluvu. |
4,204 | 2,001 | HZDS | Marta Podhradská | Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Hamžík sa vo svojom vystúpení niekoľkokrát pýtal adresne priamo pána premiéra na veci, dotýkajúce sa neslávneho konca Devín banky. Ja si myslím, že pán premiér mu sotva odpovie, lebo všetci ho poznáme ako insitného ekonóma, takže sotva týmto veciam rozumie. O to viac ma zaráža, že iní členovia tejto vlády, konkrétne mám na mysli teraz podpredsedu vlády pána Mikloša a ministerku financií pani Schmögnerovú, ktorí sa vyhlasujú za ekonómov, odborníkov, nereagujú tak, ako by sa očakávalo. Vláda odkázala občanom, ktorí boli poškodení, že majú vedieť, čo robia. Teda mali si rozmyslieť, či pôjdu do tohto obchodu s Devín bankou. Ak to vláda takto odkazuje občanovi, predpokladám, že vláda vedela, čo robí, keď podporovala Devín banku v jej aktivitách a ak to vláda vedela, tak sa potom aktívne podieľala na podvode, ktorý Devín banka vykonala na svojich klientoch. Očakávame, že tí, ktorí sú za to zodpovední, ako sa šafárilo v Devín banke, ponesú trestnoprávnu zodpovednosť, o to by sa mali postarať orgány činné v trestnom konaní. Ale existuje tu ešte iná rovina, a to je politická zodpovednosť a tú politickú zodpovednosť by mal vyvodiť predseda vlády. Takže prikladám aj ja jednu otázku. Pýtam sa ho, kedy vyvodí politickú zodpovednosť voči dotknutým osobám. Mimoriadne aktívny bol v kauze Eurofondy, dotklo sa to práve bývalého podpredsedu vlády pána Hamžíka, tam konal veľmi rýchlo a veľmi dynamicky. Chválil sa tým, aká je jeho reakcia nesmierne rýchla. Očakávame - samozrejme, už tú rýchlosť sotva dobehne, lebo už plynú týždne a nič sa nedeje, pán premiér sa tvári ako mŕtvy chrobák - čakáme, kedy vyvodí politickú zodpovednosť voči osobám, ktoré za tento stav zodpovedajú. |
3,318 | 2,001 | HZDS | Jozef Tarčák | Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, na úvod by som chcel poprosiť všetkých poslancov, aby sme nedehonestovali diskusiu k tak zásadnému materiálu, ako je novela ústavy. To, že diskusia je živá a miestami možno aj emocionálne podfarbená, si myslím, že je správne, pretože ide o zásadný materiál, ide o Ústavu Slovenskej republiky, a z diskusie, a to nielen z vystúpení poslancov z HZDS, ale i z vystúpení niektorých koaličných poslancov vzišiel rad otázok nejasností, pochybení a je to úplne logické a pochopiteľné, pretože žiadna právna norma nie je dogmou a ja osobne sa na celý politický systém dívam ako na živý mechanizmus, ktorý sa mení, dopĺňa, tak ako si to žiada spoločenská prax, ktorá je determinovaná praktickým životom. Samozrejme týka sa to aj ústavy s tým rozdielom, že ústava ako základný zákon každého štátu si vyžaduje istý rešpekt a úctu a zmeny by mali nastať až po veľmi citlivom uváženom hľadaní iných možných riešení tak, aby nebolo za každú cenu alebo prípad od prípadu porušovaná hneď ústava, ale aby sa to riešilo nižšími právnymi normami, či už ústavným zákonom alebo obyčajným zákonom. Keďže je predložená tak veľká novela ústavy, som hlboko v duši presvedčený o tom, že je povinnosťou každého, teda da nie právom každého poslanca, ale povinnosťou vystúpiť a prezentovať jasné stanovisko voči histórii, voči voličom, občanom Slovenskej republiky i voči sebe samým, vlastnému svedomiu predovšetkým s odkazom na naše deti a generácie do budúcnosti, pretože i tie budú znášať naše rozhodnutie, ktoré urobíme v týchto dňoch. Chcem hneď na začiatok zdôrazniť, že nemienim strašiť, urážať a tiež netrpím žiadnou žiarlivosťou na predkladateľov, pretože sa nepokladám za tvorbu ústavy, i keď istou trochou som participoval, pretože som bol jeden z tých, ktorý hlasoval za terajšiu platnú ústavu v roku 1992. A to, že sa chcem vyjadriť, preto vnímajte ako moje osobné videnie toho, čo novela ústavy v sebe skrýva, ako ja vidím, aké môžu byť dosahy na praktický život, chcem poukázať i na isté riziká alebo možné zneužitie. Konkrétne analýzu alebo dedukciu konkrétnych paragrafových znení nechám na odborníkov, ktorí už mnoho k jednotlivým paragrafom povedali z jednej i z druhej strany a ja sa chcem na novelu ústavy pozrieť trochu v širších súvislostiach, preto by som moje vystúpenie použil to, čo tak niekedy používajú radi aj niektorí predkladatelia, že budem operovať s takzvaným duchom predkladanej novely v mojom vystúpení. V prvom okruhu by som sa chcel hlbšie pozastaviť nad tou skutočnosťou, že je tu istá snaha koaličných poslancov dať znamienko rovnosti medzi platnú ústavu a novelu, ktorú, ktorú prerokúvame v týchto dňoch. Chcem povedať, že niet žiadneho znamienka rovnosti medzi týmito dvoma právnymi normami. Každý legislatívny proces totiž je charakteristický tým, že má štyri základné fázy. V prvom kroku je to spoločenská objednávka, ktorá si nájde svojho nositeľa, ktorá pripraví potrebu v istom obsahu a forme, ktorú predloží do schvaľovacieho legislatívneho procesu s tým, že v konečnom dôsledku parlament rozhodne o tom, akú podobu bude mať. Ak dovolíte, v roku 1992 tá spoločenská objednávka vzišla z toho, že vo veľkom pohybe politickom na európskej scéne predovšetkým vo východnej Európe sa našla skulinka a unikátna možnosť, aby bolo možné zavŕšiť tisícročné úsilie Slovákov po samostatnom štáte, a keďže sa našiel nositeľ tejto spoločenskej potreby, ktorým bolo Hnutie za demokratické Slovensko na čele s predsedom pánom Mečiarom, ktorý sa stal hlavným architektom a neskôr aj staviteľom nielen ústavy, ale aj slovenského štátu, samozrejme, v spolupráci s inými, medzi ktorými by som si dovolil spomenúť aspoň dve mená, a to nebohého pána Kočtúcha a tu prítomného pána Húsku, ale, samozrejme, celý rad ďalších osobností, či to už boli poslanci, ministri, a to tak na strane vládnej, ako aj opozičnej. Keď sme pochopili, že je možné postaviť štát pod podmienkou, že treba postaviť istý základ, na ktorom by bolo možné postaviť samostatný štát, po vyhlásení zvrchovanosti sme sa pustili do veľkej práce, a to na príprave ústavy. Boli zapojení do tejto prípravy odborníci tak z vlády, vtedajšej menšinovej vlády, ktorá pozostávala len z HZDS, ktorá sa opierala o 74 poslancov v Národnej rade, tak odborníkov z opozičných strán, ale predovšetkým z odborných kruhov bola diskutovaná, po veľmi širokej verejnej diskusii vzišiel návrh, ktorý sme potom v parlamente v tej slávnostnej chvíli schválili tak, ako ju máme prakticky dnes pred sebou. Proces schvaľovania mal ten charakter, že od samého začiatku sme boli nútení hľadať kompromis i s opozičnými stranami, predovšetkým so stranou Slovenskej národnej strany, ktorá to mala v programe, ale i s inými stranami. V tomto historickom okamihu, áno, Strana demokratickej ľavice obstála, bola za, a tak aspoň sčasti poliečila rany na slovenskom národe a slovenským občanom, ktoré spôsobovali v totalitnom režime. Kresťanské demokratické hnutie zlyhalo, čo stálo v tom, že strana sa prakticky dostala mimo parlamentnú úroveň a niektorí jednotlivci v sebe skrývajú istú traumu, ktorú prenášajú až do dnešných dní, a preto nechápem, že sa snažia liečiť túto traumu tým, že ju chcú prehĺbiť ďalším krokom proti slovenskému národu. Zlyhala i maďarská koalícia alebo poslanci maďarskej národnosti, pretože nevedeli v sebe potlačiť ten veľký náboj maďarského nacionalizmu, a preto, aby čo len vyslovili niečo v súvislosti s ústavou, si vymysleli pojem národná menšina, ktorá neobstojí ani z právneho, ani, teda ani legislatívneho, ani jazykového hľadiska, aby mali zámienku odísť z rokovacej miestnosti. Čiže výsledkom celého tohto procesu širokej diskusie bola ústava, ktorá bola akceptovaná renovovanými inštitúciami v Európe a takisto aj v štátoch európskych ako kompatibilná s európskym právom, ktoré bolo bežné na túto dobu. Samozrejme sme si vedomí toho, že sme sa dopustili istých chýb, pretože táto ústava bola schvaľovaná pod istým tlakom historického okamihu, ktorý sa naskytol pre toto obdobie, ale dovolím si tvrdiť, že dnes snáď už aj najväčší pesimista pochopil tú skutočnosť, že to bola jedinečná príležitosť, ako mohol vzniknúť štát a že vďaka vtedajším politickým reprezentáciám vedeným na jednej strane pána Mečiara, na druhej pána Klausa vznikol unikátnym spôsobom, ktorý nemá v histórii ľudstva obdobu, štát bez kvapky krvi a jedného výstrelu. Keď sa pozrieme na druhej strane, keby sme hľadali meradlo veci v súvislosti s novelou, tu treba jasne povedať, niet spoločenskej objednávky, tie snahy, ktoré sa tu snažia povedať, že je to podmienka toho, že vďaka tomu pristúpime alebo nevstúpime do Európskej únie, dovolím si tvrdiť, že sú veľkou demagógiou, zavádzaním, ak jej hovorí pán predseda Dzurinda, sú to z toho istého súdka ako sľuby vo voľbách, že zvýši 100-percentne platy občanom Slovenskej republiky. Nie je to pravda a odvolám sa v súvislosti s tým na renomovaných právnikov, ktorí tu už boli citovaní predo mnou. Keďže niet spoločenskej objednávky, tak aj nositeľ len ťažko sa hľadá, kto je nositeľom, pretože ťažko považovať za nositeľov tejto novely štyroch poslancov, pretože prišlo medzičasom veľké množstvo """"pozmeňovákov"""", ktorým sa hlási slovenská vláda, a ďalšie prichádzajú z rokovania vo výboroch a v pléne Národnej rady, preto nie je jasný nositeľ, a to sa potom, samozrejme, prejavuje do toho, že predloha je veľmi nekvalitná z obsahovej i formálnej stránky, nie je možné, aby sme prerokovali materiál, ktorý príde, predložia štyria poslanci, ktorí predkladajú 90 pozmeňujúcich návrhov a v procese legislatívy sa tieto pozmeňujúce navŕšia trikrát, to svedčí o tom, že tá predloha nie je dobrá. Samozrejme, proces bol ešte horší. Bol od samého začiatku zlý, lebo od prvopočiatku bola vypojená z celého procesu prípravy opozícia, robilo sa to takpovediac za zatvorenými dverami a v parlamente máme údajne 19. verziu novely, takže ťažko sa nám bolo nejakým spôsobom k tomu vyjadriť, a preto pochopte, že ak vedieme diskusiu trochu širšie a dlhšie, inde sme nemali miesto. Toto je jediné miesto, kde sa môžeme k tejto novele vyjadriť. Výsledkom takého prerokovania môže byť len skutočnosť, že to neposunieme dopredu, ale naopak, zavŕšime touto novelou prípravnú fázu rozkladu tohto štátu. Aby som doplnil a ozrejmil, ako to vidím ja. Táto fáza rozkladu už nastala oveľa skôr. Tento rozkladný proces nastal tým, keď sa ujala moci nová vláda v roku 1998, keď sa spustila kriminalizácia opozície v takom rozsahu, ako nemala obdoby v celej krátkej histórii slovenského štátu, čo sa, samozrejme, pretavilo do tej skutočnosti, že z Národnej rady sa podľa vyjadrenia čelných predstaviteľov vládnej koalície z poslancov stali žetóny alebo mašinéria, ktorá stláča a často nevie čo. Táto dehonestácia politiky potom vyúsťuje do toho, že Národná rada ako inštitúcia má jedno z najnižších podpôr dôvery u občanov. Čo sa týka ďalšieho piliera štátu slovenskej vlády, tak preto je typické predovšetkým to, že vojde do histórie ako vláda najviac charakteristická korupciou, klientelizmom, rozkrádaním majetku a devastáciou slovenského hospodárstva. A čo sa týka ďalšieho piliera súdov a prokuratúry, tu sú spochybňované nezávislosť tejto moci samotnými ústavnými činiteľmi. Ako príklad uvediem nehorázne obvinenie ministerky financií pani Schmögnerovej, ktorá tvrdí, že sudcu je možné kúpiť za niekoľko hodín. A to nie sú len základné piliere v ohrození. Tá erózia ide ďalej. Aj ďalšie atribúty nasvedčujú tomu, že erózia pokročila veľmi ďaleko. Obrana Slovenskej republiky je hodnotená expertmi zo Severoatlantického paktu ako armáda, ktorá má nulový potenciál. Polícia. V polícii sa rodí alebo vytvorila polícia v polícii, to sú takzvané tie |
3,116 | 2,001 | HZDS | Ľudmila Mušková | Dovoľte mi, aby som zacitovala na potvrdenie slov pána poslanca z otvoreného listu pánu prezidentovi od pána Vladimíra Kulica, občana zo Slovenska žijúceho v Nemecku, ktorý hovorí. """"Vážený pán prezident, dovoľte, aby som vás ako občan verejne oslovil. Žurnalista Marián Horvát žijúci v nemeckom Kumhausene v jednom zo svojich komentárov napísal: """"Slovenský volič po parlamentných voľbách v roku 1998, po prezidentských voľbách a teraz po neúspešnom referende splnil všetky kritériá pre vstup do Európskej únie."""" Pokračuje teraz svojím listom. """"Podtón jeho charakteristiky je ironický. Jej irónia vyplýva z jednej skutočnosti. Akceptovanie moci a servilita sú dve diametrálne odlišné veci. Akceptovanie moci odráža schopnosť vnímať realitu a jednať pragmaticky v záujme vlastného prospechu. Servilita je bezduché nadbiehanie mocným v snahe získať si ich priazeň, pochvalu či odmenu. V politike vyžaduje akceptovanie moci obozretnosť a inteligenciu, servilným dokáže byť každý hlupák. Akceptovanie moci a servilita sa môžu navonok prekrývať, lepšie povedané, servilita sa dá vydávať za akceptovanie moci. Obe sa však líšia dopadom, aký majú na život v spoločnosti. Pragmatická inteligentná politika prináša občanovi prospech, ktorý aj akokoľvek relatívne, občan bude vždy nespokojný, predsa je merateľný úrovňou ekonomickej produkcie a spotreby, kvalitou výživy, úrovňou kultúry, zdravotnej starostlivosti a inými parametrami. Servilita naproti tomu produkuje biedu, ožobračuje spoločnosť ekonomicky, morálne a duchovne, pretože pätolízači nemajú záujem alebo vôbec ani len potuchy, čo treba robiť, lebo k moci sa dostali nie podľa schopnosti pracovať v daných podmienkach pre blaho spoločnosti, ale podľa miery ochoty lízať päty."""" |
3,240 | 2,001 | HZDS | Jozef Zlocha | Oklieštený vyšší územný celok by tvorili len tri okresy, okresy Nitra, Topoľčany a Zlaté Moravce, a mal by len 279 239 obyvateľov. Zato komárňanský veľký územný celok, alebo Komárňanská župa by bola tvorená okresmi Šaľa, Nové Zámky, Komárno, Levice, Dunajská Streda a Galanta a mala by 639 597 obyvateľov, z nich 293 244 Slovákov, čo je 45,8 %, a 336 134 občanov maďarskej národnosti, čo je 52,5 %. Podotýkam, že občania maďarskej národnosti prevažujú len v okresoch Komárno a Dunajská Streda. V ostatných okresoch sa zastúpenie občanov maďarskej národnosti pohybuje od 30,9 % v okrese Levice, do 41,2 % v okrese Nové Zámky. Aký osud bude čakať Slovákov v tomto vyššom územnom celku, si môžeme urobiť predstavu z histórie dávnejšej či blízkej. Určite pre nich nebude ružová. V Strane maďarskej koalície aj teraz ľahko nájdeme Széchényiovcov či Apponyiovcov, ale aj poturčencov formátu Lajosa Kossutha. Samozrejme, mali by sme byť svetoví, mali by sme byť zvedaví a mali by sme sa opýtať a vládna koalícia by nám mala povedať, koľko by takéto politické hry stáli. Tu predsa nejde len o označenie miest a obcí, ulíc a inštitúcií v jazyku menšín. Nejde ani o používanie jazykov menšín v úradnom styku. Národnostných menšín, ktoré budú môcť využívať svoje práva, máme viac. Okrem maďarskej národnostnej menšiny sú tu Rómovia, Rusíni a Ukrajinci. A to znamená, že všetky dokumenty, všetky zákony, nariadenia, vyhlášky, koncepcie, programy, dotazníky, volebné lístky, referendové lístky, sčítacie lístky a úradné doklady, vysvedčenia, rodné listy, potvrdenky a - a čo ja viem ešte čo - budú musieť byť urobené viacjazyčne. Dokonca aj označovanie tovarov v predajniach, etikety na výrobkoch, návody na používanie a likvidáciu. A to by malo byť vo všetkých jazykoch. V úradoch štátnej správy, samosprávy, v nemocniciach, na súdoch, zariadeniach na výkon trestu, ústavov sociálnych služieb, všade budú musieť byť ľudia, ktorí ovládajú aj príslušný jazyk menšín. Na ústredných orgánoch štátnej správy a v prezidentskej kancelárií budú musieť byť takisto pripravení na vybavovanie korešpondencie v menšinových jazykoch. Zatiaľ tieto možnosti využívajú len príslušníci maďarskej menšiny. Po sčítaní ľudu budú môcť svoje oprávnené požiadavky uplatňovať aj ostatní príslušníci menšín. Koľkých úradníkov na vybavovanie týchto služieb budeme musieť pripraviť? Je síce možné, že to je jedna z foriem riešenia nezamestnanosti na južnom a východnom Slovensku. Koniec koncov v rámci VPP sa už prešustrovalo niekoľko miliárd korún. Ale v každom prípade by sme si mali položiť ďalšie otázky: Koľko nás vlastne tento špás s používaním jazykov menšín bude stáť a či na to vôbec budeme mať, či vlastne stále musíme robiť niečo, čo nikde inde nerobia a na čo nemáme? A, samozrejme, na čo všetci vlastne doplatíme. Tu by som chcel uviesť príklad súvisiaci s vystúpením pána poslanca Kvardu za Stranu maďarskej koalície, ktorý napríklad tvrdí, že termín """"vyšší územný celok"""" sme zaviedli my. V článku 64 ústavy sa skutočne hovorí, že """"samosprávu vyšších územných celkov a jej orgánov ustanoví zákon"""". Ale to by ste si mali uvedomiť, že je tu všeobecný pojem, to nie je označenie vyšších územných celkov. Vyššie územné celky sú kraje. O tom rozhodol zákon v roku 1996. Takže ak by ste zaviedli niečo neurčité, niečo všeobecné """"vyšší územný celok"""", tak si budete len komplikovať robotu, pretože určite by bolo lepšie označenie kraj, župa alebo niečo inšie, ale v žiadnom prípade vyšší územný celok, to je termín nič nehovoriaci. Tento pojem si pletie pán poslanec. A teraz zoberme, koľko pojmov bude treba vysvetľovať občanom národností a koľko týchto pojmov bude treba, aby ovládali kvalifikovaní a uznávaní prekladatelia. Súčasná vládna koalícia má parlamentnú väčšinu. 91 poslancov si môže robiť v Národnej rade, čo chce, a zrejme to aj urobí. Môže schvaľovať zákony, ktoré jej umožnia vypredať najvýznamnejšie podniky. Môže si schváliť aj túto novelu ústavy, ktorá pre Slovensko a väčšinu jej obyvateľov nie je dobrá. A určite nie je v tejto forme ani podmienkou vstupu do Európskej únie či do NATO. Hovoril som o niektorých citátoch pána Duraya, hlavne o tej neslýchanej obmedzenosti občanov Slovenska. Ja aspoň jemu zrejme budem musieť dať časom za pravdu, že na Slovensku máme takýchto ľudí, hlavne tých, ktorí rozhodujú o súčasnom smerovaní a o súčasnej politike Slovenskej republiky. Rád by som vyslovil nádej, že aj občania Slovenska si konečne uvedomia, kto to ako s nimi myslel či myslí a akú budúcnosť im vlastne pripravuje súčasná vládna koalícia. V budúcich voľbách v roku 2002 budú môcť urobiť reparát a napraviť svoje pochybenie z roku 1998. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) |
3,787 | 2,001 | HZDS | Jozef Zlocha | Vážený pán podpredseda, pán minister, vážená Národná rada, myslím si, že nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že väčšina z nás súhlasí s tým, aby sa časť kompetencií presunula zo štátnej správy na samosprávu, dokonca významná časť kompetencií. Ale ťažko je možné súhlasiť s postupom a najmä jeho rýchlosťou a nedomyslenosťou, ktorou sa prezentuje súčasná vládna koalícia. V každom prípade sme s presunom kompetencií mohli byť omnoho ďalej, keby sme mali jasnú predstavu o tom, aké kompetencie chceme presunúť a na koho ich chceme presunúť, keby sa menej špekulovalo o financovaní samosprávy po presune kompetencií, keby sa menej obviňovalo a viac pracovalo, keby sa koniec koncov rešpektovala súčasná slovenská realita a plnil aj vládny program. V časti vládneho programu vnútorná bezpečnosť a verejná správa sa totiž hovorí, citujem: """"Na základe analýzy v súlade s princípmi Európskej charty miestnej samosprávy vláda bude realizovať ďalšiu decentralizáciu kompetencií z orgánov miestnej štátnej správy na územnú samosprávu a pripravovanú regionálnu samosprávu. Nadväzne na presun kompetencií na územnú samosprávu bude vláda riešiť aj finančnú samostatnosť s cieľom jej posilnenia tak, aby bol obmedzený zásah štátu dotačným systémom."""" V týchto smeroch vláda veľa neurobila. Stále nevieme, aké kompetencie sa budú presúvať. Koľko stupňov verejnej správy budeme mať, koľko to bude stáť a odkedy sa verejná správa bude podľa nových zákonov riadiť. Oveľa väčšia pozornosť sa venovala niečomu, čo už je vyriešené a čomu ani vládny program nevenoval osobitnú pozornosť. Vo vládnom programe sa totiž hovorí, že, opäť citujem: """"Vláda posúdi potrebu zmien v zákone o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky."""" Koniec citácie. Vláda nič neposúdila. Nikde sme sa nedozvedeli, prečo treba súčasné územné členenie na kraje meniť. Zrejme stačil jediný dôvod. Urobilo sa to v roku 1996 v čase Mečiarovej vlády, a teda musí to byť zákonite zlé. Ak by niekto s hodnotením situácie preukázal nevhodnosť, mimoriadnu nákladovosť, to by bolo iné, ale štátna správa pracuje, plní si svoje povinnosti, rieši problémy, ktoré v krajoch sú, a v podstate potvrdzuje, že počet a veľkosť krajov nebol vybratý náhodne, ale na základe dôkladných analýz. Mali sme k dispozícii koncepciu územného rozvoja Slovenska, mali sme rozpracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu veľkých územných celkov. Ekonomickú výkonnosť navrhovaných 8 krajov sme volili tak, aby bola približne rovnaká, približne rovnaká je v 6 krajoch, podiel domáceho produktu sa v Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom, Žilinskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji pohybuje od 7,3 % do 9,6 %, len v Košickom kraji dosahoval 12,3 a v Bratislavskom až 35,6 %. Blízky je aj podiel obyvateľov jednotlivých krajov. Ten sa pohybuje od 11,5 % v Bratislavskom kraji do 14,4 % v Prešovskom kraji. Centrá krajov mali výhodné komunikačné pomery. Okrem Bratislavského kraja v ostatných krajoch bol približne rovnaký stav infraštruktúry. V krajských sídlach boli vytvorené vhodné podmienky na zriadenie príslušných úradov. Zriadením Trenčianskej univerzity sa vytvorili podmienky na prípravu odborníkov pre priemyselné odvetvia v tomto kraji, čím sa splnila aj podmienka mať vysoké školy v každom kraji. Znížil sa počet pracovníkov v štátnej správe pod 20 000. Nevhodný výber počtu krajov podľa nového vládneho návrhu svedčí o neznalosti problémov Slovenska a výkonnosti ekonomiky, dopravných možností a infraštruktúry. Veď len počet obyvateľov v krajoch sa pohybuje od 266 636, čo je 4,9 % v navrhovanom Gemersko-novohradskom kraji, do 717 585 v Nitrianskom kraji, čo je 13,2 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska. O nevhodnosti tohto rozdelenia svedčia aj ďalšie údaje. Vo viacerých nových krajoch je veľmi nízky podiel priemyselnej výroby na celkovej výrobe Slovenska. Svedčia o tom štatistické údaje o počte najvýznamnejších, najvýkonnejších podnikov Slovenska v jednotlivých novovytvorených krajoch z prehľadu stovky najväčších finančných, nefinančných podnikov uverejnených v časopise Trend v roku 1996. V Šarišskom kraji sú len dva takéto podniky. V Zemplínskom a Spišskom po 3, v Gemersko-novohradskom kraji sú len 4 s tržbami celkove od 3 do 6 mld. Sk za rok s počtom pracovníkov od 5 031 do 8 464. Výkonnosťou priemyslu sa tieto kraje vôbec nedajú porovnávať s Nitrianskym, Košickým, Trenčianskym či Banskobystrickým krajom a už vôbec nie s Bratislavským krajom, v ktorom je takýchto podnikov 33 a vytvárajú 127 232 pracovných miest a ich tržby sú 256,7 mld. Sk za rok. A to chceme hovoriť o postupnom vyrovnávaní podmienok, keď situáciu v krajoch budú riešiť nové úrady a nová samospráva bez tútorstva štátu. Zdá sa mi, že tu ani nemôžeme hovoriť o ilúziách, ale o naivite predkladateľov, keď akosi pozabudli na ľudovú múdrosť, že z ničoho sa ani bič upliesť nedá, samozrejme, dalo by sa to povedať aj naturalistickejšie. Hovoriť o historických podkladoch a skúsenostiach pre vznik nových krajov a o skúsenostiach zo zahraničia z krajín Európskej únie je prinajmenšom zavádzajúce. Autori tohto návrhu akoby nechceli priznať, že od pádu monarchie sa toho na Slovensku veľa zmenilo. Mnohé sídla žúp, hrady a kaštiele sú v rozvalinách, ďalšie ostali malými, zabudnutými dedinkami a regióny sa rozvíjali podľa prírodných daností, ale aj podľa politík existujúcich vlád. 18 ani 19 vyšších územných celkov, toľko sme mali na území Slovenska žúp, určite nepotrebujeme. A nepotrebujeme ich zrejme ani 12. Treba si tiež uvedomiť, že župani a župní úradníci pracovali v iných podmienkach, než sa pracuje dnes. Dnešní úradníci nechodia za pracovnými povinnosťami na koňoch, ani ich nevozia v kočoch, nepíšu úradné záznamy husími brkami a informácie už nešíria miestni bubeníci. Máme vybudovanú pomerne hustú cestnú sieť, železnice, telefóny pevné i mobilné, k dispozícii je výpočtová technika, faxy, tlačiarne. Samozrejme, pribudli aj povinnosti. Napriek tomu uvažovať o vyšších územných celkoch porovnateľných so župami na začiatku 3. tisícročia je prinajmenšom scestné. Aj skúsenosti zo zahraničia svedčia o niečom inom. Podľa publikácie Štruktúra územnej samosprávy vo vybratých štátoch Európy, zmeny, ktoré sa v týchto krajinách uskutočnili, boli výsledkom dlhodobého vývoja a v žiadnom prípade sa nedá povedať, že vo všetkých štátoch Európskej únie sú rovnaké alebo aspoň blízke. Z údajov tejto publikácie vyplýva, že sa v jednotlivých krajinách vôbec nesnažili opičiť podľa susedov alebo podľa krajín, ktoré sa skôr stali členmi únie. Dokonca dosť výrazné rozdiely sú napríklad aj v štátoch Veľkej Británie. Zaujímavým príkladom dlhodobej prípravy na reformu verejnej správy je Dánsko, kde reforma prebiehala v dvoch etapách. V prvej v rokoch 1958 - 1966 a v druhej v rokoch 1967 - 1970. Len u nás sme zrejme múdrejší. Myslím tým najmä súčasnú vládnu koalíciu a odbornú skupinu pre reformu verejnej správy vedenú pánom Nižňanským, ktorá by chcela všetko urobiť za 3 - 4 roky, v období, keď samotné Slovensko má problémy s transformáciou a prechodom na trhovú ekonomiku. Nedá sa povedať, že navrhovanými opatreniami sa priblíži výkon verejnej správy, štátnej správy a samosprávy k občanovi. Ak chce niekto robiť novú koncepciu územného členenia Slovenska a následne riešiť aj presuny kompetencií, mal by v prvom rade dobre poznať pomery na Slovensku, mal by mať vypracovanú stratégiu nového územného členenia a mal by dôkladne poznať aj činnosti a náplň práce samosprávy a štátnej správy. Mal by poznať, samozrejme, aj názory občanov. Ak neboli urobené príslušné analýzy, ak sa do územného členenia začnú vpletať politické a národnostné požiadavky, tak výsledky takejto práce môžu priniesť len zmätky a komplikácie. Celkom samozrejme by mala byť aj politická dohoda v tých najzákladnejších záležitostiach. My poslanci Národnej rady Slovenskej republiky každú chvíľu dostávame materiály z okresov a miest, ktoré sa nás snažia presvedčiť, že by to malo byť ináč, ako je to uvedené v predloženom vládnom návrhu. Ak dostávame toľko návrhov na zmeny, tak by sa dalo povedať, že je to aj prejav nedôvery predkladateľovi, v tomto prípade vláde, ale aj skupine okolo vládneho splnomocnenca. Svedčí to však aj o tom, že predkladatelia nehovoria pravdu, klamú, keď tvrdia, ako majú všetko dobre premyslené a prediskutované. Nakoniec to potvrdil vo svojom vystúpení aj pán poslanec Fico. Materiály s novými návrhmi totiž posielajú najmä predstavitelia súčasnej vládnej koalície. Dobrým príkladom nezrovnalostí vo vládnej koalícii je návrh pána poslanca Kvardu zo Strany maďarskej koalície, ktorým úplne rozvrátil návrhy rozpracované pánom Nižňanským a predložené vládou. Ešte stále nevieme, koľko má byť nových krajov. Vláda navrhuje 12 vyšších územných celkov, poniektorí členovia vládnej koalície hovoria 8. Strana maďarskej koalície sa zrejme pokúsi vytvoriť nových 13 VÚC možno 14 s Bratislavou. Je v podstate jedno, či ho nazveme Komárňanskou župou, alebo župa či VÚC Podunajsko, bude to na úkor Nitrianskeho kraja, Nitrianskeho vyššieho územného celku, ktorému po strate okresov Komárno, Levice, Nové Zámky a Šaľa ostanú len 3 okresy. A kraj sa stane druhým najmenším na Slovensku. O tom, čo sa stane s občanmi slovenskej národnosti v novonavrhovanom kraji, potom budeme môcť viesť len smutné úvahy. Ešte stále presne nevieme, ktoré okresy budú patriť do jednotlivých krajov. Predkladatelia s obľubou tvrdili, že je všetko jasné, prediskutované s primátormi, starostami, občanmi, Združením miest a obcí Slovenska. Potom príde politické vydieranie a okresy Senica i Skalica sa presunú do Bratislavského kraja, okres Vranov nad Topľou zo Zemplínskeho kraja do kraja Šarišského. Mne je samozrejmé, že ani vláda, ani členovia odbornej skupiny sa ani nezačervenajú pri spomienke, že predtým presadzovali za základ nového územného členenia historické regióny. Je pravdepodobné, že v rozprave sa dočkáme ďalších návrhov, napríklad presunu okresu Trebišov do Košického kraja alebo Rožňavy do kraja Gemer-Novohrad. Ešte stále nevieme, koľko budeme mať |
4,308 | 2,001 | HZDS | Katarína Tóthová | Ďakujem vám veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Je mi veľmi smutno, že takýto významný zákon prerokúvame v takmer prázdnej rokovacej sieni. Je tu dva, štyri, sedem, osem, do desať poslancov. Totiž ide o zákon, ktorý v minulosti vyvolal veľké vzrušenie, až medzinárodné chvenie. Zodpovednosť je predovšetkým na koaličných poslancoch a tých je šesť, lebo tí budú hlasovať, sedem, prepáčte, a pri ich sile môžu predložený návrh schváliť, ktorý nie je dobrý. Je viac než nie dobrý. Dovoľte mi, aby som dnes vystúpila troška dlhšie, pretože som zažila s týmto zákonom také medzinárodné chvenie, ktoré zamestnávalo viac mesiacov nielen našich právnikov, ale aj slovenskú tlač. Keď sa prijímal zákon o nadáciách, predloha predpokladala 200-tisíc ako nadačný základ. Vychádzali sme z toho, že nadácia nie je združenie občanov, ale združenie peňazí, a preto musí mať tento typ mimovládnej organizácie aj určitý peňažný základ, určitú istinu právne uvedenú. No to ste mali vidieť a zrejme si veľmi dobre pamätáte vrátane pána ministra spravodlivosti, ktorý tento zákon predkladá, aké chvenie nastalo v našej mimovládnej sfére. Že ide likvidovať nadácie, 200-tisíc, to je neúnosný základ. Pani poslankyňa Aibeková tu už spomenula, že vlastne bolo argumentované, aby menšie nadácie mohli plniť svoje úlohy a podobne. Európska nadačná inštitúcia poslala protesty, pani viaceré zástupkyne pani Voleková s pánom Demešom organizovali plagátový proces, poslali do zahraničia, čo tá zlá Mečiarova vláda robí, že likviduje nadácie s 200-tisícovým základom. Dokonca pani Vendi Luers sa dostavila z Ameriky ako predstaviteľka americkej nadácie pre občiansku spoločnosť, mám tu záznam z jej prijatia, pretože požiadala u mňa ako u podpredsedníčky vlády 15. mája 1996 o 17.30 hodine prijatie, mám tu jej vlastnoručný podpis, poďakovala za prijatie, a obsahom prijatia bolo, ako ma presviedčala, že nadácie nemajú mať taký veľký základ, že teda 200-tisíc je veľa, že by sme zlikvidovali na Slovensku nadácie, preto legislatívny návrh v parlamente bol opravený na 100-tisíc korún ešte s tým, že naraz nemusí byť pri založení nadácie táto čiastka. To je o vašom návrhu na 500-tisíc, pretože dnes, keď vy navrhujete 500-tisíc pre nadácie, čo je pre nich, pre prevažnú väčšinu neprijateľná suma a bude to znamenať ich likvidáciu, naraz pani Voleková je ticho, pán Demeš to akceptuje a všetci sú spokojní s tým, že idete vlastne veľkú časť nadácií likvidovať. A prečo sú oni takíto spokojní? Myslím tí predstavitelia, pretože drobné nadácie, dostala som viacej listov, pretože si ma pamätajú ako podpredsedníčku vlády pre legislatívu, kde ma žiadajú, aby sme, preboha, zastavili tento zákon, lebo to bude znamenať likvidáciu ich nadácie, lebo nemajú prostriedky na zvýšenie na 500-tisíc. No a teraz vysvetlime si, prečo pani Voleková je taká spokojná, prečo aj pán Demeš a ďalší aktéri, ktorí spred niekoľkých rokov tak silno zastávali malý nadačný základ. Nuž z jedného dôvodu. A musíme si to veľmi otvorene povedať. Vláda už dala najavo, že jeden a pol miliardy z privatizácie poskytne nadáciám. Tak teraz rozložme si to na drobné, pretože nemyslíme si, že každý Slovák nevie myslieť a že nevie si to rozlúštiť. Veľmi dobre si to vedia aj tie malé nadácie rozlúštiť a ja vám budem tlmočiť ich stanovisko, na ktorom si myslím, že je takmer všetko pravda. Nuž pani Voleková, pán Demeš a ostatné vplyvné, predtým aktivizujúce nadácie sú spokojné, pretože tu jeden a pol miliardu ony na navýšenie ľahko dostanú. Vedia, že dostanú to aj nadácie, ktoré majú krvnú skupinu súčasnej vládnej garnitúry, a teda už je im povedané viacerým nadáciám, nebojte sa, dostanete financie, bude vám to do tých 500-tisíc doplnené. No prečo by protestovali, prečo by protestovali? Prečo by mali byť proti tomu? Je to rovnaký vzorec ako včera pri schvaľovaní rozpočtu. Ak boli poslanci vládnej koalície nespokojní a chceli hlasovať proti rozpočtu, tak sa vymyslel vzorec jednej miliardy. Tu k nadáciám jeden a pol miliardy, áno, nadácií je asi viac ako poslancov vládnej koalície. Vymyslel sa model pri rozpočte, každý poslanec dostanete možnosť 10 až 12 miliónov navrhnúť tam, kde potom pri voľbách budete môcť získať podporu svojich priaznivcov, no a tak sa spravila dohoda a tak pani ministerka financií so spokojnosťou konštatovala, že došlo k dohode. No, áno, došlo pekné kupčenie bolo a pani ministerka vyhlásila do televízie, že veď treba si na to zvyknúť, poslanci budú rozhodovať o rozpočte, a nie úradníci. A odkiaľ prišla pani ministerka? Veď doteraz vždy parlament schvaľoval rozpočet. Vždy bolo v rozpočte to, čo schválil parlament. Čiže tri roky u vás úradníci dávali rozpočet? A teraz po prvýkrát rozhodli poslanci? Vážení, nehrajte sa s týmto národom, nehrajte sa s týmto národom tak, ako by bol hlúpy, pretože aj vaše nadačné jeden a pol miliardy si rozmenil už na drobné a je mu jasné, prečo prichádza zákon, ktorý zvyšuje základ na 500-tisíc, no preto, aby ostali len nadácie krvnej skupiny tejto vládnej koalície a keďže v predvolebnom období už zahraničie odmietlo dať financie pre nadácie a pre mimovládny sektor, aby podporovali a kampaň robili pre túto vládnu garnitúru, tak sa našiel kľúč, ako sa tie financie predsa len dostanú k týmto nadáciám. Vážení, a to za situácie, že niet na dôležité veci, že zdravotníctvo padá, ako som včera povedala, školy sú nekúrené, prší z deravých striech, niet nad sociálne dávky, kde sú splnené zákonné podmienky na ich poskytnutie, niet na obyčajné igelitové vrecúška, do ktorých by sa dala krv občanov, ktorí sú ochotní poskytnúť zadarmo krv a nerobia sa operácie, lebo niet krvi, pretože zdravotníctvo nemá na vrecúška, ale máme na iné. Máme 330 miliónov na exkluzívny športový areál pre smotánku na tenis, hoci naše deti nemajú športové ihriská, sú bez pohybu, začínajú drogovať a podobne. Vážení, je to veľmi smutné, je to ťažká obžaloba systému vášho vládnutia. A prečo my nie sme za zvýšenie toho základu? No jednoducho preto, aby žili nadácie, aby to bolo tak, ako pán poslanec Tatár povedal, že niektorým nadáciám stačí aj tisícka, niektorí ľudia, ktorí majú srdce na pravom mieste a myslia nielen na svoje záujmy, vedia aj z tisícky a päťtisícky urobiť veľa dobrých skutkov. Vedia urobiť občianske záležitosti na vyššej úrovni, vedia pomôcť chorým a podobne. A vy tieto malé nadácie, ktoré skutočne pracujú v záujme občanov, vy ich chcete likvidovať, pretože 500-tisícový základ nezískajú. Ďalšie ustanovenie, s ktorým osobne nesúhlasím, je, že predložený návrh v porovnaní s bývalým zákonom, teda doteraz platným zákonom o nadáciách č. 207 vynecháva § 4. O čom hovorí § 4? Dovoľte mi, aby som vám ho prečítala. § 4 hovorí v odseku 1 toto: Nadácia je povinná preukázať, z akých zdrojov nadobudla svoj majetok a jeho pôvod. Vážení, pri vypracúvaní zákona o nadáciách práve tento paragraf bol expertmi Európskej únie hodnotený ako veľmi významný, ktorý prispieva k zamedzeniu praniu špinavých peňazí. Znova vám ho prečítam. Nadácia je povinná preukázať, z akých zdrojov na nadobudla svoj majetok a jeho pôvod. Ak tento paragraf nebude v predloženom zákone, vy pomáhate praniu špinavých peňazí aj korupcii, hoci máte vládny program inak zameraný. Možno poviete, tá Tóthová v tom parlamente vystupuje a všetko zhadzuje, jej sa nič nepáči a nás obviňuje z toho, čo nie je pravda. Dovoľtemi, aby som vám prečítala, nebude to z nášho straníckeho, ako vy nazývate niektoré noviny, ktoré sú odvážne kritizovať vašu vládnutie, ale prečítam z dennej tlače z Českej republiky. Nadpis je Lepšia než, ja to, samozrejme, prekladám, lebo po česky vám to neviem tlmočiť, Lepšia ako tlačiareň na peniaze je nadácia. Tu je ten článok. Je to Mladý svet a vlastne odpublikoval sedem trikov, ako možno získať peniaze na nadáciách a ako možno cez ne prať špinavé peniaze. Prvý trik. Nič nebráni tomu, aby si firma alebo živnostník založili vlastnú nadáciu a potom jej odviedli ako dar časť peňazí, ktoré by inak mal dostať štát. Založí si nadáciu napríklad s názvom Za mladú žurnalistiku. A táto si za cieľ, myslí sa nadácia, vezme financovanie vzdelávania mladých novinárov. Samozrejme jej správu radu budú tvoriť redaktori tohto denníka. Samozrejme môže príslušná redakcia tejto nadácii každoročne venovať nemalú sumu zo základu dane a z príjmu, a to od 2-tisíc korún až do dvoch percent zo základov dane. Pri niektorých subjektoch to môže ísť, pokiaľ pôjde o firmu, a nie redakciu, môže ísť o miliónové sumy. Tým však zostane časť, ktorá by mala ísť do daní takzvane doma. Nadácia môže platiť rôzne účely. Napríklad ošatenie aj redaktorov, samozrejme, je to obrazne povedané, áno, ale z tohto vidieť, čo všetko môže nadácia, ak nie je povinnosť uviesť, z akých zdrojov nadobudla svoj majetok. Triky pokračujú. Táto nadácia môže z peňazí, ktoré má, napríklad urobiť vzdelávanie, štipendiá a, samozrejme, tie štipendiá dostanú redaktori tej nadácie. Čiže peniaze, ktoré má, prečo ide o redakciu, pretože to je v novinách a zrejme autori nechceli inú sféru nášho života dostať do tohto problému, preto to ilustrovali na vlastný príklad, áno. Samozrejme, že táto nadácia bude robiť výchovné účely, bude poskytovať štipendiá a tie štipendiá poskytne práve redaktorom, pri redakcii ktorej je zriadená nadácia. Takto vlastne štátne peniaze sa dostanú na takzvané štipendijné účely. Tretí trik. Umierajúci milionár alebo milionár, ktorý chce previesť peniaze na svojich potomkov, môže obísť platné predpisy tak, že |
3,145 | 2,001 | SDK | Ivan Šimko | Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Baco, som rád, že moje vystúpenie pôsobilo na vás tak inšpiratívne, a môžem vás ubezpečiť, že niekoľkokrát ste sa mi prihovárali, že aby som sa na vás nehneval, že ja sa skutočne na vás nemám prečo hnevať, lebo veď ste vystúpili dobre, ako opozičný politik ste vystúpili tak ako opozičný politik má vrátane demagógie, vrátane toho všetkého, čo k tomu patrí, vrátane strašenia rozličnými následkami, ktoré absolútne z tejto novely ústavy nevyplývajú. Ale chcem vám povedať, že my sme si naozaj vypýtali mandát vo voľbách, pretože my sme v našom volebnom programe, v programe napríklad Slovenskej demokratickej koalície, ktorá dostala mimochodom zhruba toľko hlasov, koľko HZDS vo voľbách, my sme hovorili o vstupe Slovenskej republiky do Severoatlantického paktu a do Európskej únie a o prispôsobení nášho právneho poriadku, o reforme verejnej správy, o rozširovaní kompetencií nezávislej štátnej kontroly, napríklad aj na Fond národného majetku, aby nepokračovalo také bačovanie vo Fonde národného majetku, ako to bolo napríklad za vašej vlády, hovorili sme o dokončení reformy justície a hovorili sme aj o prehĺbení ochrany základných práv a slobôd občanov. Takže ten mandát podľa nášho názoru naozaj sme dostali. Diskusiu o tom sme viedli dva roky v odborných kruhoch i v politických kruhoch. Návrh ústavy bol zverejnený, je známy už viac ako rok prinajmenej v tej podobe, ako bol podaný. Nebola diskusia takého typu ako napríklad pred prijímaním Ústavy Sovietskeho zväzu v roku 1977, to máte pravdu. Možnože to vám chýba. |
3,655 | 2,001 | SDK | Jozef Macejko | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na úvod by som sa chcel ospravedlniť, že som vám spôsobil časovú ujmu, takže, ale už čo teraz urobím, tak ešte raz sa ospravedlňujem. Z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na vaše dnešné rokovanie v druhom čítaní vládny návrh zákona o Železničnej spoločnosti akciovej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona Národnej rady číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení zákona číslo 152/1997 Z. z. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 830 zo dňa 18. októbra minulého roku schválila projekt transformácie a reštrukturalizácie Železníc Slovenskej republiky, ktorého hlavným cieľom je dosiahnuť ekonomickú efektívnosť železníc a prispôsobiť ich organizáciu požiadavkám Európskej únie pri minimalizácii sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z transformácie. Vzhľadom na zložitosť a špecifický charakter danej problematiky nebolo možné pri transformácii a reštrukturalizácii železníc postupovať podľa zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ako aj Obchodného zákonníka, a preto bolo potrebné vypracovať návrh osobitného zákona. Predkladaný vládny návrh zákona o Železničnej spoločnosti akciovej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení zákona číslo 152/1997 Z. z. legislatívne zabezpečuje realizáciu zámerov projektu transformácie a reštrukturalizácie Železníc Slovenskej republiky. Účelom tohto návrhu zákona je vytvorenie podmienok na založenie, vznik a fungovanie Železničnej spoločnosti ako akciovej spoločnosti na vykonávanie dopravných a obchodných činností. Zakladateľom a stopercentným akcionárom tejto spoločnosti bude Slovenská republika, v mene ktorej koná ministerstvo. Doterajšie Železnice Slovenskej republiky budú prevádzkovať Železničné dráhy, takzvanú železničnú dopravnú cestu, ktoré naďalej zostávajú vo vlastníctve štátu, budú vykonávať súvisiace a doplnkové činnosti a spravovať zverený majetok štátu. V procese transformácie a reštrukturalizácie železníc na dva samostatné subjekty je potrebné vytvárať ekonomicky obojstranne výhodné a právne vyvážené vzťahy, ktoré vytvoria predpoklady na ich harmonický rozvoj. Predkladaná právna úprava umožní vytvoriť zo Železníc fungujúci mechanizmus, ktorý bude krokom k ich úspešnému začleneniu do európskych štruktúr a prínosom k sociálnemu a hospodárskemu ozdraveniu železničnej dopravy. Predkladaný návrh zákona umožní jednotne usmerňovať a riadiť proces transformácie a reštrukturalizácie železníc. Zodpovednosť za priebeh a úspech transformácie musí prevziať výkonná moc štátu, teda vláda Slovenskej republiky reprezentovaná ministerstvom. K vzneseným otázkam vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky týkajúcich sa riešenia ekonomickej situácie Železníc a jej oddlženia uvádzam, že týmto problémom sa vláda Slovenskej republiky niekoľkokrát zaoberala a bude naďalej zaoberať. V uznesení číslo 830 zo spomínaného 18. októbra minulého roku sú prijaté kroky na úhradu straty za predchádzajúce roky, kde je prijaté uznesenie v rámci oddlžovania, a to po dobu piatich rokov uhrádzať železniciam po dve miliardy korún ročne. K otázkam riešenia uvoľňovaných pracovníkov uvádzam, že táto oblasť je riešená v samostatnom projekte transformácie a následne boli vypracované materiály, ktoré boli prerokované na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a vo vláde Slovenskej republiky. Uvádzané materiály boli zaslané aj Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Z hľadiska predkladateľa k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky nemáme výhrady a s jej odporúčaniami pre hlasovanie pléna sa stotožňujeme a plne ich akceptujeme. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu a schválenie predloženého vládneho návrhu v druhom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť. |
3,589 | 2,001 | SDK | Ľubomír Harach | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť úvodnú informáciu k zámeru a postupu privatizácie Západoslovenských energetických závodov, Stredoslovenských energetických závodov, Východoslovenských energetických závodov a odštepného závodu Slovenské elektrárne - Tepláreň Košice. Materiál je predkladaný na základe bodu C. 2 a C. 4 uznesenia vlády číslo 758/2000 zo dňa 27. septembra 2000, v ktorom sa ukladá ministrovi hospodárstva a ministerke pre správu a privatizáciu národného majetku predložiť na rokovanie vlády zámer a postup privatizácie citovaných podnikov. Reštrukturalizácia energetiky sa začala pripravovať v súlade s programovým vyhlásením vlády v marci 1999. Dve komisie menované ministrom hospodárstva a zložené z najlepších odborníkov zo Slovenska, ako aj domáci a zahraniční poradcovia, pripravovali model transformácie našej elektroenergetiky. Naša energetika musí anticipovať vývoj v sektore energetiky, ku ktorému dochádza v posledných rokoch prakticky vo všetkých krajinách západnej, strednej, ale aj východnej Európy. Ide o to, aby sme obstáli v konkurencii, ktorej budeme v krátkej dobe vystavení. Podstatou zásadných zmien v energetike sú procesy deregulácie, primeranej liberalizácie a čiastočnej privatizácie, ktoré významne menia jej tradične monopolnú štruktúru v prospech vytvárania zdravého konkurenčného prostredia. Kľúčovým princípom reforiem je ustanovenie trhu s elektrinou pomocou oddelenia výroby elektriny, prevádzky prenosových sietí a distribučných sietí. Prevádzka prenosových sietí a distribučných sietí ostáva štátom regulovaná, kým výroba elektriny sa uskutočňuje v konkurenčnom prostredí. Je jasné, že samotné oddelenie rôznych aktivít síce sprehľadní ekonomiku týchto spoločností, ale nemusí viesť automaticky k ich okamžitému ozdraveniu. Týmto ozdravením bude celková realizácia modelu deregulácie a transformácie, ako aj čiastočná privatizácia všetkých segmentov energetiky s výnimkou, to zdôrazňujem, s výnimkou prenosovej sústavy. Keďže navrhujeme rôzny spôsob privatizácie aj transformácie distribučných sietí a teplární, je potrebné ich úplné oddelenie. Podľa skúseností v iných krajinách s rozvinutým teplárenstvom sa ukazuje veľmi vhodné majetkovo previazať naše teplárne s príslušnými mestami a obcami. Len takto sa dá zamedziť hromadnému odpájaniu odberateľov od jestvujúcich sústav centralizovaného zásobovania teplom, ktoré často iniciujú samotné mestá a obce, nemajúc dosah na aktuálne teplárenské subjekty. Pri elektroenergetických distribučných podnikoch však potrebujeme strategických investorov, ktorí zabezpečia odolanie našich podnikov konkurencii v rámci vnútorného trhu s elektrinou v Európskej únii. Predložený materiál popisuje zásadné ciele privatizácie, charakteristiku súčasného stavu s jeho výhodami a nevýhodami a hospodárske ukazovatele jednotlivých štátnych podnikov za rok 1999. V čase spracovania neboli známe konečné hospodárske údaje za rok 2000. Poukazuje na súvisiaci súčasný stav legislatívy v energetike Slovenskej republiky a jej aproximáciu s právnymi predpismi Európskej únie. Zároveň zdôvodňuje nevyhnutnosť štrukturálnych zmien prirodzených monopolov ako prípravu na vstup do vnútorného trhu Európskej únie. Popisujú sa tiež prínosy z privatizácie, ale aj možné sociálne dôsledky. V závere materiálu je uvedený časový harmonogram privatizácie jednotlivých organizácií. Štátne podniky sa v prvej etape budú transformovať na akciové spoločnosti, pričom bude z podnikov oddelená teplárenská časť, z ktorej sa vytvoria samostatné teplárne, ktoré prejdú samostatným procesom reštrukturalizácie, transformácie i privatizácie a, ako som už naznačil a zdôraznil, s výraznou účasťou príslušných miest a obcí. V druhej etape prebehne privatizácia troch elektroenergetických distribučných spoločností. Táto bude výrazne koordinovaná so vstupom investorov do zdrojovej časti a koordinovaná aj navzájom. Tepláreň Košice, odštepný závod, bude vytvorená z dnešného odštepného závodu Slovenských elektrární, akciová spoločnosť Tepelná energetika Košice, v rámci ktorého je aj Tepláreň Prešov zahrnutá ako súčasť do pripravovanej Teplárne Košice. Predkladaný zámer a postup privatizácie pokladáme za nevyhnutný krok, ktorý má zabezpečiť jednak nediskriminačný a rovnoprávny prístup do prenosovej sústavy a distribučných sietí a očistenie energetiky od krížových dotácií, ako aj v dotknutých veľkých mestách zvýšiť spoľahlivosť ich zásobovania teplom a súčasne zvýšiť aj zodpovednosť týchto miest pri zabezpečovaní služieb tohto druhu obyvateľstvu. Navrhnutý postup vytvára predpoklady na dlhodobo udržateľné riešenia, ktoré dávajú investorom dlhodobejšiu perspektívu a sú aj zárukou pozitívneho vývoja v sektore aj z hľadiska potrieb podnikovej sféry a obyvateľstva. Som si vedomý, vážení poslanci Národnej rady, že v oblasti elektroenergetiky stojíme pred závažným rozhodnutím, ktoré na dlhé roky ovplyvní jej štruktúru a fungovanie. S týmto vedomím aj predkladám zámer a postup transformácie a privatizácie na dnešné rokovanie. Ďakujem za pozornosť. |
4,185 | 2,001 | SDK | Mikuláš Dzurinda | Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku a konštatujem, že 16. novembra, teda o niekoľko dní sa v Bratislave uskutočnia bilaterálne konzultácie na úrovni štátnych tajom-níkov Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Maďarska, ktoré realizuje naše ministerstvo zahra-ničných vecí v rámci svojho mandátu konzultovať rozporné otázky zákona o Maďaroch, žijúcich v susedných krajinách, tak ako to umož-ňuje, predpokladá, stanovuje vzájomná slovensko-maďarská medzi-štátna zmluva. Konzultácie budú pokračovaním celého radu krokov, ktoré už slovenskou stranou boli, či už doma alebo v zahraničí, v tejto veci vykonané alebo sú pripravované. O týchto záveroch bude vzápätí ministerstvo zahraničných vecí informovať vládu a, samozrejme, keď bude záujem, aj Národnú radu Slovenskej republiky. Na základe týchto informácií potom vláda stanoví ďalší postup. Ale pri hľadaní odpovede na vašu otázku vychádzam z toho, že sa v prvom rade treba so susednou krajinou dohodnúť, že sa dohodnúť chceme a dohodnúť sa vieme. Toto je základné garde pri hľadaní odpovede na vami položenú otázku. Jediným limitom pre nás je dosiahnutie takej dohody, ktorá bude zodpovedať našim záujmom, vrátane záujmu ďalšieho napredovania bilaterálnych vzťahov s Maďarskou republikou. Preto sa teraz prednostne sústreďujeme na seriózne odborné konzultácie. V rámci konzultácií máme v prvom rade záujem si vyjasniť niektoré sporné otázky tohto zákona, a potom, samozrejme, hľadať odpovede na tieto sporné otázky. Chcem teda zdôrazniť, že aj keď je to problém a ja som o ňom veľmi otvorene hovoril aj s kolegom Orbánom, keď som bol v máji na oficiálnej návšteve, myslím, že som prvý túto otázku celkom pokojne a otvorene nastolil a vtedy som povedal, teraz, keď tu bol pán prezident Mádl, a aj teraz v Národnej rade Slovenskej republiky chcem povedať, riešme tento problém, ktorý je problémom, kultivovane tak, aby sa naše vzájomné dvojstranné vzťahy nenaštrbili. Naopak, aby sme v tom pozitívnom vývoji pokračovali, aby sme z toho nerobili neúnosný politický a už vôbec nie medzinárodný problém. Samozrejme, že podobné ústretové stanovisko alebo garde očakávam aj od maďarských partne-rov. A myslím si, že môžem vyhlásiť, že v tomto smere sme isté signály z maďarskej strany už aj dostali. Na to, aby obidve strany mohli dosiahnuť dohodu, však Slovensko musí mať k dispozícii omnoho viac informácií od Maďarskej republiky ako doteraz. Využívam tento priestor, aby som vám otvorene popísal súčasný stav. Zatiaľ napríklad nepoznáme komplexnú predstavu maďarskej strany o podobe aplikácie tohto zákona, pretože zákon je len vrcholným skeletom, ktorý ešte potrebuje 11 vykonávacích právnych noriem. Z týchto 11 vykonávacích právnych noriem zatiaľ poznáme iba 4. Preto v tejto situácii očakávame v prvom rade informácie o tých ostatných, informácie o ich obsahu, ktoré následne preštudujeme a, samozrejme, budeme sa k nim vyjadrovať a o nich rokovať. Počítame s tým, že niektoré otázky ohľadne tohto zákona si budú vyžadovať detailné expertné posúdenie a v tomto smere máme pripravené návrhy na kreovanie expertných tímov, ktoré by podrobne posúdili všetky vplyvy aplikácie tohto zákona na slovensko-maďarské vzťahy. Vo svojich postupoch sa však budeme držať výhrad, ktoré sme dosiaľ formulovali. Zároveň budeme vychádzať zo záverov Benátskej komisie, ktorá jednoznačne konštatovala, že akékoľvek jednostranné opatrenia v oblasti preferenčného zaobchádzania s osobami, patriacimi k národnostným menšinám, ktoré sú štátnymi príslušníkmi iného štátu na jeho území, sú podmienené kumulatívnym, podčiarkujem, kumulatívnym rešpektovaním štyroch zásad. Tou prvou je územná zvrchovanosť štátu. Tou druhou je, že dobré zmluvy robia dobrých priateľov. Tou treťou sú priateľské vzťahy medzi štátmi a napokon rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd, najmä zákazu diskriminácie. Nutnosť rešpektovania týchto zásad podčiarkol aj vysoký komisár pre národnostné menšiny vo svojom vyhlásení z 26. októbra. Dovolím si vyhlásiť, že politikou slovenskej vlády je presne to, o čom hovoril aj pán komisár a síce, že nám veľmi záleží na zachovaní identity národnostných menšín, aj slovenskej v zahraničí, ale, samozrejme, tak, aby táto identita bola integrovaná v štáte svojej príslušnosti. Benátska komisia v rámci výkladu týchto princípov zdôraznila, že štáty musia využívať všetky prostriedky a mechanizmy, ktoré predpokladajú relevantné medzinárodné dokumenty. Verím, že tieto myšlienky nájdu adekvátnu odozvu aj na maďarskej strane, ktorá im bude venovať náležitú pozornosť. Chcem vás ubezpečiť, pán poslanec, že Slovensko využije všetky dostupné možnosti, ktoré predpokladajú medzinárodné dokumenty a zvyklosti, v prvom rade bilaterálne mechanizmy, tak ako som ich naznačil, až potom prípadne multilaterálne, ale tak, aby sme zachovali pozitívny vývoj vzťahov s našimi susedmi, tak, aby sme zachovali pozi-tívny vývoj v rámci Vyšehradskej štvorky, tak, aby pozitívna spolupráca aj s naším maďarským susedom pomohla našim krajinám dostať sa do Európskej únie. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Zaznel zvuk časomiery.) |
3,710 | 2,001 | SDK | Peter Tatár | Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, mám predovšetkým kritický postoj k tomuto návrhu zákona a možno nielen k výslednému efektu, o ktorom rokujeme, tlač 924, ale aj k procedúre, ako vlastne tento zákon vznikal. Ak pri negociačných rozhovoroch v minulom volebnom období vlastne vzniklo zo slovenskej strany, že budeme mať záväzok prijať takýto zákon, a ak teda v tomto volebnom období túto úlohu plníme, tak v tom je jeden taký typický paradox, že celý čas všetky tie návrhy, všetky tie koncepty, ktoré boli napísané a zverejnené, dostávali veľmi ostrú kritiku práve zo strany Európskej únie a jej expertov. Nakoniec aj Parlamentný inštitút v tom materiáli, ktorý máme a ktorý teda nemá zmysel, aby sme tu citovali, lebo všetci ho máme dostupný a je verejne dostupný, hovorí o slabinách tejto predlohy. Naozaj je podstatná otázka, tak ako to povedali viacerí moji predrečníci, pani poslankyňa Sárközy a aj ďalší, že pre koho vlastne ideme prijímať tento zákon. Zjavne je ten zákon koncipovaný tak, ako už bolo povedané, že je prijímaný pre štátnych zamestnancov. Ale štátni zamestnanci majú slúžiť verejnosti, majú slúžiť občanom. Keď ten zákon nie je pre celú verejnosť, a on nie je pre celú verejnosť, nemôže byť dobrý, nemôže byť funkčný. Ja poviem dva príbehy. Jeden príbeh je literárny príbeh. Je to mikropoviedka od Franza Kafku a hovorí o úrade a o vzťahu občana a úradu, hovorí to takým skôr zúfalým spôsobom. Ten príbeh je jednoduchý. Človek sa celý život chce dostať dnu do úradu a nepodarí sa mu to, zomiera pri stene tej budovy a ako zomiera, tak úradník zatvára bránu, zatvára bránu. A on sa ešte vládze spýtať, že prečo tu bránu zatvára, však celý život tu čakám a bola otvorená. A ten úradník hovorí, ale tá bola len pre teba, tá brána. Ak nechceme mať takúto štátnu správu, tak by sme mali prijať čo najviac vylepšujúcich pozmeňujúcich návrhov alebo naozaj prepracovať tento návrh. Ten druhý príbeh je z môjho vlastného života, lebo môj starý otec bol štátnym úradníkom, dotiahol to až na vrchného aktuárneho riaditeľa, čo je vysoká funkcia pre stredoškoláka, akým on bol. A on naopak mal za sebou možno desiatky tisíc za celý svoj život vybavených a spokojných prípadov rôznych občanov. Tiež sa opriem aj o analýzy Európskej únie, aj o analýzy Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy a o ďalšie podklady. Problém je, že tento návrh zákona pripravuje štátnu službu ako zatvorený systém. A zatvorený systém jednoducho zo systémového hľadiska má tendenciu, a teraz sa, prosím, ospravedlňujem, keď použijem negatívne slovo, má tendenciu degenerovať. A to nie je dobré. A ja by som bol nerád, aby sme pri tom zostali. Preto dávame pozmeňujúce návrhy. A ďalšia generálna výhrada je, a ja by som rád počkal preto s týmto zákonom, že nemáme reformu verejnej správy. Mešká najmä politicky, o dva týždne máme rokovať o prvých dvoch zákonoch. Dnes vláda splnila uznesenie, že doručila návrhy štyroch zákonov k reforme verejnej správy na pôdu Národnej rady, ale to znamená, že budú prerokúvané vlastne v septembri. A nemáme teda reformu verejnej správy a okrem výhrad vecných je tu aj tá výhrada systémová, že ak nemáme reformu, tak vlastne, a to sa veľmi presne pýtala pani poslankyňa Keltošová, akú štruktúru, aké počty, akú záťaž smerom k reforme prinesie tento zákon. Zákon samotný sa týka užšej skupiny zamestnancov štátu. V zásade sú to odborní, manažérski pracovníci ústrednej a miestnej štátnej správy. Jeho deklarovaným zmyslom je vytvorenie podmienok na zabezpečenie profesionálneho spoľahlivého nestranného a politicky neutrálneho vykonávania štátnej správy. Toľko v dôvodovej správe. Tieto ciele sú chvályhodné, avšak konkrétne ustanovenia návrhu nesmerujú k ich naplneniu, ale skôr k vytvoreniu štátneho aparátu, ktorý bude príliš veľký, drahý, nepružný, nedostatočne kvalitný a nebude nikomu zodpovedný. To je tá uzavretosť, systémová chyba. Jeho filozofia ide proti konkrétnym záujmom Slovenskej republiky, v najbližšom desaťročí aj voči reforme a aj pre čas budúci. I proti novším všeobecným trendom štátnej služby vo vyspelých krajinách. I keď uplatňuje niektoré prvky zo systémov štátnej služby používaných v západoeurópskych krajinách, mieša tie najrigidnejšie z viacerých systémov. Navyše bez analýzy možných problémov vyplývajúcich zo slovenských podmienok. Čiže nerieši bolesti, ktoré máme. Jeho uplatnenie zhorší väčšinu problémov, ktoré pociťujú pri svojej práci manažéri štátnej správy, ako aj politické vedenie ústredných orgánov. Ďalej sa k tomu vrátim. Ťažko namietať proti princípom politickej nestrannosti, stabilizácie a profesionalizácie štátnych zamestnancov, ako je deklarované. Zákon však namiesto naplnenia týchto princípov, a to tiež len opakujem, bolo to tu jasne povedané, smeruje skôr k systému, ktorý bude demotivačne pôsobiť na štátnych zamestnancov, zníži efektívnosť štátnej správy, znemožní vytvorenie dynamickej a modernej štátnej správy a nadmerne zaťaží verejné financie. Návrh zákona je z legislatívnej stránky teda zle postavený a obsahuje veľa problémov. Pri uplatnení tohto návrhu zákona bude výsledkom štátna správa ešte väčšia a horšie fungujúca ako doteraz. Návrh zákona je osobitne nevhodný pre ústrednú štátu správu, ktorá je dnes už príliš početná a po realizácii koncepcie decentralizácie bude tvoriť veľkú časť zamestnancov v predpokladanej štátnej službe. Návrh zákona, ako som už spomínal, opakovane podrobila ostrej a obsiahlej systémovej kritike Európska komisia. Možno konštatovať, že v tom procese, viacročnom procese vláda nakoniec tieto pripomienky zapracovala len sčasti a veľmi často len formálne a nevyriešila ich podstatu. Keďže pôvodná požiadavka Európskej komisie na prijatie takéhoto zákona bola impulzom k jeho dopracovaniu, tak fakt, že sme stále nedostali dobrý posudok naň, je teda vážnym mementom. Teda môžem všeobecne povedať, že nie je to kvalitný zákon. Práve kvôli tomu navrhujeme viaceré zmeny a vylepšovania. Keď hovoríme o filozofii zákona a keď sme hovorili, že ide proti konkrétnym záujmom Slovenskej republiky v najbližšom desaťročí a ide aj proti všeobecným trendom v štátnej službe vo vyspelých krajinách, tak ten dôvod je, že namiesto flexibilnejšej, pružnejšej, menšej, lepšie platenej a výkonnej štátnej správy návrh prehlbuje tie prvky dnešného systému, ktoré doň vnášajú nepružnosť, rigiditu, prípadne sa zavádzajú ešte aj ďalšie prvky tejto nepružnosti. A blokuje tiež budovanie koncepčných a strategických kapacít najmä na ústredných orgánoch a rovnako blokuje želateľnú postupnú generačnú výmenu súvisiacu s integračnými a modernizačnými potrebami Slovenska. Tie vážnejšie problémy sú nasledovné, čo sa týka výhrad k filozofii a štruktúre návrhu zákona. Ak hlavný cieľ má byť upraviť štátnu službu a právne vzťahy štátnych zamestnancov pri výkone štátnej služby ako verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu, tak v podstate sa návrh podobá na iba akýsi pracovnoprávny predpis pre štátnych úradníkov. Úprava štátnej služby má byť stručná, definujúc iba základné princípy a niektoré ďalšie dôležité oblasti. Tak ako to už bolo povedané, ide do nesmiernych, možno by sa dalo povedať, až nezmyselných detailov, pretože ak sa budú meniť napríklad niektoré tarify, taxy a čísla v budúcnosti, a to tu budem ešte citovať, no tak budeme ho musieť stále v týchto detailoch novelizovať? Návrh teda do detailov upravuje pracovnoprávne podmienky štátnych zamestnancov, čo vyplýva do veľkej miery z faktu, že gestorom je práve ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. V druhej časti návrhu sa stretneme s takou detailnou úpravou podmienok vykonávania štátnej služby v štvrtej hlave, odmeňovania a ďalších náležitostí zamestnancov v šiestej hlave alebo sociálnych zabezpečení v siedmej hlave, že to ide teda až po detaily úpravy využívania mobilného telefónu. Myslím si, že to tam nepatrí. Zákon o štátnej službe má v prvom rade slúžiť na ochranu občanov. Ja to tu len opakujem. Ale je potrebné to naozaj rázne a verejne zopakovať, že nie štátnych úradníkov tým, že im poskytne mnohé výhody, ktoré nie sú dostatočne vyvážené. Zákon zavádza pre zamestnancov štátnej správy viaceré výhody a privilégiá, ktorých dôsledky vlastne budú, že budú motivovať štátnych zamestnancov k vstupu do štátnej služby práve tých ľudí, ktorí majú menší záujem podávať špičkové výkony a naopak bude odrádzať od vstupu kvalitných a pracovitých ľudí, pretože tam niet motivačných prvkov, že za vyšší výkon je vyššia odmena. Budú demotivovať veľmi veľa existujúcich pracovníkov, pretože tiež, ak očakávali nejakú pružnosť, nedočkajú sa jej. Zakladajú tieto návrhy vysoké súčasné a najmä budúce záväzky štátneho rozpočtu a sú v konflikte s modernými trendmi zamestnanosti. Návrh nerieši výrazné zlepšenie odmeňovania väčšiny alebo aspoň menšej časti zamestnancov štátnej správy. Namiesto toho zavádza celoplošné výhody a privilégiá. Známe sú tieto: Pri odchode do dôchodku majú mať zamestnanci v štátnej službe nárok na odchodné až do výšky 10-násobku mesačného platu a toto odchodné pri odchode do dôchodku by pokojne mohli využiť dnešní pracovníci v dôchodkovom veku. Proste inak využiť tieto finančné zdroje. Preto navrhujeme vôbec neuvažovať o takomto type odchodného. Na záver poviem pozmeňujúce návrhy. Po odchode do dôchodku majú mať zamestnanci v štátnej službe nárok na trvalý príplatok za štátnu službu k dôchodku do približne 50 percent k dôchodku. Výška príplatku je definovaná v percentách, ako je 1,25 percenta priznaného dôchodku za každý rok praxe a 1,25 percenta priznaného dôchodku za každý ďalší celý mesiac započítanej praxe. Maximálne pôjde o príplatok približne vo výške 50 percent k dôchodku. Zamestnanci štátnej služby majú dostávať ďalší plat, ktorý má podľa tých § 164 a ďalších postupne nabiehať medzi rokom 2002 a 2004. Tieto dátumy hovoria, že niektoré časti tej záťaže štátneho rozpočtu budú alebo by boli po prijatí takéhoto návrhu okamžite |
3,623 | 2,001 | SDK | Jozef Macejko | Vážený pán poslanec, iste aj mojou snahou a snahou celej vlády je urýchliť výstavbu diaľnic a tieto prostriedky zo spoplatnenia skutočne pri výstavbe diaľnic nie sú rozhodujúce. Treba povedať, že prostriedky zo spoplatnenia diaľnic sa využívajú hlavne na údržbu a opravu už existujúcich diaľnic. Celkovo týchto prostriedkov ročne sa vyberie okolo 600 mil. korún. Toto opatrenie, ktoré teraz od roku 2002 zavádzame, by malo zvýšiť tento výber len o 70 mil. korún. Prečo ho dávame? Hlavne je tam zavedenie jednodňovej nálepky pre ťažké motorové vozidlá. Dôvod, prečo to zavádzame. Poviem otvorene, sú sťažnosti z miest a obcí, najmä zo Záhoria a takisto z východného Slovenska, že kamióny a ťažké vozidlá obchádzajú diaľnicu, používajú komunikácie prvej, druhej a tretej triedy. A ich neustálou výhovorkou je, že musia platiť už v tomto roku zavedenú dvojtýždňovú nálepku, alebo ročnú nálepku. Aby sa tomuto predišlo, umožňujeme aj ojedinelým používateľom diaľničnej siete zavedenie jednodňovej nálepky. Čiže aby nebol už žiadny dôvod obchádzať diaľnicu, čo v žiadnom prípade nechceme. K tomu... (Reakcia poslanca z pléna.) Áno. Na toto spojenie hmotnosti vozidiel do 1,5 a do 3,5 tony, k tomu odpovedám toľko, že k tomu pristupujeme postupne a zosúlaďujeme, teraz už máme tieto hmotnostné kategórie úplne zosúladené s právom Európskej únie tak, ako v tabuľke navrhujeme. Tá známka od roku 2002 bude v prostriedku medzi terajším poplatkom do 1,5 tony a do 3,5 tony, čiže dokonca pri terajších vozidlách od 1,5 do 3,5 dochádza k zníženiu ročného poplatku. Čo sa týka toho, čo ste povedali ohľadom Portugalska, áno, minulý týždeň sa konalo v Portugalsku výročné stretnutie ministrov dopráv. Takisto som si všimol výstavbu diaľnic v Portugalsku. Na druhej strane musím povedať, že všetky diaľnice v Portugalsku sú spoplatnené a sú spoplatnené tak, že na Slovensku si zo sociálno-ekonomických dôvodov takéto spoplatnenie dovoliť v žiadnom prípade nemôžeme. Vychádza to približne v prepočte na slovenské koruny asi minimálne dve koruny na jeden kilometer. Čiže takéto spoplatnenie u nás v žiadnom prípade teraz, iste uznáte, neprichádza do úvahy. Takže toľko asi k tomu. Čo sa týka množstva peňazí na výstavbu diaľnic, táto vláda prideľuje toľko prostriedkov, koľko si môže dovoliť v rámci schodku verejných financií. Všetko. Iste aj mojou snahou by bolo, aby týchto prostriedkov bolo viac, ale možnosti tohto štátu, zdroje tohto štátu sú obmedzené. Ďakujem. |
3,014 | 2,001 | SDK | Ivan Mikloš | Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ako veľmi dobre viete, výrazný zlom v chápaní ochrany životného prostredia a prírody na Slovensku nastal od 1. januára 1995, keď nadobudol účinnosť zákon o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon ako primárna právna norma upravujúca oblasť ochrany prírody a krajiny na Slovensku zaviedol nový systém komplexnej územnej a druhovej ochrany prírody, ustanovil 5 stupňov územnej ochrany v súlade s medzinárodnou kategorizáciou chránených území. Dňom účinnosti tohto zákona o ochrane prírody a krajiny nastal však zároveň rozpor medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ministerstvom životného prostredia, ktorý je vlastne sporom starej pôvodnej koncepcie bývalej správy TANAP-u a novej koncepcie vyplývajúcej zo zákona o ochrane prírody a krajiny a nových vlastníckych vzťahov vyplývajúcich z realizácie príslušných zákonov. Činnosť a úlohy ochrany prírody a krajiny na území národných parkov, teda aj na území TANAP-u, je zo zákona kompetentná vykonávať bez rozdielu vlastníctva iba odborná organizácia zriadená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Pán poslanec, vítam váš záujem o riešenie problematiky Tatranského národného parku, len je mi ľúto, že túto otázku kladiete teraz a nevyužili ste možnosť v rokoch 1995 až 1998, keď ste vy osobne boli ministrom životného prostredia, a nedokázali ste, citujem vaše slová, """"urobiť poriadok v TANAP-e"""". Teda otázku, ktorú kladiete, by bolo možné pokojne položiť aj vám, navyše keď v tom čase minister pôdohospodárstva a vy ako minister životného prostredia ste boli z tej istej politickej strany. Aj keď nerád, musím konštatovať, že ani k dnešnému dňu k pokroku v tomto kompetenčnom spore nedošlo. Tento stav neteší tak ako vás ani vládu a môžem vás ubezpečiť, že súčasná vláda v krátkom čase rozhodne v tomto spore medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia v prospech Tatranského národného parku a v prospech jeho ochrany, a tým vyriešime tento neporiadok, ktorý sme zdedili po vláde, v ktorej ste vy zastávali funkciu ministra životného prostredia, teda ministra zodpovedného aj za zákon o ochrane prírody a krajiny. Môžem vás ubezpečiť a oznámiť vám, že ministerstvo životného prostredia v tejto oblasti pracuje a v decembri minulého roku znovu vypracovalo materiál na rokovanie vlády, ktorý stanovuje rozsah delimitácie funkčných miest, príspevku a majetku zo Štátnych lesov Tatranského národného parku na Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky. Materiál je po medzirezortnom pripomienkovom konaní, naďalej je tam však rozpor medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia. Tento rozpor v krátkom čase vyrieši vláda. Na adresu polemiky o vhodnosti toho či oného modelu konštatujem len toľko, že modely môžu byť rôzne, čo závisí od prijatia princípov a deľby kompetencií. Kľúčovým faktom však ostáva, že národné parky sa zriaďujú prioritne a predovšetkým na ochranu prírody, preto by mali byť riadené zložkou kompetentnou a príslušnou zo zákona vykonávať ochranu prírody. Do budúcnosti nemožno vylúčiť úvahy o rôznych modeloch národných parkov v spojení s ekologickou lesníckou legislatívou. Ciele takéhoto hospodárenia však musia byť zamerané predovšetkým na hlavnú funkciu národných parkov, ktorou je ochrana prírody, a preto by mali, tak ako je to vo svete obvyklé, patriť pod rezort životného prostredia. Neakceptovanie týchto zásad by znamenalo spochybnenie vytvorenia národných parkov na účely zabezpečenia ochrany prírody na ich území. Som si plne vedomý, že pri terajšom personálnom obsadení správa TANAP-u, ktorá má len 19 pracovníkov, nestačí zabezpečovať plnenie naliehavých úloh vyplývajúcich najmä z uznesenia vlády Slovenskej republiky k stratégii, zásadám a prioritám environmentálnej politiky. Vo vzťahu k medzinárodnej spolupráci nedostatočne zabezpečuje úlohy v rámci Svetovej únie ochrany prírody, Európskej federácie prírodných a národných parkov, Asociácie karpatských národných parkov a programu UNESCO - Človek a biosféra. Ohrozená je predovšetkým príroda TANAP-u, pretože sa nevykonáva dostatočne systematická štátna služba. Rastie počet pytliactiev, a to aj na kamzíkoch a svišťoch, narušuje sa krehká ekostabilita vysokohorského prostredia v tejto lokalite. Pre informáciu: Od účinnosti zákona o ochrane prírody a krajiny ministerstvo životného prostredia viackrát vypracovalo a predložilo na rokovanie vlády návrh na vyriešenie problému TANAP-u. Posledná iniciatíva z decembra, ktorú som spomínal, by mala viesť k vyriešeniu tohto dlho sa ťahajúceho sporu a problému. Vážený pán poslanec, viem, že súčasný stav je skutočne neudržateľný a že je potrebné riešiť ho. Dnešná vláda Slovenskej republiky, ktorá tento stav v TANAP-e nespôsobila, ho riešiť bude a môžem vás ubezpečiť, že to, čo sa za 4 roky nepodarilo vyriešiť vám, bude vyriešené v priebehu najbližšieho obdobia. Skončil som. |
3,887 | 2,001 | SDL | Pavel Koncoš | Ďakujem. Predloženým vládnym návrhom zákona sa zosúlaďuje právna úprava rastlinolekárskej problematiky s právom Európskej únie, pretože táto je prioritou aproximácie práva podľa Európskej dohody o pridružení a podľa Bielej knihy o bezpečnosti potravín kapitola 5 Poľnohospodárstvo. Obdobie od schválenia zákona v roku 1995 možno hodnotiť ako konsolidáciu implementácie opatrení, ktorých aplikácia v praxi v konečnom dôsledku znamenala úspešnú systémovú ochranu územia Slovenskej republiky pred zavlečením významných karanténnych škodlivých organizmov zo štátov pôvodu. Za toto obdobie totiž Európska únia vydala viac ako 70 noriem z oblasti rastlinolekárskej starostlivosti. Vládny návrh zákona berie do úvahy budúcu integráciu Slovenska v rámci potravinového dozoru a dopĺňa platný zákon o problematiku registrácie výrobcov, dovozcov a vývozcov rastlín, chránených zón, rastlinných pasov, výkonu fytosanitárnej kontroly na hraničných priechodoch a registrácie prípravkov na ochranu rastlín a ich uvádzanie do obehu. Dôsledná realizácia navrhovanej právnej úpravy z hľadiska záujmu aproximácie smerníc a nariadenia Európskej únie bude mať dosah na štátny rozpočet a na zvýšenie počtu pracovníkov, ktorého kvantifikácia je uvedená vo všeobecnej časti dôvodovej správy predkladaného materiálu. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky si uplatnilo zvýšenie rozpočtových prostriedkov od roku 2002 v rámci prehľadu o administratívnych potrebách súvisiacich s implementáciou acquis, na čo je potrebné a pripojené stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že prijatie predloženého vládneho návrhu zákona prispeje predovšetkým k zosúladeniu právnej úpravy rastlinolekárskej problematiky v Slovenskej republike s právom Európskej únie, tiež si vás dovoľujem požiadať o vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem za pozornosť. |
3,021 | 2,001 | SDL | Jozef Migaš | Ďakujem. Siedmu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Hofbauer pre ministra zahraničných vecí pána Kukana. Otázka znie: """"Môžete informovať o intervencii podpredsedu vlády Ivana Mikloša u komisára Európskej únie pána Verheugena vo veci Miklošovej požiadavky na demarš Európskej únie slovenskej vláde ohľadom reformy verejnej správy a Miklošovej verzie zákona o štátnej službe?"""" Odpovedať bude, aj keď to je tá istá otázka, teraz minister Harach. Nech sa páči. |
3,878 | 2,001 | SDL | Brigita Schmögnerová | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov reaguje na nové zákony, ako aj na poznatky získané z jeho aplikácie v praxi. Vzhľadom na uvedené predkladaný vládny návrh zákona nadväzuje na zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov, podľa ktorého novým správcom tejto dane sa stáva Colný úrad, zároveň sa upravuje postavenie Colného úradu a jeho pôsobnosť ako správcu dane. Rieši pre tohto správcu dane odvolací orgán, sprístupňovanie údajov z daňového tajomstva, poskytovanie súpisu daňových dlžníkov pre daňové riaditeľstvo na účely jeho zverejnenia, kompenzáciu vratiek spotrebnej dane na nedoplatky inej dane a ďalšie doplnenia, ktoré Colnému úradu ako správcovi dane určia v daňovom procese také postavenie a pôsobnosť, aké má v súčasnosti daňový úrad. Ďalej nadväzuje na zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve, podľa ktorého sa rozširuje pôsobnosť Colného úradu ako správcu dane okrem správy spotrebnej dane z minerálnych olejov pri dovoze a vývoze aj na tuzemsko. Takýto systém sa bude postupne realizovať aj pri ostatných spotrebných daniach. Rovnako nadväzuje na zákon č. 466/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, osobitne na časť majetkové priznanie, novo upravenej, predĺženie lehoty na podanie daňového priznania o tri mesiace pod podmienkou, že daňové priznanie vypracúva daňový poradca a správcovi dane bude predložené plnomocenstvo najneskôr do 31. marca roku, v ktorom sa daňové priznanie podáva. Nadväzuje zároveň i na zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch, ktorým sa zároveň aj mení a dopĺňa zákon o správe finančnej kontroly. Ďalej na návrh zákona o štátnej štatistike, v dôsledku ktorého sa rozširuje sprístupnenie daňového tajomstva je pre Štatistický úrad Slovenskej republiky. Ďalšie úpravy v predkladanom vládnom návrhu novely zákona o správe daní a poplatkov sa navrhujú predovšetkým z dôvodu aplikácie získaných poznatkov a požiadaviek krajín OECD a EÚ pri podávaní daňových priznaní, hlásení a majetkových priznaní prostredníctvom elektronickej pošty a elektronických médií a z toho vyplývajúcich úprav v ustanoveniach týkajúcich sa začatia konania a používania vzoru tlačív a podobne. Pri podávaní uvedených priznaní alebo hlásení elektronickou poštou, alebo na elektronickom záznamovom médiu sa v počiatočnom období navrhuje podmienka, aby tieto priznania alebo hlásenia boli vždy podané písomnou formou. Zákon, ako som uviedla, nadväzuje aj na zákon č. 366/1999, Z. z., kde sa rieši aj dodatkovým alebo novým spôsobom, pretože tu je nové ustanovenie, ktoré sa týka podávania majetkového priznania. Predkladaný vládny návrh upravuje spôsob zisťovania majetkového priznania a vyrúbenia dane, ak fyzická osoba nevie doložiť zistený majetkový prírastok príjmami. Zároveň vládny návrh tejto novely rieši aj postup, ak fyzickej osobe vznikol majetkový prírastok dedičstvom, darovaním alebo iným prechodom nehnuteľnosti. Z tohto hľadiska chcem uviesť, že majetkové priznanie, ktoré sa malo podávať v roku 2001 do 30. septembra, sa bude podávať v termíne do 31. januára, a to podľa stavu majetku k 31. decembru roku 2000. Predkladaný návrh novely zákona o správe daní prerokovala vláda 20. júna roku 2001. Bol prerokovaný aj v RHSD. Dovoľte mi, aby som vás požiadala, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť. |
3,587 | 2,001 | SDL | Pavel Koncoš | Ak dovolíte, veľmi krátko k návrhu pani poslankyne Angelovičovej, ktorý spresňuje podmienky a požiadavky na vzdelanie pracovníkov zodpovedných či už génovej banke alebo vôbec, ktorí sa zaoberať ochranou genetických zdrojov rastlín. Je trochu skutočne rozporné so stanoviskom výboru, pretože výbor pre pôdohospodárstvo v spoločnej správe navrhuje v § 9 práve vypustiť odsek 3, kde sú nie až také prísne požiadavky, ako navrhla pani poslankyňa Angelovičová, ale predsa len požiadavky na dĺžku odbornej praxe. Myslím, že návrh pani poslankyne vychádza zo skúseností odborných pracovníkov a pedagógov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, snáď aj z obáv o možné nezvládnutie ochrany genetických zdrojov v prípade, ak pracovníci poverení touto úlohou alebo týmito úlohami nebudú mať dostatočné vzdelanie. Ponechávam to na rozhodnutie, samozrejme, poslaneckej snemovne Národnej rady Slovenskej republiky, nebude to. Ak sa schváli tento návrh, nebude nadbytočný, ale naopak, upresňujúci. K ochrane genetických zdrojov zvierat a hospodárskych zvierat. Chcem zdôrazniť, že Slovenská republika nemá pôvodné plemená hospodárskych zvierat okrem snáď niektorých plemien hydiny, ale aj tie sú odvodené od ostatných svetových plemien. Pre chov hospodárskych zvierat a pre plemenársku prácu je vypracovaný a schválený v minulom volebnom období zákon o plemenitbe hospodárskych zvierat. Domnievam sa, že tento zákon dostatočne usmerňuje plemenársku prácu i ochranu, chcem zdôrazniť opäť, domestikovaných plemien vrátane pinzgauského dobytka alebo slovenského strakatého dobytka, ktoré v podstate majú svoj pôvod v Rakúsku alebo vo Švajčiarsku. K stanovisku Európskej komisie chcem zdôrazniť, že predkladaný návrh zákona o ochrane genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo má v prílohe aj tabuľky zhody. A práve v týchto tabuľkách zhody je zdôraznené, že nariadenie Rady číslo 1467/1994/ES zo dňa 20. 6. 1994 o uchovávaní, charakteristike, popise a používaní genetických zdrojov v poľnohospodárstve sa vzťahuje nielen na ochranu genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo, ale táto smernica, resp. toto nariadenie Rady sa vzťahuje napríklad aj na lesné stromy, na huby, na mikroorganizmy, na ostatnú flóru, na ozdobné alebo teda okrasné rastliny a podobne. Takže smernica je podstatne širšia ako predkladaný zákon. Chcem zdôrazniť, že na Slovensku už máme zákon o ochrane genetických zdrojov, ktorý predložilo ministerstvo životného prostredia, a ochranu genetických zdrojov lesných spoločenstiev a stromov bude riešiť nový zákon o lesoch a, samozrejme, aj vykonávacie predpisy, ktoré budú naň nadväzovať. Z tohto dôvodu je určitý pohľad Európskej únie tak trochu rozpačitý, povedal by som, lebo Európska únia zahrnuje takmer celú ochranu genetických zdrojov v jednom nariadení Rady. My len pod gesciou ministerstva pôdohospodárstva budeme mať dva zákony, ktoré budú hovoriť o ochrane genetických zdrojov. Takže určité názory vyjadrila Európska komisia práve z tohto dôvodu. Nie sú výhrady k tomu, čo je ustanovené a čo sa vzťahuje práve na ochranu genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo. Ďakujem pekne. |
3,873 | 2,001 | SDL | Viliam Sopko | Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia poslanci, zákon, ktorý má vytvoriť právne prostredie na realizáciu regionálnej politiky v Slovenskej republike je veľmi, veľmi potrebný. Viac ako päť rokov intenzívne diskutujeme o tom, že treba vytvoriť právny základ na realizáciu účinnej štátnej regionálnej politiky. Štátna regionálna politika by mala vytvárať sociálno-ekonomickú dimenziu, ktorá by rešpektovala objektívnosť príčin spôsobujúcich rozdielne pomery v životnej úrovni obyvateľov v jednotlivých častiach Slovenskej republiky, ale súčasne by mala pomáhať ich eliminovať. Vláda Slovenskej republiky je vládou pre celé územie Slovenskej republiky. A práve preto jej štátny rozpočet je napätý a preukazuje veľký rozdiel v potrebách a zdrojoch. Malo by byť rozdeľovanie zdrojov do samosprávnych krajov systémovo. Nemali by sme podceňovať výrazné rozdiely v životných podmienkach obyvateľstva. Ľahostajnosť vlády Slovenskej republiky k nárastu disparít v rozvoji krajov znepokojuje predovšetkým nás, ktorí žijeme v okresoch s prívlastkom zaostávajúce územia. Vláda Slovenskej republiky tento problém nedoceňuje, čím sa neplní programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti. Práve dnes, keď prerokúvame zákon o podpore regionálneho rozvoja, chcem zvýrazniť nelichotivý údaj, že Slovenská republika sa zaraďuje ku krajinám s najvýraznejšími rozdielmi v úrovni rozvinutosti regiónov. Ukazovatele sú alarmujúce. Disparity hrozivo narastajú, regionálne rozdiely pociťujú predovšetkým občania v životnej úrovni. Na hodnotenie vyspelosti či zaostalosti regiónov v rámci Európskej únie je celý rad ukazovateľov. Napríklad podiel regiónov na tvorbe hrubého domáceho produktu, odchýlka regiónu od priemernej miery nezamestnanosti, podiel celkového investovaného kapitálu v Slovenskej republike, priemerné zárobky, peňažné príjmy na jedného obyvateľa, celkový objem vyprodukovaného zisku v priemysle a podobne. Z týchto ukazovateľov, ktoré vyhodnocujeme a poznáme aj v Slovenskej republike, je zrejmý súčasný stav. Ale mali by sme poznať aj základné príčiny narastania rozdielov vo vyspelosti jednotlivých krajov. Dovolím si tvrdiť, že nielen neutešený stav, ale aj príčiny sú všeobecne známe. Trh alebo trhový mechanizmus či trhové prostredie nemajú v sebe zabudované mechanizmy na docielenie sociálnej spravodlivosti a kvality života. Preto transformačný proces z centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku bez určitých korekcií zákonite vedie k regionálnym disparitám. A to sa udialo aj na Slovensku. Štátna regionálna politika aj napriek schválenej vládnej koncepcii z pohľadu konkrétneho výkonu úplne absentuje a, žiaľ, nevytvára sociálnu ekonomickú dimenziu, ktorá rešpektuje objektívnosť príčin spôsobujúcich rozdielne pomery v životnej úrovni obyvateľov, ale predovšetkým takej, ktorá by pomáhala tieto rozdiely eliminovať. Jednotná štartovacia čiara bude chýbať aj v nastávajúcom období pôsobenia volených orgánov samosprávnych krajov. Ani schválenie tohto zákona nič neznamená na samotnej podstate, že vláde Slovenskej republiky sa nedarí plniť programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti. Ja ho budem citovať: """"Vláda Slovenskej republiky bude venovať intenzívnu pozornosť politike regionálneho rozvoja, vytváraniu a uplatňovaniu koordinovaných štrukturálnych nástrojov s cieľom zastaviť a postupne zmierniť veľké sociálno-ekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenskej republiky."""" Ďalej. """"Vláda Slovenskej republiky pripraví koncepciu regionálnej politiky, ktorá vymedzí typ regionálnej politiky, ciele, nástroje, územné jednotky a inštitucionálny rámec."""" Tak znie citát z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Ak mám byť objektívny, musím pripustiť, že časť z takto definovaného programu bezprostredne súvisí s koncepciou reformy verejnej správy, ktorá sa v súčasnosti napĺňa schvaľovaním súvisiacich legislatívnych predlôh. Ale značná časť zaostáva úplne z iných dôvodov. Iné dôvody vidím aj v tom, že sme sa odklonili od pôvodného legislatívneho zámeru zákona o regionálnom rozvoji aj od cieľov a skĺzli sme do inej roviny. Zákon o podpore regionálneho rozvoja nenapĺňa časť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky tým, že nevytvára štrukturálne nástroje, nevytvára ani ciele na zmiernenie sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi v Slovenskej republike. Zákon je opodstatnený a potrebný v tom zmysle, že treba vytvoriť právne prostredie na realizáciu regionálnej politiky. Ale tento vládny návrh nevytvára na to právny základ a rieši len veľmi malú časť problémov regionálnej politiky. Opätovne zopakujem, že v podobe, v akej je predložený na rokovanie Národnej rady, je len naplnením požiadavky Európskej únie, ktorá požadovala vytvoriť v Slovenskej republike legislatívny rámec na využívanie prostriedkov z fondov Európskej únie, ale nevytvára podmienky na priamu účasť obcí a vyšších územných celkov na regionálnom rozvoji. Tento vládny návrh zákona nesie znaky neochoty centrálnych orgánov štátnej správy posunúť kompetencie na samosprávu. Vynára sa otázka, a ja ju adresujem pánovi ministrovi Harnovi, prečo predkladateľ pristúpil k zmene názvu zákona namiesto toho, aby návrh zosúladil s legislatívnym zámerom, ktorý veľmi jasne formuloval ciele, úlohy a princípy regionálneho rozvoja. Je to zásadná vec, ak pod tlakom pripomienok a v dôsledku neochoty iných rezortov predkladateľ pristúpi nielen k zmene názvu, ale skĺzne do celkom inej roviny. Som presvedčený, že vhodné aj správne bolo postupovať podľa pôvodného legislatívneho zámeru, ktorý bol dobrý, pretože naďalej platí základná idea, tú treba zdôrazňovať, že regionálny rozvoj je predovšetkým o vytváraní rovnovážneho harmonického vývoja celej spoločnosti v krajinnom prostredí. V úvodnej správe je tvrdenie, že zákon bude mať minimálne nároky na štátny rozpočet. Mne je, naopak, úplne samozrejmé, že aplikácia takéhoto zákona musí mať značné nároky a významný vplyv na zostavovanie štátneho rozpočtu. Druhá časť zákona by mala hovoriť teda nie o podpore regionálneho rozvoja, ale o regionálnom rozvoji, o nástrojoch jeho usmerňovania. V návrhu je neprijateľné zvýraznenie postavenia ministerstva na úkor orgánov územnej samosprávy, vyšších územných celkoch a obcí. Tretia časť zákona je podľa môjho názoru absolútne neakceptovateľná. Návrh na vytváranie regionálnych a národných riadiacich a monitorovacích výborov je pre mňa takmer nepochopiteľný. Tieto úlohy musia plniť ministerstvá a samospráva v rámci svojej organizačnej štruktúry a kompetencií. Už súčasný stav, keď existujú krajské rozvojové agentúry, naznačuje tendencie zbyrokratizovať inštitúcie a nástroje regionálneho rozvoja. Takže treba naozaj zvážiť, či návrh zákona v takejto forme, v takejto podobe nevrátiť vláde Slovenskej republiky na zásadné prepracovanie. Celkom na záver chcem opätovne zvýrazniť, aby sme regionálnu dimenziu prebiehajúceho transformačného procesu naďalej neprehliadali. Monitorovanie úrovne súčasných krajov vyznieva alarmujúco a malo by byť pre nás výzvou pre všetkých. Vláda Slovenskej republiky nemôže v tejto oblasti stagnovať a, žiaľ, tento zákon nie je krokom dopredu. Svoju slabosť, bezmocnosť a vlastné nedostatky sme doteraz skrývali za argument, že v Slovenskej republike nemáme zriadené vyššie územné celky a zvolené ich samosprávne orgány. Ale nie je to v tom, pretože vláda Slovenskej republiky mohla a môže ovplyvňovať rozvoj regiónov aj v rámci súčasných správnych krajov. Treba len chcieť zvládnuť zložitosti a náročnosť regionálnej politiky. V krajinách vyspelého sveta na takýto priestorový vývoj, aký zaznamenávame v Slovenskej republike, vlády reagujú inak. Účinnou štátnou cieľavedomou regionálnou hospodárskou politikou a účinnými nástrojmi vstupujú do procesu alokácie ekonomických aktivít. Tento zákon nám neprinesie túžobne očakávané zmeny. Ďakujem za pozornosť. |
3,839 | 2,001 | SDL | Brigita Schmögnerová | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som sa ospravedlnila z toho, že ste museli chvíľu čakať, vzhľadom na to, že tam, kde sme rokovali, nebolo prepojenie na túto rokovaciu sálu. Dovoľte, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Vláda predkladá návrh tohto zákona na základe uznesenia č. 17 z 10. januára 2001 k prioritným úlohám vlády Slovenskej republiky vyplývajúcim z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 8. novembra 2000. Predpokladaná účinnosť návrhu zákona je od 1. januára 2002. Zámerom predkladaného návrhu zákona je dosiahnutie ďalšieho pokroku v prispôsobovaní právnej úpravy dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike sekundárnej legislatíve Európskej únie, a to predovšetkým v 6. smernici Rady Európskej únie 77/388, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii, ako aj v 13. smernici Rady Európskej únie 86/560, ktorá upravuje mechanizmy refundácie dane z pridanej hodnoty podnikateľským subjektom, ktoré nemajú sídlo na území spoločenstva. Predkladaný návrh zákona vychádza z národného programu prispôsobovania acquis communautaire, negociačnej pozície, kapitoly č. 10 dane, návrhu daňovej reformy, ktorý i vláda prerokovala, a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001. Návrh zákona obsahuje nasledovné: 1) Návrh zákona obsahuje zavedenie mechanizmu vrátenia dane zahraničným fyzickým osobám pri vývoze tovaru neobchodného charakteru. Chcela by som pri tejto príležitosti upozorniť, že keď podobný mechanizmus vrátenia dane zahraničným fyzickým osobám sa zaviedol v Českej republike, vznikol značný tlak, aby sme podobným spôsobom reagovali. Vysvetlili sme vtedy, že nie je možné okamžite reagovať, ale že urobíme prípravné kroky, aby sme aj do našej legislatívy a potom do praktického života vrátenie dane zahraničným fyzickým osobám mohli zaviesť. Takže toto je ten krok, ktorý sme vtedy prisľúbili. 2) Návrh zákona obsahuje zavedenie mechanizmov vrátenia dane zahraničným podnikateľom. 3) Návrh zákona obsahuje osobitnú úpravu uplatňovania dane cestovnou kanceláriou. 4) Ďalej návrh zákona obsahuje určenie miesta zdaniteľného plnenia podľa sídla zákazníka pri vybranom okruhu služieb poskytovaných pre zahraničného podnikateľa. 5) Ďalej návrh zákona zahŕňa úpravu ustanovení týkajúcich sa základu dane. 6) A napokon návrh zákona obsahuje úpravu podmienok na uplatnenie odpočtu dane pri dovoze tovaru. Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Nie je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom a medzinárodnou zmluvou. Bol prerokovaný aj na Rade hospodárskej a sociálnej dohody. To je všetko. Prosím, vážená poslanecká snemovňa, aby ste tento vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty aj podporili. Ďakujem. |
3,685 | 2,001 | SMK | László Nagy | Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem opraviť slová z môjho úvodného prejavu. V mojom úvodnom prejave odznelo, že Národná rada prerokovala v ôsmich výboroch túto chartu a v šiestich dospela k pozitívnemu výsledku. Chcem sa opraviť, že to bolo v siedmich výboroch, ale vo výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport výbor dospel k uzneseniu, že navrhuje chartu ratifikovať. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vyjadriť radosť nad tým, že väčšina poslancov a poslankýň pristupovala v rozprave k tomuto materiálu vecne. Druhé čítanie najmä vo výboroch, ale aj v pléne ukázalo, že existuje odhodlanie a vôľa vytvoriť vhodné podmienky zabezpečenia európskeho štandardu jazykov národnostných menšín aj v Slovenskej republike. Zároveň musím povedať, že ľutujem, že časť poslancov vystupovala z opačnej filozofie, aká je filozofia charty. Základná filozofia, základný filozofický princíp charty je, ako odstrániť, ako zabezpečiť, ako ochrániť, ako zabezpečiť, ako rozvinúť menšinový alebo regionálny jazyk v jednotlivých krajinách. Časť poslancov vystupovala z inej pozície a tú pozíciu treba pomenovať, bola taká, ako zachrániť slovenský jazyk pred inými národnostnými jazykmi na Slovensku, namiesto toho, aby sme diskutovali o tom, že z hľadiska zachovania a rozvoja napríklad rómskeho jazyka, poľského jazyka, nemeckého, chorvátskeho a českého jazyka na Slovensku či postačuje vyučovanie týchto jazykov na základných, stredných školách, odborných školách, či to postačuje na záchranu týchto jazykov a rozvoj jazykov, namiesto toho, aby sme diskutovali o tom, že štúdium týchto jazykov ako odborných predmetov na vysokých školách je v súlade so záujmami týchto jazykov a týchto národnostných menšín a spolu aj so záujmami Slovenska, namiesto toho, aby sme hovorili o tom, že vyučovať dejiny a kultúru týchto menšinových jazykov... (Hluk v pléne.) |
4,026 | 2,001 | SNS | Jozef Prokeš | Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som pánovi kolegovi Brockovi rád pripomenul, že tesne pred ním vystúpil pán podpredseda vlády Fogaš a povedal jasne, že neexistujú bezpečnostné ani technické dôvody na odstavenie prvého bloku Jaslovských Bohuníc. Takže mali by si trošku robiť poriadok. Citlivosť rakúskych občanov na stavbu jadrových elektrární v zahraničí vyplýva z toho, ako s nimi vybehla ich vlastná vláda, keď vlastne najprv postavili jadrovú elektráreň, potom zistili že nemajú žiadne zabezpečenie spätného odberu vyhoretého paliva, tak ako to máme my, a teda jednoducho nemohli spustiť tú elektráreň, tak poštuchali zelených a nechali urobiť referendum. Ja si myslím, že je načase, aby sme hovoril o realite, ktorá tu je. A pokiaľ hovoril o tom, že tu nie sú preteky v uzatváraní kapitol, v takom prípade neviem, prečo sa neustále niekto chváli, že sme dobehli Českú republiku a že sme už uzavreli toľko a toľko kapitol. V takom prípade poradíme hlavnému vyjednávačovi, keď ide o to koľko kapitol uzavrieme, a nie čoho všetkého sme sa vzdali, lebo o tomto sa veľmi málo hovorí, na koľkých frontoch sme poustupovali. Čiže jednoducho treba prijať rovno všetky podmienky Európskej únie a môžeme mať zajtra uzavreté všetky kapitoly. Pretože sa to uberá týmto smerom. Ja si myslím pán kolega Brocka, že je naozaj načase pozrieť sa pravde a realite do očí. Pán kolega Fogaš, som mu nesmierne zaviazaný za to, že tu jasne povedal, že neexistujú technické a bezpečnostné dôvody na uzavretie prvého bloku Jaslovských Bohuníc. A že je to teda ináč povedané politické rozhodnutie. Ďakujem. |
3,283 | 2,001 | SNS | Miroslav Kotian | vyčlenené aj prostriedky pre organizácie, ktoré budú pôsobiť vo vzťahu k Slovákom žijúcim minimálne na národnostne zmiešaných územiach. Určite to tak nebude. Preto budem iniciovať, aby sa táto kauza dostala pred Ústavný súd a, keď to bude potrebné, aj do Európskej únie. Ak si uvedomíme, že za peniaze Budapešti a asistencie Csákyho dostávali rodičia v Kráľovskom Chlmci 500 korún na zapísanie dieťaťa do maďarskej školy namiesto do slovenskej, tak v rozpore s právom na individuálnu a slobodnú identifikáciu občana bude financovaná z našich daní kampaň za zmenu demokratických proporcií štruktúry obyvateľstva Slovenskej republiky. Sme presvedčení, že táto nehanebnosť, ktorá sa deje v priestoroch Úradu vlády Slovenskej republiky, je v rozpore s ústavou. Pritom je paradoxné, že jej autormi sú predkladatelia návrhu na zmeny Ústavy Slovenskej republiky, o ktorom tu diskutujeme. Ak pán Dzurinda sľuboval dvojnásobné platy, pritom zbedačil 30 % občanov tak, že deti v Prešovskom okrese nemajú po zdražení cestovného na cestu do základnej školy, proti čomu štrajkujú ich rodičia a starostovia obcí, organizujú podpisové akcie, tak my budeme uvoľňovať státisíce korún na kampane za zmenu národnostnej identity občanov. Asi bude úspešná, pretože pre deti národnostných škôl bude musieť byť doprava zabezpečená inak, zasiahne Európska únia. Nová novela ústavy už dnes predurčuje takýto vývoj. Keď sa zamyslím v uvádzaných súvislostiach nad tým, že úrad na ochranu štátu v Poľskej republike dostal za úlohu vyšetriť únik informácií o ústupkoch, ktoré má údajne prijať Varšava čiže Poľsko na vstup pri rokovaniach s Európskou úniou, som nútený položiť nám spoločne, žiaľ, len rečnícku otázku: Čím by sa mal takýto úrad zaoberať u nás, ak by sme ho dnes mali? Vidíme, že štáty si strážia hodnoty zvrchovanosti a určite by bola predmetom pozornosti napríklad aj dvojzmyselná formulácia z návrhu na zmeny ústavy v článku 7 ods. 1, v ktorom sa hovorí, že """"Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi"""". Chcem upozorniť predkladateľov, že je rozdiel, či ide o zväzok s inými štátmi alebo o štátny zväzok. To sú priam insitné nedostatky, ktoré dokazujú nepripravenosť celej novely. Môj názor potvrdzujú aj samotní navrhovatelia v materiáloch, ktoré sme dostali k dispozícii. Vlastnú novelu, ktorú stvorili z krkolomných koaličných kotrmelcov, predkladajú ako polotovar, pretože s ním zároveň predkladajú aj 78 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a, čo je úplný unikát v Európe, pritom 63 týchto návrhov prišlo z vlády Slovenskej republiky. Presne povedané, autori 78-krát poukazujú na vážne nedostatky svojho diela a opozíciu v každom vystúpení kritizujú za to, že si dovolí robiť to isté. (Hlasy z pléna.) Súhlasím, pani poslankyňa, nedajú jej slovo. Žiaľ, nič iné nepočujú ani občania z dennej tlače. |
4,030 | 2,001 | SNS | Viliam Oberhauser | Ďakujem. Pán minister, ja môžem zobrať vaše slová ako slová úprimne myslené so snahou dosiahnuť dobré výsledky pri rokovaniach s Európskou úniou. Ale na začiatok si treba povedať, že prezident Slovenskej republiky, ktorý by mal byť významnou autoritou Slovenska, od začiatku od zvolenia do svojej funkcie stále chcel iniciovať, aby sa vypracovala akási štátna doktrína, nejaké cieľové riešenie, kde by sme chceli smerovať a, žiaľ, práve vládna koalícia a vláda sa bránila tomu, aby vznikla táto diskusia o vlastne vízii, o budúcnosti Slovenska. V Českej republike k tomu spracovali veľmi rozsiahle materiály s veľkou vážnosťou, aby si povedali, kde chcú smerovať v Českej republike. A je na škodu veci, že na Slovensku sa k týmto veciam jednoducho nepristupovalo takýmto spôsobom. Potom by sme mali pre jednotlivé oblasti zadefinované určité cieľové riešenia, trebárs aj pre oblasť zamestnanosti alebo oblasť energetiky, kde by sme si povedali z hľadiska celkovej vízie aj či je potrebné a ako je potrebné riešiť energetické zdroje a ich pôsobenie v štruktúre hospodárstva Slovenskej republiky. Bolo by to výhodnejšie pre vaše rokovania o jednotlivých kapitolách a prístupových procesoch a bolo by to, myslím si, aj kontrolovateľnejšie a neboli by tieto diskusie, ktoré možno nie sú tak informované, ako by informované mali byť. Čiže je to určite chyba vlády, ktorá neviem z akéhosi trucu nebola ochotná pristúpiť k tomu, aby sa hovorilo o nejakej vízii budúcnosti Slovenska a potom aj z toho vyplývajúcich pozícií vo vzťahu k prístupovým procesom Európskej únie. Ďakujem. |
4,223 | 2,001 | SOP | Ferdinand Petrák | Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o poisťovníctve, tlač 1235, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky stanovené § 72 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, pretože Slovenská republika potrebuje vytvoriť štandardné, medzinárodne akceptovateľné legislatívne prostredie poistného trhu zodpovedajúce požiadavkám OECD i Európskej únie a zabezpečí ďalšiu liberalizáciu poisťovacích služieb aj zlepšenie ochrany poistených. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. |
3,360 | 2,001 | SOP | Peter Kresák | Ďakujem pekne, pán podpredseda. Veľmi rád reagujem na to, čo povedal pán kolega Kandráč, pretože rád diskutujem o právnych otázkach. Pán kolega Kandráč, v jednom musím s vami nesúhlasiť. Hneď v úvode ste povedali, že podľa platného ústavného textu je možné, aby Slovenská republika vstúpila do Európskej únie alebo do európskych spoločenstiev. Pán poslanec, keď si prečítate článok 7, musíte uznať, že to vaše vyjadrenie nesedí. Podľa článku 7 Slovenská republika môže vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Pán poslanec, azda netvrdíte s plnou vážnosťou právnika, že Európska únia je štátny zväzok. To je po prvé. Po druhé, už niekoľkokrát spomínaná analýza renomovanej právnickej firmy Gomez-Acebo & Pombo, ktorá sa vyjadrovala k potrebám ústavných zmien Slovenskej republiky pre prípad vstupu do Európskej únie, charakterizovala tri rovnoprávne, tri rovnoprávne ústavné riešenia, prvé riešenie - obmedzenie vlastnej zvrchovanosti v ústave -, cestu, ktorou išlo Taliansko, Spolková republika Nemecko alebo Grécko, druhú cestu - postúpenie právomoci, cestu, ktorou išlo Holandsko, Luxembursko a Belgicko, tretiu cestu - rozhodnutie o prevode alebo spoločnom výkone niekoľkých právomocí, cestu, ktorou išlo Rakúsko, Španielsko a Francúzsko. Každá z týchto ciest je legitímna a aj naša cesta je jedným z týchto riešení. Je legitímne. Napriek tomu, už sme to aj povedali, my netrváme, že to musí byť práve táto cesta. A azda už viete, že aj pozmeňujúce návrhy budú reflektovať aj vaše stanoviská. Tvrdím iba, že každé z týchto troch riešení je správne a je legitímne a nie je pravdivé tvrdiť, že iba jedno z týchto troch je možné a iba jedno z týchto troch je v súlade so záujmami Slovenskej republiky. Toto je nevyhnutné povedať a nevyhnutné je to aj opakovať. Ďakujem pekne. |
4,476 | 2,002 | HZDS | Katarína Tóthová | Áno, buďte taký dobrý. Interpelovala som pána ministra vo veci, ktorá sa stala v roku 2000, všetci viete, že bol v Čechách služobným autom, ktoré havarovalo, a viezli sa dvaja naši umelci spolu s pánom ministrom, z ktorých jeden dokonca bol v nemocnici, vznikli tam aj určité nároky na zdravotné služby a podobne. Požiadala som ho, aby bol taký láskavý a dal mi na nahliadnutie uznesenie vlády, ktorým boli títo dvaja spolucestujúci v motorovom vozidle odsúhlasení vládou ako spoluúčastníci cesty. Pán minister Kňažko mi napísal veľmi stručnú odpoveď, sú to dve vety, ktoré vám prečítam: „Vzhľadom na to, že nešlo o zahraničnú pracovnú cestu, nebol som povinný predložiť ju vláde na odsúhlasenie. § 15 ods. 3 zákona č. 120 Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov – podľa tohto predpisu má člen vlády počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo.“ Inými slovami povedané, žiadne uznesenie vlády neexistuje, pretože nešlo o zahraničnú a pracovnú cestu. Vážený pán minister, pýtam sa, keď nešlo o pracovnú cestu, o zahraničnú muselo ísť, lebo dopravná nehoda bola mimo územia Slovenska – aká cesta to bola? Bola to jednoznačne zahraničná, vaša súkromná cesta, keďže nebola pracovná, nemáte na ňu uznesenie, a vôbec nie je pravda, že z citovaného právneho predpisu vám vyplýva právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo v zahraničí. Vy môžete služobné motorové vozidlo používať bezplatne jedine na území Slovenska. Preto nesúhlasím s touto odpoveďou, považujem to za porušenie právnych predpisov. Že nesúhlasím, som pánovi ministrovi odpísala, on už vie môj nesúhlas. Čakám na jeho odpoveď. Ak nedostanem uspokojujúcu, upozorním pána predsedu vlády, že jeho člen vlády sa dopustil porušenia platného práva a nech urobí, resp. nech postupuje tak, ako má predseda vlády v prípade porušenia právnych predpisov postupovať. Toto urobím, ale mám veľké obavy, pretože druhá moja interpelácia na pána predsedu vlády práve upozorňuje na porušenie platného práva vedúcim Úradu vlády, a pán predseda vlády, ktorý všade hovorí, ako sa všetko transparentne koná, ako on je za vyvodzovanie zodpovednosti, len čo sa dozvie, že niekto porušil právo, on je ten, ktorý vyvodí tú zodpovednosť, tak v nasledujúcej veci mi dal nasledujúcu odpoveď. Ide o upozornenie z mojej strany, že vedúci Úradu vlády pán Tóth vyplácal pánovi Rolandovi Tóthovi financie za pracovné cesty, z ktorých neodovzdával správy z pracovných ciest. Poukazujem na to, že odovzdanie správy z pracovnej cesty je podmienkou vyplatenia diéty a cestovných nákladov. A keďže neboli odovzdané správy z pracovných ciest, nemohli byť ani vyplatené financie, pretože je to jedna z podmienok vyplatenia. Nuž, čujme, čo mi pán predseda vlády odpovedal: „Vážená pani poslankyňa, v zmysle smernice číslo“ to a to „zahraničné pracovné cesty zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky sú po uskutočňovaní tak, že povinný v lehote do 10 dní po skončení zahraničnej pracovnej cesty má predložiť správu o uskutočnenej pracovnej ceste.“ To je zatiaľ v poriadku, lebo skutočne takto to v smerniciach je. Ale teraz výplod logiky predsedu vlády nasleduje takýto: „Vážená pani poslankyňa, ako zaiste viete, vyplácanie cestovných náhrad sa uskutočňuje pred nástupom zahraničnej pracovnej cesty, takže nemôže byť podkladom na vyplácanie diét správa z pracovnej cesty.“ No ja gratulujem pánu predsedovi vlády! Pred nastúpením pracovnej cesty sa dáva len záloha, a to neviem ja, ktorá som bola členkou vlády, ale to vie každý najnižší úradník, ktorý berie kufor a cestuje do Malaciek alebo do Majcichova, že dostane prv zálohu a potom, keď odovzdá príslušné materiály, dôjde k výplate pracovnej cesty. Takže ja s takouto odpoveďou, ktorá je skôr do Roháča ako odpoveď pre poslanca Národnej rady, nemôžem súhlasiť, som nespokojná a trvám na tom, že boli porušené predpisy a pán predseda vlády mi má oznámiť, aké urobí opatrenia za porušenie platných právnych predpisov. A tretie. Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky som interpelovala, kde som ho požiadala, aby mi uviedol, prečo pri negociáciách nenadväzujú na už dojednané závery, a to bol záver pri odchode žien do dôchodku, čo sme ešte za našej vlády dojednali, že túto otázku budeme otvárať tesne pred vstupom do Európskej únie, a to z toho dôvodu, že Slovensko je asociovaná krajina s veľkým počtom nezamestnaných, teda predlžovanie odchodu žien do dôchodku znamená blokáciu pracovných príležitostí najmä pre mladých ľudí, a že situácia žien na Slovensku, kde vlastne dlhé roky robili dve pracovné zmeny, je iná ako žien v Európskej únii. No a pán minister si dal prácu, dostala som krásnu odpoveď, mnohostránkovú, v ktorej som sa dozvedela, že ministerstvo práce a sociálnych vecí sa zaoberá problémami žien veľmi intenzívne, aké projekty robí, že sa zaoberá zákazom zverejňovania diskriminačných inzerátov, že otázka žien je riešená v novom Zákonníku práce, v zákone o štátnej službe, v zákone o verejnej službe, že súčasná právna úprava v oblasti štátnej rodinnej politiky je v pozornosti rezortu, že na rezorte majú koordinačný výbor pre problematiku žien, pre mňa ako dvakrát členku vlády to boli úplne nové informácie. Ďalej že prevencia páchania násilia na ženách v rodinách je pre ministerstvo veľmi aktuálna. Ďalej že v roku 2001 vláda schválila koncepciu rovnosti príležitosti žien a mužov. Ďalej že v roku 2000 prebehol nultý ročník súťaže „Zamestnávateľ ústretový k rodine“, ďalej že došlo k zosúladeniu rodinných a pracovných, teda že sa ministerstvo venuje otázke zosúlaďovania rodinných a pracovných povinností. A všetky tieto informácie končia týmto krátkym odsekom: „V súvislosti so zlepšením postavenia žien na trhu práce ministerstvo v rámci Národného plánu zamestnanosti, ktorý bol schválený uznesením vlády dňa“ toho a toho, číslo to a to „navrhlo rad opatrení. Tieto opatrenia sú zahrnuté predovšetkým v treťom pilieri Národného plánu zamestnanosti pod názvom „Podpora prispôsobivosti podnikov a ich zamestnancov“ a v štvrtom pilieri Národného plánu zamestnanosti pod názvom „Posilnenia politík rovnakých príležitostí“.“ Vážený pán minister, pri tejto príležitosti vám ďakujem, že ste ma zasypali množstvom pre mňa mimoriadne zaujímavých informácií, ale dôrazne vás žiadam, odpovedzte na moju otázku, ktorú som vám položila, pretože na tú som nedostala ani najmenšiu odpoveď. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) |
5,085 | 2,002 | HZDS | Miroslav Maxon | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií a vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som sa snažil v prvom čítaní v pléne Národnej rady prezentovať situáciu v oblasti základných sadzieb a znížených sadzieb dane z pridanej hodnoty v krajinách Európskej únie. Takže túto problematiku nebudem opakovať a ja som jednoducho začal týmto konštatovaním preto, že naozaj neobstojí argument, že úprava sadzieb dane z pridanej hodnoty nás približuje k Európskej únii a zbližovanie sadzieb je striktnou podmienkou Európskej únie. Ja, samozrejme, sa nebránim tomu, že je optimálne zbližovať sadzby, ale aj dlho fungujúca stará demokracia a ekonomika, ktorá je už v tomto období členom Európskej únie, napr. Veľká Británia, používa tri sadzby. Dokonca tá jedna sadzba znížená je nulová. V čom je ale teda podstata úpravy dane z pridanej hodnoty? Predovšetkým v tom, že sa dotkne najmä chudobných alebo najchudobnejšej skupiny občanov Slovenska. To je jeden veľmi vážny dôvod, ktorému by sme mali venovať pozornosť. Druhý vážny dôvod vyplýva z toho, čo som povedal v úvode, či sa nám to páči alebo nepáči, či sa to páči alebo nepáči predkladateľom, daň z pridanej hodnoty svojím spôsobom zachraňuje návrh rozpočtu na rok 2003. Dnes sa môžeme rozchádzať v číslach, či to bude 4,5 mld., 5 mld. alebo nad 5mld. Sk, ale jednoducho tá stredná hranica je okolo 5 mld. Sk. Samozrejme, každý z nás by súhlasil, keby sa 23-percentná sadzba, teda základná sadzba dane z pridanej hodnoty znižovala. Horšie je to, samozrejme, so zvyšovaním zníženej sadzby a v ďalšom poviem prečo. Prečo je ale teda potrebné aj siahnuť na tú 23-percentnú sadzbu? A tam by som súhlasil s tým, že je to cesta do Európskej únie, pretože naša 23-percentná základná sadzba je šiestou najvyššou na svete, nielen v Európskej únii, šiestou najvyššou na svete. Takže tam je teda opodstatnené diskutovať o tom, aby základná 23-percentná sadzba smerovala do tých nižších parametrov inkasa dane z pridanej hodnoty. V čom je kľúčový problém a ako sa to teda prejavuje aj podľa jednotlivých odvetví, podľa, podotýkam, nie celkom presných prepočtov, ktoré sme si spravili. Zvýšenie sadzby DPH, hlavne tej zníženej sadzby DPH sa predovšetkým dotkne potravín a naše prepočty hovoria, že takýmto spôsobom bude od poľnohospodárov alebo producentov potravín dodatočne zinkasovaná približne polovica z predpokladaného výnosu, to znamená od 2,5 mld. do 3 mld. Sk. Jednoducho treba skonštatovať, že agrárny sektor jednoducho na takýto zásah nemá disponibilné zdroje. Všetci si uvedomujeme, aký je proces odvodu DPH a potom nárokovateľnej vratky. Treba si uvedomiť, že na to, aby tento proces mohol plynulo bežať, podnikateľský sektor musí mať disponibilné zdroje. A veľmi dobre vieme, že predovšetkým poľnohospodárstvo v oblasti prevádzkových nákladov je dlhodobo finančne podkapitalizované. A tento zásah významným spôsobom skomplikuje situáciu agrosektora a zásadným spôsobom zníži jeho konkurencieschopnosť. Ak si uvedomíme, že saldo v agrárnych komoditách za ostatné dva roky, to znamená roky 2000, 2001, a rok 2002 sa vyvíja mimoriadne nepriaznivo a veľmi dramaticky, tak táto úprava zásadným spôsobom zníži konkurencieschopnosť agrárneho sektora. Ak k tomu, samozrejme, potom prirátame tie čiastkové reštrikcie v návrhu rozpočtu na rok 2003, tak práve na tomto príklade by som chcel poukázať, že opak je pravdou tvrdenia, že úprava týchto sadzieb nás do Európskej únie približuje. Za agrárny sektor z hľadiska konkurencieschopnosti nás zásadným spôsobom vzďaľuje. Opäť budeme mať priestor a možnosť o tom hovoriť aj v návrhu rozpočtu na rok 2003, ale fakty jednoducho nepustia. Čo s tým. Ja predpokladám, že by najoptimálnejšie bolo sa dohodnúť, a takýto návrh aj predkladám, aby bolo prerušené rokovanie o tomto návrhu zákona a aby vláda dodatočne predložila analýzy dopadov na jednotlivé sektory alebo na jednotlivé podnikateľské subjekty alebo skupiny podnikateľských subjektov s dôrazom na ekonomický dopad na agrárny sektor. Viete ono naozaj sa to dosť zle počúva, keď sa celkom v úvode vyjde s konštatáciou, že ekonomické dopady, ktoré pripravuje vláda, sa dotknú jednej rodiny sumou 400 Sk. Pán minister financií, tie diskusie idú ďalej, už ste našli aj znamienko plus a už priratúvate. No už sme niekde pri 600 Sk. Vy sám ste korektne priznali alebo takto som to zaregistroval, že nad tých pôvodne deklarovaných 400 Sk minimálne dopad na jednu slovenskú rodinu bude 100 Sk vo vzťahu k úprave dane z pridanej hodnoty. Ešte stále ale nehovoríme o ďalších cenových úpravách alebo teda, ako sa moderne hovorí, liberalizačných úpravách. Presne v ten deň napr. – to je drobnosť, ale to budeme musieť postupne sčítavať –, ako ste schválili skrátené legislatívne konania a návrhy tých 22 zákonov, ste približne 5 mld. Sk rozdelili medzi jednotlivé rezorty prostredníctvom navýšenia. A mal to byť predovšetkým teda predpokladaný výnos z dane z pridanej hodnoty. Ale pripomeniem takú drobnosť. Presne v ten deň ste odporučili, aby sa koncesionárske poplatky zvýšili o 20 až 25 %. O štyri-päť dní sa ohlásili, samozrejme, v súlade so zákonom, Združenie poisťovní , presne je ten názov, ktorý je zo zákona pre tú skupinu, ktorá robí zákonné poistenie, verejnosti oznámili, že zákonné poistenie sa zvýši minimálne o 50 %. Dnes sa o tom diskutuje, či poisťovatelia nespravili kartelovú dohodu, lebo unisono všetky poisťovne čakali na tie dve najväčšie a sadzba zákonného poistného sa zvyšuje o 50 %. A takto môžeme ísť postupne ďalej. A ja som veľmi ďaleko od toho, aby som sa riadil číslami, ktoré prezentuje Konfederácia odborových zväzov, ale mám veľmi veľkú obavu, že keď teda zoberieme tužku, papier a začneme počítať alebo využijeme nejakú sofistikovanejšiu metódu, na ktorú sa dosť často pán minister odvoláva, len potom nevieme nikdy dešifrovať jej fundament, tak naozaj sa dopracujeme k tým katastrofálnym číslam, nie katastrofálnym z hľadiska rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, ale katastrofálnym z hľadiska dopadu na jednu rodinu, na jedného občana. Viete, ja sa vrátim ešte, pán podpredseda vlády a minister financií, k takej, by som povedal, možno slovnej prestrelke medzi nami dvoma, keď ste ten môj laický prepočet, a ja som predoslal, že je to úplne laický jednoduchý prepočet, svojím spôsobom oprávnene kritizovali, že je to nekompetentná matematika. Ak som teda ja prezentoval, že tie dopady, na základe ktorých štátny rozpočet získal naviac prostriedky vo výške 25 mld. Sk, jednoducho treba vydeliť počtom obyvateľov a vyjde nám nejaké relevantné číslo, ja rešpektujem, že je to veľmi nekvalifikované, ale nemyslím si, že ten konečný prepočet bude ďaleko od toho čísla, ktoré by vyšlo takýmto prepočtom. To, že ste teda to kritizovali ako neodborné, to beriem v plnom rozsahu, ale politika má, samozrejme, aj tie hranice zjednodušeného videnia ekonomiky. Ale jedna vec ma tam naozaj mimoriadne prekvapila pri tom vašom konštatovaní. Vy ste jednoducho skonštatovali, že to, čo vieme získať úsporou v štátnom rozpočte a vo väzbe s výdavkami, a to, čo vieme získať ako dodatočné príjmy napr. vo väzbe s daňou z pridanej hodnoty, o ktorej teraz hovoríme, sa jednoducho nedá sčítavať. Pán minister, hádam to nechcete odčítavať. To je 25-miliardový dopad, ktorý sa skladá z príjmovej a výdavkovej časti. A jednoducho je to 25 mld. a s touto čiastkou sa naozaj pri tých prepočtoch relevantne dá kalkulovať. Takže, dámy a páni, záverečné konštatovanie. Ten návrh som teda formuloval, že žiadam, aby bolo rokovanie o tomto bode programu prerušené s tým dôvetkom, že vláda predloží dôkladnú dopadovú analýzu, predovšetkým teda na tie skupiny, o ktorých som hovoril. To je môj návrh. V rámci konštatovania je to dopad na najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva Slovenskej republiky, je to dopad na najťažšie skúšajúci rezort alebo oblasť podnikania, pôdohospodárstvo. Ak je zásadnou prioritou, aby vláda získala 5 mld. alebo 6 mld. Sk v tejto položke, potom len musím konštatovať, že je mi to ľúto a nie je to prezieravý ekonomický postup, tak ako sa to vláda snažila prezentovať vo svojom programovom vyhlásení. Ďakujem pekne za pozornosť. |
5,077 | 2,002 | HZDS | Miroslav Maxon | Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, tak trochu je to aj pre mňa historická chvíľa, lebo po prvýkrát za dosť dlhé obdobie, čo pôsobím v Národnej rade Slovenskej republiky, mám česť vystúpiť, keď rokovanie snemovne vedie dáma. Asi sa všetci zhodneme na tom, že je to celkom príjemné a možnože pre budúcnosť by to mal byť politický záväzok, aby tých dám v Národnej rade Slovenskej republiky bolo podstatne viac. (Potlesk.) Dovoľte mi, aby som sa vyjadril niekoľkými vetami k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Inšpirujúcou bola pre mňa tretia časť tohto dokumentu, kde vláda Slovenskej republiky pozýva všetkých, ktorí majú záujem na modernej občianskej spoločnosti, ktorí majú záujem o efektívnejší štát, k spolupráci a vláda má ambíciu takýmto spôsobom osloviť občanov Slovenskej republiky. Ja som túto tretiu časť spomenul predovšetkým preto, že toto pozvanie vláda v tomto období nerealizuje celkom najšťastnejším spôsobom – 22 novelami zákonov, ktoré sa týkajú predovšetkým ekonomickej a sociálnej situácie občanov Slovenskej republiky, nie je celkom vhodným prejavom realizácie pozvania občanov na budovanie lepšieho a ekonomicky prosperujúcejšieho Slovenska, ale predovšetkým vo väzbe na životnú úroveň občanov a ich sociálne postavenie. Dovoľte mi však, aby som sa vecne vyjadril veľmi stručne k dvom oblastiam, k ekonomickej politike, o ktorej vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení hovorí a, prirodzene, o časti poľnohospodárstva alebo poľnohospodárska politika. V tej oblasti makroekonomiky a verejných financií ma mimoriadne zaujala tá pasáž, kde sa vláda zaväzuje v úzkej spolupráci s Národnou bankou Slovenska pripraviť stratégiu nevyhnutných krokov vedúcich k dosiahnutiu cieľa, aby Slovenská republika splnila podmienky na vstup do Európskej menovej únie do roku 2006. Toto konštatovanie ma zaujalo pre dve veci. Pre obsah tohto konštatovania a kuriózne aj preto, že je to jedno z troch alebo štyroch čísiel, ktoré sa v programovom vyhlásení vlády vyskytujú, a definuje sa tam rok 2006 ako rok možnosti pripravenosti Slovenska na vstup do Európskej menovej únie. Je to naozaj mimoriadne ambiciózny plán a podľa môjho názoru však nereálny. Do tejto chvíle sme teda nemali celkom relevantne vysvetlené, či je ambícia v tom roku 2006 do Európskej menovej únie vstúpiť alebo deklarovať pripravenosť Slovenskej republiky, lebo medzi týmito dvoma pojmami je mimoriadne veľký rozdiel. Ja to jednoducho pripomínam preto, že ak si zoberieme súčasný stav Európskej menovej únie a podrobíme dôkladnej analýze predovšetkým krajiny, ktoré sú ekonomicky, hospodársky a sociálne na tom horšie ako vyspelé krajiny Európskej únie, tak tým, že do Európskej menovej únie vstúpili, tak tú takpovediac vlastnú biedu zakonzervovali. Jednoznačne tie roky alebo to obdobie, nie roky, ale to obdobie uplatňovania jednotnej európskej meny toto moje konštatovanie potvrdzuje. Z toho pohľadu teda túto ambíciu vlády hodnotím ako príliš odvážnu a za istých okolností aj Slovensku škodiacu. V tých ekonomických oblastiach ma zaujalo mnoho vecí predovšetkým preto, že som si spravil istú analýzu programového vyhlásenia vlády, ktorej predsedom bol ten istý pán, pán Mikuláš Dzurinda, v roku 1998, a píše sa rok 2002, a mnohé veci, ku ktorým ste sa v roku 1998, mnohé veci sa v programových cieľoch vlády Slovenskej republiky opakujú. Ja to budem, možno teda na niektoré tie veci poukážem. Za vhodné považujem, že vláda Slovenskej republiky má ambíciu predložiť nový zákon o rozpočtových pravidlách a pravidlách rozpočtového hospodárenia územnej samosprávy. Je medzi odborníkmi jednoznačne konštatované, že v mnohých oblastiach zákon č. 303 o rozpočtových pravidlách je prekonaný a že nutne musí mať vláda takúto ambíciu, aby pripravila novú právnu normu v oblasti rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky z hľadiska vládneho sektora, ale teda aj v oblasti samosprávy. Nakoniec veľmi rukolapne sa to premietlo teraz, tie nedostatky sa premietli pri presune kompetencií na mestá a obce. Doprial by som každému z vás, keby ste sa mohli zúčastniť toho nekonečného a dosiaľ nevysvetleného chaosu pri decentralizačných dotáciách, kde mestá a obce preberajú kompetencie v oblasti školstva, v oblasti zdravotníctva, v oblasti sociálnej politiky. Ja som vo svojom vystúpení už poukázal na niektoré nedostatky, ktoré s tým súvisia, a tá situácia je naďalej mimoriadne zložitá a mimoriadne vážna. O tom však budeme hovoriť podstatne podrobnejšie pri návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003. Pri tej ambícii vlády pripraviť novú právnu normu o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky aj vo väzbe na samosprávy by som si dovolil, pán podpredseda vlády a pán minister financií, trošku vás podpichnúť v tom zmysle, že pozorne som sledoval vašu mediálnu reťaz v nedeľu a vy ste sa v jednom svojom vystúpení zmienili, že v tom novom zákone o rozpočtových pravidlách bude jasne definovaný aj rozpočtový postup samosprávy a že v novom zákone bude explicitne uvedené, že samosprávy zo zákona musia oblasť bežných výdavkov rozpočtovať vyrovnane. No chcel by som vás, pán minister, upozorniť, že tento princíp už platí na Slovensku rok a pol, že rozpočet miest a obcí v oblasti bežných výdavkov zo zákona musí byť vyrovnaný. Toto pravidlo bolo uplatnené pri poslednej novele a myslím si, že správne. Ak som teda upozornil na niektoré veci, ktoré sa v programovom vyhlásení vlády opakujú z roku 1998, tak úplne takým explicitným výkričníkom je konštatovanie, že s cieľom zefektívnenia správy rozpočtových prostriedkov a správy finančných prostriedkov štátu vláda uskutoční kroky na urýchlené dobudovanie systému štátnej pokladnice. Nuž urýchlene ste ju budovali 4 roky, tak dúfam, že už v týchto ďalších 4 rokoch ten postup naozaj nadobudne reálne kontúry. Nakoniec zákon o štátnej pokladnici je schválený, je realitou, spoločne sme všetci sledovali tie „srandičky“, ktoré sa diali okolo tendra na výber dodávateľa hardvéru a softvéru, je to, samozrejme, lukratívna zákazka, majúca hodnotu 1 mld. Sk, ale možnože to nie je teraz predmetom tejto diskusie, ale naozaj je fascinujúce, že ste pred 4 rokmi presne takýto istý záväzok na seba zobrali a bez akéhokoľvek zdôvodnenia tu opäť uvediete v programovom vyhlásení vlády, že uskutočníte kroky na urýchlené dobudovanie systému štátnej pokladnice. Minimálne v tejto oblasti by bolo korektné povedať, legislatíva je pripravená, inštitucionálne sme pripravení, zákon by mal byť účinný od 1. 1. 2003, s najväčšou pravdepodobnosťou zákon nebude možné v reálnej praxi aplikovať. Ale minimálne sa od vás očakávalo, že dáte konkrétny termín, kedy princíp štátnej pokladnice na Slovensku bude fungovať. Nehovoriac o tom, že v celom legislatívnom procese a predovšetkým v dôvodovej správe sa veľmi jasne a zrozumiteľne uvádzalo, koľko prostriedkov štátneho rozpočtu sa aplikovaným systémom uvedenia štátnej pokladnice do reálnej praxe dá ročne ušetriť. Takže ja vás z tohto miesta vyzývam, aby ste pri návrhu zákona o štátnom rozpočte, prosím, informovali Národnú radu Slovenskej republiky, kedy inštitút štátnej pokladnice bude fungovať. Analogicky toto moje konštatovanie sa týka aj konštatovania, že vláda pripraví stratégiu riadenia štátneho dlhu, ktorej realizáciou bude zníženie nákladov štátneho rozpočtu. Nuž veľmi dobre vedia odborníci, že aj túto oblasť čiastočne rieši zákon o štátnej pokladnici. Stratégia riadenia štátneho dlhu schválením zákona mala byť samozrejme pripravená a podľa tejto stratégie už sa malo v plnom rozsahu postupovať. V oblasti daní a odvodov už som konštatoval, že vláda predkladá programové vyhlásenie, ktoré je rozporom skutkov, ktoré sa týkajú predovšetkým tých 22 zákonov, ktoré boli v skrátenom legislatívnom konaní. Vláda sa zaväzuje pri realizácii ešte iných inštrumentov v oblasti správy daní a inštrumentov hospodárskej politiky znižovať daňové zaťaženie občanov predovšetkým v oblasti priamych daní a tento záväzok jednoducho v programovom vyhlásení je, ale to, čo sme teda v prvom čítaní schválili v Národnej rade Slovenskej republiky, je v príkrom rozpore s tým, k čomu sa vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení zaväzuje. Považujem za správne, ale opäť by si to asi vyžadovalo bližšiu informovanosť poslancov, že ako chce vláda postupovať predovšetkým v oblasti zamedzenia daňových únikov, najmä v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane z liehu. Veľmi dobre asi viacerí viete, že daňové nedoplatky Slovenskej republiky, ktoré spravuje alebo ktoré sú pod gesciou Ústredného daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici, sa za ostatné obdobie významným spôsobom zvýšili a v oblasti zamedzenia únikov spotrebnej dane, predovšetkým spotrebnej dane z liehu, vláda aktívne nič nespravila. Existujú naozaj veľmi špecifické a podľa môjho názoru presné analýzy, ako postupuje vývoj inkasa spotrebnej dane z liehu, a naozaj by si to vyžadovalo nielen proklamáciu v programovom vyhlásení vlády, ale aj reálne kroky. Myslím si, že v oblasti dobudovania a prepojenia slovenských informačných systémov v oblasti správy daní a ciel so systémami používanými v Európskej únii, ako vláda vo svojom programovom vyhlásení konštatuje a zaväzuje sa k tomu, by si žiadalo naozaj doplniť a veľmi dôrazne žiadam, aby ste o tomto probléme diskutovali, že nepochybne oblasť informačných systémov v oblasti správy daní aj v oblasti ciel musí byť navzájom prepojený. Ak však nebude tento systém prepojený na systém zdravotného poistenia, na systém dôchodkového zabezpečenia a systém sociálneho zabezpečenia, tak budeme len na pol ceste. Existoval istý projekt, ktorý sa mal realizovať v spolupráci vtedy so sociálnym fondom Európskej únie, kde nám teda ponúkali nielen finančnú pomoc, ale aj organizačno-technickú pomoc a odbornú pomoc, a myslím si, že vláda by mala mať ambície, aby oblasť správy ciel, aby oblasť správy daní a tých záležitostí, ktoré sa týkajú zdravotného, sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, boli kompatibilne prepojené. Ak by takýto systém na Slovensku fungoval, tak nemáme |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.