Unique_ID stringlengths 8 8 | Year int64 2.01k 2.01k | Party stringclasses 7 values | Name stringlengths 10 24 | Transcript_chunks stringlengths 294 11.1k |
|---|---|---|---|---|
ID_13547 | 2,011 | SMER | Igor Choma | Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som krátko zmienil alebo povedal svoj názor na to, čo bolo povedané tu. Myslím si, že všetci dobre vieme, aká je dnes situácia vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, a musím opäť skonštatovať, že výstavba diaľnic a rýchlostných ciest je takmer úplne zastavená. Úplne. O význame diaľnic ako takých, dámy a páni, sme už v tomto parlamente povedali dosť. Všetci poslanci, myslím si, že chápu, o čom sú diaľnice a rýchlostné cesty, a myslím si, že veľmi dobre chápu aj ich nesmierne dôležitý význam pre makroekonomiku Slovenska, pre bezpečnosť na cestách, pre presun tovarov, služieb, pre služby občanom a tak ďalej a tak ďalej. Rozumiem, o čom tu hovoríte. A ja chápem a nijakým spôsobom nejdem komentovať výrok Ústavného súdu, ktorý rozhodol tak, ako rozhodol. Ale v takom prípade, pokiaľ teraz chcete do zákona, alebo zo zákona vytiahnuť tie veci, ktoré sú akoby teda protiústavné, bolo by korektné z vašej strany, keby ste zastavili všetky konania, ktoré sa konajú na základe tohto zákona, všetky stavebné povolenia, všetky územné rozhodnutia, dve stavby, ktoré ste teraz otvorili v tomto období už po podaní na Ústavný súd alebo po rozhodnutí Ústavného súdu. Takže z tohto pohľadu by som považoval za korektné a normálne a rešpektujúce rozhodnutie Ústavného súdu, ak - ešte raz opakujem - zastavíte alebo zrušíte všetky územné rozhodnutia a stavebné rozhodnutia, stavebné povolenia, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom. Toto by som považoval, dámy a páni, v tomto prípade z vašej strany za korektné. Myslím si, že vás to nebude nijakým spôsobom trápiť, že zastavíte a znovu obnovíte všetky konania, ktoré sa rozbehnú a budú trvať 2, 3, 4 roky, pretože to, čo robíte s diaľnicami, naozaj len potvrdzuje to, že nebudete mať s tým žiadny problém. Mrzí ma, že naozaj výstavba diaľnic a rýchlostných ciest sa absolútne zastavila, navyše neponúkli ste žiadne náhradné riešenie. Nič. Povedali ste, že PPP projekty nie, povedali ste, že eurofondy áno, ale stav je dnes ku dnešnému dňu taký, že sa naozaj nerobí nič. Poslanecký prieskum, ktorý prebehol v minulom týždni na ministerstve dopravy, potvrdil nielen moje obavy o to, že fondy nebudú môcť byť dočerpané, teda fondy, ktoré sa týkajú predovšetkým prioritnej osi 2 a 5 z Operačného programu Doprava, ktoré sa týkajú diaľnic a rýchlostných ciest predovšetkým, ale potvrdili sa aj obavy Európskej komisie, potvrdili sa obavy poradcu Jaspers, ktorý je poradcom Európskej komisie, ktorý svoje obavy jasne a zreteľne vyjadril i na poslednom monitorovacom výbore, ktorý bol pred dvoma týždňami v Tatrách. Dámy a páni, prieskum na ministerstve dopravy potvrdil, že ministerstvo nemá pripravené ani len zásobník projektov. Nehovoriac o tom, že zásobník, ak už bude mať zásobník projektov pripravený, nemá pripravenú ani jedinú novú žiadosť. Nemá podanú jedinú novú žiadosť v Európskej komisii o čerpanie nenávratných finančných prostriedkov. A je polovica roku 2011. Dámy a páni, my sme v roku 2009 mali pripravený veľmi podrobný scenár s absolútne korektným čerpaním týchto fondov so spracovaním žiadosti s cash flowom tak, ako mali byť fondy čerpané, aby sme ich vedeli stihnúť vyčerpať do polovice roku 2015. Keďže prešiel rok a neudialo sa nič, naopak, pozrušovali sa tendre, bolo povedané, že budeme realokovať zdroje, že budeme premiestňovať jednu stavbu z jedného balíka do druhého balíka, že budeme naozaj využívať len zdroje Európskej únie, potvrdilo sa, že nič takéto sa nedeje, aj z pohľadu Slovenskej republiky prídeme naozaj veľmi skrátka. Takže, dámy a páni, ešte len úplne na záver, aj pri zákone, ktorý bol schválený minulou vládou a ktorý veľmi výrazne pomohol výstavbe diaľnic na Slovensku, musím povedať, že zhruba pol percenta ľudí sa mohlo dotknúť akýsi pocit vyvlastnenia ešte teda pri vydaní stavebného povolenia, nie pri kolaudácii. Chcem ale zdôrazniť, že oproti pol percentu ľudí, z ktorých väčšinu tvorili špekulanti, to tiež treba povedať, pretože osobné skúsenosti naozaj s tým mám, z toho 99,5 % ľudí, ktorí s radosťou vítali vykupovanie pozemkov pod diaľnicami, pretože sa konečne dostali k nejakej korune, ktorú by bez diaľnic nikdy, nikdy nedostali. Takže veľmi ma mrzí, že sa niečo takéto udialo, ešte raz zopakujem, že akceptujem absolútne rozhodnutie Ústavného súdu, nedá sa nič robiť, ale apelujem na vás, aby ste, ak teda tento zákon bol protiústavný, stiahli všetky konania a obnovili všetky konania podľa nového a čistého zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.) |
ID_13531 | 2,011 | SMER | Miroslav Číž | na národ a rešpektovanie aj národných záujmov, ktoré tu sú, ale v rámci intencií akéhosi aj spoločne sformulovaného cieľa, ku ktorému sa snažíme teda nejakým spôsobom dopracovať. V týchto kontextoch, čo toto znamená a, samozrejme, potom ďalšia otázka tu je, do akej miery je toto nebezpečné pre Slovensko reálne? Čo to asi môže spôsobiť, tento spôsob videnia, ako bude asi vyzerať ďalších vývoj a v rámci tohto, samozrejme, existujú rôzne názory od radikálnych, ktorí to vnímajú ako akútne a zásadné nebezpečie, až po tých, ktorí vlastne zásadným spôsobom zľahčujú tento rozmer. Pán minister nám rozprával, že on sa ničoho nebojí atď. Vážené kolegyne, kolegovia, jeden z takých momentov, ktoré sa mne zdajú dôležité, keď si vnímam, ako Európa rieši problémy, ako asi Európa môže tento problém vnímať, aké sú jeho kontexty, čo môže vnímať ako ohrozenie a podobne, tak tam som zatiaľ, keď som sa veľmi intenzívne s týmito vecami zaoberal, tak som zistil predovšetkým, že Európa veci vníma asi tak. Pre Kristove rany, nebudeme predsa riešiť otázku konfliktov medzi jednotlivými členskými štátmi! Samozrejme, tie základné princípy musia existovať, ale je to pre nás veľmi nepríjemné a Európa urobí všetko preto, aby sa do týchto vecí akože miešať nemusela. Zásadným spôsobom, ktorý tu je, že platí, pokiaľ nie je žalobca, tak vlastne problém ani neexistuje. A keď existuje, tak potom iba na základe toho vnímania toho európskeho, kde aj potom, keď pozeráme, ako sa stavia k tomuto Európa, vidíme, že častokrát, ak niečo kritizuje, a zásadným a veľmi vážnym spôsobom, nie vždy to smeruje k postaveniu Slovenska k otázkam dvojitého občianstva, o ktorom hovoríme. Zásadný problém v tomto smere totiž je, že ak Slovensko cíti ohrozenie alebo ak Slovensko cíti, že tu dochádza k dramatickému obráteniu hodnôt, ktoré sa stávajú súčasťou oficiálnej politiky susedného štátu, je našou psou povinnosť na to Európu upozorniť. To hovorím dokonca z hodnotového hľadiska, nie z hľadiska našich záujmov. Akékoľvek zľahčovanie a dokonca ľudia, ktorí strávili svoj politický život na tom, že v čase delenia Česko-Slovenska, kde nepochybne tie rezíduá sú dodnes, ktorí ale žili od rána do večera s občianskym princípom, a akýkoľvek náznak čoho to, tzv. národniarstva, bol okamžite označený za vyhranene nacionalistický postoj, prudko zmenili svoje názory a dneska zrazu otázku rešpektovania výrazne nacionalistických tendencií považujú za úplne samozrejmé a opäť akýkoľvek náznak obrany voči tomu považujú za slovenský nacionalizmus. Je naozaj Slovensko útočníkom v tomto zmysle? Sú na Slovensku aktivity, vážené kolegyne, kolegovia, ktoré by vyvolali oprávnenie nášho susedného Maďarska znepokojiť sa situáciou na Slovensku? Vážené kolegyne, kolegovia, otázka ďalej, otázka trianonskej traumy. Je otázka trianonskej traumy niečím, čo by mohlo mať vnútornú dynamiku, raz vytvára menšie nebezpečenstvo ohrozenia, raz možno vytvára väčšie. Nepochybne, že áno. Tie znepokojenia možno dokumentovať na tisíckach príkladov. Môžem vám citovať z článku Die Presse, ak by to niekoho zaujímalo, môžem to urobiť len veľmi krátko. V Rakúsku teda, čo sa na túto tému píše. Komentátorka Sibyl Harman """"""""""""""""Retroalarm sa ozýva"""""""""""""""": """"""""""""""""Maďari sa s pôžitkom babrú v minulosti, takže pozor. A to ešte nie je dôležité. Slovo Trianon je dneska v Maďarsku, teda v HU, všade. A aj malé dieťa v HU vie, v akom význame. Vyblednutý sen o niekdajšej veľkosti krajiny spojený s pocitom hanby a poníženia. To by už na retropohľad úplne stačilo, to však nie je všetko,"""""""""""""""" píše ďalej. """"""""""""""""Na čestných miestach pre poslancov hneď pri kreslách poslancov radikálneho JOBBIK-u sedia zástupcovia Maďarov zo susedných krajín: z Rumunska, Srbska, Slovenska. Sedia tam úplne samozrejme, ako keby sa Maďarsko v priebehu noci zväčšilo o niekoľko stovák štvorcových kilometrov. Ako keby títo predstavitelia boli úplne normálnymi poslancami maďarského parlamentu, akoby k nemu patrili. Budeme a predseda parlamentu potvrdil, že to je len začiatok. Odteraz budú používaní vždy. Budeme pracovať v prospech národnej jednoty a preberieme zodpovednosť za 15 mil. Maďarov."""""""""""""""" Pritom všetci vieme, Maďarsko má obyvateľov 10 mil. Záver článku: """"""""""""""""Nemožno sa zbaviť dojmu, že tu niekto chce niečo získať späť. Tu niekto premýšľa o odplate. My však vieme, že čím hlasnejšie a zanietenejšie mocipáni hovoria o minulosti, o Trianone, o Versailles, o Amsfelde, o to viac musíme byť na pozore, pretože neskôr sa môže stať súčasnosť nebezpečná."""""""""""""""" Aké ohrozenia z Trianonu pre Rakúsko? Prečo takéto silné slová? Ale ako je to vo vzťahu k Slovensku? Vážené kolegyne, kolegovia, to znamená, zbytočne bijú v Rakúsku na poplach a je ten komentár nacionalistický? Alebo čo to vlastne je? Aká je situácia na Slovensku? Skúsme sa pozrieť do našich novín, ako naše médiá v rámci verejnej služby sprostredkovávajú túto situáciu občanom. Do akej miery majú pravdivé, komplexné, dostatočne široké podklady. Aby si mohli vybrať, aby mohli vnímať. Čo vedia o politickej diskusii v Maďarsku na túto tému asi, aby sme odhadli intenzitu toho, či naozaj to nebezpečenstvo pre nás je, alebo to nebezpečenstvo nie je. Môžem opäť zacitovať z mnohých dokumentov, ale zatiaľ nebudem. Skúsim niečo iné. V ústave, o ktorej už ako tak vlastne celé politické spektrum bolo schopné formulovať stanovisko typu, že áno, ten Orbán to naozaj je nadštandardné, toto jednoducho už nie je ono, niečo urobiť musíme. Obávam sa, že toto je zatiaľ posledné štádium toho, čo sme urobili, a vychádzam aj z toho, čo nám povedal na túto tému pán minister. Ak sa vrátim k tej diskusii o Európe, poviem, že Európa v konflikte medzi dvomi členskými štátmi bude predovšetkým vnímať, či je, alebo nie je žalobca. Je žalobca, bude sa zaoberať, nie je žalobca, zaoberať sa nebude. Čo v tomto smere robíme my? Pri dramatických nižších ohrozeniach národnoštátnych záujmov krajiny, dramatických nižších a už vôbec sa nemusia dotýkať tak zásadných otázok, ako je suverenita štátu a jednoducho rešpektovanie zásady organizácie obyvateľstva podľa územia, tak takýto najmenší možný atak v tomto prostredí môže pôsobiť zásadným spôsobom a môže nás nejakým spôsobom ohroziť. Čo robí v danom prípade naše ministerstvo a pán minister? Veď demonštruje, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú vynikajúce. Stretáva sa s ním, chodí behávať maratóny do Budapešti, vysvetľuje nám všetkým tu, že teda otvára most atď. Čo je mimochodom nepochybne pozitívne. Nikto z nás nikdy zo SMER-u sa nestaval k tomu, že by sme akýmkoľvek spôsobom obmedzovali spoluprácu s Maďarskom. Naopak, sme hlboko za to, aby sa rozširovala. Môže jednoznačne obohacovať obidva naše národy, akékoľvek konflikty odoberajú energiu, zneisťujú vzťahy medzi ľuďmi a neprinášajú nič pozitívne. Ale zásadným spôsobom musíme zareagovať, pokiaľ je tu ohrozenie a pokiaľ je to čosi, čo aj v budúcnosti v prípadných konfliktných aj iných rizikových situáciách môže spôsobiť zásadné pohyby a otrasy v našom priestore. Veď predsa politológia pracuje s pojmami, ako je destabilizácia priestoru. Je priestor, nebude destabilizovaný, ak tu budú vznikať a nejakým spôsobom eskalovať národnostné konflikty? A čo k nim vedie? Nepochybne, že diskusie na Slovensku o národnostných otázkach boli vždycky determinované tým, že jedna časť našej verejnosti veľmi silne vnímala práve túto posttrianonskú traumu a častokrát vnímala, že kroky aj snahy našej menšiny, ktoré, samozrejme, častokrát nešli v pozícii rokovania, ale pozícii tlaku, ktorý sa v Maďarsku tak veľmi oceňuje, obrovského prenášania problémov permanentne do prostredia Európskej únie, medzinárodných organizácií a okamžite so zásadnými obžalobami. Vážené kolegyne, kolegovia, môže tu niekto vážne poprieť, že politika Maďarska - samozrejme, v rôznej intenzite počas doterajšieho vývoja - nebola aj politikou permanentnej diskreditácie Slovenskej republiky? Za akým cieľom? Vážené kolegyne, kolegovia, máme zmluvu medzi našimi štátmi, ktorá mala vyriešiť problémy, dokonca začali vznikať diskusie o tom, aby zasadli politické reprezentácie, aby sme sa začali baviť o akomsi zmierení. Do akej miery tam bol ale malý cirkus a divadlo pre Európu, aby sa ukázalo, že predsa my nie sme proti zmiereniu atď., ale teda ten rasizmus a to hrozné Slovensko, ktoré tu je, jednoducho znemožňuje a musíme hľadať iné formy na to, aby sme obránili našich občanov. Úplne logická stratégia pre ľudí, ktorí naozaj to veľké Maďarsko a jeho reštauráciu považujú za vlastnú. Medzitým, samozrejme, tá intenzita tých polôh môže byť rôzna a, samozrejme, niekde sú dobré úmysly a niekde dobré úmysly nie sú. Ale prečo by Slovensko organizovalo a vyrábalo akýkoľvek konflikt s Maďarskom? Načo by nám bol? My potrebujeme pokoj, potrebujeme normálny priestor pre spoluprácu a užívať práve možné plody spolupráce. To je pre obidva národy zásadným spôsobom potrebné. Ale Slovensko nie je ten, ktorý je agresorom, Slovensko je predmetom agresie v tomto smere. Vážené kolegyne, kolegovia, zas, pokiaľ boli socialisti alebo iné typy vlád, Maďarsko sa zaoberalo inými problémami a nebol nositeľ opäť zásadným spôsobom reštaurovania maďarského Trianonu. Čo sa začalo diať ale po nástupe vlády Viktora Orbána? Čo sa, akým spôsobom vlastne vznikol zákon o dvojitom občianstve? To tu nikto poriadnym spôsobom neanalyzoval. Viete, že vznikol vtedy, keď ešte nebola konštituovaná vláda v Maďarsku, keď bol predložený iba ako poslanecký návrh. Ešte až do konca jeho prijímania nebola konštituovaná vláda. No prečo? Lebo týmto spôsobom pre prípad, že by sme atakovali medzinárodnú našu zmluvu s Maďarskom o dobrej susedskej spolupráci, kde, samozrejme, 90 % úloh, ktoré tam sú, sú určené pre výkonné orgány. Vláda dá kedykoľvek ruky, ale čo? Veď neexistovala žiadna. Veď dvojité občianstvo, to dvojité občianstvo, veď to prijali poslanci a my sme teraz už len teda nositeľmi |
ID_13619 | 2,011 | SMER | Marian Záhumenský | ... pre genetiku zvierat (ISAC) a taktiež v roku 1996 sa zapojili do medzinárodného hodnotenia laboratórií na rozbor mlieka CECA-LAIT. Ak zrušíme plemenárske služby Slovenskej republiky a tieto certifikáty automaticky neprejdú na nástupcu, to znamená Centrum výskumu živočíšnej výroby, a Slovensko bude musieť znovu požiadať o certifikáciu, nastane tam určité vákuum neuznávania výsledkov. A budú sa musieť tak vynaložiť nemalé finančné prostriedky na to, aby sme certifikáty znovu obhájili a získali. Z členstva v týchto organizáciách vyplýva, že pre Slovensko aj záväzky, pokiaľ sa nechceme vrátiť v oblasti plemenárstva na začiatok a patriť medzi rozvojové krajiny, bude potrebné naďalej plniť. Významné postavenie Plemenárskych služieb Slovenskej republiky, štátny podnik, v medzinárodnej oblasti je deklarované aj tým, že za posledné tri roky sme získali od organizácie ICAR ako jedna z mála krajín na svete štyri certifikáty kvality, a to za mliekovú kontrolu úžitkovosti, mäsovú kontrolu úžitkovosti, kontrolu úžitkovosti mlieka oviec a laboratórium genetiky. Získanie takéhoto ocenenia potvrdzuje poskytovanie objektívnych a kvalitných služieb našich chovateľov. Dnes nám daný stav chovateľsky najvyspelejšie krajiny sveta závidia. Úroveň kontroly úžitkovosti týmto radí Slovensko medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Pozrime sa, aké sú možné riziká z takejto transformácie Plemenárskych služieb. Plemenárske služby v podstate vykonávajú dve základné činnosti. Jedna z nich sa týka centrálneho registra zvierat, kde sa uvažuje, že sa presunie táto činnosť na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. V podstate dá sa s tým súhlasiť, je to politické rozhodnutie. Ak takéto rozhodnutie je, nie je s tým problém. Problém ale je s presunom kontroly úžitkovosti na ústav, ktorý s tým nemá absolútne žiadne skúsenosti a žiadne predpoklady na to, aby takúto činnosť mohol vykonávať. A problém je aj, že to neprináša ani ekonomické zhodnotenie, prináša to dokonca stratu aj v oblasti odstupného pre zamestnancov, pričom všetci budú musieť byť prepustení k určitému dátumu. A potom zostáva otázka, čo je príčina toho, že sa takto rýchlo pripraví novela, tak rozsiahla novela, ktorá je rozsiahlejšia, ako by bol nový zákon, a čo sú vlastne dôvody toho, pretože takýmto expresným tempom v skrátenom konaní sa skráti medzirezortné pripomienkové konanie. Ja som nezaregistroval žiadny taký nejaký moment, ktorý by nás nútil k takémuto konaniu. Zánikom štátneho podniku Plemenárske služby by vznikli problémy v oblastiach ako strata samostatnosti a nestrannosti kontroly, vo svete je obvyklé, že kontrolu úžitkovosti vykonávajú organizácie, ktoré nemajú inú činnosť, nie sú to ani veterinári, ani výskumné ústavy, kontrola úžitkovosti a dedičnosti hospodárskych zvierat, zásadné ohrozenie a znefunkčnenie manažérskej práce takmer 1 400 chovateľov hospodárskych zvierat na Slovensku, nefunkčnosť napĺňania dát z oblasti kontroly úžitkovosti do plemenných kníh chovateľských zväzov, aj pokiaľ ide o šesť ďalších organizácií, ktorých existencia by bola ohrozená, ohrozené národné a medzinárodné genetické hodnotenia zvierat, využívanie výsledkov kontroly úžitkovosti veterinárnymi lekármi, výživárskymi firmami pre prospech chovateľa, dáta poskytované inseminačným spoločnostiam, efektívne spracovanie výsledkov na jednom mieste, stratenie nezávislosti a objektivity pre získanie a spracovanie dát u zhruba 1200 chovateľov, stratenie ekonomickej efektívnosti a zvýšenie nákladov pre rozpočtové alebo príspevkové organizácie, náväznosť prác vedy a výskumu na výsledky kontrol úžitkovosti a dedičnosti a ich výstupy následne poskytované chovateľom a v neposlednom rade liberalizovanie trhu a otvorenie trhu s genetickým materiálom s inseminačnými dávkami a embryami pre celý svet. Je všeobecne známe, že aj taká vyspelá krajina, ako je Nemecko, si svojím spôsobom chráni svoj vnútorný trh, aby nemohol kdekto predávať na tomto trhu inseminačné dávky. V krátkosti to vysvetlím. V súčasne platnom znení zákona je uvedená podmienka, že ten, kto chce predávať na Slovensku inseminačné dávky a embryá, musí zároveň aj vykonávať šľachtenie a prevádzkovať šľachtiteľskú stanicu. Na Slovensku máme dve slovenské šľachtiteľské stanice, ktoré vykonávajú šľachtenie hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Ak podľa návrhu zákona vypadne táto podmienka, že ten, kto chce predávať na slovenskom trhu inseminačné dávky, nemusí prevádzkovať šľachtiteľskú stanicu, tak medzinárodné, veľké nadnárodné firmy zlikvidujú slovenských distributérov. A tu nelobujem za slovenských distributérov, ale za slovenských poľnohospodárov a najmä chovateľov, pretože tým, že je brána na slovenský trh svojím spôsobom privretá, tak všetky svetové spoločnosti musia ísť na slovenský trh cez tieto dve brány. A keďže musia ísť cez tieto dve brány, tak je možné vyjednať nižšie ceny za ponúkanú genetiku. Skutočnosť je tá, že na Slovensku sa ponúkajú inseminačné dávky o 30 % lacnejšie ako v Českej republike. V Českej republike je tento trh liberalizovaný. Nastúpili tam veľké spoločnosti, najmä holandská spoločnosť Holland Genetics, dneska CRV. A tie isté dávky od amerických producentov alebo holandských producentov sú o 30 % pre chovateľov drahšie ako pre našich chovateľov. Ak otvoríme tento trh, poškodíme slovenských chovateľov, poškodíme ich záujmy a zhoršíme ekonomiku aj tak slabých výsledkov najmä v oblasti chovu hovädzieho dobytka. Aké sú s tým spojené náklady. Sú na úrovni národnej tri akreditácie, medzinárodnej štyri certifikáty kvality. Úrovne prinesú výrazné ekonomické zaťaženie. Celkovo ide asi o 13 000 až 14 000 eur. Z časového hľadiska predstavujú straty akreditácií minimálne šesťmesačné obdobie. Softvér Plemenárskych služieb využíva v rámci pomoci Ministerstva financií Slovenskej republiky zvýhodnenú zmluvu s Microsoftom, dochádza tak k úspore asi 260 000 eur bez DPH. V prípade ich prechodu na príspevkovú organizáciu, zaťaženie rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja príspevok by musel byť na úrovni minimálne 50 %, to znamená navýšenie zo súčasne uvažovaných 1,2 mil. eur asi na 2 mil. čiže nárast asi o 800 000 eur. Pri hromadnom prepúšťaní zamestnancov aktuálne sa tam uvažuje o 100 a viac zamestnancoch. Potom je potrebné počítať so sumou odstupného na úrovni 270 000 eur v prípade trojmesačného odstupného. A ak sa bude vychádzať zo súčasnej platnej kolektívnej zmluvy, kde je zakomponované šesťmesačné odstupné, ide o 540 000 eur. Otázka potom stojí, kde je motív takéhoto konania, pokiaľ to neprináša ani úsporu, naopak, to ešte zhoršuje verejné financie v štátnom rozpočte. Uvažuje sa pravdepodobne, že centrálna evidencia bude na Plemenárskych službách do 30. septembra, keďže zmluva podpísaná s ministerstvom pôdohospodárstva je do tohto termínu a pravdepodobne 20 alebo x ľudí odíde s odstupným, ktorí sa na druhý deň zamestnajú v Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. To znamená, že vyplatíme im odstupné, keďže zákon neumožňuje, aby prešli bez odstupného do ďalšej štátnej alebo príspevkovej a rozpočtovej organizácii, tak celé to odstupné je vlastne strata, ktorá je s tým spojená. A títo zamestnanci budú musieť prejsť výberovým konaním. To znamená, že možno tam budú prijatí tí zamestnanci, možno tam budú prijatí iní zamestnanci. Ale neviem, či na slovenskom trhu je dosť ľudí, ktorí sú schopní odborne zastrešiť centrálny register hospodárskych zvierat tak, aby tam nenastal chaos, keďže v centrálnom registri je zaregistrovaných viac ako 31 000 fariem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) |
ID_13395 | 2,011 | SNS | Anna Belousovová | vyzerať obraz, dnes povedané, Slovensko deň """"""""""""""""po"""""""""""""""". Ja nemyslím presne deň """"""""""""""""po"""""""""""""""", ale nejaký čas """"""""""""""""po"""""""""""""""". Možno si pamätáte ten film, hoci to bol ďaleko katastrofickejší scenár, Deň po. Obraz bude nasledovný. Predstavme si Slovensko, napr., aby sme boli konkrétni, poďme sa pozrieť po prijatí tohto zákona do Komárna. Takých miest a obcí bude ale veľa na Slovensku. Šesťdesiat percent obyvateľov Komárna je maďarskej národnosti. V prvom rade s veľkou pravdepodobnosťou už neprídeme do Komárna, ale prídeme do mesta, ktoré sa bude volať Komárom, pretože obyvatelia využijú miestne referendum a zmenu označenia obce na zmenu označenia obce, pretože tento zákon, ako som pred chvíľočkou vám dokázala, im túto možnosť dáva, čiže prídeme do mesta, ktoré sa volá Komárom. Pretože, ak 60 % je Maďarov, čo si myslíte, ako dopadne miestne referendum? V meste, kde sú také nálady, že Cyril a Metod nenájdu normálnych na slovenskej zemi pár metrov štvorcových, aby nemuseli stáť na hanbu na streche matičného domu. Ale kráľovi Štefanovi sa s veľkými fanfárami na čestnom mieste postaví, a samospráva nájde teda miesto. Čo si myslíte, ako vlastne sa zachovajú pri miestnom referende? Veď nebuďme naivní, ani hlúpi! Čiže mesto sa bude volať Komárom. Všetky názvy, tak ako som citovala, tie označenia budú po maďarsky. Budú aj po slovensky, ale budú po maďarsky. To znamená obchody, kiná, proste všetko bude po maďarsky. Maďarská menšina v tomto prípade bude tak, ako im to zákon dovoľuje, šíriť a prijímať všetky informácie v maďarčine. To znamená, ten paragraf 2 až 4. Ak sa budeme vracať napr. z maďarského Komárom, t. j. z toho Komárom, ktoré leží na území Maďarska, do Komárom, ktoré leží na území Slovenka, po prvé žiadny rozdiel ani nezbadáme. Ani ten rozdiel na hraniciach, pretože vlastne hranice, sme v Európskej únii, sme v Schengene, už neexistujú. Čiže možno zbadáme len jeden rozdiel, a to bude označenie na štátnej hranici. Viete, kde v Komárne je? Že tam má byť označenie Slovensko? Len podľa tohoto zákona to bude vyzerať, viete ako? Presne tak, že hore bude napísané Slovensko a pod tým bude napísané, hádajte čo? Felvidék. Možno sa pán podpredseda Národnej rady usmieva, ale ja som povedala, že ja mám rada dôkazy a konkrétnu diskusiu. Pán podpredseda, zbytočne sa usmievate, trochu nervózne, keď vás niekto odhalí. Paragraf 4 odsek 5, ktorý hovorí, že v úradnej činnosti orgánov verejnej správy, tam sa nehovorí o tých obciach, ktoré budú mať do 15 %, môžu používať označenia geografických objektov, ktoré sú vžité. A vžitý je aj názov pre Maďarov Slovenska Felvidék. V preklade to znamená Horná zem. Čiže takto bude vyzerať. To, že tento názov je vžitý, dokazuje, nie je tu minulý minister školstva, pán Mikolaj, ktorý poukazoval, že v čase, keď mala priestor Strana maďarskej koalície, na ministerstve školstva sa vydávali učebné texty, kde nebolo pre žiakov, teda občanov Slovenskej republiky budúcich maďarskej národnosti, maďarské deti žijúce na území Slovenska v štátnych školách, kde nebolo označenie Slovensko, ale kde bolo označenie Felvidék. Argumentovali tým, že pre nich je toto označenie vžité a zaužívané. Čiže takto to naozaj bude vyzerať. Komárom - jeden aj druhý. Ale ideme ďalej. Väčšina obyvateľov tohto mesta bude mať maďarské občianstvo, pretože možnosť im dáva Orbánov zákon o dvojitom občianstve. Čiže bude to vlastne väčšinové mesto občanov maďarského štátu. Poslanci mestského zastupiteľstva, poslanci VÚC sa budú podriaďovať maďarskému parlamentu v Budapešti. Áno, bude to tak, lebo o tom je Fórum poslancov maďarskej kotliny, ktoré je financované z peňazí maďarského parlamentu. Je, ako sa píše, jeho inštitucionálnou zložkou a je, to je pravda, podriadené predsedovi maďarského parlamentu. Čiže vlastne, čo tu budeme mať? Uvedomte si, skutočne budeme mať akoby dve mestá - jedno bude Komárom, druhé bude Komárom. Tam budú občania maďarskej národnosti vo väčšine, tu budú občania, pardon, s maďarským občianstvom vo väčšine. Bude to len nejaká pomyselná hranica, ktorú nikto rešpektovať nebude. Chápete, o čo ide? A títo občania budú cez svojich volených zástupcov sa podriaďovať maďarskému parlamentu v Budapešti. Otvorte, konečne, oči! O akom, o akej suverenite, o akej vnútornej integrite Slovenska ešte v tomto prípade môžeme hovoriť? Toto nebude len jedno Komárno. Pozdĺž južnej hranice to bude tak. Chápete, aký nebezpečný návrh vlastne táto vládna koalícia do parlamentu predložila?! Chápete, o čo tu vlastne ide?! Alebo to nechcete vidieť? Právom je označovaný tento zákon ako deštrukčný voči slovenskej štátnosti, deštrukčný, proti vnútornej integrite štátu a proti územnej celistvosti nášho štátu. Naviac, tento zákon nielenže Slovensko ohrozuje, ale najviac i v chápaní menšinovej politiky ho posúva do obdobia a stavu, ktorý vyspelé štáty západnej Európy dávno opúšťajú a odmietajú. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti citovala slová britského premiéra Davida Camerona, ktorý povedal v tomto roku na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Premiér Veľkej Británie hovorí, že multikulturalizmus v štátoch, on hovorí západnej Európy, zlyhal. Hovorí doslova: """"""""""""""""Európa, zobuď sa! Pod záštitou doktríny štátneho multikulturalizmu sme povzbudzovali jednotlivé kultúry, aby žili svoj vlastný život, oddeľované, separované od ostatných."""""""""""""""" Hovorí o tom, aby sa Európa zobudila. A hovorí o cieľoch novej politiky, ktorú navrhuje, citujem, """"""""""""""""pomôže táto nová politika vybudovať silnejšiu hrdosť na miestnu príslušnosť, aby ľudia hovorili: Áno, som moslim, hinduista, kresťan, ale som aj Londýnčan alebo Berlínčan. Tento pocit spolupatričnosti je kľúčom k dosiahnutiu skutočnej súdržnosti"""""""""""""""". Aj ja si myslím, že je to tak, že ľudia majú byť hrdí na korene, ktoré majú. Nikomu nebránime, pretože Veľká Británia má iný problém, oni majú národnostné menšiny, ktoré sú vytvorené z prisťahovalcov. Ale každý štát v oblasti národnostných menšín má svoje špecifiká. Ale niečo je podobné. Teda nebráňme národnostným menšinám, nech sú hocijaké a majú hocijaké historické korene, aby mali to svoje, tú svoju identitu, ale naozaj cieľom štátov a politikov, ktorí rozmýšľajú štátnicky, je vytvárať pocit spolupatričnosti medzi občanmi a dosiahnuť súdržnosť v tomto štáte. O akej súdržnosti však môžme hovoriť a spolupatričnosti občanov Slovenskej republiky, ak týmto zákonom doslova proti tomu ideme? Ďalej by som ešte chcela, pretože sme veľmi poplatní a dáme sa poúčať vyspelým západom Európy, ak nám to vyhovuje, dať vám ešte na zváženie ďalšie slová britského premiéra Davida Camerona, ktorý povedal, že """"""""""""""""Veľká Británia potrebuje silnejšiu národnú identitu, aby zabránila šíreniu rôznych druhov extrémizmu"""""""""""""""". Ja sa podpisujem pod tieto slová. Určite. A vymenila by som namiesto Veľkej Británie len Slovensko. Kto z nás by sa pod tieto slová nepodpísal? Pýtam sa, Veľká Británia potrebuje silnejšiu národnú identitu? Starý štát, ktorého korene siahajú niekoľko stoviek rokov dozadu, a slovenská mladá republika, ktorej štátnosť musíme chrániť a utvrdzovať, národnú identitu a súdržnosť nepotrebuje? Alebo o čo vlastne ide? Takisto by som chcela dať na zváženie slová, ktoré síce sú o rok staršie ako slová britského premiéra. Povedala ich Angela Merkelová, britská, pardon, nemecká kancelárka, ktorá hovorí o tom tiež, že """"""""""""""""multikulturalizmus absolútne zlyhal"""""""""""""""" a rezolútne vyhlásila, že všetci prisťahovalci sa musia naučiť plynne nemecky. Už som povedala, že my nedávame národnostné menšiny na úroveň prisťahovalcov. Ale chcem len povedať, že Nemci majú, prakticky nemajú iné národnostné menšiny, pretože oni majú najväčšie menšiny, početne najväčšie, práve z prisťahovalcov. Ale je to jedno. Prakticky ide o postavenie menšiny a jeho vnímanie v majoritnej spoločnosti. Ak nemecká kancelárka hovorí o tom, že sa musia naučiť nemecky, tak prečo občania, u nás im politici vytvárajú, pre občanov národnostných menšín vlastne prekážky, aby sa nemuseli učiť slovenčinu? Aby tá slovenčina nebola pre občanov tohto štátu tým zjednocujúcim pojivkom. Ďalej ešte hovorí pani Merkelová, že """"""""""""""""bez schopnosti hovoriť nemecky, nemôže integrácia v Nemecku fungovať"""""""""""""""". Ja si myslím, že stačí len obrátiť to, aby sme hovorili o Slovensku, a tiež sa podpíšeme pod tieto slová, nie? Bez schopnosti hovoriť slovensky nemôže integrácia na Slovensku fungovať. Mimochodom, hovorí to kancelárka štátu, to je Nemecko, ktorí majú históriu, históriu takisto svojej štátnosti. A keď to nemôže fungovať v Nemecku pri tradíciách štátnosti a jeho vývoji, ako to môže fungovať práve v slovenskom mladom štáte, kde je prvoradé posilňovanie štátnosti? Mimochodom, sú tu nejaké pozostatky kresťanských demokratov, dávam vám na zváženie, že to povedala pani Merkelová, ktorá stojí v čele kresťanských demokratov, ktorí robia úplne inú politiku, pretože si už uvedomili, že najdôležitejšie je ochrana práve toho národného. To je trend západnej Európy. Každý štát má právo aj povinnosť starať sa o menšiny. Ja túto vetu nikdy nebudem sporiť. Myslím si, že súčasný stav práv národnostných menšín na Slovensku je taký, že môžeme ísť všetkým štátom Európy príkladom a mnohé majú čo robiť, aby nás dobehli. Nechcem byť, teda ukazovať, o kom všetci vieme, napríklad nášho južného suseda, kde práva národnostných menšín nie sú žiadne, lebo pomaly po tých rokoch doslova genocídy národnostných menšín Maďari ani nemajú komu tie práva dať, pretože asimilovali národnostné menšiny. Práva národnostných menšín však nemôžu byť politickým kapitálom, politickým vlastníctvom strán, nemôžu byť objektom politického kupčenia či vydierania. Súhlasím s tvrdením, a určite každý z nás, s tvrdením, že moje práva končia tam, kde sa začínajú práva druhého človeka. Rovnako potom ale musíme prijať platnosť axiómy, že práva národnostných menšín končia tam, kde sa začínajú práva štátotvorného národa. A základným životným, existenčným právom Slovákov ako národa je mať vlastný štát. Tam, kde začína ohrozenie alebo obmedzenie tohto práva, sa |
ID_14306 | 2,012 | KDH | Pavol Hrušovský | Ďakujem za uvedenie a odôvodnenie návrhu. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. A poprosím pána poslanca Přidala, ktorého poveril gestorský výbor, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona o poskytovaní pomoci z fondov Európskeho spoločenstva. Nech sa páči, pán poslanec. |
ID_15346 | 2,012 | KDH | Pavol Zajac | Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste spomenuli úseky rýchlostných ciest R4, severný obchvat Prešova a R7 Bratislava – Dunajská Lužná, ktoré boli odsunuté na výstavbu až po roku 2014. Neviem, či to bude v roku 2015, 2016, 2017 alebo 2018, ale aj ďalšie úseky diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré (všetky) boli odsunuté minimálne o rok. Činnosť alebo skôr nečinnosť ministerstva dopravy a jej akciovej spoločnosti NDS za posledných týchto osem mesiacov tejto vlády vyzerá tak, že mimo obchvatu Žiaru nad Hronom neotvorili ani jeden úsek diaľnice a rýchlostnej cesty. Tie financie, ktoré sú poukázané na budúci rok z eurofondov, sú všetky na úseky diaľnic, ktoré boli spustené ešte za ministrovania pána Figeľa. Takto konsolidácia verejných financií nemá vyzerať. My máme vyčerpať všetky prostriedky z európskych fondov z operačného programu Doprava. Ale tým, že NDS-ka, ministerstvo dopravy nebude otvárať tieto úseky diaľnic, asi ťažko vyčerpáme tento operačný program. Takže odsunieme všetky diaľnice po roku 2014, mimochodom, aj rekonštrukcie ciest I. triedy. Odsunieme to všetko na výstavbu po roku 2014. To už bude po prezidentských voľbách a ktovie, ako to tu bude vyzerať, potom nech sa o to stará niekto iný, podľa súčasnej vlády. Pripomínam, severný obchvat Prešova (R4) mal byť spustený do výstavby v marci 2014. Takisto aj cesta R7 mala byť spustená do výstavby v roku 2014. Ďakujem. |
ID_14744 | 2,012 | KDH | Pavol Zajac | Ďakujem pekne. Chcel by som podporiť svojho predrečníka v tom, že zavedenie inteligentného dopravného systému v našej republike ako súčasť Európskej únie je veľmi potrebné. Čo vyvoláva pochybnosti u všetkých predrečníkov je to, tá čiastka, ktorá tam je, 150 miliónov od roku 2014 do roku 2020, z toho 120 miliónov, pán kolega Hlina, nám prispeje na to Európska únia podľa tých podkladov, ktoré máme. Ale projektovo-technologicky, tak ako som si to prečítal, mi to pomerne dosť silne pripomína zavedenie mýta na Slovensku. A mýto, keď sa zavádzalo za prvej Ficovej vlády v tejto republike, dopadlo tak, že súťaž na mýto skončila tým, že dvaja uchádzači boli vylúčení a tretí o 6 miliárd Sk, ktorý mal najväčšiu ponuku, to nakoniec vyhral. Takže s inteligentným dopravným systémom, samozrejme, súhlasíme, ale prípravu, projekt, poradcu a hlavne súťaž na tento dopravný inteligentný systém budeme aj poslanci, ale dúfam, že aj verejnosť, prísne sledovať, aby to nedopadlo tak, ako kolega Hlina hovoril, ako vždycky. To znamená 150 miliónov? Päťdesiat miliónov? Tristo miliónov? Kto to dneska vie povedať? Ďakujem za pozornosť. |
ID_15338 | 2,012 | MOST_HID | Zsolt Simon | Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, no musím vám povedať, že v oblasti poľnohospodárstva, keď sa vyjadrujete, tak by ste si mali niektoré veci aj dočítať a doplniť, pretože I. D. C. Holding má problém s financovaním a s poklesom tržieb, čo je spôsobené tým, že na Slovensku základnú surovinu cukor nakupujú o 50 % drahšie ako kdekoľvek v iných členských krajinách Európskej únie. Je to výsledok rozhodnutia zo začiatku prvej Ficovej vlády, vďaka ktorému dnes v Dunajskej Strede už cukrovar neexistuje. Darovali ste cukrovaru a jeho zahraničným majiteľom viac ako 1 mld. korún tým, že dostali pridelenú kvótu na to, čo štát nemusel. Na druhej strane musím povedať, že moji predrečníci v dostatočnej miere už poukázali na to, čo v skutočnosti robí táto vláda a kam smeruje s týmto rozpočtom. Musím povedať, že nie je úplne len pravdou to, že zvyšujete dane pre občanov. A nechcete sa podieľať na konsolidácii tým, že utiahnete opasok aj vo vláde, aj v štátnom aparáte. Vy robíte ešte jednu horšiu vec, vy dávate bohapusto svojim sponzorom také výhody ako SCP Ružomberok dvadsaťpäť miliónov, keď ich ani nepotrebujú. Dávate im lacnejšie drevo, to je tá ďalšia výhoda. A mohol by som tu menovať všetkých ďalších sponzorov. Dohnali ste Slovenskú republiku na arbitráž, ktorú sme prehrali. Teraz staviate Slovenskú republiku pred ďalšiu arbitráž, keď urobíte s poisťovňami to, čo plánujete. A budeme musieť zase platiť my všetci. Ale pritom treba povedať, že sa tvárite, ako keby každý jeden volič tejto krajiny volil politickú stranu SMER, dostali ste právo sotva od 25 % voličov Slovenskej republiky. |
ID_15167 | 2,012 | OLANO | Jozef Viskupič | Ďakujem. Zámerne som sa pripra..., prihlásil do rozpravy písomne a neskôr ústne, aby som oddelil dve témy. Keďže ja sa dívam veľmi skepticky na to, čo povedal pán predseda výboru, že z autorského zákona sa niekedy stane Zákonník práce, možno aj potom, ako jednáme pri téme autorského zákona aj pri prvom čítaní, aj pri druhom čítaní vždy v piatkových poobedňajších hodinách, a pravdepodobne záujem o autorskoprávnu ochranu bude limitovaný množstvom autorov a možno aj do budúcna aj množstvom používateľov. To, že teraz tu vybuchujú niektoré kauzy, ktoré sa dotýkajú kolektívnej ochrany, je spôsobené tým, že čím ďalej viac a viac ľudia vnímajú možno nejakú aroganciu a prístup k, nezdravého rozumu k vykladaniu súčasného znenia zákonov, zákona a pod témou detí, ktoré musia platiť autorské odmeny kolektívnym ochrankám, sa vzbudzujú nejaké vášne. Súhlasím s tým, že táto debata môže byť vášnivá, ale mala by byť zachovaná určitá miera zdravého rozumu. A oceňujem to, že ministerstvo zapracovalo, ad jedna, do programového vyhlásenia vlády a následne to pretavilo do legislatívneho plánu vlády, kedy sa bude zaoberať autorským zákonom komplexne. Na tomto mieste by som zas chcel zdôrazniť to, že dostávame tu, dostávame sa do rámca, kedy sa kolektívnou správou autorského, autorských práv zapája čím ďalej viacej Únia. Autorské práva a práva súvisiace môžu byť uplatňované totižto individuálne a kolektívne. Únia sa teda rozhodla, že sa pozrie na kolektívnu správu autorských práv, a to hlavne preto, že deje sa jeden veľký, jedna veľká debata o tzv. zjednocovaní alebo iniciatíve o jednotnom európskom trhu. Práve jednotný európsky trh prináša obrovské benefity pre zainteresované členské štáty. Nie sú to, nie je to iniciatíva, ktorá hovorí o tom, že mali by sme tu cez všetky členské štáty alebo členov eurozóny solidarizovať nejakým spôsobom straty alebo dlhy, ale práve iniciatíva o vytvorení, skutočnom jednotnom trhu a v tomto prípade aj pozrieť sa na to, akým spôsobom budú kolektívne spravované autorské práva, je iniciatíva, ktorá je veľmi dobrá. Čo sa však ale mne trošička nepáči, je, že k tejto iniciatíve, naše ministerstvo kultúry označilo túto iniciatívu ako stredne dôležitú, a Slovensko vo svojom stanovisku k iniciatíve úpravy kolektívnej správy autorských práv a poskytnutí multiteritoriálnych licencií, ja sa potom budem snažiť stručne vysvetliť, o čo ide, hovoríme, alebo naše ministerstvo, ústami ministerstva, alebo naše ministerstvo kultúry hovorí, že chceme dosiahnuť predĺženie transpozičnej lehoty z 12-ch mesiacov na mesiacov 24, keďže my tu máme zásadný problém, a to je zásadná zmena autorského zákona. Ja si však myslím, že by sme mali ísť opačnou cestou a povedať, keďže Európska únia nás tlačí na to, aby sme náš autorský zákon upravili, a to, čo z Európskej únie sem príde, transponovali do 12-ch mesiacov, tak toto je ten skutočný dôvod, keďže tu vzniká aj európsky tlak na to, aby sme mali autorský zákon čím skôr. Tak aby sme tu na národnej úrovni zabrali a problémy, do ktorých nás tlačí nielen SOZA, ale aj všetky ostatné dotknuté organizácie, samotní autori a používatelia, tak aby sme aj v možnej 12-mesačnej transpozičnej lehote sa dostali k úprave našich autorskoprávnych pomerov. Preto ja si dovolím hovoriť, že, a pravdepodobne na európskom výbore nebudem súhlasiť s tým, aby sme súhlasili s návrhom ministerstva kultúry na predĺženie transpozičnej lehoty. Ak, ak je toto stanovisko, tak potom hovorím, že nie sme dostatočne aktuálni a nie smie dostatočne flexibilní na to, aby sme autorskoprávnu ochranu riešili čím skôr, ale žiadame ešte o jeden rok rezervy na to, aby sme sa mohli baviť o, a netvrdím, že nie sú to zložité otázky, ale aj zložité otázky potrebujú jedno a razantné riešenie. Chcem hovoriť o tom, že čo je vlastne obsahom tej, multiteritoriálneho udeľovania licencií a čo by sme vlastne, v čom má Únia teda záujem, aby sme v kolektívnej ochrane, pretože o nej sa bavíme a bavíme sa o tom, že nejakým spôsobom posunutie lehoty, úplne malilinká miniatúrna úprava by mohla nejakým spôsobom vyriešiť obrovskú právnu neistotu organizátorov kultúrnych podujatí na Slovensku. Organizátori kultúrnych podujatí, ako sú deti, ktoré vystupujú na vianočných večierkoch alebo letných besiedkach, študenti, ktorí chodia a zorganizujú si nejaké stužkové, ale vôbec aj tí veľkí producenti akcií pri jednotlivých koncertoch sú v prostredí obrovskej právnej neistoty. Toto rozpráva aj samotná SOZA. Samotné organizácie kolektívnej správy hovoria, máme zlý zákon, nemôžeme sa pohnúť. Neviem, samozrejme, že tuná idú protichodné záujmy kolektívnych ochraniek, autorov, používateľov samosprávy atď., a nájsť medzi týmto nejakým spôsobom modus vivendi je zložité, ale nemôže to byť zložité takým spôsobom, že desať rokov tu máme normu, ktorú v poslednom období kritizujú úplne všetci. Chcel by som teda zamerať na, na to, čo, aby, aby to aj v pléne zaznelo, čo Európska únia si sľubuje od veľkého, veľkej zmeny v ochrane autorských práv medzi členskými štátmi Európskej únie. Predložený návrh je prvým pokusom riešiť kolektívnu správu práv na úrovni Európskej únie, pretože v súčasnosti existujú len špecifické právne úpravy jednotlivých členských štátov. Cieľom je zmodernizovať prácu organizácie kolektívnej správy a zvýšiť ich transparentnosť, veľmi dôležitý moment, aby držitelia práv mohli lepšie kontrolovať, ako je nakladané s ich dielami. Dôvodom sú výsledky verejných konzultácií Komisie s organizáciami kolektívnej správy, Komisie Európskej únie, a tiež stanoviská vyjadrené v rámci verejnej konzultácie - volala sa Obsah online v rokoch 2009 a 2010 - z ktorých vyplynulo, že fungovanie niektorých organizácií kolektívnej správy, Slovensko nevynímajúc, pokiaľ ide o ich transparentnosť, riadenie, zaobchádzanie s finančnými príjmami z práv vybraných v mene držiteľov práv, nedostatočná je predovšetkým zodpovednosť určitých organizácií voči ich členom, čiže autorom, a najmä spravovanie financií týchto organizácií. Sťažnosti súvisia napríklad s tým, že organizácie nedokážu identifikovať, ktoré diela sa verejne použili, a ak tantiémy dostávajú aj autori, aj interpreti, ktorí by ich dostávať nemali. Spomína sa prípad talianskej organizácie kolektívnych správ, ktorá v roku 2008 stratila 35 mil. eur investíciou do dlhového nástroja Investičnej banky Lehman Brothers. A sme doma. Tuná je presne ten problém, ktorý veľa ľudí aj na Slovensku, či už autorov alebo používateľov, kritizuje: netransparentný kľúč prerozdeľovania a vyberania finančných prostriedkov. Čiže samotná Európska komisia vidí problém v transparentnosti v riadení a v zaobchádzaní s finančnými prostriedkami z práv vybraných v mene držiteľov práv. V mene držiteľov práv vystupujú tieto kolektívne ochranky. A my máme, nie je to ešte na európskej úrovni, ale my máme štyri príklady z posledného obdobia, kedy kolektívna ochranka uplatnila necitlivé alebo nerozumné alebo s určitou mierou nepoužitia zdravého rozumu, a niektorí to označujú omnoho tvrdšie, výkon práva kolektívnej ochrany takým spôsobom, že, nechcem použiť veľmi pejoratívne slovo, ale nasrdila doslova verejnosť a samotných autorov, ktorí hovoria, že týmto spôsobom ako keby nechceli byť reprezentovaní. Na druhej strane všetci vnímame, že pri subsumovaní práv pod nejaký kolektívny orgán budeme sa musieť na Slovensku dohodnúť, ako to má bežať. Čo je teda v konkrétnom návrhu tejto európskej iniciatívy? Je, že organizáciám kolektívnej správy je venovaná druhá hlava návrhu, a tá upravuje členstvo v organizácii, jej kontrolu, spravovanie finančného príjmu z práv, spravovanie práv v mene iných, v organizáciách kolektívnej správy, vzťahy s používateľmi a transparentnosť a podávanie informácie samotným držiteľom práv. Podrobný popis jednotlivých ustanovení obsahuje stanovisko Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Čo si myslím, že je dôležité k tejto téme povedať ako ad dva, čo znamená teda licencia alebo licenčná zmluva, ktorú udeľuje autor nadobúdateľovi. Udeľuje ním autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela za odmenu, ak sa nedohodnú inak. Pri kolektívne spravovaných právach poskytujú licencie organizácie kolektívnej správy. Historicky boli licencie vždy viazané na teritoriálne územie nejakého štátu, rovnako aj pôsobnosť organizácie kolektívnej správy práv. Multiteritoriálne licencie sú novým momentom, ktorý zavádza Európska únia na autorské práva pri hudobných dielach využívaných online. A sú teda absolútnou novinkou, ktorá doteraz nie je legislatívne upravená ani na úrovni EÚ, ani v žiadnom členskom štáte EÚ. Ich potreba vznikla rozvojom internetu, čo som spomínal pri predkladaní spomínaného pozmeňovacieho návrhu, s rozvojom internetu a poskytovaní služieb online, ktoré sú dostupné v celej EÚ bez ohľadu na hranice. Keďže multiteritoriálne licencie pre hudbu online budú udeľovať organizácie kolektívnej správy, je potrebné, aby všetky tieto organizácie v rámci EÚ fungovali na rovnakých zásadách. Tieto dve témy teda nemožno od seba oddeliť, preto boli spojené aj v návrhu jednej smernice. Čiže otvoriť otázku kolektívnej správy práv na celoeurópskej úrovni a zároveň otvoriť otázku multilicencovania, sú spojené nádoby. V súčasnej praxi poskytovatelia online obsahu musia získať povolenie od každého jedného kolektívneho správcu práv v každej jednej členskej krajine, v ktorej je dielo dostupné, aby neporušili autorské práva. Tento systém je komplikovaný, finančne nákladný a podobne. Myslím si, že ak teda otvárame už tému kolektívnej správy práv z európskej iniciatívy, tak mali by sme sa dopracovať k tomu, že nežiadať Európsku úniu o dlhšie obdobie, ale urobiť všetku robotu v rámci možno 12 alebo 12-mesačného obdobia od potreby zapracovania tejto transpozície, pretože kolektívna správa autorských práv nás páli tu a teraz. Čiže chce to aj Európska únia. Čo chcem spraviť pri, čo si myslím, že čo by sa zaviedlo novými pravidlami a je hodné to spomenúť a oceniť, je, že zmenil by sa spôsob, akým organizácie kolektívnej správy pracujú v celej Európy, a to tým, že sa zavedú nové požiadavky, ako napr. lepšia |
ID_14822 | 2,012 | OLANO | Igor Matovič | Skúsim iba pánovi Mihálovi zopakovať jednu jedinú vec. Je veľmi zvláštne, ak človek, ktorý prispel svojím rozhodnutím, nepresvedčil svojho predsedu a ľudí vo svojej strane, aby pristúpili na rozumný návrh, ktorý koniec koncov požadovali na začiatku debaty o eurovale, zrazu ide chrániť živnostníkov, ako človek, ktorý spôsobil, že sa vrátil Robert Fico k moci a umožnil mu meniť akýkoľvek zákon. Jednoducho, pán Mihál, je veľmi nedôveryhodné z vašich úst počúvať akékoľvek slová teraz o tom, že chcete chrániť nejakých živnostníkov, dohodárov pred nejakým zlým SMER-om. Vy ste tí, ktorí ste vydláždili cestičku, aby sa SMER mohol vrátiť k moci. Vy teraz môžete jedine tak držať hubu a krok. |
ID_14571 | 2,012 | OLANO | Jozef Viskupič | Ďakujem, pán predsedajúci. Je pre mňa skutočne veľmi, veľmi smutné, že musíme počúvať o tom, že desiati členovia Európskej únie napriek tomu, že tuná robíme obrovskú nadprácu, že rokujeme do večerných hodín ohľadom eurovalu, a ak je prvá príležitosť, kedy sa niekto začína baviť o prvej koľaji v rámci Európskej únie, nie sme pozvaní. V tradícii máme predsa obrovskú skúsenosť, že nás niekde nepotrebujú. Myslím si, že v tomto prípade by sme mali, tak ako sme vyzývali niekoľkokrát na grémiu aj na stretnutí s pánom predsedom vlády, aby sme sa neponáhľali. Skutočne nemusíme robiť túto nadprácu, pretože potrebujeme relevantné údaje, potrebujeme sa dostať do takého stavu, aby sme mohli zodpovedne rozhodnúť o takto obrovskom nevypovedateľnom záväzku. Snažím sa povedať to, aby sme dnes o tomto bode nehlasovali. Ďakujem. |
ID_14368 | 2,012 | OLANO | Mária Ritomská | Bola riešená práve táto otázka sociálno-právnych istôt. Túžba mojich voličov sa stala aj mojou pracovnou náplňou. Naplním svoje poslanie, tak ako si to želajú voliči, ktorým sa nepáči súčasná situácia násilia a moci v našom právnom štáte. Moji voliči z vlastnej skúsenosti vedia, že náš štát je majetkom boháčov, tých, ktorí sa kupujú, ktorí si kupujú politikov aj poslancov a zároveň vedia, ako má veľmi ďaleko náš štát od právneho štátu. Vláda, ako to uviedla vo svojom programovom vyhlásení, má svoj cieľ zvýšiť kvalitu života. Sľubuje okrem iného, že zameria pozornosť na reálne zvyšovanie zamestnanosti, sociálnu ochranu finančne slabých občanov a minimalizáciu sociálneho vylúčenia. Tiež na vysokú úroveň vzdelávania, na odbornú prípravu, na zdravie občanov, na podporu vedy, na výskum, inovácie a podobne. Súhlasím s vyslovenými cieľovými ideami, ale považujem ich v tejto forme, ako boli prezentované, za inkoherentné a diskordantné, s praktickou stránkou veci de facto nerealizovateľné. Vezmime si sociálny problém pre občana najdôležitejší - zamestnanosť. Programové vyhlásenie sa venuje na strane 18 a strane 19. Vo svojom programovom vyhlásení vláda vynechala reálny spôsob riešenia. Stratégia tvorby pracovných miest a budúcnosť práce v zamestnaneckom pomere musí mať také vnútorné a vonkajšie prostredie, ktoré je schopné priebežne obnovovať rovnováhu medzi dvomi miskami váh. A to je ekonomické potreby podnikateľov a celej spoločnosti na jednej miske a schopnosť efektívne motivovať zamestnancov na miske druhej. Kroky, ktorými sa uvedený stav dá dosiahnuť, napríklad pevne stanovenými pravidlami na trhu práce s pozitívnymi štátnymi stimulmi pre dynamické prijímanie nových pracovných síl ako istota pre zamestnávateľov a obmedzeným prepúšťaním zo zamestnania ako istota pre zamestnancov, také kroky mali byť aspoň načrtnuté. Poučme sa od politík vyspelých štátov Európskej únie, roky tolerované praktiky nespravodlivého a neetického vyháňania zamestnancov z pracovísk si vyspelé štáty Európskej únie vyriešili legislatívou. Sociálnu rakovinu už nepoznajú, hovorím o Švédsku, Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku alebo Rakúsku. Podobné roky sociálnej choroby budú musieť skončiť aj u nás legislatívnou úpravou. Dovtedy si musíme priznať, že žijeme v bezprávnom štáte, v ktorom bujnie sociálna rakovina. Psychický teror na pracoviskách bol pomenovaný už dávnejšie ako mobing, bossing a v niektorých štátoch Európskej únie boli aktualizované právne úpravy na elimináciu uvedených sociálnych rakovín. Štát môže, ba musí vstupovať a stimulovať, robiť rozvoj dosiahnuteľným uplatňovaním, pevne stanoveným, stimulačných pravidiel a zákonov, ktoré budú čitateľne a predvídateľne riešiť nežiaduce zmeny v globálnom prostredí. Štát by mal byť rodinným mediátorom, ktorý nedovolí silnejšiemu členovi rodiny žrať do prasknutia, a nemal by dovoliť ani umieranie na ulici inému, mentálne, fyzicky či obojako slabému členovi rodiny. Kvalitné pracovné miesta sa tvoria v procese zdokonaľovania ľudskej práce. Cieľom vládnej politiky zamestnanosti je aj tvorba trhovo komfortných nástrojov, a tiež takých pracovných podmienok, aby hospodárstvo nielen efektívne využívalo pracovnú silu, ale aby ju aj kvalitatívne rozvíjalo a pridávalo jej hodnotu. Pre každého občana Slovenska je dôležité mať prácu, preto je zarmucujúce zistenie, a zároveň veľmi znepokojujúce pre našu mládež, ako roky tvrdého elitného štúdia ukončeného univerzitným diplomom padajú do balastu sociálnej rakoviny, lebo je ťažké nájsť pracovisko, kde by fungovali dobré pracovné vzťahy budované na princípoch bratstva, vzájomnej úcty, rovnosti, slobody a základných práv ľudí. Na mnohých pracoviskách nie je možné, aby sa obojstranne výhodne využívala pracovná sila, ako v prospech zamestnávateľa, rovnako aj pre úžitok zamestnanca, a zároveň s rozvojom úrovne zamestnávateľa, aby sa rozvíjala aj hodnota práce zamestnanca. Hlúpy a tichý zamestnanec je zbožňovaná ikona kapitalizmu alias sociálna rakovina a bujnie už pridlho. Programové vyhlásenie vlády uvádza, že vláda chce trvalo udržať rast kvality života, založený na istotách nielen krátkodobých, ale aj dlhodobých. Podľa takejto reči si vláda neuvedomuje legislatívnu potrebu zákazu zneužívania nadbytku pracovných síl. Nadbytok pracovných síl zneužívaný zamestnávateľmi proti vlastným zamestnancom na zvyšovanie výkonu nad rámec dohody o zamestnaní. Toto by malo byť trestané ako zločin, je to krádež osobnej energie zamestnanca. Vylúčením psychického tlaku na zvyšovanie výkonnosti zamestnancov nad rámec dohodnutej pracovnej povinnosti by malo dôjsť k úprave aspoň jedného aspektu v pracovnoprávnych vzťahoch. Do tejto kategórie evidentne patrí zneužívanie nadbytku pracovných síl. Preto moje poslanie považujem za dôležité a uvedomujem si exkluzívnu zodpovednosť tým viac, čím bezprávnejšia je naša spoločnosť, respektíve čím prázdnejšie je právne vákuum, v ktorom mohutnie bezprávie, násilie na pracoviskách. Snažme sa čím skôr, aby bezprávie ako právne vákuum nestíhalo brať životy a nespôsobovalo utrpenie zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Cieľom programového vyhlásenia vlády by mal byť kompaktný právny systém štátu, spravodlivo vyvážený v základnom pôsobení medzi dvomi subjektmi. Vyvážený medzi štátom a občanom, kde v spore medzi zamestnávateľom a zamestnancom je štát na strane zamestnanca, kde v spore medzi štátom a zamestnávateľom je štát rovnoprávny subjekt, rovnocenný v spore. Kde v sporoch štát poskytne občanovi úplne všetko v úplnej obhajobe, aj keď je občan bez prostriedkov. Každá iná štartovacia línia pri vnímaní právneho štátu je propagáciou demagógie, respektíve návrat na koniec 19. storočia. V skutočnom kompaktnom právnom systéme podľa aktuálnych právnych reflexií získaných od občanov sa môže postaviť do súdneho sporu každý jednotlivec, hoci aj proti štátu, a nikto nesmie občana nijakou silou, ani ekonomickou, ani úradnou prevážiť. Ale každý účastník sporu má mať rovnaký nárok na spravodlivosť pri rovnakých podmienkach a všetko bezodplatne pre občanov bez prostriedkov. Ak niekto musí zložiť nejakú sumu pred začatím občianskoprávneho alebo pracovnoprávneho sporu, tak hovoríme o diktatúre kapitálu, lebo nemajetní sú vylúčení z nároku na právo, nemajetní žijú v bezprávnom štáte, aj keby bývali na právnickej fakulte. Chvalabohu, dnes máme mediálne vráta otvorené najmä vďaka internetu, ktorý sa účinne vysmieva všetkých demagógom, dokáže bojovať aj proti kapitálovej diktatúre. Vidíme, ako sociálne programy víťazia v celej kultúrnej Európe. Nemôžeme mlčať, každé politické ticho v právnom vákuu zabíja ľudí a šliape po ľudských právach. Trvalo udržateľný rast kvality života založený na istotách nielen krátkodobých, ale aj dlhodobých, ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, je zatiaľ prázdnou frázou a bude ňou dovtedy, kým sa štát legislatívne nepostaví na stranu ekonomicky najmenších jednotlivcov, ktorí sú zároveň svojím počtom najsilnejší občania Slovenska. Hlavným krátkodobým cieľom vlády je zníženie vysokej nezamestnanosti s osobitným zreteľom na nezamestnanosť mladých, najmä absolventov škôl, a riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Vláda by mala pamätať na zamestnávanie mladých ľudí, ich prípravu a plynulý vstup na trh práce a zároveň sa vyvarovať pred reguláciou direktívami. Pravdou je, že regulácia školstva nedokáže vykryť okamžité potreby štátu ani teoreticky, ale ani v dlhodobej perspektíve. Ak by sa chcelo regulovať školstvo pre účely hospodárskeho rastu, musel by sa obmedziť aj slobodný pohyb pracovnej sily a to je už ťažký stredovek alebo diktatúra. Potreby trhu prinesené do štátnej regulácie školstva sú fantáziou, ale tiež hrob kultúry. Už aj preto, lebo trh sa mení každodenne. Naproti tomu legislatíva školstva by mala garantovať istotu vzdelávania od základu až po seniorské vzdelávanie najmenej pre jednu generáciu. Pre dosahovanie efektu zamestnanosti mladých absolventov stredných škôl a vysokých škôl vedie jediná cesta, pozitívne stimuly zo strany štátu, ako pre zamestnávateľov, tak aj pre zamestnancov, študentov a žiakov. Dosiahnutie hlavných krátkodobých cieľov sa dá stimulovať iba pozitívnou stimulačnou politikou. Vážení socialisti v demokratickej vláde, čo tak zamyslieť sa trošku inak, dať učiteľom vyššie hodnotenie, sociálne výhody ako policajtom, pridať stredoškolských asistentov na chodby, aby nemusel učiteľ stáť na chodbe cez prestávku a robiť takzvaný pedagogický dozor. To je konkrétna sociálna choroba stavu učiteľského. Priama pozitívna stimulácia poskytnutím finančných, alebo nepriama - daňových výhod pre zamestnávateľa, ktorý zamestná mladých. Podobne aj finančné zvýhodnenie štúdia na určitom hospodársky preferovanom type školy, to by šlo, je to jediná možnosť, ktorá môže byť akceptovaná v modernom sociálne a právne kompaktnom systéme. Kalendár nám ukazuje 22 rokov po nežnej revolúcii. Sťažnosti zamestnancov nám ukazujú zamestnávateľov, ktorí zabudli na svoj pôvod. Na ich pracoviskách pracujú rovnakí ľudia, blížni, všeobecne definované - citlivé ľudské bytosti. Zároveň konštatujeme, že nám za tých 22 rokov pribudli humánne zákony na ochranu domáceho zverstva. Naše nové humánne zákony síce zakazujú týranie zvierat, ale psychoteror na pracoviskách, týranie ľudí, to naše zákony ešte stále ignorujú. Podľa rakovinou prežratej legislatívy je náš občan čosi menej ako zver. V mene všetkých týraných zamestnancov, občanov Slovenska, žiadam, aby do programového vyhlásenia boli zakomponované plány na odstránenie psychickej tyranie sociálnej rakoviny. Ako na pracoviskách, tak aj v politike stále viac sa prehlbuje existujúci problém otrokárstva. Túžili sme po vznešenej existencii, vznešene sme zvrhli diktatúru komunistov, ale kde zostala naša túžba dnes? Vidíme zotročenie človeka človekom v mene mamony a moci. Sťažnosti občanov svedčia, je to oveľa horšie ako v kapitalizme 19. storočia. Teraz máme platný úchylný stav otrokárstva. Zhora dole môžeš úplne všetko a zdola nahor nemôžeš vôbec nič. Žiaľ, stav patologického otrokárstva trvá dodnes. Naše slovenské otrokárstvo v holej realite nie je choré, ale je úchylné, psychopatické, ako by ho nazval poctivý psychiater. Mnohí politici sú ako hazardní hráči, hrajú o dôveru občanov, sú bežným typom politika, ale ako povedal pán Madách v Tragédii človeka: """"""""""""""""Človeče dúfaj a bojuj."""""""""""""""" Áno, som tu, lebo mi uverili tí, ktorí ma volili. Každému z nás, každému z vás veria jeho voliči. Naši voliči, občania Slovenska, dúfajú v krajšiu budúcnosť, ktorú im pomôžeme utvoriť. Každý problém sa dá riešiť, ale iba vtedy, ak ho vieme pomenovať. Problém násilia na slovenských pracoviskách dosiaľ neriešila žiadna politická moc a zdá sa, |
ID_15342 | 2,012 | SAS | Martin Poliačik | Pán kolega Mikloš, škoda, že tu nesedel pán poslanec Blaha počas vášho príhovoru. Ja verím tomu, že z tohto vášho, ako on to pejoratívne povedal, krochkania by si veľmi veľa zobral, aj keď obávam sa, že on je voči faktom ako teflón. Jednoducho po ňom stečú a nič sa neprichytí. A minulý týždeň som mal diskusiu s pánom Kukanom, aj s pánom Geistom, aj s pánom Karpišom o budúcnosti Európskej únie. A popri nej sme pozerali film o stave v Grécku. A ako som ho tak pozeral, tak som si uvedomil, že vlastne to, čo tam tí Gréci pomenovávajú ako základ súčasnej krízy, znamená príliš veľa populizmu. To, že sa sľúbilo viac než štát reálne mohol dať, to, že je tam prebujnený verejný sektor a že sa neriešili ozdravné programy v ekonomike, tak to sú presne veci, ktoré my zažívame teraz. A keď sa pozrieme, akým spôsobom sa pritom zadlžujeme, keď sa pozrieme na to, že kríza všetky tieto procesy urýchľuje, tak sa bojím toho, že ak bude Slovensko pokračovať pod vedením tejto vlády rovnako ako doteraz, tak to, čo Grékom trvalo možno tridsať, možno štyridsať rokov, my sme schopní zvládnuť za pätnásť rokov. Ďakujem. |
ID_14823 | 2,012 | SAS | Jozef Mihál | Ďakujem. Ja si dovolím k pánovi Viskupičovi aj ďalším trom takým tým starším, staršie služobne prítomným poslancom z klubu OĽaNO pripomenúť, že pokiaľ ide o hlasovanie o eurovale, na ktorom padla vláda Ivety Radičovej, tak títo poslanci s výnimkou pána Fecka vytiahli pri tomto hlasovaní karty. |
ID_14526 | 2,012 | SAS | Richard Sulík | Ďakujem. Pán Paška, zrejme vám uniklo, že ide asi o najdôležitejšie rozhodnutie v tomto volebnom období. Od deviatej rána tu prebieha rozprava. Ja osobne sa jej zúčastňujem, moji kolegovia, čo si myslíte o zmluve za 6 mld. pri plnom vedomí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Paška, Pavol, predseda NR SRPán Sulík, skúste naformulovať, o čom máme vo vašom procedurálnom návrhu.Sulík, Richard, poslanec NR SR Môj návrh je, môj návrh je taký, áno, môj návrh je ten... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Paška, Pavol, predseda NR SRBudete mať bezpochyby dosť miesta, aby ste odprezentovali svoje názory na euroval.Sulík, Richard, poslanec NR SR Pán predseda Paška, môj návrh je ten, aby ste trochu doznali aj parlamentnej kultúre, sú nejaké zvyklosti, vy to tu valcujete, len preto. Môžem dohovoriť? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Paška, Pavol, predseda NR SRPán poslanec, o čom budeme hlasovať?Sulík, Richard, poslanec NR SR Mám ešte 20 sekúnd. Dovoľte mi, prosím vás, dohovoriť, len preto, že prezident potrebuje odísť na výlet, to tu znásilňujete. Ide o 6 mld. eur. Toto je škandál, čo tu robíte, pán Paška. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Paška, Pavol, predseda NR SRDobre. Máte o čom hlasovať?Sulík, Richard, poslanec NR SR Navrhujem, aby rozprava prebehla normálne, asi od 9.00 hodiny ráno. |
ID_14452 | 2,012 | SAS | Martin Chren | Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, lex SPP alebo kladivo na SPP každý z nás si dnes môže sám zvoliť, ako nazve tento zákon, o schválení ktorého o niekoľko hodín červený valec samovlády strany SMER s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne, a to aj napriek tomu, že ide o zákon, ktorý je jednoznačne škodlivý pre podnikateľské prostredie a ktorý môže vážne ohroziť hospodárske záujmy Slovenskej republiky. A navyše, ako zdôvodním o niekoľko chvíľ, ale ako sa v podstate vyjadrili aj niektoré ministerstvá a podnikateľské organizácie, ide o zákon, ktorý je zbabraným paškvilom, nehodným rokovania tejto Národnej rady. Strana SMER a jej poslanci a ministri sa snažia na tejto parlamentnej schôdzi viacerými novelami zákonov účelovo uchopiť slovenskú energetiku. Úmysly týchto zmien sú však prinajmenšom sporné. Spomeňme napr. novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, o ktorej budeme rokovať neskôr a ktorá pevne zabetónováva nominanta strany SMER na čele regulačného úradu. Priznáva mu teraz v čase krízy poberanie dvoch platov naraz za jednu robotu. A ešte ďalším nominantom strany SMER priznáva vyše 130 000 eur na zlaté padáky, čo doteraz neexistovalo. Jediným účelom tejto predloženej poslaneckej novely zákona je previesť rozhodovanie o podávaní cenových regulovaných cien zemného plynu z Predstavenstva SPP na jeho valné zhromaždenie, a tým de facto z pozície štátu znemožniť podniku, a to aj za cenu strát a hrozieb v podobe stámiliónových arbitráží, navrhovať také zmeny v cenách plynu, na ktorých sa vláda s akcionármi podniku vopred nedohodne. Na prvý pohľad ide o chvályhodnú zmenu. Vláda prostredníctvom svojho ministra hospodárstva získava moc zabrániť podniku podať návrh na zvýšenie ceny plynu pre domácnosti. Lenže cesta do pekla, dámy a páni, býva dláždená dobrými úmyslami. O to horšie je, že predkladatelia návrhu veľmi dobre vedia o jeho negatívach a rizikách, no úmyselne ich zamlčujú. A naša krajina na to môže draho doplatiť. Prejdime si najprv fakty. Tak ako je tomu v každej jednej krajine Európskej únie a ako to vyžaduje aj európska legislatíva, o regulovaných cenách energií vrátane zemného plynu rozhoduje vždy len jedna jediná inštitúcia. A tou je nezávislý regulátor. Na Slovensku ním je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Každý regulovaný podnik môže dávať ľubovoľný počet cenových návrhov. Je úlohou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví posúdiť, či sú tieto návrhy opodstatnené alebo nie. A bez ohľadu na to, aký návrh podnik podá, je výlučne v rukách úradu, ako ho posúdi a ako o zvýšení alebo o znížení cien energií rozhodne. Navyše, hoci protiprávne, už štyri roky je ÚRSO v rukách straníckeho nominanta strany SMER pána Holjenčíka. Zdalo by sa teda, že aj súčasná vláda môže byť spokojná, prostredníctvom svojho nominanta drží už štyri roky ceny energií pevne vo svojich rukách. A je to jedine strana SMER, ktorá prostredníctvom svojho nominanta pána Holjenčíka nesie plnú politickú zodpovednosť za každé jedno zvýšenie alebo zníženie cien ktorejkoľvek energie na Slovensku, plynu, elektriny, tepla či vody počas posledných štyroch rokov. Ani to však strane SMER nestačí. Prostredníctvom tejto novely chce nielen rozhodovať o tom, koľko budú ľudia za energie platiť, chce dokonca rozhodovať aj o tom, aký návrh samotné regulované podniky budú môcť vôbec pre ÚRSO predložiť. To je však problém. Obdobnú právnu úpravu už tento parlament raz zrušil 29. marca minulého roka. Spolu s kolegami poslancami sme tak urobili preto, lebo takáto právna úprava nie je v súlade s pravidlami spoločného trhu Európskej únie a umožňuje dominantnému akcionárovi zneužívať svoje postavenie na úkor minoritných akcionárov. Možno si poviete, štát je v SPP majoritným vlastníkom, a preto má právo rozhodovať, hoci nemá manažérsku kontrolu. A možno si poviete, že SPP bol sprivatizovaný zle. S oboma výrokmi je možné sa do určitej miery stotožniť. A to tu hovorím s plnou vážnosťou. Áno, majoritný akcionár má právo robiť zásadné rozhodnutia, ak sa však tohto práva vopred pri predaji nevzdal a ak takéto rozhodnutia výslovne nepoškodzujú záujmy ostatných akcionárov menších, a to bez ohľadu na to, či títo minoritní akcionári vlastnia 49 % akcií alebo hoci len 1 akciu. A zároveň ako človek, ktorý mal možnosť sa oboznámiť s privatizačnou dokumentáciou pri predaji SPP, mám svoje názory na kvalitu a znenie akcionárskej zmluvy, výhodnosti podmienok, ktoré za zaplatenú privatizačnú sumu zahraniční akcionári získali, ako aj na to, že ako kvalitne či nekvalitne sa zahraniční akcionári manažovania SPP v posledných rokoch zhostili. Neúčasť SPP na výstavbe projektov, ako je Nord Stream, či minimálna schopnosť inovovať a presadzovať rozvojové projekty v SPP sú skôr dôvodom na kritiku zahraničných akcionárov s manažérskymi kompetenciami. S tým všetkým sa stotožňujem. Avšak napriek tomu je obrovskou nezodpovednosťou po čosi vyše roku prijať zákon, ktorý môže byť dôvodom pre prehru v medzinárodných arbitrážach, pri ktorých už naozaj nejde o drobné peniaze, a povedzme si to otvorene. Áno, tento zákon môže z vládnej moci naozaj zabrániť zvyšovaniu cien plynu, a to dokonca bez toho, aby o ňom musel rozhodovať regulačný úrad. Ale zároveň platí aj to, že ak zahraniční akcionári spustia medzinárodné arbitrážne konanie, ako to už v minulosti urobili, pri takomto zákone nebudú musieť náročne dokazovať, že regulátor ÚRSO rozhodol nesprávne. Bude im stačiť preukázanie, že štát zo svojej moci zneužil svoje postavenie a zamedzil im čo i len podať oprávnený návrh do cenového konania, čím zabránil výkonu ich akcionárskych práv. A na preukázanie tejto pravdy im na medzinárodnej arbitráži bude stačiť ukázať jednu zápisnicu z valného zhromaždenia. SPP je vysokoziskový podnik. Avšak jeho zisky pochádzajú z tranzitu a z distribúcie zemného plynu. Naopak, kvôli nevýhodnému dlhodobému kontraktu so spoločnosťou Gazprom, ktorý odsúhlasili nominanti strany SMER v Predstavenstve SPP v roku 2008, pri predaji plynu domácnostiam dosahuje SPP stratu vo výške, ktorá sa ráta na stámilióny eur za posledné roky. Aj napriek tomu, že počas vlády sa tento kontrakt s Ruskom podarilo renegociovať v prospech Slovenska, stále platí, že regulované ceny zemného plynu pre domácnosti sú dnes na Slovensku nižšie, než koľko za plyn platí SPP voči ruskému Gazpromu. Ak by nezávislý regulátor mal možnosť objektívne posúdiť túto situáciu a ak by odôvodnil, že takýto stav je v poriadku, že napr. SPP môže ceny plynu pre domácnosti, tie regulované, nižšie než jeho nákupné, kompenzovať spotovými obchodmi, alebo ak by dokázal regulačný úrad jasne zdôvodniť, že nevýhodnosť dlhodobého take-or-pay kontraktu nemôže celú znášať spotrebiteľ a že musí byť čiastočne prenesená aj na samotný podnik, bolo by to správne riešenie a zrejme aj správne rozhodnutie nezávislého regulátora. Lenže tento zákon ide opačným smerom. Namiesto toho, aby nechal rozhodovanie na nezávislého regulátora, jednoducho znemožní akcionárom domáhať sa svojich oprávneným nárokov. No a namiesto rozhodovania o tom, či sú nároky SPP alebo iného poskytovateľa energií oprávnené, môžu zahraniční akcionári jednoducho vysúdiť stámiliónové kompenzácie a odškodné len za to, že im štát znemožní nechať si ich nezávisle posúdiť nezávislým regulátorom ÚRSO. Povedané slovami právnika, je očividné, že predložený návrh môže byť dokonca v priamom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, v zmysle článkov 1 ods. 1 a 13 ods. 4 ústavy, ako aj príslušnej judikatúry Ústavného súdu totiž musia všetky právne predpisy spĺňať požiadavku legality a požiadavku proporcionality. Tento návrh však odporuje požiadavke legality, pretože jeho skutočným cieľom je objektívne neodôvodniteľná diskriminácia spoločností, na podnikaní ktorých sa podieľa štát s právom blokovať rozhodnutie valného zhromaždenia voči spoločnostiam, na podnikaní ktorých sa štát nepodieľa, prípadne ich druhého akcionára, čo je zakázané podľa článku 13 ústavy. A zároveň tento návrh nemôže obstáť v teste proporcionality podľa článku 13 ods. 4 ústavy, pretože vytvára akúsi predreguláciu zo strany štátu tam, kde už funkčná regulácia existuje, je vykonávaná ÚRSO-m podľa zákona o regulácii. A je to teda nadbytočný a nepotrebný krok. Ak sa predkladateľom zdajú moje obavy prehnané, potom treba povedať: „Odpusť im, Bože, lebo nevedia, čo činia.“ Zjavne nie sú oboznámení ani s textami arbitrážnych výziev, ani so znením samotnej akcionárskej zmluvy SPP. Navyše, a to treba opätovne podčiarknuť, zákaz podniku a de facto všetkým podnikom zakázať im samotné objektívne posúdenie ich požiadaviek na to určeným úradom jednoducho nie je ani správne. Je to, ako keby sme jednej skupine občanov zakázali domáhať sa svojich práv na súde, ak s tým nebude súhlasiť druhá, o trochu väčšia skupina občanov. Tento návrh hovorí vo svojej podstate to isté, ako keby chcela koalícia zakázať opozícii vystúpiť v parlamente bez jej predchádzajúceho súhlasu. Je to jednoducho nedemokratický, nesprávny a nelegitímny návrh, ktorý je v rozpore so základnými zásadami riadenia obchodných spoločností. A s výnimkou predkladateľov tohto zákona si to uvedomujú takmer všetci. Stačí sa napr. pozrieť do pripomienok ministerstva spravodlivosti k tomuto návrhu, vášho ministerstva spravodlivosti. Budem citovať: „Rezort spravodlivosti zastáva rezervované stanovisko k potrebnosti a nevyhnutnosti navrhovaných zmien Obchodného zákonníka na dosiahnutie cieľa sledovaného predkladateľmi poslaneckého návrhu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že navrhnuté zmeny a doplnenia Obchodného zákonníka majú čisto parciálny charakter, t. j. týkajú sa výlučne len istých regulovaných činností, resp. odvetví, čo je v rozpore so všeobecným charakterom príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré nemajú väzbu na predmet činnosti obchodnej spoločnosti. Princíp zákazu zneužitia práv akcionára na ujmu ostatných akcionárov spoločnosti formulovaný v citovanom ustanovení je ďalej doplnený v § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka definíciou zásady rovnakého zaobchádzania s akcionármi, resp. rovnakého postavenia akcionárov. Účelom uvedenej zásady je ochrana majetkových |
ID_14458 | 2,012 | SAS | Jozef Kollár | bankového sektora na Slovensku, ale išla tou najrizikovejšou cestou, ktorá je fakt dláždená do pekla. Budú to príjmy štátneho rozpočtu. Ideologicky to predáme marketingovo veľmi zdatne, veď berieme bohatým a silným a zlým. A tu je tá pointa. Z týchto príjmov v štátnom rozpočet si vytvoríte akýsi špeciálny fond. Zatiaľ som nevidel a nepočul nič o tom, na základe akých princípov bude tento fond tvorený. A z neho chcete podporovať hospodársky rast na Slovensku. Prosím vás pekne, všetci v tejto sále spozornite, ak v budúcnosti budete počuť, že štát niekomu niečo dá. Toto je presne princíp celého modelu, zoberieme bankám, veď sú silné a bohaté. Ja som povedal, ja banky nechránim a nikdy chrániť nebudem. Berte im ale štandardnými spôsobmi. Tak vy ich zodvodníte, tento rok to bude mimoriadny odvod, budúce roky pôjdete hore s tým základom, z ktorého sa to vypočítava. Čiže takmer zdvojnásobíte, ako som povedal, v absolútnom vyjadrení odvody. Budeme tak mať druhý najvyšší odvod v celej Európskej únii. Pred nami budú už len spomínaní južní susedia z Maďarska. Idete presne Orbánovou cestou. A teraz máme nakolektovaných niekoľko stoviek miliónov eur, ktoré ste pobrali, a to nielen bankám, ale aj ostatným regulovaným korporáciám. A čo s nimi? Vláda vytvorí, citujem vášho premiéra, špeciálny fond na podporu hospodárskeho rastu. Nuž tak sa pýtajme v budúcnosti a sledujme, komu to teda vláda dá, kedy to dá akým subjektom a za akých podmienok, kto bude o tom rozhodovať. Preto som povedal pred chvíľou, vždy spozorníme všetci, ak počúvame takéto nebezpečné vety, že múdry štát rozhodne, múdry štát niekomu niečo dá. Ja nie som, pán minister, na rozdiel od vás presvedčený o tom, že tento múdry štát dokáže lepšie rozhodovať o alokácii voľných finančných prostriedkov v ekonomike ako napr. komerčné banky, ktoré práve na takýto účel vznikli, aby zabezpečovali ako cievna sústava v organizme efektívnu alokáciu zdrojov v ekonomike. Hovoril som pred chvíľou pri predchádzajúcom prerokovanom bode, že idete ešte do jedného závažného rizika, a to už nebudem rozoberať, hrozby zvýšených poplatkov, prenesenia na vkladateľov, veď na to máme jednoeurový balíček, vynikajúco. Ale, prosím vás, zvážili ste aj také riziko, že banky na jednej strane budú nútené dopĺňať svoj vlastný kapitál, lebo to kážu nové opatrenia z Bruselu, zvýšiť kapitálovú primeranosť, teda podiel vlastných zdrojov voči požičaným finančným prostriedkom, ktoré rozpožičali fyzickým osobám, právnickým osobám a štátu? Budú musieť dopĺňať svoj vlastný kapitál. Na strane druhej budú stáť pod novým celoeurópskym centralizovaným bankovým dohľadom. A vy veľmi dobre viete, o čom hovorím. Už dnes presakujú na povrch informácie o tom, že budú pravdepodobne v platnosti skupinové dohody. Ja som zvedavý, čo naši zástupcovia v Bruseli vyrokujú, ako sa tomuto ubránia. Skupinové dohody budú znamenať, že ak sa materská banka v zahraničí dostane do problémov s kapitálom, tak si jednoducho ten kapitál vytiahne od dcérskej banky. Nemusíme hovoriť o tom, že s výnimkou troch bánk na Slovensku sú všetky ostatné v zahraničných rukách. Čiže tie bankové matky si budú vyťahovať kapitál zo slovenských dcér. Čiže na jednej strane budú slovenské komerčné banky, ktoré sú zdravé, a to teraz a dnes popoludní. Ja sa pýtam, keď pôjdete touto cestou týchto odvodov, či budeme môcť aj toto konštatovať o niekoľko málo mesiacov. Budú nútené dopĺňať kapitál. Na základe Brusel-friendly politikov im bude s veľkou pravdepodobnosťou v rámci nového celoeurópskeho integrovaného bankového dohľadu odoberaný kapitál, ak sa ich matky dostanú do problémov v zahraničí. A vy ich teraz ešte idete zaťažiť mimoriadnym odvodom a ďalším zvýšením absolútneho objemu takmer na dvojnásobok v ďalších rokoch, ktoré sú pred nami. Ja sa teraz pýtam: Naozaj nemáte ani najmenšiu obavu o to, pán minister, že v takejto situácii banky zastavia úverovanie slovenskej podnikovej sféry, slovenského korporátu. Fakt toto vás netrápi, nemáte vôbec obavy tohto typu? Veď vy ste tou politickou stranou, ktorá volá po hospodárskom raste. A kto vám ho zabezpečí? Tá múdra vláda, ktorá bude rozdeľovať, už som to spomínal, z tohto fondu na podporu ekonomického rastu prostriedky? Kto ho zabezpečí? Akonáhle dôjde k tomu deleveridžu, to znamená, že komerčné banky nebudú už schopné, lebo im to nebude umožňovať ich nízka kapitálová vybavenosť, nalievať finančné prostriedky do ekonomiky, čím chcete zabezpečiť ekonomický rast? A obava úplne nakoniec posledná je obava o to, aby sme sa nedožili, to si neželám ani ja celkom úprimne, aby jedného dňa stratili slovenské banky apetít nakupovať aj naše cenné papiere emitované štátom, či už to budú vládne dlhopisy alebo pokladničné poukážky. A preto nepúšťajme sa do takejto vojny, a to sa netýka bánk, opakujem, ja neobraňujem banky, pretože táto vojna sa málokedy dá vyhrať. Radšej hľadajme štandardné riešenia, ktoré sú dnes v okolitých štátoch známe. A keď hovoríme o okolitých štátoch, tak mi dovoľte len uviesť, pretože tu pán Podmanický volal po tom, že v parlamente má byť diskusia a nech opozícia hovorí o svojich predstavách alebo o tom, ako by to malo fungovať, ako je to v okolitých štátoch, tak len, prosím vás, skúsme si zapamätať, že vo Švédsku a v Nemecku spomínané finančné prostriedky, teraz to poviem pre krátkosť času, odoberané bankám práve putujú do spomínaných fondov, z ktorých sa budú v budúcnosti sanovať prípadné kolapsy, systémové kolapsy celých bankových sektorov, nie tak, ako je to na Slovensku, že to je príjem štátneho rozpočtu. A sadzby, ktorými sú takto komerčné banky zaťažené týmito odvodmi, sa pohybujú skutočne na úrovniach, ktoré sú polovičné, tretinové, štvrtinové, šestinové, tak ako sú u nás. Nebudem vás zaťažovať štatistikou. Takže, pán minister, držím vám palce a dovoľte mi opäť tú povinnú jazdu. (Ruch v sále.) Už končím, posledné dve vety poviem. V zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. V prípade, že tento návrh nebude schválený, tak navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že vráti tento návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) |
ID_15124 | 2,012 | SDKU | Ľudovít Kaník | Ďakujem. Na začiatku bolo pánom poslancom Kamenickým vymenované, kto má rovnú daň. A sú to krajiny, ktoré potrebujú dobiehať tie vyspelé. Môžeme ich kľudne aj označiť aj za periférne krajiny. Prečo si zvolili takúto daň? Aby sa dostali do jadra. Pretože chcú ísť do jadra. Preto zvolili nástroj, ktorý ich tam môže posunúť. Zvolili rýchlejší motor, aby v tých pretekoch mohli dobehnúť to čelo peletónu. Preto si zvolili túto daň. Vy navrhujete, aby opäť presedlali do áut s pomalým motorom a len udržiavali ten veľký dramatický odstup medzi tými krajinami, ktoré sú vpredu, a tými, ktoré sú vzadu. Žiaľ, v žiadnej dani, alebo pri rovnej dani, rovnej sadzbe daní nikdy neplatí, že sekretárka platí takú daň ako milionár. Platia dramatickú, dramaticky rozdielnu daň, pretože majú len rovnakú sadzbu. Ale tá masa tej dane je obrovsky rozdielna. A to je zavádzanie, ktoré stále hovoríte. Áno, bavíme sa tu o korporátnej dani najmä, pretože vy ju dramaticky dvíhate. Tým znižujete konkurencieschopnosť Slovenska. A to je voda na mlyn v nezamestnanosti, ktorú tu privolávate, a vyháňate pracovné miesta zo Slovenska. Nezamestnanosť v Európskej únii je a krajiny sa s ňou boria, a preto treba hľadať cesty, ako sa s ňou vysporiadať, a nie opakovať tie modely, ktoré v tých európskych krajinách tú vysokú zamestnanosť generujú, Španielsko, Taliansko, Grécko, Francúzsko a ďalšie krajiny. Veď vy chcete, aby sme prešli na ich model, ktorý im neumožňuje vysporiadať sa s vysokou nezamestnanosťou. Vy si znižujete príjem zo štátneho rozpočtu týmito opatreniami. To je ten problém. Vy nebudete mať na tie statky, o ktorých rozprávate, švédske či iné, pretože si ten príjem znižujete. A to vám kritizujeme. |
ID_14819 | 2,012 | SDKU | Ivan Štefanec | Ďakujem pekne, pán predseda, aj za akceptovanie tejto zmeny. Dámy a páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k tomuto zákonu, aj keď rozprava k tomuto zákonu trvá určite historicky najdlhšie zo všetkých rozpráv. Je to pochopiteľné, pretože ide o kľúčový zákon, ktorý vplýva na dôchodky, vplýva na verejné financie, vplýva na život bežných ľudí. Práve sme počuli pozmeňujúci návrh pána spravodajcu, ktorý znižuje poplatky DSS-kám. Beriem to ako uznanie argumentov, ktorými sa opozícia snažila po dlhé dni argumentovať, že týmto návrhom sa siaha na peniaze ľudí, ktorými si šetria na dôchodok, ale pomáha DSS-kám. Takže beriem to ako uznanie v tejto argumentácii a priznanie si, že naozaj všetko nie je v poriadku s týmto vládnym návrhom. Tento vládny návrh považujem za nezodpovedný, pretože už proces jeho prerokúvania bol veľmi pochybný. V tom procese boli porušené viaceré pravidlá. Konkrétne bol porušený aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti v čl. 9 ods. 3, podľa ktorého do 30. 6. mala byť zverejnená prognóza vývoja verejných financií. Nebolo to tak urobené, som presvedčený, preto, aby vláda mohla odôvodniť skrátené legislatívne konanie. A som presvedčený, že odôvodnila ho nepravdivo, pretože žiadne päťstomiliónové diery v rozpočte nie sú. Hovorili sme o tom už po mnohé dni. Nebudem sa teraz opakovať. Čiže vládny návrh považujem za nezodpovedný aj preto, že bol porušený ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, po druhé, preto, že ruší existujúce riešenie v 2. pilieri, prehlbuje problém a odďaľuje toto riešenie do budúcnosti, po tretie, aj preto, lebo robí systém neudržateľným. Aj z tohto dôvodu dovoľte mi zdôrazniť, že ak bude prijatý tento návrh zníženia odvodov do 2. piliera o 500 mil. ročne, a teda oberú ľudí o túto sumu, tak sa okamžite obrátime na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť so žiadosťou o posúdenie tohto zákona vzhľadom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií na Slovensku i vzhľadom na udržateľnosť dôchodkového systému, pretože som presvedčený že tento návrh zhoršuje oboje, aj udržateľnosť dôchodkového systému, aj udržateľnosť verejných financií, teda škodí ľuďom. Bohužiaľ, konanie vlády považujem za nevysvetliteľné, pretože nešetrí, ale berie ľuďom. Takisto je nevysvetliteľné to, že konsolidáciu podľa rétoriky vlády majú platiť bohatí. Ale vláda berie bežným občanom, ktorých je v 2. pilieri 1,5 mil. To rozhodne nie sú tí najbohatší a, naviac, tí, ktorí na to neboli vôbec pripravení. Vieme, že ešte tri dni pred voľbami rétorika pána predsedu strany SMER a súčasného predsedu vlády bola diametrálne iná. A opakovane tvrdil, že odvody do 2. piliera sa nebudú meniť. Ja chápem, že keď som čítal mená podporovateľov petície, že práve tá konfrontácia vyvolávala napätie a vyvolávala u vládnych poslancov nevraživosť, ale to je práve tá konfrontácia, ktorá hovorí o tom, že ľudia si veľmi dobre pamätajú, čo sa hovorí a čo sa koná, ako sa plnia sľuby, a konfrontácia, ktorá hovorí o tom, že narastá počet ľudí, ktorí si neželajú zmeny v 2. pilieri. Považujem prerokovávanie k tomuto zákonu nielen za dlhé, ale aj nedôstojné, sústavným porušovaním pravidiel už v pripomienkovom konaní, zlým odôvodnením v skrátenom legislatívnom konaní i v priebehu rozpravy, keď bolo viackrát zasahované do rozpravy najmä opozičným poslancom. Podstata ale je, že tento návrh je škodlivý, po prvé, preto, lebo škodí ľuďom, berie im ich peniaze na dôchodok, po druhé, preto, lebo škodí nielen tým, ktorí si šetria na dôchodok, ale aj študentom, ktorí pracujú na dohodu, škodí živnostníkom a celkovo zhoršuje život drvivej väčšine ľudí na Slovensku, po tretie preto, lebo zákon škodí aj tým, že znižuje dôveryhodnosť štátu. Ak za šesť rokov je po tretíkrát otvorený 2. pilier, tak neprispieva to k stabilite a dôveryhodnosti nielen dôchodkového systému, ale i štátnych inštitúcií ako takých. Myslím si, že návrh tohto zákona škodí dôveryhodnosti štátu ako takého. Dovoľte mi preto predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujem vrátiť zmenu v 2. pilieri, ktorú navrhuje vláda z 9 na 4, späť na 9 %, pretože som presvedčený, že ľudia nemusia prísť ani o jedno euro a je mnoho iných spôsobov, ako konsolidovať verejné financie, nie tak, že budeme brať ľuďom z ich dôchodkových úspor. Pozmeňujúci návrh je nasledovný. K článku IV. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z. a zákona č. 546/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: „1. Vypúšťa sa bod 9, ktorý znie: „V § 22 sa slová „9 %“ nahrádzajú slovami „4 %“.“.“ Odôvodnenie. Tento návrh vypúšťa ustanovenie vládneho návrhu, ktorým sa znižuje výška odvodu do 2. dôchodkového piliera zo súčasných 9 % na 4 %. Cieľom predloženého návrhu je zachovať predpoklady na vyššie budúce dôchodky sporiteľov v 2. pilieri. Verím, že každému, kto má záujem na tom, aby ľudia neprišli o svoje úspory, tak bude záležať na podpore tohto návrhu. Dámy a páni, dovoľte mi ešte upriamiť pozornosť na mladých ľudí, osobitne na ľudí, ktorí si popri štúdiu privyrábajú dohodami. Vieme, že ich situácia sa v tomto návrhu zákona radikálne mení. A som zásadne proti tomu, aby sme obmedzovali najmä pre študentov prácu na dohodu takýmto drastickým zvýšením odvodov. Vieme, že máme jednu z najvyšších nezamestnaností mladých ľudí v Európskej únii. Vláda na jednej strane to chce riešiť tým, že z prostriedkov eurofondov pripravuje projekty, ktoré majú riešiť túto oblasť, ale na druhej strane mladým ľuďom hádže polená pod nohy tým, že im radikálne zvyšuje odvody. Budeme preto podporovať všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sme s kolegami podpísali preto, aby bola urobená výnimka pre ľudí vo veku do dvadsaťpäť rokov, ktorí študujú, aby sa im tieto odvody nezvyšovali, aby ostali zachované, pretože je dôležité, aby mladí ľudia mohli získavať pracovné návyky, získavať skúsenosti, aby ich mohli získavať tým, že zvyšujú svoju cenu na trhu práce, a lepšie sa uplatnili, keď vyštudujú. Keď si budú hľadať svoje zamestnanie alebo keď budú začínať podnikať, bude to omnoho lepšie a ľahšie, keď budú mať skúsenosti s prácou na dohodu popri štúdiu. Považujem to takisto za kľúčový prvok, ktorý budeme presadzovať nielen pri tomto zákone, ale dlhodobo. Zmeny, ktoré sa týkajú takisto živnostníkov v tomto zákone, považujem za likvidačné. A aj v priebehu tejto schôdze budeme prerokúvať návrhy, ktoré práve uľahčujú život živnostníkom, a nie naopak. Verím, dámy a páni, že nakoniec zvíťazí zdravý rozum. Aj keď zatiaľ dlhý priebeh tejto prerokovávanej novely zákona tomu nenasvedčuje, chcem vás presvedčiť o tom, že poslanecký klub SDKÚ – Demokratickej strany bude vždy hájiť záujmy sporiteľov, vždy bude hájiť záujmy tých, ktorí si sporia na dôchodok, bude chrániť 2. pilier a bude robiť všetko pre to, aby ľudia o svoje úspory neprišli. Ďakujem pekne. |
ID_14816 | 2,012 | SDKU | Ivan Štefanec | Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Kuffa veľmi jasne a zrozumiteľne opísal tiež, prečo je údajných 500 mil. len údajným číslom, a prečo je toto odôvodnenie na vode. Tak ako hovoril o nezvyčajnom obrate v hospodárení samospráv, kedy minulý rok hospodárili s plusom 30 mil. a tento rok majú mať údajne stratu 96 mil., že rozdiel je 126 miliónov. Podobný podozrivý obrat je aj vo Fonde národného majetku, je aj v eurofondoch a tak ďalej a tak ďalej. Čiže veľmi jasne dokumentoval to, čo sme už viackrát v snemovni na túto tému prebrali, že tých 500 mil. vlastne neexistuje. Ako bolo spomínané, potvrdil to aj Medzinárodný menový fond už 17. júla a potvrdili to údaje aj spomínané v tomto vystúpení. Správnou otázkou zostáva to, čo nastolil pán poslanec, na čo pôjdu tieto peniaze? Pretože aj pán minister hovoril vo svojom vystúpení, že v prvom pilieri je mínus 900 mil. s rezervným fondom, bez rezervného, vieme, že 1,8 mld., čiže aj tých 500 mil. eur ročne, ktoré vláda chce zobrať ľuďom a presunúť k sebe, nevykryjú ani tú dieru v prvom pilieri. Otázkou teda zostáva, kam pôjdu tieto peniaze? Myslím si, že tá otázka je dobre položená, je relevantná a vláda by ju mala zodpovedať. Ďakujem pekne. |
ID_15077 | 2,012 | SMER | Peter Kažimír | Ďakujem veľmi pekne. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Dámy a páni, dovoľte mi informovať vás, že Slovenská republika sa naozaj rozhodla pridať k skupine krajín, ktoré majú záujem zaviesť daň z finančných transakcií, tzv. FTT (Financial Transaction Tax). Tak sa stalo na summite ECOFIN-u minulý utorok 9. októbra tohto roku. Oficiálny list na Komisiu som podpísal ako minister financií včera. Ide o formu tzv. posilnenej spolupráce, kde bolo potrebné nájsť najmenej 9 krajín, ktoré sa túto daň rozhodnú zaviesť. Iniciatíva bola vedená naozaj Nemeckom a Francúzskom. Celkovo sa k iniciatíve na ECOFIN-e napokon pripojilo 11 krajín. Sedem členských štátov, ako je Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Belgicko, Slovinsko, Grécko, Portugalsko, zaslalo Európskej komisii oficiálnu žiadosť o posilnenú spoluprácu pred rokovaním Rady ECOFIN-u. A 4 členské krajiny, Taliansko, Španielsko, Slovensko a Estónsko, vyjadrili svoju podporu k zavedeniu FTT, teda transakčnej dane alebo dane z finančných transakcií. Tieto členské štáty sa zaviazali poslať oficiálny list Európskej komisii so žiadosťou o posilnenú spoluprácu v najbližších dňoch. Uvedené rozhodnutie je dôkazom, že Slovenská republika sa pridáva ku krajinám, ktoré sa rozhodli postúpiť ďalej smerom k hlbšej integrácii. FTT je jednou z hlavných súčastí tohto procesu, stále však trváme na tom, že je potrebné vykonať dopadovú analýzu vplyvov vrátane posúdenia možného presunu aktivít do tretích krajín v prípade prijatia FTT iba menšou skupinou krajín. Čo sa týka fiškálneho dopadu FTT, tento je závislý od finálneho zadefinovania daňového základu, ktorý je stále predmetom diskusie. Ak by boli predmetom zdanenia iba obchody s akciami vzhľadom na malý objem transakcií, na akciovom trhu v Slovenskej republike sa neočakáva výrazný vplyv tejto dane. Príjem z tejto dane by tvoril zhruba 350 000 eur. Ak by sa však za predmet dane považovali objemy obchodov s dlhopismi a s derivátmi, príjem by bol podstatne vyšší, predstavujúci potenciálne milióny eur. O tejto možnosti sa však stále diskutuje a predmet dane nie je uzavretý. Podľa predbežného návrhu Komisie by dve tretiny celkového príjmu dane mali byť príjmom rozpočtu Európskej únie. O uvedenú sumu by sa mali alikvotne znížiť príspevky členských krajín do rozpočtu Európskej únie. Slovensko s uvedeným návrhom v princípe súhlasí, nakoľko by toto malo mať pozitívny vplyv aj na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Toľko tá pripravená časť. Ja chcem vás informovať naozaj aj o tom, že na rokovaní hlavne euroskupiny minulý pondelok bol vyvinutý enormný tlak hlavne zo strany krajín, ako je Nemecko a Rakúsko, na to, aby krajina, ktorá sa hlásila v princípe k zavedeniu tohto typu dane, umožnila vznik takejto skupiny, pretože treba vysvetliť, že to, že sme sa prihlásili do skupiny krajín pre posilnenú spoluprácu, neznamená zatiaľ nič viac, iba to, že sme vytvorili možnosť procesne pracovať na návrhu zavedenia takej dane. Tak ako som to uviedol v úvodnej reči, zatiaľ nie sú známe hlbšie detaily, to znamená ani daňový základ, z ktorého by sa mala takáto daň vyberať, a dokonca ani nasmerovanie, kam by príjmy z takejto dane išli, pretože sú tu v zásade dva možné koncepty, buď by to bolo príjmom národného štátneho rozpočtu, alebo vlastným príjmom Európskej únie, alebo nejaká kombinácia týchto dvoch príjmov. Musím povedať, že stále preferujeme globálne zavedenie dane z finančných transakcií na čo najširšej báze, to znamená aspoň na úrovni G20, keď sa to nedá na úrovni G20, tak to preferujeme na úrovni dvadsaťsedmičky, keď sa to nedá na úrovni dvadsaťsedmičky, tak potom to preferujeme aspoň na úrovni euroskupiny. Z tohto pohľadu predpokladám, že rozhovory o takejto forme, tzv. prehĺbenej spolupráce, ktorá sa v minulosti iba jedenkrát v histórii Európskej únii naozaj využila, tieto vzory budú pôsobiť naozaj niekoľko mesiacov. Nepredpokladám, že by došlo k dohode skôr než pred koncom budúceho roku. A takisto treba pomenovať riziká, ktoré z takéhoto obmedzeného prístupu dane by mohli hroziť. Treba si ale uvedomiť, že Slovensko má naozaj veľmi málo rozvinutý kapitálový trh, to znamená, aj tie dopady mali by byť menšie. Aby vôbec bola umožnená takejto menšej skupine štátov forma zavedenia tejto dane, budú musieť s tým súhlasiť aj ďalší členovia Európskej únie. To znamená, ten princíp rozhodovania je taký, že síce 9, v tomto prípade 11 krajín požiada o nejakú formu koordinovanej spolupráce, ale súhlasiť s ňou musia aj ďalšie krajiny z dvadsaťsedmičky. Ak tak dovolia, následne sa na celom modeli dohodnú krajiny deviatky alebo v tomto prípade jedenástky. Bude to ešte v každom prípade zaujímavý príbeh. V každom prípade ale súhlasím s pánom poslancom, od ktorého som túto otázku dostal, že je to zaujímavým zdrojom tzv. vlastného príjmu Európskej únie. A viete, že aj o tomto sa takisto vedú debaty. A určite je to zaujímavejší a lepší a spravodlivejší zdroj, ako by bola napríklad osobitná sadzba dane z pridanej hodnoty alebo jedno percento z dane z pridanej hodnoty, čo tiež v istých konceptoch v hlavách niektorých úradníkov z Bruselu sa objavilo. Toto by určite bol menej škodlivý prístup. Ďakujem veľmi pekne, skončil som. (Potlesk.) |
ID_15026 | 2,012 | SMER | Richard Raši | Ďakujem pekne, pán predseda. Čiže keďže nám čísla nad desať nejdú, tak skúsim čísla do desať. Tento zákon, keď bol predložený, prvú nevôľu urobil práve medzi farmaceutickými firmami, práve kvôli tomuto návrhu. To znamená, že sa ich to dotkne, čiže ceny liekov pôjdu nižšie. A naozaj sa stáva, že v krajine, kde liek stojí euro, v druhej a tretej s najnižšou cenou sú to 4 eurá a v ďalších viac a viac. A práve v týchto prípadoch, pretože tieto výkyvy sa nám dejú, sa druhá najnižšia cena stáva cenou vyššou, akou je cena a teda priemer troch cien sa stáva cenou nižšou, ako je cena druhá najnižšia v rámci Európskej únie. A naozaj, keby sa to nedotklo farmafiriem z hľadiska ich biznisu negatívne, tak by sa určite neozývali a nevystupovali proti tomuto návrhu zákona. Ďakujem pekne. |
ID_14256 | 2,012 | SMER | Miroslav Číž | Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, o imunite ako o zásadnom probléme slovenského parlamentu počúvam, odkedy som v slovenskom parlamente, mám tu česť byť v mene SMER-u, zastupovať teda našich voličov v parlamente od roku, tuším, 2002. Pamätám si, že jedným z veľkých bojovníkov proti imunite bol jeden čas sudca Ústavného súdu, potom poslanec, dnes nezávislý advokát Ján Drgonec. A tento Ján Drgonec sa vyjadril v roku 2008 na konferencii, ktorú sme ako vedenie parlamentu vtedy zorganizovali, snažili sme sa v spolupráci so všetkými politickými stranami na tému imunita tak, aby bolo zrejmé, že k tejto téme zaznejú všetky relevantné okolnosti z prostredia ústavného práva, pretože to je veda, ktorá už možno druhé storočie sa zaoberá problematikou fungovania parlamentov a náležitostí spojených s fungovaním parlamentov, keď som si teraz pri príležitosti tohto nášho rokovania pozrel ten zborník, ktorý vyšiel, bolo to v roku 2008, tak Ján Drgonec uvádza nasledovné: Problematika zúženia rysov poslaneckej imunity sa v poslednom období stala na Slovensku jednou z kľúčových tém verejnej diskusie a aj pod tlakom médií a mimovládnych organizácii (zjednodušeným a nedostatočne profesionálnym) sa začala vnímať takmer ako všeliek na riešenie neduhov verejného života a postoj politických strán k nej sa stal synonymom ich dôveryhodnosti, ako charakterizoval, píše on pred rokom, ďalší odporca imunity Ladislav Orosz. Títo dvaja páni, nech s nimi súhlasíme alebo nesúhlasíme, sú, patria k významným osobnostiam súčasného ústavného práva na Slovensku a oni vnímajú veci takto. Prečo uvádzam iných? Mal som tu česť pôsobiť, dokonca, vo funkcii parlamentu v tejto súvislosti a za celý čas, zodpovedne poviem, som sa nedostal k zmysluplnej právnickej diskusii o tomto probléme. Je symptomatické, ak si pozrieme, kto dnes hovoril o týchto veciach. Hovorili predstavitelia strán, ktoré sem prišli s inými stranami a dnes bojujú o vstup do parlamentu. To boli zásadné vystúpenia, pokiaľ som sledoval a, bohužiaľ, je známe, že nositelia tých informácií, ktoré tu odzneli, ale principiálne sa nesnažia poznať základný fundament poznania problému imunity ako veľmi dôležitej súčasti moderného parlamentu. Je pre mňa tragické, že nepochybne inteligentný človek, pán Šebej, ktorého si vážim, ako intelektuál, ale vie, že tak zásadne, ako to on dnes povedal, nerešpektovať výsledky poznania iných vedeckých disciplín?! Ja by som si o psychológii, pán Šebej, takéto zásadné vystúpenie tu nedovolil povedať, o iných, odpustite mi, a naozaj chcem byť skromný a pokorný, sa vyjadrovať ani nebudem. Problém totiž je, že imunita je stará, ako samotné parlamenty sú staré. A niektorí autori hovoria, že imunita vznikla ako princíp vyváženosti a vyváženej funkcie poslaneckého mandátu už v antickom Ríme. Následne, vážené kolegyne, kolegovia, ako jeden z najväčších výdobytkov vznikla imunita v Bill of rights v roku tisíc šesťsto neviem koľko (Pozn. red.: v roku 1689) vo Veľkej Británii a bola obrovskou výsadou poslancov, ktorá zaručovala, že hlas slobody v parlamente zaznie, že nebude zneužitý aktuálnym nositeľom moci, že ten, ktorý bude hovoriť čokoľvek, pokiaľ to bude v súlade aspoň s dobrými mravmi, tak v tomto parlamente to prednesie. Ako zásadný výdobytok ľudskej slobody všetky liberálne demokracie si osvojili tento výdobytok. Vážené kolegyne, kolegovia, imunita je súčasťou všetkých moderných parlamentov sveta aj dnes, aj Európskej únie. Ako je možné, čo všetko sme tu napočúvali, že si tí nositelia nevšimli, že imunitou veľmi zásadnou disponuje aj Európsky parlament?! Aký je skutočný vývoj imunity na Slovensku po Bill of rights, po Francúzsku a výdobytku Veľkej francúzskej revolúcie, keď poslanci dostali to právo a spoločnosť žiadala ako svoj zásadný výdobytok, že ľudia, ktorí ju budú zastávať na tom jedinom a najdôležitejšom fóre, budú slobodní vo svojich vyjadreniach, nebudú môcť byť zastrašovaní, či už zatknutím, či už inými formami, či už difamačnými žalobami rôzneho typu, kde súkromný sektor svojich kritikov má, ktorý má na to dostatok peňazí, umlčiava. Nepatrilo by sa, aby tí, ktorí majú tak zásadné prehlásenia v tomto smere, aby si pozreli, ako vyzerá napríklad v tomto smere veľmi čulá jurisdikcia európskych súdov, konkrétne napríklad Európskeho súdu pre ľudské práva? Nechcú sa pozrieť na tú celú plejádu dnes difamačných žalôb, ktorý Európsky súd uznáva v danom prípade? Nevšímať si tých prípadov v Taliansku, kde je súdna a politická moc v zásadnom konflikte. Vieme si predstaviť, ako to bude vyzerať v slovenskom parlamente, keď si budú navzájom predseda vlády žalovať ministra financií, bývalého, budúceho, my sa začneme navzájom obviňovať z rôznych priestupkov a budeme chodiť po polícii a budeme hľadať rôzne typy nekalých konaní, aby sme si presadili svoje záujmy v prostredí výkonnej moci?! Ide o stopäťdesiat ľudí, ktorých si zvolia slobodne ľudia, ktorým máme vytvoriť podmienky. Sú podmienky, ktoré sú v slovenskom parlamente, čo sa týka imunity, kompatibilné s inými serióznymi parlamentmi Európskej únie napríklad? Zaznelo jediné jedno porovnanie? Povedal niekto vo vzťahu k niektorej inej krajine na Slovensku, že my máme imunitu takú, ktorá sa zásadne vymyká z imunitných rámcov, ktoré fungujú v Európe? A nepatrí, aby sme tieto veci posúdili v tomto našom parlamente? Nezaslúžime si, aby ľudia, ktorí vstupujú do verejného priestoru a zásadne sa k tejto veci vyjadrujú, aby nedisponovali aspoň základnými vedomostným substrátom potrebným na posúdenie tohto problému? Hovorím tu teraz ešte raz, zahlasujme za toto, naozaj, imunita, ktorú teraz ideme ako priestupkovú riešiť, je imunita, ktorá zásadným spôsobom našu schopnosť konať slobodne, neovplyvní. Len tu zaznievajú ďalšie nezmyslené hlasy. Vážené kolegyne, kolegovia, ako je to s tou indemnitou, s ktorou všetci rátame, že ju máme? Indemnita, a to, že za výroky, ktoré tu poviem, nemôžem byť trestne stíhaný, je jedna vec, ale to, čo by som za to mohol dostať ako trest, ako teda tú trestnú sankciu, to je nejaká podmienka, možno v najhoršom prípade, keby som bol veľmi hrubý, jeden rok. Ale čo môžem dostať cez občiansko-právnu žalobu, pokiaľ ma bude žalovať nejaký predstaviteľ finančnej skupiny, ktorý vo forbesovskom rebríčku sa uvádza, že má 24 mld. majetku, a tento človek bude atakovaný, povedzme, že mojimi informáciami, že možno o ten majetok kompletne príde, že mu prepadne a že ho zatvoríme?! Aké prostriedky bude tento súkromný človek používať? Pozrime sa do Európy, pokiaľ nevieme, lebo u nás naozaj máme demokraciu mladú a v týchto situáciách sme sa ešte nenachádzali. Všetci vieme, že imunita musí pôsobiť predovšetkým pre situáciu, keď sme v konfliktoch, keď spoločnosť je v kríze, keď spoločnosť je rozhádzaná, keď rôzne záujmové skupiny alebo aj triedy, alebo aj iné veľké skupiny obyvateľov sa dostávajú do konfliktov. Čakajú nás, alebo nečakajú nás napríklad nepokoje v oblasti, ako dôsledok napríklad obrovskej majetkovej nerovnosti a napríklad skutočnosti, že do slovenských dedín sa vkráda hlad?! Ako bude vyzerať tá situácia v budúcnosti? V danom prípade napríklad nie je našou úlohou, a stalo sa to v parlamente, že sme jasne vypustili, že občianskoprávna žaloba za vystúpenia v parlamente nie je možná, ale kto si pozrie odbornú literatúru, polovica autorov tvrdí opak. To znamená, ak poviem, že tá a tá skupina, finančná, kradne a urobila to a ono, ja môžem byť veľmi ako žalovateľný, aj vy, páni kolegovia, a pri nekorektnom postupe súdu ešte raz môžeme byť odsúdení na 3 - 5 mil. korún. Ako sa to prejaví v našich osudoch, našich rodín? Zamkne nám to ústa, alebo nám to nezamkne ústa takáto hrozba napríklad? Nie je našou úlohou jasne povedať, že minimálne občianskoprávna zodpovednosť v danom prípade jednoznačne v zmysle textu ústavy jednoducho tu nie je a že jednoducho Slovensko potrebuje mať fórum, kde môže každý z tých stopäťdesiat ľudí, ktorých si ľudia zvolia, slobodne povedať všetko, o čom je presvedčený, že je dôležité pre náš spoločný osud?! To sú zodpovedné diskusie o imunite. Nepochybne, súčasťou tej diskusie musí byť aj to, je imunita, ktorú majú poslanci k dispozícii, zneužívaná? Poďme diskutovať, ako vyzerá slovenský parlament tu a teraz. Čítal som významného odborníka, ktorý tvrdí jednoznačne, že ničím zázračným sa na Slovensku zneužívanie imunity nestáva. To, čo verejnú mienku pobúrilo, je zrejmé, roky 2005 - 2006, keď dvakrát naše verejnoprávne televízie s veľkou chuťou ukazovali niekoľko týždňov dvoch poslancov, ktorí vyzerali, že zjavne používali alkohol a pritom cestovali. Nepochybne je to problém a v danom prípade aj parlament Slovenskej republiky zareagoval, ak si pamätáme. Ak si pamätáme. Nepochybne zneužívanie imunity je nesmierne vážne a nepochybne nielen u nás na Slovensku, ale aj v iných krajinách výrazne poburuje verejnú mienku. A podobné diskusie, ktoré sú u nás, objektívne prebehli aj v iných krajinách. Ale napriek tomu výsledkom tých diskusií boli iné postupy... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)Hrušovský Pavol, predseda NR SR: Pán poslanec, trošku pomalšie, keby ste mohli, lebo ja by som vás chcel... ... predovšetkým zásadné postupy smerovali k tomu, že jednoducho je nevyhnutné, a také sú aj závery európskych súdov, je nevyhnutné posudzovať takýto skutok vždy, či je, alebo nie je v súvislosti s výkonom poslaneckého mandátu. Tam sa musí smerovať pozornosť tých, ktorí teda chcú obmedzovať imunitu, pokiaľ majú pocit, že v súčasnosti sa dá nejakým spôsobom zneužívať. Ale pokiaľ sa to robí takto, ako to je, tak sa potom musíme vrátiť k tomu, že či priestupok má alebo nemá trestnoprávny charakter. Aké sú dnes dôsledky priestupku, pokiaľ teda budete, a bude to difamačná žaloba, že si niekto vymyslí, že ste niečo urobili, čím ste mali niečo |
ID_14778 | 2,012 | SMER | Dušan Muňko | Pán poslanec Kaník, od vás čakám zavádzanie už od roku 2004, keď ste štyristošesťdesiatjednotku proste dali dokopy. Prvá vec. Poškodili ste ľudí, všetkých dôchodcov, ktorí išli od 1. 1. 2004 do dôchodku. Poškodili ste invalidov. Keď ste to zle prepočítali, tak zase limitovali ste bod. Nastavili ste 2. pilier absolútne zle alebo ja už ani neviem, ako to treba vysvetliť ľuďom. Povedzte mi, v Európskej únii kde je nastavená ekonomika, tak ako 2. pilier je nastavený u nás. Zoberme priemerné dôchodky, ktoré sú vo vyspelej Európskej únii, v pätnástke, Nemecko má 800-eurový dôchodok priemerný, Rakúsko má 1 440-eurový dôchodok priemerný. Pokiaľ sa týka nás, 2. pilier od prvej chvíle bol zle nastavený. Keď zoberiete Českú republiku, prečo Česká republika nepustila 2. pilier a stále pracuje proste a vyhodnocovala svoj dôchodkový systém? Vy bez toho, že by ste mali seriózne prepočty, ste dali deväť a deväť percent. A keď sa vás pýtali tu novinári po tlačovej besede pri prijatí štyristošesťdesiatjednotky a štyridsaťtrojky, tak ste povedali, že to nie je záležitosť vaša, ale ministra Mikloša, čo bola vaša odpoveď na otázku, kde slovenská ekonomika zoberie na 2. pilier. A stále tu hovoríte o veciach, že zavádzame ľudí. Vy zavádzate ľudí, my len naprávame to, či to bolo, pokiaľ sa to týkalo invalidov alebo tých štyridsaťtri zmien, ktoré sú v štyristošesťdesiatjednotke dneska spravené. Naprávame to, čo vy ste tu zaviedli. |
ID_15263 | 2,012 | SMER | Daniel Duchoň | Ďakujem. Na úvod by som chcel zaujať alebo dať poznámku, čo sa týka tej zamestnanosti, ktorú ste tam hovoril alebo ten graf poukazoval na čísla od roku 2000. Myslím, že to súviselo aj s tým, že v tom čase mnohé segmenty priemyslu, ale aj služieb zažívali ešte nebývalý rast a boom. Napríklad viem, že stavebníctvo v podstate vtedy extrémnym spôsobom expandovalo, ale ak si porovnáme tú situáciu napríklad s dneškom, tak asi všetci uznáme, že dnes prakticky developeri majú opačný problém. Jednoducho to, čo postavia, tak nevedia umiestniť na trh a takisto aj ďalšie oblasti priemyslu, napríklad IT technológie. V tom čase v roku 2000 vrcholila aj internetová bublina. Ja osobne aj poznám spoločnosti, internetových providerov, ktoré sa predávali rádovo za desiatky až stovky miliónov vtedy ešte korún, čo takisto sú dnes spoločnosti, ktoré len veľmi ťažko nachádzajú priestor na dnešnom trhu. Takže určite nárast zamestnanosti súvisel hlavne teda s tým, že mnohé oblasti v tom čase ešte boli vysoko podhodnotené, a prakticky nové spoločnosti, ktoré prichádzali na trh, mali oveľa väčší priestor. Druhá vec, ja vo svojom príspevku som sa jednoducho snažil poukázať na to, že ten výber daní, ja uznávam, bol vyšší po zavedení rovnej dane, ale ten najväčší a podstatný vplyv na túto skutočnosť mal to, že jednoducho vo svete a najmä teda v Európskej únii sme sa nachádzali v čase vysokého ekonomického a hospodárskeho rastu. Ďakujem. |
ID_15309 | 2,012 | SMER | Ladislav Kamenický | Ďakujem. Ja som chcel zareagovať tiež na koniec vystúpenia pána Kollára, tiež som si ho pozorne vypočul. Takisto ja by som sa vyjadril k tomu druhému bodu, ktorý ste spomínali, prečo si tak lacno požičiavame. A tu by som chcel fakt poukázať, tu ste sa v podstate sám usvedčili v niektorých veciach alebo v tom, o čom sa tu stále bavíme. Sám ste povedali, že prvýkrát sa stalo v histórii, že boli investori ochotní investovať do nemeckých dlhopisov so záporným úrokom. Toto je presne to, čo vysvetľuje ekonomickú podstatu a situáciu v Európskej únii. Čiže prečo investori nie sú ochotní investovať do priemyslu? Prečo nie sú ochotní investovať do stavebníctva? No, lebo je tu silná stagnácia v týchto odvetviach. A to, čo tu všetci, celá pravica kričí, že bude nezamestnanosť vyššia a pod., no áno, toto sú dôsledky, ale to nie sú dôsledky opatrení SMER-u. Pozrime sa, však dnes je tá realita taká, aká je. A keď tí investori investujú so zápornými úrokmi, tak je to asi preto, lebo sa boja rizika. Oni nechcú investovať do toho stavebníctva, ktoré aj na Slovensku sa prepadá v dvojciferných číslach. Toto je dôvod, prečo je tu nezamestnanosť. A poviem otvorene, snažme sa tu skutočne ukľudniť situáciu a nevyzývajme. Ja tu počúvam, dajme ľuďom 12., 13. platy, zvyšujme platy. Viete, to sa mi zdá trošku nejaké protichodné, tie tvrdenia. Tuto mne to proste nedáva nijakú logiku. Ďakujem pekne. |
ID_15362 | 2,012 | SMER | Ľubomír Želiezka | Ďakujem pekne. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte aj mne v krátkosti, budem stručný, vyjadriť sa k štátnemu rozpočtu, a to hlavne v oblasti športu. Ale najskôr, ako sa vyjadrím k oblasti športu, dovoľte mi sa vyjadriť aj k niektorým pánom poslancom. Samozrejme, nemá cenu a nebudem komentovať všetkých. Nebudem komentovať pánov poslancov, top ekonómov typu pána Sulíka, pána Mikloša, pána Kollára. Samozrejme, to absolútne nemá cenu. Sa smejete, samozrejme, poviem aj prečo. Nebudem komentovať ani takých top sociálnych, ako bol pán Kaník, pán Mihál a tak ďalej a tak ďalej. Viete, pán Kollár, sa smejete, ale ja vám poviem, že ja vás ľutujem, že sedíte v tomto parlamente. A ja vám poviem aj prečo. Viete, keby vedeli o vás, o vašich geniálnych nápadoch, o vašich geniálnych riešeniach, ktoré tu prezentujete, v európskych štruktúrach, tak určite tie vaše geniálne vedomosti by využili a minimálne Európa by bola prechádzkou ružovou záhradou a v Európe, minimálne v Európe nie je žiadna kríza, to vám garantírujem. Vy ste tak geniálni, páni, vy ste tak geniálni, a teraz to prenesiem na oblasť športu, že vy ste schopní, vy ste schopní naučiť deti hrať futbal bez lopty, hokej bez hokejky, lyžovať bez lyží a takto by som vedel pokračovať ďalej. No, ale vrátim sa, vrátim sa k tomu, prečo hlavne som sem prišiel. My, ktorí sa na regionálnej úrovni pohybujeme v oblasti športu, vieme najlepšie, kde nás tlačí topánka. A to je samozrejme financovanie športu ako takého. Uvedomujem si, že časť športovej obce by si vedela predstaviť väčší objem výdavkov štátu na šport, ale na druhej strane oceňujem, že v čase, keď chceme a musíme udržať schodok rozpočtu pod troma percentami, plánované výdavky na oblasť športu, tieto výdavky neklesajú a v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2012 rastú. Je to síce mierny nárast, 96 tisíc eur, ale aj to si myslím, že je také svetielko v tuneli a že sa blýska, čo sa týka financovania športu, na lepšie časy. A to ešte pripomínam, v budúcom roku sa nebudú konať tak finančne náročné podujatia, akými boli tohtoročné Olympijské hry v Londýne. V tejto súvislosti si dovolím ešte jedno porovnanie s rokom 2011, keď vládu viedla pani Iveta Radičová, vtedy boli skutočné, podotýkam, skutočné výdavky štátu na šport takmer o 2,1 mil. eur nižšie, ako sú tie, ktoré sú naplánované na rok 2013. Podpora športu zo strany štátu však nespočíva iba v objeme vynaložených finančných prostriedkov prostredníctvom kapitol ministerstva školstva, obrany a vnútra, ale aj v tom, aby boli použité čo najúčelnejšie a najefektívnejšie, jednoducho povedané, vynaložené hospodárne. Aj za týmto účelom je na decembrové rokovanie vlády Slovenskej republiky predložený materiál z dielne ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého obsahom je koncepcia štátnej politiky v oblasti športu na najbližšie roky. Vláda Roberta Fica na rozdiel od predchádzajúcej, predčasne odídenej vlády pravicových strán, tým opätovne preukazuje, že má záujem o podporu športu. Toho dôkazom sú, dámy a páni z opozície, postavené multifunkčné ihriská, ktorých bolo okolo 600, tak toľko kritizované, tak toľko kritizovaná rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu. (Výkrik v sále.) A, no, a ja sa pýtam, pán Poliačik, pán Poliačik, čo postavili vlády, dve predchádzajúce vlády pána Dzurindu, jeden a pol, no pána, jasné, a vláda pani Radičovej? No, pochváľte sa, čo ste postavili!? No, nič. Ja viem, že ťažko sa vám to počúva, no je to nič, nula, nula, nula, nula. To kabinet Ivety Radičovej samozrejme neregistroval, že počas jeho úradovania mal vyhodnotiť Národný program rozvoja športu na rok 2001 až 2010, jeho minister školstva, vedy, výskumu a športu Eugen Jurzyca dusil, páni, dusil športovú rodinu. Nielen škrtaním dotácií, ale aj nadmerným administratívnym zaťažovaním športových spolkov pri uchádzaní sa o štátnej príspevky, či pri ich zúčtovaní. A to už nehovorím o tom, že sa takmer úplne vytratil dialóg medzi ministerstvom športu, jeho sekciou štátnej starostlivosti o šport na jednej strane a na druhej strane medzi športovým hnutím. Dnes je situácia diametrálne odlišná. Na tvorbe koncepcie štátnej politiky v oblasti športu na najbližšie roky sa podieľalo ministerstvo školstva v spolupráci so športovými spolkami. Vyše mesiaca ju mohli pripomienkovať nielen ministerstvá a ďalšie štátne inštitúcie, ale aj každá právnická osoba či fyzická osoba. Celý tento proces zavŕšila celoslovenská odborná diskusia, ktorú zorganizovalo ministerstvo 3. decembra 2012. Koncepcia, so závermi ktorej nikdy nebudú spokojní všetci, čo je úplne prirodzené a logické, okrem iného prináša viacero opatrení na efektívnejšie a objektívnejšie poskytovanie štátnych dotácií na šport, ale aj na kontrolu. Spomeniem sprísnenie kritérií na finančnú podporu elitných športovcov, racionalizáciu, koordináciu útvarov športovo talentovanej mládeže, či rezortných stredísk vrcholového športu, ale aj využitie finančných prostriedkov z európskych fondov v oblasti športu. Nebude ľahké finančne pokryť realizáciu všetkých opatrení koncepcie, ktoré prináša novú kvalitu do slovenského športu a v praxi bude konečne akceptovať toľko proklamovanú prioritu, podporu športu detí a mládeže a športu pre všetkých. Podporou športu štát nevyhadzuje peniaze von oknom, ako si to niektorí myslia a hlásajú. Nie sú to stratené peniaze, ony sa zúročujú niekoľkonásobne. Uvedené vieme všetci, aj keď to zatiaľ nikto nedokázal presnejšie finančne kvantifikovať, pretože význam športu pre zdravie ľudí, pre ich vhodné trávenie voľného času sa ťažko prepočítava na peniaze. Šport prináša aj ďalšie hodnoty. Úspechy slovenských športovcov dvíhajú hrdosť nášho obyvateľstva, zapisujú sa do dejín mladej športovej republiky a podobne. Vybudované športoviská a ihriská slúžia širokej verejnosti, nik si ich neodnáša, zostávajú tu. Šport je fenomén a aj im zostane. Jeho význam a popularita vzrastá prakticky každým dňom. Preto je potrebné, aby aj Slovenská republika držala krok so svetom, aby vytvárala podmienky na podporu športu a ďalší rozvoj športových aktivít svojich občanov. Terajšia vláda dáva jasne najavo, že túto svoju úlohu si plne uvedomuje, čo dokazuje aj tým, že v čase ekonomických problémov v celej eurozóne plánuje v štátnom rozpočte na rok 2013 primerané výdavky na oblasť športu. Dámy a a páni, aj z tohto dôvodu preto podporím návrh štátneho rozpočtu. Ďakujem pekne za pozornosť. |
ID_14315 | 2,012 | SMER | Róbert Fico | stavu, ktorý pre slovenských poľnohospodárov vyplýva z podmienok nového programového obdobia. Slovensko však len naskakuje do rozbehnutého vlaku, už od októbra 2011 je známy návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky – a teraz dobre počúvajme –, ktorý hovorí o znížení celkového objemu dotačných prostriedkov na 90 % priemeru Európskej únie. Štáty, ktoré sa pod týmto priemerom nachádzali, a to je aj prípad Slovenska, budú môcť mať ku koncu programovacieho obdobia v roku 2020 platby znížené až o jednu tretinu. Ako je možné, že nebolo počuť hlas v roku 2010, 2011, 2012, keď sa tieto veci pripravovali, že takto nemôžu dopadnúť malé krajiny? Dopady na našich poľnohospodárov budú teda naozaj veľmi vážne. A my pripravujeme spoločný postup krajín V 4 k tejto téme, pretože máme rovnaký názor na nevýhodnosť európskej poľnohospodárskej politiky vo vzťahu k Slovensku a ďalším štátom krajín V 4. Veľmi nás zaujíma oblasť dopravy. Na Slovensku chceme pomocou eurofondov zdynamizovať proces výstavby diaľnic. Za základný predpoklad odstraňovania regionálnych rozdielov naďalej považujeme ako prioritu diaľničné plnohodnotné spojenie Bratislavy s Košicami. Pokračovať budeme aj v projektoch verejno-súkromného partnerstva, vláda pritom zabezpečí vyvážené súťažné podmienky, aby nedochádzalo k nedokončeným úsekom a k devastácii celého reťazca podnikateľských subjektov. Ľahko sa urobí verejná súťaž, ľahko vyhrá ten, kto ponúkne polovičnú cenu zo skutočných reálnych stavebných nákladov, ale zostáva po ňom spálená zem. Nezaplatené faktúry, nedokončenú úseky. Touto cestou Slovensko naozaj nemôže ísť. Zaostávanie dôležitých projektov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest súvisí aj s extrémne vysokou rozdrobenosťou vlastníctva pôdy na Slovensku. Preto preskúmame riešenia uplatňované v iných krajinách Európskej únie a budeme hľadať také, pri ktorom sa vysporiadanie pozemkov k stavbám dopravnej infraštruktúry zásadne zjednoduší tak pre štát, ako aj pre vlastníkov pozemkov. Vláda podporí aj projekt širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne, avšak za predpokladu jej ekonomickej realizovateľnosti a tieto informácie budeme mať k dispozícii. Dámy a páni, vládny program sme koncipovali tak, aby silná hospodárska politika bola schopná vytvárať aj nové pracovné miesta. My rátame so Zákonníkom práce, ktorý by sa mal po dohode so sociálnymi partnermi novelizovať. Rešpektujeme požiadavku určitej pružnosti pracovnej sily, ale máme záujem zabezpečiť zamestnancom aj vyššiu právnu ochranu. Hlavných cieľom je zníženie vysokej nezamestnanosti s osobitným zreteľom na nezamestnanosť mladých, najmä absolventov škôl, a riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Vláda spracuje samostatné programy zamestnávania mladých ľudí, ich prípravy na plynulý vstup na trh práce, vrátane lepšieho prepojenia potrieb hospodárskej praxe so vzdelaním absolventov škôl. Už som vás informoval o tom, aké rozhodnutia sme prijali, pokiaľ ide o realokáciu jednotlivých Operačných fondov vo výške 270 mil. eur. Mimoriadne vážna je aj otázka dlhodobej a regionálnej nezamestnanosti. Štatistiky nám totiž hovoria, že každý tretí Slovák bez práce si ju nevie opätovne nájsť dlhšie ako dva roky. Ako vyplýva z údajov Ústredia práce, ide o skupinu vyše 120-tisíc ľudí. Najviac je ich v Prešovskom kraji, Košickom a Banskobystrickom. Chceme tento problém riešiť najmä podporou veľkých infraštrukturálnych projektov, rozšírením produkcie slovenských podnikateľských subjektov pre významných strategických priemyselných výrobcov na Slovensku v štátoch V 4 a v Rakúsku, skvalitnením monitoringu trhu práce spojeného so systematickým vyhodnocovaním prijatých programov pri posilnení účasti sociálnych partnerov pri ich tvorbe a realizácii. Taktiež cielenou podporou celoživotného vzdelávania, aby rástol ľudský a sociálny kapitál na úrovni podnikov, zvlášť u malého a stredného podnikania. Pomôcť by malo aj znižovanie administratívneho zaťaženia podnikateľskej sféry, vrátane zjednodušenia daňového a odvodového systému, rovnako ako aj výraznejšia, regionálne diferencovaná podpora malého a stredného podnikania. Chceme sa sústrediť aj na vytváranie tzv. zelených pracovných miest vo vodnom a odpadovom hospodárstve, v stavebníctve, v energetike, vo výskume, vývoji, v inováciách, v technológiách a výrobkoch, ktoré sú prívetivé k životnému prostrediu. Naplnenie, kontrola a rozvíjanie týchto programov bude dominantnou agendou novovytvorenej Rady solidarity a rozvoja na úrovni vlády Slovenskej republiky a partnerov sociálneho dialógu. My si naozaj uvedomujeme, vážené dámy a páni, že konkurencieschopnosť Slovenska je závislá od konkurencieschopných ľudí, ktorí sú vzdelaní, zruční, tvoriví, adaptibilní. Budeme preto podporovať rozvoj vzdelávania s jeho priamym previazaním s praxou, s dôrazom na spoločenskú a technologickú modernizáciu spoločnosti. Myslím si, že to, čo dnes v oblasti školstva predstavuje minister školstva, je jasná línia, čo chce dosiahnuť minister školstva na úrovni základného, stredného, najmä odborného, školstva a na úrovni vysokých škôl. Sú to posolstvá, ktoré sú zrozumiteľné a ktoré podľa reakcií aj slovenská spoločnosť víta. Vážené dámy a páni, za štátny záujem Slovenskej republiky považujeme aj dosiahnutie a udržiavanie vysokej kvality životného prostredia. Ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov pri zachovávaní princípov trvalo udržateľného rozvoja. Vláda považuje za potrebné vytvoriť ucelený systém podpory zeleného rastu. Operačný program Životné prostredie, ktorý je v gescii tohto ministerstva, spravuje finančné prostriedky v objeme 2 mld. eur. Hoci pomerná časť týchto peňazí je zazmluvnená, mnohé veci nemôžu fungovať správne kvôli zlému zákonu o verejnom obstarávaní. Aj tu sa nám potvrdzuje, že musíme v čo najkratšom čase vytvoriť možnosti pre profesionálne spracovanie tohto zákona. Musíme mať na Slovensku nový zákon o verejnom obstarávaní. Na tomto zákone musia participovať všetci, ktorí tento zákon aplikujú priamo v praxi. Vážené dámy a páni, základný cieľ novej vlády Slovenskej republiky – podporovať všestranný, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj Slovenska – si vyžaduje aj existenciu silného a zdravého sociálneho systému. Vláda preto posilní súdržnosť spoločnosti ako základný predpoklad rastu kvality života ľudí. Navrhneme orientáciu najmä na také hodnoty, ako je rodina, práca, ktorá je zdrojom zabezpečovania prostriedkov pre život, na starostlivosť o zdravie, kvalitu života starších ľudí, výchovu detí, bývania a sociálnu politiku. Budeme dôsledne presadzovať dodržiavanie ústavného práva ľudí na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, v hmotnej alebo v sociálnej núdzi, či v nezamestnanosti. O druhom dôchodkovom pilieri, v ktorom je vyše 1,4 mil. občanov, budeme viesť dialóg s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Predošlá vláda opätovne zaviedla automatický vstup mladých do druhého piliera. My sme za dobrovoľný vstup. Dokonca si myslíme, že by sa mal druhý pilier otvoriť, aby sa každý rozhodol, či je, alebo nie je vhodné v druhom pilieri zostať. Tu ale pripomínam, že by bolo férové, a spomeňme si na obrovskú mediálnu kampaň, ktorá bola na Slovensku, keď dôchodkové správcovské fondy lákali mladých ľudí a ľudí do druhého piliera. Myslím si, že máme právo vysvetliť slovenskej verejnosti, ktorá je v druhom pilieri, čo sa v druhom pilieri momentálne deje. Všetky peniaze v druhom pilieri sa prerábajú. To znamená, ľudia, ktorí tam majú uložené peniaze, strácajú peniaze. A nech sa rozhodnú dobrovoľne, či chcú zostať, alebo nechcú zostať. Okrem toho musíme prehodnotiť opodstatnenosť počtu fondov a garancie. Celkovo v štyroch fondoch dôchodkových správcovských spoločností k 20. aprílu tohto roka bolo takmer 5 mld., presne 4,91 mld., eur a niektoré fondy nepresiahli ešte ani jednopercentné zhodnotenie. A keď si zoberieme mieru inflácie, je jasné, že tieto peniaze sa vo fondoch úplne znehodnocujú. Na rozdiel od bývalej vlády sa však nebudeme venovať len druhému pilieru, ale všetky úpravy v dôchodkovom systéme plánujeme urobiť tak, aby bol dlhodobo udržateľný, teda budú aj zásahy v prvom pilieri, aj v treťom pilieri dôchodkového systému. V dôsledku relatívne znižujúcich sa príjmov do dôchodkového systému vážnym sociálnym, ale aj ekonomickým problémom v najbližšej dekáde bude spôsob udržania príjmu starších ľudí, dôchodcov, potrebného na zabezpečenie ich udržateľnej kvality života. Z tohto dôvodu chce vláda presadiť, aby Sociálna poisťovňa zostala kľúčovou inštitúciou sociálneho systému. K stabilizácii finančnej udržateľnosti dôchodkového systému by mala výraznejším spôsobom prispieť realizácia projektu zjednotenia výberu daní, cla a odvodov UNITAS. Pre zlepšenie príjmovej situácie starších ľudí vytvoríme podmienky na pokračovanie ich pracovných aktivít aj po dosiahnutí dôchodkového veku, obnovíme význam doplnkového dôchodkového sporenia, a to najmä prostredníctvom zvyšovania jeho atraktivity pre všetkých, ktorí naň prispievajú. V zákone zavedieme kategóriu minimálneho dôchodku a postupne uplatníme princíp univerzality voči všetkým druhom povolaní a zamestnania. Súčasťou komplexu, ktorý umožní plnohodnotnú účasť starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím na harmonickom a udržateľnom rozvoji spoločnosti, bude aj dostupnosť kvalitných špecializovaných zdravotných služieb a zodpovedajúcich sociálnych služieb. Zdravotníctvo je azda najťažší rezort vo vláde. Situáciu, ktorá tam nastala, by som nazval krízou, ale pravdepodobne aj kríza je slabé slovo. Hlavnou úlohou rezortu bude nielen pokračovať v riešení odmeňovania zdravotných pracovníkov, či už ide o sestry, lekárov, pretože nie sú na to finančné zdroje, ale aj upraviť vzťah k zdravotným poisťovniam. Naozaj nesúhlasíme s tým, aby sa z verejných zdrojov, do ktorých ľudia musia zo zákona posielať svoje príspevky, vytváral zisk zdravotných poisťovní. My sme ho už raz zdravotným poisťovniam zakázali, ale Ústavný súd na základe podnetu konštatoval, že zákon nezodpovedá Ústave Slovenskej republiky. Preto som požiadal ministerku zdravotníctva, aby hľadala ústavné cesty a pripravila taký návrh zákona o zákaze zisku zdravotných poisťovní, ktorý bude vyhovovať požiadavkám nálezu Ústavného súdu a požiadavkám medzinárodného práva. Stále sme toho názoru, že je nemorálne a nesprávne, ak si niekto vytváral zisk z verejných zdrojov. Vláda nebude transformovať štátne zdravotnícke zariadenia na akciové spoločnosti. Túto transformáciu zastavíme, pretože išlo len o prípravu na privatizáciu týchto nemocníc. Stop dávame tiež privatizácii ekonomický lukratívnych činností nemocníc. Už sme avizovali, že zavedieme prísnu kontrolu hospodárenia nemocníc, čím chceme zabrániť neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov a zadlžovaniu nemocníc. Dôraz budeme klásť aj na zavedenie elektronického zdravotníctva do praxe. Nemôžem obísť ani kultúru, ktorú považujeme za vnútorný základ spoločnosti. Naozaj |
ID_15426 | 2,012 | SMER | Ladislav Andreánsky | Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139 o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 281. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Prijatie navrhovaného zákona nezakladá nároky na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti a životné prostredie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 260 zo 7. novembra 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu. |
ID_14740 | 2,012 | SMER | Andrej Kolesík | Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z., pardon, k vládnemu návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 139). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom zákonom v ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a rovnako aj o tom, že predkladaný návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 121 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. |
ID_15016 | 2,012 | SMER | Michal Bagačka | Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 65 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 203. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona, návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecnozáväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predpokladaný návrh bude mať vplyv na verejné financie, pozitívny vplyv na životné prostredie. Nepredpokladá sa negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ani na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 188 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu. |
ID_15444 | 2,012 | SMER | Marian Záhumenský | Ďakujem pekne za reakcie na moje vystúpenie. Nedá sa za dve minúty reagovať na všetko. Pán Galko, k tomu Bruselu. Myslím si, že za vlády pána Dzurindu sa uzatvárali rokovania o prístupe Slovenska do Európskej únie. A za to, že slovenské poľnohospodárstvo bolo obetované na oltár Európskej únie a došlo vo veľmi nevýhodných podmienkach do Bruselu, treba poďakovať vo veľkej miere aj nášmu vyjednávačovi, hlavnému vyjednávačovi Slovenska a prípravy na vstup do Európskej únie, ktorý jednoducho - či už z neznalosti, alebo z akých dôvodov, jednoducho obetoval slovenské poľnohospodárstvo. A vstúpili sme tam tak, ako sme vstúpili. Vo veľmi, veľmi zlých podmienkach. Pán kolega Sulík, ja len jednu krátku reakciu na vás. Myslím si, že je to jednorazová podpora, ktorá sa touto formou bude dávať farmárom práve kvôli tomuto zlému roku a súbehu skutočností, ktoré nastali. A z hľadiska administratívnej náročnosti je to najmenej náročné administratívne, aby tí farmári mohli dostávať cez nie červenú naftu, ale cez zvýhodnenú naftu určitú podporu, aby ju dostali práve tí farmári, ktorí aktívne pôsobia v rezorte a vytvárajú pridanú hodnotu. Pán Simon, nerád by som si pripisoval zásluhy iných, ale bol by som rád, keby som sa mohol podpísať pod tento zákon. Ak mi to pripisujete, že som toho strojcom, bohužiaľ, nie som, ale v plnej miere ho podporujem. Pán kolega Fecko, je neuveriteľné množstvo problémových rozhodnutí, kto vlastne je aj z hľadiska vlastníckych vzťahov a sporov medzi samotnými vlastníkmi pôdy na poľnohospodárskej agentúre. Ja som na tieto individuálne prípady poukázal, že nemôže byť ona arbitrom toho, že kto. Drvivá väčšina pôdy, ktorá je, má vlastnícky vzťah. A farmári, ktorí si žiadajú pôdu, buď majú nájomnú zmluvu, väčšinou majú nájomné zmluvy, alebo majú k nej vlastnícky vzťah. A je tam určité množstvo prípadov, kde sú problémové vzťahy. A tie nemôže riešiť platobná agentúra. Asi viac nestíham. |
ID_16738 | 2,013 | KDH | Ján Hudacký | Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem, samozrejme, podporiť môjho kolegu Pavla Zajaca ako spolupredkladateľa tohto pozmeňovacieho návrhu. V každom prípade skutočne ma zaujíma, pán minister, čo bolo dôvodom a cieľom vlastne takto prehodnotiť kompetencie pracovníkov ministerstva vnútra pri kontrole platných dokladov. Môžem to tak trochu odľahčiť, že pravdepodobne vedel by som si predstaviť, aby vlakové čaty sa tak informatívne opýtali cestujúcich, či všetko majú v poriadku, ale to je všetko. Ale v každom prípade tá riadna kontrola musí prebiehať cez kompetentných ľudí a keďže to má v kompetencii ministerstvo vnútra, ja si myslím, že to je tiež porušením kompetenčného zákona. A takisto neviem celkom teraz prehodnotiť, ale určite bude to problém aj v súvislosti s dohodou o schengenskom priestore. Rozhodne, ak by sme sa spoliehali len na to, že ten pohraničný priestor je čistý, že tam nie sú prevádzači, že jednoducho tam neprechádzajú v podstate rôzne tzv. živly, tak mohli by sme o takejto kompetencii uvažovať, ale opak je pravdou, a preto je treba, aby sme skutočne túto kompetenciu prisúdili tomu, komu patrí. Ďakujem. |
ID_16161 | 2,013 | KDH | Jozef Mikloško | Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem za vyčerpávajúcu prednášku o tomto zákone. Už som sa bál, že nestihneme omšu, lebo dneska katolíci musia ísť do kostola, ale našťastie to stihneme. Dnes bol celkom pekný deň v parlamente, všeličo bolo zaujímavé a čo súvisí - až teraz som to zistil - s týmto zákonom. Bol napríklad európsky výbor, kde bol pán Maroš Ševčovič, tam povedal zaujímavé informácie priamo súvislé s týmto, potom bol aj Martin Rázus, aj 24. modlenie sme mali, aj tu bola návšteva poľnohospodárov, všetko to s týmto súvisí. Pán komisár Maroš Ševčovič nám napríklad povedal toto, že dnes 331 miliárd ročne dávajú krajiny v Európskej únii na dlhovú službu. To je katastrofa, čo nie celkom súvisí s týmto, ale je to číslo, ktoré si zapamätajte: 331 miliárd ročne. Ďalšia zaujímavá vec, že Európska únia - to už súvisí s týmto - eviduje skupinu mladých, označuje nejako na NIITS, to sú nezamestnaní, nie sú ani v rekvalifikácii, nie sú ani v procese vzdelávania, proste vyhorení 20-roční ľudia. Tam sme debatovali, prečo je to tak, ale to tu nechcem hovoriť, ale mrzí ma, že proste sú ľudia, ktorí majú málo rokov, život pred sebou, možno už všetko skúsili, a preto sú takíto, akí sú. S týmto treba niečo robiť. A to tretie pozitívne, boli tu poľnohospodári a medzi nimi bol pán Gustáv Polák z Bolešova, to je pri Ilave. Teraz som sa s ním pred 5 minútami rozprával, musel už utekať domov. Je to rodinný podnik, čo tam má, súkromný roľník, farmár, sám to robí so štyrmi deťmi od svitu do mrku už mnoho rokov, ale pýši sa tým, že sa mu darí, že mu to sype. Neplače, pracuje. Povedal, že dvakrát denne si urobí krížik na čelo a ide pracovať od rána do večera - a darí sa mu. To je tiež príklad, že už aj bez zákona toto funguje, aj keď so zákonom by to bolo iste omnoho lepšie. Bol tu aj pán Jahnátek, niekto sa ho pýtal na otázku, ako sa môžu dostať mladí farmári k pôde. Tam tiež povedal niektoré veci, nie všetci ste tu boli. Kratučko ich zopakujem, čo tiež s týmto súvisí. Že poľnohospodárstvo je u nás na úpadku, že 2,8-tisíca hektárov ročne sa stráca, že zamestnanosť v poľnohospodárstve stále klesá, že 80 % dotovaných peňazí z Európskej únie ide do rúk 10 % užívateľov pôdy. To je šokujúce! Že dedina si zvykla žiť na sociálnych dávkach. Že pripravuje nejaký projekt Moja pôda, čo by iste bolo dobré. Neviem, ako to bude ďalej, ale je to v zmysle tohto zákona. Že ani 40-percentná sebestačnosť nie je na naše potraviny, 60 % musíme dovážať, čo je tiež hrozné, my, voľakedy poľnohospodárska krajina. A že naša produktivita v poľnohospodárstve je 40-percentná vzhľadom na porovnanie s Európskou úniou. To sú také fakty, ktoré s týmto možno aj nesúvisia, ale ktoré podporujú to, aby sme takýto zákon naozaj prijali. Podporia sa tým rodinné farmy, prispeje to k zvýšeniu zamestnanosti aj mladých ľudí, prispeje k ekonomickej nezávislosti rodiny, prispeje k sebestačnosti poľnohospodárstva. Určite máme u nás dosť pôdy, ale mnohé je nevyužité a neobrábané. Prispeje k zvýšenej účasti žien a seniorov na trhu práce. Prispeje k tomu, aby ľudia mohli pracovať doma. Aby matky sa mohli popri tejto práci starať aj o svoje deti, ktoré môžu ostať tiež doma, do troch rokov je to veľmi dôležité, a tak ďalej. Dnes sa hovorí o ekonomickej kríze, o finančnej kríze, ale, samozrejme, aj rodina je v kríze. Tento zákon je určite protikrízový v tomto smere. U nás je 50 % rozvodov, deti sa nerodia, aj z toho vyplýva táto kríza, ale z toho vyplýva aj to, že rodinu treba podporiť, umožniť jej udržanie a rozvoj, sebestačnosť. Ja som bol svojho času vo Filipínach a tam sa mi niekto chválil, že šesť miliónov otcov sú overseas walkers, to znamená, že pracujú v zahraničí, v Amerike a kde-kade. A donesú veľké peniaze domov a podporujú aj svoje rodiny, ale zas druhý mi povedal, že to je devastačné na krajinu, na rozvody, na nevere a na všeličo možné. Čiže o tom sa tu tiež už hovorilo, ale krajiny, ktoré to zažívajú alebo zažili, vedia, o čom hovorím, aj my by sme to mali vedieť. No a posledná poznámka. V Taliansku som videl, ako si veľmi cenia podporu malých, stredných podnikov a rodinných podnikov, tam vlastne celá ekonomika z tohoto žije. Veľké firmy ako Fiat skoro žiadne dane neplatia, lebo majú toľko všelijakých nákladov, ale celá ekonomika žije z podpory malých a rodinných a snáď stredných podnikov. Je taký zväz, volá sa Confartigianato, ich generálny sekretár je teraz slovenský honorárny konzul vo Forli, pán, zabudol som jeho meno, no ešte si spomeniem. Špeciálne rodinné podniky majú špeciálne miniúvery pre rodinné podniky a tak ďalej, veľmi sú orientovaní na toto. Ten pán sa vola Alvaro Ravaglioli. Často sem chodieva, veľmi podporuje slovenskú komunitu vo Forli a v Bologni, najmä na univerzite, ale to sem nepatrí. Záverom vyzývam aj koalíciu k podpore tohto zákona. Iste je to dosť zložitý, dlhý zákon, čiže v druhom čítaní sa ešte dá mnoho všeličoho vylepšiť, ale je to dôležitý zákon, aby sme zdola od rodinných podnikov zvyšovali úroveň našej ekonomiky, nášho života a úroveň našej rodiny. Ďakujem. |
ID_16072 | 2,013 | KDH | Július Brocka | Ďakujem pekne. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, milí kolegovia, pred mesiacom bola mimoriadna schôdza na túto tému. Opozičné strany zvolali aj okrúhly stôl s tými, ktorí na Slovensku najviac zamestnávajú a vytvárajú pracovné miesta. Čiže nedávno sme o tejto téme tiež veľmi intenzívne, takmer celý deň diskutovali a ja som vystupoval za klub a bolo by mi trápne, aby som celé to svoje vystúpenie, ktoré som mal vtedy, zopakoval teraz. A ale keďže som včera posledné dve hodiny rokovania pri tomto bode nebol a neviem, čo moji kolegovia hovorili, tak ospravedlňujem sa, ak by som náhodou niečo opakoval, čo už oni povedali. Keď sme vtedy ten celý deň rokovali a bola to mimoriadna schôdza, pán minister tu bol chvíľu. Prezentoval túto správu a potom teda možno to boli zdravotné dôvody, o ktorých on hovoril, ale myslím si, že téma nezamestnanosti je takým problémom na Slovensku, že by tu nemal byť len on, ale by tu mala byť celá vláda alebo hociktorý iný minister, ak by tu nemohol byť on. A keďže v ten deň, keď bola tá mimoriadna schôdza, tu odznelo veľmi veľa zaujímavých a dobrých nápadov, ako zmenšiť problém nezamestnanosti na Slovensku, lebo naozaj to je problém nás všetkých, ani opozíciu to neteší, že je taká vysoká nezamestnanosť, lebo aj keď vás my vystriedame po voľbách, tak z večera na ráno sa to nedá zmeniť. A sú z toho obrovské straty a škody. A preto je aj náš záujem, aby nezamestnanosť na Slovensku výrazne klesala, výraznejšie klesala. Preto mám pre pána ministra také jedno odporúčanie na začiatok, že keďže tu vtedy nebol celý deň, určite by bolo zaujímavé si vybrať z tej mimoriadnej schôdze tie vystúpenia, cez víkend si ich prebehnúť, možno sa inšpirujete nejakým zmysluplným nápadom, ktorý by tento problém pomohol zmenšiť. Ja to hovorím aj preto, lebo aj vo vašej správe sú veci, ktoré napríklad sme svojho času navrhovali my z KDH, vtedy sa to volalo 14 opatrení v boji proti nezamestnanosti alebo sme dali tomu taký bombastický názov, že Veľký tresk. A sú tam. Čiže jednoducho niekedy to trvá dlhšie, ale ako nie je to na škodu, ani hanba, ani škoda, že sa inšpirujete aj návrhmi z opozície. Ani sa nechcem štatistikami naťahovať a prieť, ako klesá, alebo či rastie, alebo klesá. Len fakt je, že práve aj tento mesiac, ako tie správy o tom, že na Slovensku sa fabriky sa zatvárajú, aj také, ktoré tu desaťročia fungovali, to je pravda. Smrečina Banská Bystrica - 170 ľudí na ulici a bez roboty alebo Galant, fabrika na východnom Slovensku, Bardejov, Snina - vyše 300 ľudí. No proste to sú správy, aj ktoré dneska prichádzajú, a ja si myslím, že možno týmto bolo treba inak pomôcť, že tým nepomôžu opatrenia, ktoré tu my navrhujeme. Možno to sú návrhy na operatívne postupy konkrétnych ministrov, ktorí majú nástroje ako napríklad udržať pri živote aj takéto firmy, nielen tých najväčších, napr. myslím teraz U. S. Steel, v ktorých sa možno inšpirovali Slovenské elektrárne a tí zahraniční majitelia, spolumajitelia, ktorí budú vydierať vládu, aby teda do nich naliala veľké peniaze, lebo vedia, že vláda si to nemôže dovoliť, ako aby skrachovala taká veľká firma a bolo toľko ľudí na ulici. A potom nemá čas na tie menšie, ktoré, si myslím, že by sa možno dali ľahšie zachrániť. No. My sme išli do kampane, pán minister, s takýmto bilbordom, že začína to prácou. (Ukazovanie volebného materiálu.) Volebná kampaň posledná bola už v čase krízy finančnej a my sme nešli do nej s tým, že sme ľuďom sľubovali, že sa budete mať lepšie po voľbách, keď nás budete voliť. My sme vedeli, že toto je naša úloha. Najprv viac roboty. To len ako pre tiež pre zápis, že sme to vtedy asi lepšie vystihli a nemáme teraz dôvod ľuďom hovoriť alebo výčitky, že sme to netrafili alebo že sme vás prípadne podviedli. To druhé odporúčanie, pán minister, pre vás okrem toho, že by ste sa inšpirovali v tej mimoriadnej schôdzi, ktorá tu bola, myslím, 16. apríla, je, že aby sme takú správu, akú ste teraz predložili, preberali, ja som teda nemal také nároky alebo teda ako moja kolegyňa Jurinová, lebo som si všimol, že je tu jej návrh na uznesenie, že aby ste každý kvartál, myslím, predkladali takúto správu a hodnotili situáciu na trhu práce a prípadne vyhodnocovať nástroje, ktoré navrhujete alebo ktoré túto vláda navrhla a ktoré uplatňujete. Ja si myslím, že tá kontrola využívania analýz a nástrojov politiky trhu práce, to je úplne samozrejmá vec, že to na ministerstve robievate, ale ja si myslím, že taká komplexná správa, možnože nemusí mať ani toľko tých údajov a informácií štatistických, ako má táto, ale aby bola diskusia na túto tému v Národnej rade. A nepovažujem to len za váš problém. Naozaj minister sociálnych vecí je nie tým najdôležitejším podľa mňa v boji s nezamestnanosťou. To je jeden z tých, ktorý potom už možno viac má priestor pomáhať tým, ktorí už bez práce sú a ktorí majú majú problém prežiť, ale aj vašou úlohou by malo byť, aby tí ostatní ministri, ktorí majú aj viac peňazí dokonca vo svojej kapitole, aby ich používali tak, aby aj vy ste mali menej problémov s tými, ktorých musíte potom zachraňovať. Takže tá správa, mohli by sme za to uznesenie hlasovať, ak máte pocit, že by to bolo často, že stačí raz za rok alebo aj častejšie, nech sa páči, veď to navrhnite a ja by som za taký návrh hlasoval. Je pravda, súhlasím s vami, že keď sme tak otvorená krajina a maximálne orientovaní na export, takže výrazne sme ovplyvňovaní tým, čo sa deje okolo nás a ako ľudia kupujú naše výrobky, ako, aká je spotreba v iných krajinách, a preto sme my zraniteľní, ale tak s tým takisto z večera na ráno veľa neurobíme. A preto sa treba orientovať na veci, ktoré sú v našich rukách. A to je priestor služieb, služieb všetkého druhu, to je nielen cestovný ruch, nakoniec Slovensko je rajom kúpeľníctva. Slovensko a, samozrejme, tie kapacity sa dajú rozširovať, zväčšovať kvalita služieb. Napríklad aj také tie kampane jednorazové, že kupujte slovenské výrobky, no, rekreujte sa na Slovensku, asi to ľudia už niektorí robia tak aj z vlastného rozumu, že aj náklady na kúpele na Slovensku sú nižšie ako možno v zahraničí. A dokonca dnes už ľudia ani nie cez Sociálnu poisťovňu, ale za vlastné peniaze sa liečia alebo trávia víkendy alebo víkendové pobyty v týchto zariadeniach a myslím si, že keby sme sa viac zamerali na aj kvalitu služieb, aj na ich rozširovanie, že Slovensko by tým výrazne v boji s nezamestnanosťou si mohlo polepšiť. Samozrejme, to nie je len práca pre ministra hospodárstva, to je aj práca pre ministra vnútra. Ak ukradnú vysokému politickému predstaviteľovi pri návšteve Slovenska auto, no tak to je taká blamáž, taký škandál. No, samozrejme, že keď sa kradnú autá bežným ľuďom, tak to berieme ako bežnú kriminalitu. No ale proste je to neuveriteľná hanba, že príde tu na návštevu politický predstaviteľ, a veď to by musela alebo mala by byť minimálne mimoriadka u ministra vnútra. A, samozrejme, to chcem len tým ukázať, že ako aj minister vnútra môže pomáhať zlepšovať imidž tejto krajiny a nevyháňať turistov zo Slovenska. Teraz nemyslím, na tých nás spoluobčanov, tými svojimi návrhmi niekedy nezmyselnými, ale tak v dobrom, ako napríklad kriminalita môže a vysoká kriminalita môže odrádzať od návštevy Slovenska, ako môže kaziť imidž tejto krajiny. Čiže minister vnútra môže bojovať tiež s nezamestnanosťou, tak prenesene povedané. A teraz, samozrejme, aj tí iní ministri. Keď som hovoril o cestovnom ruchu a o kúpeľníctve, aj minister kultúry, aj ten by sa našiel, keby tu sedel. A možno by sme ho tiež mohli zaúkolovať, aby nám povedal, ako on cez jeho rezort môže pomôcť napríklad napríklad k rozvoju, ja neviem, tradičných remesiel alebo miestnej regionálnej kultúre a využívať prostriedky, ktoré má vo svojej kapitole, napr. na projekty, ktoré zvýšia zamestnanosť. Ministra školstva sme tu celý deň obracali. Minister školstva má obrovský priestor a nielen v tom, že teda prepojenie, ako vy to máte vo svojej správe, vzdelávanie a s trhom práce. Veď do toho môže zapojiť aj, my sme ako mladí, však to teraz asi aj funguje, ŠVOČ-ky robili študentskú vedeckú odbornú činnosť, no s úlohami, veď aj tí mladí majú hlavu otvorenú a dobré nápady. No proste aj minister sociálnych vecí aj školstva môžu súťažiť o projekt roka a motivovať mladých ľudí, kto príde s nejakým dobrým nápadom, ktorý by nám pomohol zmenšiť tento problém. Minister Glváč, veď ste s ním boli začiatkom roka na hodinovej tlačovke, ja som vás pozorne počúval a mne sa to páčilo. Dobrovoľne, teda domobrana, dobrovoľná vojenská služba. Ako? Čo je s tým projektom? To je tak isto zaujímavá vec. A môže pomôcť Slovensku v časoch mimoriadnych teda pohrôm alebo povodní, ktorých sme boli svedkami v minulosti. U Glváča by bolo toho viacej. V doprave - moji kolegovia vystúpili takmer všetci. Pavol Zajac hovoril o doprave a o efektívnejšom využívaní eurofondov. No proste keď sa bude menej peňazí alebo plytvať zdrojmi aj štátneho rozpočtu |
ID_15758 | 2,013 | KDH | Alojz Přidal | Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, tento zákon je známy ako atómový zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpady, odpadmi, je to zákon o jadrovom fonde, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 399. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67, 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2013 č. 387 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. |
ID_15666 | 2,013 | KDH | Ján Hudacký | Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som tak skôr urobil taký prierez v súvislosti s tým, čo sa tu udialo za, v podstate iba odvčera, pretože sme v skrátenom legislatívnom konaní a to sú záležitosti hodín, nie dní, a myslím si, že takáto téma, ako je novela zákona o verejnom obstarávaní, by potrebovala týždne, aby sme sa dostali k meritu veci a aby sme nastavili konečne systém, ktorý bude efektívny, ktorý bude efektívne vedieť zvládať realizáciu verejných zdrojov a tobôž teda aj ich súčasťou eurofondov, ktoré v podstate získavame v nemalých objemoch, tak ako to bolo aj v období 2007 - 2013, kde máme k dispozícii viac než 11 mld. eur a predpokladá sa, že od doby 2014 až 2020 ich bude ešte viac, cez, hádam cez 13 mld. Takže to nie je záležitosť len teda dočerpania, čo je veľmi dôležité, verejných zdrojov a európskych zdrojov za obdobie 2007 až 2013, ale nastaviť systém verejného obstarávania, efektívny systém verejného obstarávania, aby sme sa už vyhli rôznym problémom, ktoré sa dotýkajú efektívneho využívania či už štátnych zdrojov, alebo európskych. Vláda, teda prostredníctvom pána ministra, prišla nečakane s návrhom skráteného legislatívneho konania s tým, že je treba urýchliť celý ten proces čerpania zdrojov, čo je síce pravda, ale to platí, pán minister, nie už iba od tohto roka, ale to platí prakticky od samého roku 2007, kedy sa vôbec začala implementácia európskych fondov, teda štrukturálnych fondov a kohéznych fondov, a celý ten proces mal naberať na určitých obrátkach tak, ako tieto zdroje začínali byť disponibilné. Tie vaše argumenty, prečo práve to urýchlené, resp. skrátené legislatívne konanie stojí dosť na vode, pretože tým, že hovoríte, že sa vlastne v roku 2011 akože takmer nič nevyčerpalo, teda za bývalej vlády, za teda vlády premiérky pani Radičovej, nie je celkom pravda. Pretože ak zopakujem toto, čo už tu bolo povedané aj včera, tak v roku 2010, keď vláda premiérky Radičovej preberala moc na Slovensku, tak bolo čerpanie 8,39 %. Keď sme odovzdávali vládu, tak to čerpanie bolo 27,19 %. Čiže nedá sa hovoriť, že to, že vlastne čerpanie stagnovalo. V každom prípade dokonca boli, ja môžem hovoriť viac za rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý je takým, povedal by som, významným, významným rezortom v súvislosti s veľkými infraštrukturálnymi projektmi, ktoré, cez ktoré vlastne sa aj takéto zdroje, teda verejné zdroje a vôbec a teda aj európske zdroje, čerpajú. Jednoducho, že boli nastavené podmienky pre ďalšie čerpanie zdrojov a nestagnáciu, bohužiaľ, práve tento rezort zlyháva. A vyhovárať sa čiste len na podmienky verejného obstarávania, aj keď netvrdím, že verejné obstarávanie nehrá určitú dôležitú úlohu, ako rýchlo sa čerpajú zdroje a ako je ten administratívny proces zložitý. Poznám mnohé spoločnosti, ktoré len kvôli tomu, aký je práve zložitý administratívny proces implementácie, a teda aj verejné obstarávanie a vôbec implementácie štrukturálnych fondov, tak ani nemajú záujem čerpať takéto zdroje. Takže k tým argumentom pre to skrátené legislatívne konanie môžem povedať iba toľko, že je ťažko sa vyhnúť potom podozreniam zo strany opozície, keď jednak to prišlo v podstate z večera do rána. A potom, hovorím, je ťažko sa vyhnúť tým podozreniam, že tento proces je transparentný, že je urýchľovaný, že teda nie je urýchľovaný účelovo len kvôli tlaku určitých záujmových skupín, ktoré potrebujú čerpať prostriedky, prostriedky možno veľkého objemu a rýchlo. Ale už o tom nebudem špekulovať, lebo vlastne sme mali na to debatu k skrátenému legislatívnemu konaniu aj včera v súvislosti s prvým čítaním. Takže ja nebudem dlhý ani v tom, v tom mojom príspevku v rámci toho druhého čítania. Ešte možno k tomu na margo povedať, že aký zložitý je ten proces, keďže mám avíza od ľudí, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu a v podstate z toho aj žijú, čiže experti, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu od tej miestnej až po, cez regionálnu až po národnú úroveň a nie sú schopní absorbovať v podstate a všetko si dať do súvislosti, čo súvisí s tým návrhom novely v rámci skráteného legislatívneho konania. Takže je tobôž ťažšie pre nás, ktorí sa tomu nevenujeme a ktorí v podstate nevieme alebo nevidíme do hĺbky celého toho procesu, že čo všetko tam, v tomto procese, môže byť zakomponované. Takže nemám záujem tu politikárčiť a hľadať za každú cenu nejaké zádrapky na to, aby sme spochybňovali. Na druhej strane ja vidím v celej tej novele, ktorá bola v riadnom legislatívnom konaní, veľa pozitívneho, tak ako ste aj hovorili aj tu, čo je zakomponované v tomto návrhu v rámci skráteného legislatívneho konania, že nezáujem nejako koncentrovať to námietkové konanie, teda pri vyhodnotení ceny a po nej. Určite, že je treba v tom urobiť nejaký poriadok, aby sa nezneužívali tie námietky na to len preto, že ja teda nezískam zákazku, tak budem dovtedy to zdržiavať, aby jednoducho nakoniec celá súťaž padla. A určite, hovorím, z tej aplikačnej praxe to poznám, pretože množstvo prípravy, množstvo, samozrejme, že berú sa do úvahy termíny, dokedy je to treba zrealizovať, samozrejme, vláda dala nejaké vyhlásenia, ministerstvo, že povedzme nejaké, keď hovoríme o dopravnej infraštruktúre, ľudia majú očakávania, automobilisti, kedy pôjdu po tých diaľniciach, a ak prídu také, tak určite je treba riešiť. Ale na to je treba ďaleko viac času, aby sa aj experti vedeli s tým stotožniť. Včera sme mali napríklad v rámci výboru hospodárskeho, teda výboru pre hospodárske záležitosti, aby som bol presný, stretnutie so Zväzom stavebných podnikateľov alebo podnikateľov v stavebníctve a... (Reakcia z pléna.) No tí, tiež viacerí boli tak, v takých týchto pozíciách, že nevedeli sa celkom dobre k tomu vyjadriť, a preto, a pritom sa ich to bytostne dotýka. Oni ako vítajú, že povedzme tie procesy sa aj urýchľujú, veď oni aj to potrebujú, pretože vidia a tie zákazky im padajú a mnohé stavebné firmy majú ohromné problémy. Ale na druhej strane, na druhej strane tiež by si vedeli predstaviť, aby boli možno aj viac zakomponovaní do toho celého procesu a tiež aby vedeli potom postupne reagovať na tie zmeny a prípadne určitým, teraz hovorím o lobingu v tom pozitívnom slova zmysle, lebo na Slovensku to stále treba zdôrazniť, že vzhľadom na to, že ja mám tie skúsenosti skôr z Európskeho parlamentu, kde ten lobing je ako normálny a je vnímaný skutočne pozitívne, že sa dostali tie podnety, ktoré to prostredie potrebuje riešiť. Takže ako s veľa vecami sa tu dá súhlasiť. Len ten čas, my sme pod takým časovým stresom alebo takým časovým tlakom teda, že jednoducho nevieme kompetentne zhodnotiť a pripraviť sa na to, aby sme mohli reagovať na všetko to, čo sa pripravuje. Takisto prístup k súťažiam jednoduchší, aby sa tie lehoty takisto skracovali, to všetko je v poriadku. Len ešte raz opakujem, tá rýchlosť, to skrátené konanie robí problém. Napriek tomu by som chcel sa dotknúť jednej časti, a to práve tým, aj keď nedá sa povedať, že to nemyslíte dobre, pretože to súvisí s tým, čo som doteraz hovoril, že teda ak ten víťazný uchádzač teda nie je súčinný s obstarávateľom, tak jednoducho môže ísť na rad druhý, tretí. Len ja opäť za tým vidím aj určité nebezpečenstvo takého dokonca sofistikovanejšieho kartelu, kedy po určitej dohode ten, čo vyhrá, a predpokladá sa, že vyhrá aj kvôli tomu teda, že má zrejme najnižšiu cenu, nebude súčinný, tak príde na rad ten druhý, ktorý už má vyššiu cenu, pravdepodobne, pretože by inak nebol na druhom mieste, a ani tento nebude súčinný. Tak príde na rad ten tretí, ktorý už bude súčinný, ale tento už bude mať najvyššiu cenu. A tu je otázka, ako sa vyhnúť povedzme aj takýmto, nehovorím, že to tu teraz bolo účelovo robené tak, že by v podstate ako sme pomáhali nejakým takým sofistikovaným kartelom, ale na druhej strane aj toto je možné zneužiť, tak ako veľa vecí. Môžete mi oponovať, že veď tie kartely môžu vznikať tak či tak, ale ten klasický kartel, však, samozrejme, nie otvorený, je viac zistiteľný aj z tohto dôvodu, že ak sa dohodne skupina firiem a dajú relatívne vysokú cenu, ktorá niekedy v podstate presahuje aj cenu štátnej expertízy, tak tam je, dá sa povedať, dá sa veľmi rýchlo odhadnúť, že zrejme tam taká nejaká dohoda kartelová bola. Tento prístup skôr mi pripomína taký návod na taký sofistikovanejší kartel, resp. dohody. Ale opäť opakujem, nechcem vás upodozrievať z toho, že to bolo účelovo robené kvôli tomu. Je pravda, že ak povedzme ten víťazný uchádzač, keď ešte teda pred tou novelou alebo ten zákon v pôvodnom znení, tak určite, že sa tá súťaž povedzme musela zrušiť, resp. sa naťahovalo a potom tie zákazky stáli a tie dopady boli určite pre hospodárstvo, tie dopady teda boli negatívne a to súviselo so všetkým, s hospodárskym rastom, so zamestnanosťou a tak ďalej, lebo ak sú veľké zákazky, ak sú veľké projekty, tak určite to súvisí s tým všetkým, čo som povedal. Na záver môjho vystúpenia, ja teda nemám žiadne pozmeňovacie návrhy, pravdepodobne, nie že pravdepodobne, ja skôr ich som mal pripravené na tom riadnom legislatívnom procese, teda na tú novelu zákona o verejnom obstarávaní, takže určite ja sa pripravím ďaleko |
ID_15807 | 2,013 | MOST_HID | František Šebej | No. Ja pripomeniem, pred čím by som chcel varovať a čo sa nemohlo ocitnúť v tomto koncepčnom materiáli. Keď vzniklo povstanie proti Muammarovi Kaddáfimu v Líbyi, keď tam vlastne preskočilo z Tuniska a z Egypta, lebo najprv bolo v Egypte, potom v Tunisku, tak sa všetci potešili, že demokrati povstali proti zlému diktátorovi. No ale to bolo veľké nedorozumenie. Lebo povstanie tam bolo. Otázka je, že či demokratov? Fakt je ten, že v meste Bengházi bolo notoricky známe prostredie, z ktorého sa regrutovali bojovníci Al-Káidy, ktorí si chodili potom zastrieľať počas irackých udalostí do Iraku, ktorí sa podieľali na teroristických útokoch v Iraku. Výsledkom pádu Kaddáfiho režimu v Líbyi a teda angažmán NATO, bezletová zóna a tak ďalej, britských a francúzskych lietadiel a nakoniec aj amerického angažmán je, v Líbyi je toto. Výsledkom je, že zo scény zmizol skutočne odporný politik menom Muammar Kaddáfi, ale nebol nahradený slobodným demokratickým režimom, ale chaosom, vedľajším výsledkom ktorého je, že zbrane z obrovských depozitov v Líbyi putovali jednak do rúk džihádistov, s ktorými sa teraz Francúzi trápia v Mali. To sú líbyjské zbrane, ktoré majú v rukách. A tá druhá, veľká časť zbraní smerovala do pásma Gazy. A tie rakety, ktoré boli toto súčasťou, teraz dopadajú na hlavy civilného obyvateľstva z pásma Gazy. Povedal by som, že vážené NATO, vážená Európska únia, ďakujeme pekne za angažmán v prospech ľudských práv v prípade Líbye. Bolo to ale nedorozumenie. Ja viem, že niektoré zlé vedľajšie dôsledky sú vedené vznešenými úmyslami. Problém v prípade Líbye bol ten, že pri tom rozhodnutí vstúpiť do toho konfliktu buď tí, ktorí sa tak rozhodli, mali zlé informácie, alebo ich viedli veľmi nevznešené záujmy. Konkrétne v prípade Talianska alebo Francúzska. Ja by som vážne chcel, aby sme sa my Európania, my Severoatlantická aliancia týmto spôsobom, napriek tým hrozným obetiam, ku ktorým prichádza v Sýrii, aby sme sa do toho takýmto spôsobom nezamiešali, lebo tie dôsledky nebudú dobré. Ale, samozrejme, že podpíšem opakovane a hrubými písmenami to, čo v tom materiáli stojí ohľadne dôležitosti Severoatlantickej aliancie pre nás, pre bezpečnosť Európy a pre bezpečnosť vlastne celého sveta. Som rád, že Slovensko je členom tohto spolku, a som rád, že je platným členom tohto spolku, a som rád, že to patrí medzi zámery našej zahraničnej politiky. A, samozrejme, že tá požiadavka mať okrem dobrých zámerov a očí upretých zasnene do budúcnosti aj trošku realistický pohľad, sa týka aj ďalších vecí. Už to tu spomenul kolega Droba. Európska únia chronicky zle vyhodnotila udalosti takzvanej Arabskej jari. Jarné na tých udalostiach skutočne nebolo nič, len ten začiatok. Začalo to fakt tým, že povstali tu i tam, najprv v Tunisku, potom v Egypte, potom v iných krajinách ľudia. Povstali, protestovali, ktorí sa chceli zbaviť diktatúry a chceli viacej slobody. Ale okamžite všetky tie hnutia, ktoré, bohužiaľ, predstavovali iba názory lokálnych menšín, proste boli unesené, uchmatnuté úplne inými silami, islamistickými silami. A výsledok napríklad Arabskej jari v Egypte je ten, že 8 až 10 miliónov egyptských kresťanov, koptov je ohrozenejších ako kedykoľvek predtým, že ľudské práva sú ohrozenejšie ako za Mubarakovho režimu. Áno, Mubarak bol škaredý diktátor! A ešte aj skorumpovaný! A, samozrejme, že v Egypte bolo plno politických väzňov a že tá celá krajina bola všetko, len nie demokracia. Veď to bola vojenská diktatúra. No ale fakt je ten, že ak sa opýtate na ich práva egyptských žien, tak momentálne to vyzerá s ich budúcnosťou, s budúcnosťou ich práv a s ich rovnoprávnosťou omnoho černejšie, ako to vyzeralo pred tromi rokmi. Naozaj. A vyzerá to omnoho černejšie nielen s právami ľudskými, so správami teda s ľudskou rovnosťou v Egypte, ale vyzerá to omnoho černejšie aj s geopolitickou budúcnosťou regiónu, pretože jediný dôvod, pre ktorý sa ešte naplnili túžobné slová Moslimského bratstva o odstúpení od mierovej zmluvy s Izraelom, je to, že Egypt je v danom okamihu krajina, ktorá je príliš vojensky slabá na to, aby urobila čokoľvek iného. No ale, mierový postoj, ktorý vyplýva z vlastnej slabosti, teda je niečo úplne iného ako mierový postoj vyplývajúci z dobrých úmyslov, však áno. Takže ja by som bol napríklad rád, keď zase egyptský prezident navštívi Európu a bude si potriasať s každým ruku a proste budú sa na seba usmievať s lady Ashtonovou, keby aspoň niekto sa našiel z Európskej únii, ktorý by mu povedal: """"""""""""""""No, milý pán prezident, ale ako je to teda s tými ľudskými právami a s tou demokraciou vo vašej krajine, už keď sa bavíme o týchto témach?"""""""""""""""" Ale Egypt, samozrejme, čelí omnoho horším veciam. Egypt čelí perspektíve ekonomického kolapsu. O tom sa nie veľmi hovorí. A nie je to ani veľmi vina terajšej vlády. Fakt je ten, že jeden zo zdrojov egyptských príjmov dôležitý, ktorým bol turistický ruch, sa zredukoval natoľko, že už nie je významným príspevkom v egyptskej ekonomike. Egypt je krajina, kde za posledných 60 rokov sa zoštvornásobil počet obyvateľstva. Mali nejakých 20 miliónov začiatkom 50. rokov, keď padla tá monarchia a zvíťazili, zvíťazila dôstojnícka revolta pod vedením Gamála Abdala Násira, tak mali okolo 25 miliónov obyvateľov. Teraz majú okolo 85 miliónov obyvateľov. Tá krajina už nie je veľmi schopná ich uživiť. A nie je to len výsledkom Arabskej jari. Ale tá Arabská jar teda fakt nepomohla. Bol by som rád, keby aj k týmto témam Európska únia pristupovala realistickejšie a keby Slovensko dalo k tomu podnet. Lebo opakujem opätovne: sme v úžasne výhodnej situácii krajiny, ktorá je síce malá, ale nie je zaťažená vlastnou koloniálnou minulosťou. Ani inou históriou. A toho sa tak trošičku týka aj téma rozširovania Európskej únie. Naozaj som oceňoval misiu nášho ministra zahraničných vecí na Balkáne. Oceňujem to, že je stálou prioritou slovenskej zahraničnej politiky západný Balkán a jeho integrácia do Európskej únie. Oceňujem, že slovenská zahraničná politika si je vedomá aj bezpečnostných rozmerov tohoto, tohoto trendu, nuž ale veci majú svoje limity. Už tu bolo spomenuté, že boli tuná na návšteve kosovskí poslanci. Myslím, že nie som jediný, na ktorého oni urobili ako ľudia, ako ľudia vybavení jazykovo, vzdelaní atď. ten najlepší dojem. Stretol sa s nimi aj pán minister, stretli sme sa s nimi aj my, ale z tej návštevy vyplynul ešte jeden poznatok. V podstate tlačia na pílu veľmi a ja tiež by som chcel v tejto veci oceniť postoj slovenskej diplomacie, že sa nenechá dotlačiť k nejakým príliš rýchlym rozhodnutiam v tejto veci, pri všetkom pochopení pre ich ambície. Je jasné, že kosovská samostatnosť je fait accompli, s ktorou sa nič veľmi nedá urobiť, a nedokážu to ani Srbi urobiť, ale zdá sa, že naša zdržanlivosť je úplne namieste. Chcel by som podporiť našu zahraničnú politiku v tomto s tým, samozrejme, že príde určite istý okamih, keď to už nebude mať zmysel. Práve dnes prebehla médiami správa, že Ivica Dačič a Hashim Thaci, teda srbský prezident a kosovský sú blízko k dohode. Oni to tak nevyhodnocujú, lady Ashton povedala, že sú blízko k dohode, ale lady Ashton netreba brať až tak príliš vážne, ale dobre. (Ruch v sále.) Radi by sme tú dohodu videli. A ak tá dohoda bude na svete, nebude žiadna prekážka, aby sme sa k tým krajinám, ktoré status Kosova uznali, pridali, ale vtedy a len vtedy. No ale čo sa týka rozširovania Európskej únie, tu je jeden ďalší problém. Krajina s ktorou Európska únia dlhodobo rokuje bez toho, aby sa čo i len na obzore črtala perspektíva ukončenia tých rokovaní, je Turecko. Ja by som napríklad rád videl, keby Turecko dostalo jasnejšiu reč. Ja som nie diplomat, nie som viazaný ani obmedzeniami, ktoré má výkonná moc, čiže môžem povedať, čo len chcem. Ja si osobne myslím, že Turecko do Európskej únie pri súčasnej vláde nepatrí a že v istom okamihu mu to bude potrebné povedať. (Ruch v sále.) Ja viem, že sa na tomto nedohodneme, ale Turecko je krajina, ktorá začína byť vzhľadom na to, že postupne sa stáva viac a viac islamistickou pod vládou súčasného premiéra Erdogana a jeho strany. Postupne sa stáva menej a menej demokratickou, hoci je ekonomicky dosť úspešná, a postupne sa stáva stále viac a viac hostilnou, nepriateľskou voči Západu a Aliancii, voči Amerike, voči Izraelu a nakoniec aj voči Európe. Turecký premiér Erdogan sa napríklad nechal počuť, že islamofóbia má byť považovaná za trestný čin. To znamená kritický postoj k islamu. No dobre, ale my tu v Európskej únii máme akúsi slobodu slova a kandidátska krajina nám ide povedať, že si ju máme obmedziť? A tu už prečo? Turecký premiér sa netajil tým, že Turecko sa prihlásilo o stále členstvo v Šanghajskej organizácii spolupráce. Pre tých, ktorí to neviete... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) |
ID_16706 | 2,013 | MOST_HID | Zsolt Simon | Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení predkladatelia, kolegyne, kolegovia, zdá sa, že tento návrh z dielne opozície je veľmi krátky a veľmi jednoduchý, ale z môjho pohľadu je veľmi závažný. Je minimálne tak závažný ako zákon o tom, kde Národná rada priznáva dôchodky o sociálnom zabezpečení, pretože bezmála sa dotýka minimálne toľkých, keď nie viacerých občanov tejto krajiny. Dovoľte, aby som v rozprave priblížil tento návrh zákona aj v ponímaní toho, čo dnes reprezentuje vláda sociálnej demokracie Roberta Fica. Minister Jahnátek a jeho odborníci z Komjatíc sa nechali počuť o tom, že za chvíľku ho budeme mať, aj zákon o, zákon o regulácii, o tom, že kto môže kúpiť poľnohospodársku pôdu. Je to veľmi populistické chrániť slovenskú pôdu, našu hruď, tá zostane doma, pričom novelou, ktorá bola presadená z dielne SMER-u, sme predĺžili dobu nájmu z 15 na 25 rokov. Prečo je to zle? Na Slovensku sa rozmohol fenomén zahraniční investori. Mnohokrát počúvam v tejto Národnej rade pripomienky, máme tu Dánov, majú pôdu. To, že zahraničný investor donesie investície na Slovensko, možnože je aj dobré, ale kdesi nám vo vnútri prekáža, že zahraničný investor, taký Dán, Holanďan, Nemec má tu kopec pôdy. Založí závoru na pozemok a vy tam nevstúpite, lebo to je jeho. Na poľnú cestu nevyjdete, lebo poľná cesta ako taká zo Slovenského pozemkového fondu je prenajatá tým, ktorí sú užívatelia pôdy. To znamená, že keď ja mám v prenájme poľnú cestu, podľa mňa je absolútne v poriadku, keď za to budem pýtať mýto, keď ma štát núti, aby poľnú cestu, čo je verejná komunikácia, prenajal, tak je normálne, keď niekto iný okrem mňa to užíva, aby som tiež od neho pýtal. To je fenomén, ktorý sa na Slovensku vyvíja, vytvára sa, a v súvislosti s týmto zákonom alebo s touto novelou, ktorá je tu predložená, na to upozorňujem, pretože tie pozemky, dnes už nie je dôležité, kto je vlastníkom, keď platí táto právna úprava pár mesiacov z dielne SMER-u. Dôležité je, kto má zmluvu v ruke, kto má nájomnú zmluvu na 25 rokov. Keď automaticky ju nevypoviete, tá zmluva sa predlžuje na ďalších 25 rokov, 50 rokov. Jeden ľudský život, na jeden ľudský život sme prenajali poľnohospodársku pôdu len tak šmahom. Dnes, keď sa pozrieme, akí investori vstupujú do poľnohospodárstva na Slovensku, tak vidíme, že to sú tí, ktorí chcú podnikať v energetike. Za prvej Ficovej vlády sme mali možnosť vidieť, že najvýnosnejšou plodinou sa stal slnečný kolektor. Desiatky hektárov vybudovaných slnečných kolektorov, lebo to je najlepšie. Dnes vidíme, že sa rozbehli bioplynové stanice, kde pestujeme monokultúru kukurice a dávame do tej bioplynky, kde potrebujeme minimum pracovných síl, štát cez ÚRSO mi garantuje príjem, ale ani z jedného, ani z druhého, vážené kolegyne a kolegovia, sa občania tejto krajiny nenajedia. Z elektrickej energie sa nikto nenaje, nikto sa nenasýti, ani z toho slnečného kolektoru. A keď sa bavíme o tom, že 25-ročné nájomné, či je dobré, alebo nie, skúste sa nad tým zamyslieť. Keď Zelená správa, čo budeme prerokovávať, myslím, bod 90 alebo 91 o poľnohospodárstve, pán minister Jahnátek uvádza, že priemerné nájomné sa pohybuje, je veľmi rozmanité na Slovensku, pohybuje sa niekde od 16 do 150 eur za ha. Zoberme priemerne nájomné 50 eur. Keď prenajmete pôdu na 25 rokov, tak cena nájmu za 25 rokov za 1 ha je 1 250 eur. Kolegyne a kolegovia, povedzte mi, kto je taký blázon, že dneska kúpi pôdu, ktorá je prenajatá, a za 25 rokov dostane za to 1250 eur, koľko do toho investuje? Keď chcete ísť do banky a chcete kúpiť, zobrať si úver na to, že si kúpite poľnohospodársku pôdu pre farmárov, tak automaticky bude vychádzať z toho, aká je renta, či sa vám to vráti. To znamená, že v tej chvíli stratí pôda cenu, cenu pre vlastníka. Vlastníkov na Slovensku máme viac ako 1,5 mil. vlastníkov. To, že vládny SMER prijal tak pokútne novelu tohto zákona v nepriamej novele a zaviedol z 15 na 25 rokov, zapríčinil a postupne sa to uvádza do života, tak ako sa budú jednotlivé zmluvy naprávať, tak sa vstúpi do platnosti, že cena pôdy na Slovensku stratí hodnotu. Tam, kde cena pôdy sa pohybovala na úrovni 3-tisíc eur, tam cena pôdy klesne, na Gemeri, na Spiši, na východe, kde tá cena sa pohybovala okolo 1500 eur alebo viac doteraz není, lebo je kríza, 1 500 eur, možnože 2 000 eur, tak kto si kúpi pôdu za 2 000 eur, keď on k tej pôde sa bude môcť dostať o 25 rokov, a za dobu 25 rokov má zafixované nájomné 1 250 eur? No nikto. Toto je jeden z tých dôvodov, prečo podporujem tento návrh z dielne mojich kolegov z KDH, aby sa, to vstúpilo do platnosti. Dnes na Slovensku po tom, čo SDĽ a môj predchodca Koncoš tak vehementne podporil vstup dánskych investorov na Slovensku, a máme možnosť ich vyskúšať, čo to znamená v skutočnosti na Slovensku, a do istej miery to bol fenomén len južného Slovenska, teraz to vynímame, už nie je to fenomén južného Slovenska, to je fenomén celého Slovenska, lebo ich nájdeme na západnom, na strednom, na východnom, na severe, všade a nielen Dánov, ale aj z iných krajín. Máme problém, keď sa na to pozrieme hlbšie, títo investori nemajú vo vlastníctve celú výmeru, na ktorej hospodária, majú ju prenajatú. Tak pokiaľ si chceme vážiť občanov, tí, ktorí sú vlastníkmi, a nechceme ich takýmto zákonom pripraviť o hodnotu majetku, tak by sme mali vytvoriť podmienky a ja si myslím, že 15-ročné nájomné maximum s možnou jednou opciou, keď nevypoviete po 14 rokov, tak sa to predĺži na 30 rokov, bavme sa o 30-ročnom nájme, a nie 50 alebo 15, a nie 25, tak v tej chvíli táto situácia bude vyriešená. Priznám sa, že v roku 2003, keď sa ten zákon tvoril o nájme poľnohospodárskej pôdy, tak sme vychádzali aj z toho, že preto sme tam dali minimálne 5-ročné nájomné, lebo vtedy sme vstúpili do Európskej únie a Európska únia od nás chcela záväzok od farmára minimálne na dobu 5 rokov. Preto sme tam dali to minimálne 5-ročné nájomné. Vykľulo sa z toho, že priemerná dĺžka zmlúv je dneska na úrovni 10 rokov. Zákon umožňuje 15 rokov, priemerná dĺžka je 10 rokov, keď zákon umožní dĺžku 25 rokov, som presvedčený, že priemerná dĺžka bude na úrovni 20 rokov. A teraz ešte sa vrátim k tým fenoménom. Minulý rok na Agrokomplexe bankoví analytici upozornili na to, že je nový fenomén. Investori z Prahy, z Berlína, z Viedne a bohvieskade z celého sveta majú záujem nie kúpiť poľnohospodársku pôdu na Slovensku, ale prenajať si poľnohospodársky podnik, ktorý má v rukách nájomnú zmluvu na celú výmeru svojich pozemkov. Jedným aktom, keď kúpia obchodný podiel, sa dostanú k tisíckam hektárov pôdy. Keď niekto na Slovensku chce kúpiť tisíc hektárov pôdy, musí vynaložiť obrovské množstvo práce, aby sa k tej pôde dostal, keď je to aj zahraničný investor, nech je to fyzická alebo právnická osoba, úplne jedno. Ale v tej chvíli, čo kúpi podnik, ktorý má takto spravené zmluvy, v tej chvíli na druhý deň sa dostal k spravovaniu a k tomu celému územiu. Keď niekto tu chce chrániť slovenskú pôdu, tak nemôže súhlasiť s tým, že doba nájmu je na 25 rokov. Ako mohol by som ísť meno po mene firmy, kde to tak je. Preto by som chcel poprosiť, aby sme skúsili, odhliadnuc teraz od politického trička, či je to SMER, alebo nie je to SMER, ale skúsme urobiť krok pre občanov tejto krajiny, pre tých 1,5 mil. vlastníkov, aby ich hodnota pôdy nestratila z ceny a aby aj poľnohospodárska činnosť mohla byť vykonávaná. Kolega Galko včera upozornil na to, že farmár chce mať tiež istotu. Ale ja osobne si myslím, že maximálne 15-ročná doba nájmu s tým, že je tam opcia plus na ďalšie obdobie, je dostatočná garancia a dostatočná motivácia pre toho, kto má tento pozemok v prenájme, aby sa k vlastníkovi správal férovo. Prečo hovorím, že férovo? Pretože ten istý zákon hovorí o tom, že nájomca má právo na zníženie nájomného, keď dôjde k živelnej pohrome. Toto ustanovenie - či sucho, či záplavy, alebo ja neviem čo všetko - spôsobilo, že mnohí, mnohí užívatelia poľnohospodárskej pôdy aj zahraniční využili túto možnosť a vlastníkovi zaplatili len 50 % nájomného, toho, čo mali. Kolegyne a kolegovia, preto apelujem na vás, aby sme podporili tento návrh a ešte v čase stihli zvrátiť ten, tú zlú tendenciu, ktorá bola nepremyslenou, nepremysleným pozmeňujúcim návrhom, poslaneckým návrhom, dostane do tohto zákona a začal platiť v tomto roku. Ešte máme čas to vrátiť. Ale v tej chvíli, keď to nevrátime, tak nájom sa zvýši postupne tak, ako každý užívateľ bude uzatvárať nové a nové nájomné zmluvy, lebo tie staré postupne končia, tak predĺži tú nájomnú zmluvu na 25 rokov a v tej chvíli pristúpi k tomu, že to začne predávať. Ja som sa včera vyjadril, pre koho to bude skutočný biznis. Pre koho je to biznis? Dámy a páni, keďže v tomto parlamente sa už všetko meria, že komu to slúži, tak návrh na predĺženie na 25 rokov slúži v prvom rade tým, ktorí sprivatizovali |
ID_16654 | 2,013 | OLANO | Jozef Viskupič | Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolil by som si vystúpiť k zákonu v druhom čítaní, ktorý podľa tvrdení v dôvodovej správe aj podľa informácií, ktoré máme, môžme ho volať o zákone o Audiovizuálnom fonde, ktorý má za cieľ jednu krásnu myšlienku, a to je podporiť rozvoj kinematografie alebo audiovízie alebo vôbec podporiť celý audiovizuálny priemysel, čiže aby sa na Slovensku natáčalo viacej filmov, resp. či už slovenskej, alebo zahraničnej produkcie, dôležité je to, aby sa aj štát zúčastnil nejakej možnej podpory na základe parametrov, ktoré napísalo ministerstvo kultúry. V prvom čítaní sme sa, myslím, že aj dosť detailne, dokonca až viac detailne, ako sa páčilo pánovi ministrovi, zaoberali jednotlivými parametrami a odkázal nás na toto druhé čítanie, že je teda priestor, aby sa, aby sa o tom, akým spôsobom sa, akým spôsobom štát pristúpi k podpore natáčania filmov na Slovensku, postaví, a že teda je možné nejakým spôsobom predkladaný návrh vycizelovať a urobiť možným výhradám zadosť, aby sme sa hlavne zbavili toho, že síce zabalené v krásnej myšlienke, a to je teda podpora natáčania filmov na Slovensku, či slovenských, alebo zahraničných, aby sa z toho nestalo niečo, kde opozícia a niektorí kolegovia spolu so mnou mali obavy, že sa to môže zvrtnúť na subjektívne rozhodovanie na základe teda kultúrneho testu, ktorý bol pôvodne definovaný v samotnom tele zákona. Pán minister teda prisľúbil možnú spoluprácu v tomto a niečo sa teda naozaj stalo. Stalo sa hlavne to, že počas rokovania výboru, a tu by som chcel uviesť veci na pravú mieru, lebo to súvisí aj s predchádzajúcou debatou, je pravdou, že som pána ministra na výbore nestihol, pretože vlak Váh meškal viac ako 55 minút, a štandardne som sa ospravedlnil a informoval som sa o tom, čo na výbore bolo preberané. Čiže nie je pravdou to, čo tvrdí predseda výboru, že som na výbore nebol. Bol som, akurát som teda zmeškal dva body pána ministra, ale následne som sa informoval o tom, akým spôsobom bolo čo prijaté a aká bola debata, a riadne som sa teda ospravedlnil, na výbore som bol. Toľko k tomu obvineniu zo zavádzania. Troška mi to vadí, lebo v predchádzajúcej téme, neviem, či bola zaujímavá moja účasť na výbore, alebo nebola, podľa mňa to v metóde red herringa - odpútanie pozornosti od tej konkrétnej témy - zohralo svoje a plénum parlamentu je na predkladanie návrhov zákonov. V tomto duchu by som aj chcel povedať, že sú niektoré zasadnutia výboru, ktoré možno majú nejaký význam, ak sa so zamýšľanými úpravami, a v tomto prípade, keďže ministerstvo sa postavilo a vydalo stanovisko k tvrdeniam, ktoré ja som mal voči kolegovi z výboru, pánovi poslancovi, ale ministerstvo malo za to, že treba reagovať na mňa a možno sa zastať pána poslanca, mohli sme to kľudne si s pánom Senkom vydiskutovať aj tu v pléne, neviem, prečo do tohoto, myslím si, že dosť vecného sporu samotné ministerstvo potrebovalo alebo niektorí teda jeho pracovníci, myslím, že to bol hovorca, neviem, potrebovalo vydávať stanovisko č. 942, a uvedené bolo to, že sú, nazvali to tak, že zavádzajúcim tvrdeniam poslanca Národnej rady Jozefa Viskupiča k pozmeňujúcemu návrhu pána Senka. Ocenil by som, keby sa pán Senko k tomu vyjadril možno sám, zatiaľ som v písomnej, možnože aj v ústnej sa prihlási, pretože mám za to, že tak rozsiahly, že má 25 bodov ten pozmeňujúci návrh, ktorý menil základnú podstatu v mnohých parametroch, dokonca sa mi zdá, že je rozsiahlejší ako zákon sám, menil základné parametre nastavenia, aké sa snažilo urobiť ministerstvo, i keď som sa následne teda dozvedel, že bol to viac-menej ministerský návrh, ktorý si pán poslanec osvojil. K tým, k tým, chcel by som sa teda venovať tomu, čo túto debatu..., alebo môžem to nazvať aj mediálnu prestrelku cez agentúry a ďalších novinárov. Ja som sa po rokovaní výboru ohradil voči spôsobu jednania so zástupcami na výbore. Je nás tu teraz viacej, myslím si, že je korektné, ak či už pán spravodajca Náhlik, alebo pán poslanec Senko má úmysel predkladať takto rozsiahlu zmenu zákona, že ju minimálne v nejakej podobe dostaneme 24 hodín vopred a oboznámime sa s tým, čo potom na výbore bude preberané. Prístup či už ku kolegom, neviem, či boli teda kolegovia z vládnej strany s týmto oboznámení, ja za seba a možno viacerých ľudí, ktorí sedíme v opozícii, sme s týmto rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom boli konfrontovaní až teda na predmetnom výbore a myslím si, byť tam alebo tam nebyť, tak k tomuto sme mohli mať jednoznačný postoj, že je lepšie sa toho výboru nezúčastniť, lebo ako keby sme tam neboli dôležití. Druhá vec je, že čo sa teda deje po tom, ako tento návrh prešiel a je obsahom teraz spoločnej správy, a myslím si, že sme sa dostali kdesi, kde sme asi celkom nechceli byť. Keď Komisia teda alebo v duchu toho, že dotačný mechanizmus, ktorý sa rozhodlo ministerstvo urobiť, musí medzi prvým a druhým čítaním priznať až takéto veľké zmeny a argumentované z hľadiska toho stanoviska je hlavne tým, že treba predchádzať niektorým parametrom, ktoré by nám mohla Európska komisia alebo Európska únia vyčítať pri tomto, tak je dostatok času, pretože tieto parametre my prijímame až pre rok 2015, je dostatok času na to, aby tento návrh zákona bol stiahnutý z rokovania Národnej rady, a nie cez pozmeňujúce návrhy cez poslancov na výbore, bez možnosti diskusie a medzirezortnej procedúry prijímania takto dôležitého zákona, aby sme ho mohli teda následne upraviť. Nič nesvedčí tomu, že by niečo horelo okrem toho, že môže to byť nejaký, nejaká forma politického statementu, že nestiahnem, ani keď budú traktory padať, tak myslím si, že pri takto masívnej zmene by bolo vhodné, aby tento návrh zákona bol stiahnutý a prepracovaný a zapracované tieto podmienky korektne. Ja tento procedurálny návrh, pán spravodajca, dávam aj teraz, nedávam návrh na zastavenie rokovania, dávam návrh na prepracovanie alebo vrátenie ministerstvu na prepracovanie. A to v duchu toho, že súhlasím s tým, aby sme zadefinovali nejaký rámec podpory natáčania filmov na Slovensku, ale nie takto. Ak mám byť konkrétny, budem sa pridržiavať toho daného stanoviska ministerstva kultúry vraj k mojim zavádzajúcim tvrdeniam, ktoré, priznávam, že z nejakej časti mohli byť, pretože sme po výbore sa k tomuto stavali nejakým spôsobom, a teda nepáčilo sa nám to, že nemôžme dostatočne nahliadnuť. Čo ale zostáva paradoxné, že aj napriek potom hĺbkovej alebo hlbšej analýze tie výhrady proste zostávajú. Chcel by som možno povedať 4 zásadné výhrady a potom sa venovať tomu konkrétnemu stanovisku a to je, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa, čiže my upravujeme nejaké parametre, zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a zmene neskorších predpisov, je priznané, že má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože zavádza mechanizmus podpory 400- a 800-tisícovej sumy, ktorá je predpokladaná v zmysle dôvodovej správy, že by mohla byť poskytnutá ako kompenzácia, ak preinvestuje, a pôvodne bolo v zákone v sume 2 miliónov eur ako a bude to zarátané ako v rámci teda oprávnených výdavkov. Na základe teda odhadovaných objemov, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 3 v dôvodovej správe, sa predpokladá, teda že predloženie prvých žiadostí o podporu bude až v roku 2015, ako som spomínal, a teda ešte raz chcem zopakovať, že je vytvorený dostatočný časový priestor, aby ministerstvo kultúry vyčkalo na stanovisko a prípadné požiadavky Komisie k systému štátnej pomoci, ktoré ministerstvo chce zaviesť, a až potom sa mohli predmetné ustanovenia návrhu zákona predložiť na schválenie do parlamentu, a nie teda naopak, či táto schéma bude vyhovovať aj z hľadiska Komisie, alebo nie. Podľa ministerstva kultúry, ktoré píše v tom stanovisku, sa jedná o automatický systém podpory, s tým ja teda výrazne nesúhlasím a skúste mi teda potom odpovedať, kto bude mať vôľu, pretože podľa § 22a ods. 5 vládneho návrhu zákona poskytnutie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu neexistuje právny nárok, čiže toto pred aj po zostáva nemenné, myslím si, že či už to píše niekto v stanovisku, alebo to tvrdí minister alebo pán poslanec Senko, neexistuje žiadny právny nárok, čiže nejedná sa o žiadny automatický systém podpory. A ja som vytýkal v rámci svojej poznámky o tom, že sa tým, že tá dvojmiliónová hranica vypadáva z tela zákona, tak sa tá moja pôvodná výhrada, že je tu na základe toho kultúrneho testu, ktorý vypracovalo ministerstvo kultúry, a snažilo sa, my sme to tu kritizovali v prvom čítaní, ale boli tam niektoré objektívne veci a ja rozumiem tomu, že Európska komisia bude mať nejaké výhrady presne k tej sume, ktorú sme hovorili, že ako vznikla dvojmiliónová suma, prečo nie milión, prečo nie tri, toto zo zákona na základe pána poslanca, pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Senka vypadlo a tým pádom som si dovolil toto komentovať, že sa to posunulo ešte o rovinu viacej do subjektívneho rozhodovania o tom, kto dotáciu dostane a kto nie. Možno na, na, prečo si to myslím, a na vysvetlenie je, že k subjektívnemu posúdeniu zo strany ministerstva alebo ministra môže dôjsť v dvoch základných prípadoch. Čiže po prvé, ak, keď budú podané viaceré žiadosti a celková suma požadovaná ako dotácia bude prevyšovať možnosti dotačnej schémy, čiže |
ID_16287 | 2,013 | OLANO | Erika Jurinová | Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť, predniesť návrh zákona, ktorý sme vypracovali, návrh zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zosúladenie právnych predpisov, ktoré upravujú registráciu liekov na vnútroštátnej úrovni. Toto by som vyzdvihla ako to najdôležitejšie, čo si kladie celý zákon za dôvod svojho vzniku. Prijatím predloženého návrhu zákona sa dosiahne stav, keď v Slovenskej republike nebude možné zaregistrovať taký hromadne vyrábaný humánny liek, ktorého použitie alebo uvedenie na trh je v rozpore s platnými slovenskými právnymi predpismi. Navrhované riešenie vyplynulo zo vzájomnej komunikácie medzi predkladateľmi návrhu a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a pripúšťa ho aj čl. IV ods. 4 Smernice 2001/83 Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje Zákonník spoločenstva o humánnych liekoch. Okrem tejto smernice návrh zákona zohľadňuje aj priamo aplikovateľné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agenda pre lieky. Návrh zákona, ktorý je vypracovaný, nemá vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy. Opäť by som len zdôraznila, že cieľom predkladaného návrhu je zosúladenie právnych predpisov. Prosím vás o to, aby ste nehľadali v tom žiadne iné skryté záujmy. Musím priznať, že dôvod, prečo sme sa rozhodli takúto zmenu iniciovať, je spomínaný kontroverzný liek, alebo ja by som ho ani nenazývala liekom, ale tabletou, potratovou tabletou, o ktorej sme sa dozvedeli, že bola zaregistrovaná aj napriek tomu, alebo teda v súlade s právom Európskej únie síce, ale pritom vieme, že na Slovensku neexistuje legálny spôsob jej použitia. Na ministerstve zahraničných vecí to bolo prediskutované na odbornej báze. Čo sa týka postoja ministerstva, z pre mňa nepochopiteľných dôvodov je však negatívne. S pani ministerkou, keď sme sa rozprávali, mali sme veľmi, alebo úplne rovnaký názor na to, akým spôsobom, alebo ako je samotná tableta alebo lieky, nie, nie, povedala som, že to nebudem nazývať liekom, že nemá ani ona, ani ministerstvo záujem na tom, aby sa tieto tablety dostali do legálneho užívania v našej krajine. Uvedomuje si aj pani ministerka, že necelých 30 % žien, ktoré majú problém na základe štúdie, asi taká najaktuálnejšia alebo s najlepšiou výpovednou hodnotou má fínska štúdia, tak asi 30 % žien, ktoré sa potýkali s problémami, sú dostatočným dôvodom na to, aby pani ministerka urobila všetko pre to, aby v tomto čase tableta nebola u nás zavedená. Práve preto nerozumiem postoju ministerstva v tom, že snahou je zaviesť súlad len v tom, aby registrácia mohla prebehnúť len vtedy, ak je v súhre s našou legislatívou, ktorá na Slovensku existuje. Ja vás preto prosím, aby sa už do budúcnosti niečo takéto nestávalo, o podporu tohto zákona. Obávam sa, toto je len jedna oblasť, možno etická oblasť, ktorá je naozaj kontroverzná, ale na druhej strane môžu sa objaviť aj iné lieky z iných oblastí, ktoré môžu byť rovnako v rozpore. Mne sa zdá dosť chabá útecha to, že veď ak nikto nebude žiadať o predaj, aby sa zaregistroval niekto, aby sa mohol predávať, tak vlastne registrácia sa ukončí sama osebe. Toto sa mi zdá naozaj dosť fádne vysvetľovanie dôvodu, prečo neprijať túto smernicu. Bojím sa, že keď príde na miesto pani ministerky iný človek, zmení sa vláda, čokoľvek sa môže stať, jednoducho povie si ministerstvo, že nevidia dôvody, prečo by sa nemohli tieto zmeny udiať a k zmenám dôjde aj napriek tomu, že existujú práve v tomto prípade aj zdravotné riziká. Ďakujem pekne a žiadam vás o podporu tohto zákona. |
ID_16372 | 2,013 | OLANO | Igor Hraško | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolega Jofo, ďakujem ti veľmi pekne. Pomenoval si ešte presne veci, ktoré bolo treba zdôrazniť. Kolega Martvoň, údajne tento zákon reflektoval na odporúčania. Tak trošku ma to tak zarazilo, pretože pochybujem, že by niekto z úrovne Európskej únie bol proti rovnosti príležitostí, pretože tento zákon je nasmerovaný proti rovnosti príležitostí už len tým, že sa selektuje na základe kritérií nejakých, ktoré, samozrejme, nevyhovujú úplne všetkým. Takže o tom pochybujem. To, že sa ušetrí milión 400 tisíc eur je super, ale hovorím, že tu sú aj iné možnosti, kde sa dá v rámci štátu ušetriť. Takže tam treba hľadať možnosti. A okrem toho, a to zareagujem aj na kolegu Bublavého, skúsme teda obrátiť túto situáciu. A platení budú len tí, ktorí sú noví, prípadne tí, ktorí za minulé voľby získali do 3 % hlasov. A, povedzme, z toho počtu, aby sme ušetrili, do toho počtu šesť alebo osem, sa bude žrebovať. Takže staré politické strany tam vôbec nebudú mať svojich zástupcov. Čo vy na to? To by bolo dobré riešenie, nie? To bol pôvodný návrh. (Reakcia z pléna.) Výborne, schvaľujem to, poďme do toho. No a čo sa týka toho, koľko zákonov a pozmeňujúcich návrhov prešlo. No mne z nich neprešiel ani jeden. Je to zaujímavé, že? Ale mal som tam veľa dobrých zmien, ktoré mi dokonca odobrili aj iní poslanci, aj ľudia. A neprešli. To je zaujímavé. Takže vy nechávate prejsť len tie, ktoré vám vyhovujú a z ktorých môžete, povedzme, vytrieskať ešte niečo politické. No a čo sa týka diskusie na výboroch, tak neviem, či a koľkých diskusií vo výboroch ste sa zúčastnili, ale tie sú tiež také zvláštne. A nepovedal by som, že ten priestor na tú diskusiu tam nie je. Je tam, pripúšťam, samozrejme, ale nie až taký veľký, aký by som si ho predstavoval. |
ID_16075 | 2,013 | OLANO | Igor Matovič | Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, keďže opakovanie je matka múdrosti a včera večer nás tu nebolo nejako príliš, tak skúsim zopakovať 17 konkrétnych dôvodov, prečo si myslím, že nezamestnanosť na Slovensku je taká, aká je. Robím to aj preto, lebo včera som bol tak trošku, trošku nemilo prekvapený, keď som dostal po mojom vystúpení takú informáciu, že chodím na ministerstvo, zisťujem, čo vlastne ministerstvo bude robiť, a potom to tu čítam ako svoje návrhy. Takže bolo mi to smiešne, pretože jednoducho neviem vôbec, čo ministerstvo robiť bude, a všetko to, čo tu hovorím, tak je na základe toho, ako to vlastne vnímam, takže dovolím si to zopakovať ešte raz. Skúsim byť ale stručnejší, lebo včera to trvalo 52 minút, tak dneska to bude trvať trošku kratšie, pôjdem rýchlejšie potom. Každopádne po novembri nám politici sľúbili, že budeme mať za 10 rokov Rakúsko alebo Švajčiarsko, realita je taká, my sme im mnohí uverili alebo tí naši rodičia im uverili, realita je taká, že Rakúsko má dnes najnižšiu mieru nezamestnanosti v Európe a my ju máme jednu z najvyšších, čiže Rakúsko má 4,5 %, my máme 14 %. Keď pozriem si vývoj nezamestnanosti počas krízy, tak Rakúsko si plus-mínus udržalo, Nemecko počas krízy znížilo nezamestnanosť na polovičku, my sme zvýšili na dvojnásobok, zo 7,5 % v roku 2008 niekedy v auguste na skoro 15 % v tomto roku. Čo je zaujímavé, počas krízy produktivita slovenského zamestnanca rástla, ale počet nezamestnaných klesal. Znamená, že vlastne s menším počtom ľudí sme boli schopní urobiť vlastne viacej práce, čo asi teda nie je úplne fér, ale vlastne takýto efekt môže nastať iba preto, lebo náš pracovný trh nie je vystavený dostatočnému nejakému konkurenčnému tlaku, to znamená, že alebo je tam práve príliš veľká konkurencia, lebo je príliš veľa nezamestnaných, príliš veľa ľudí stojí pred fabrikami, ktorí čakajú na prácu, a tým pádom firmy nemajú dôvod nejako zvyšovať mzdy ľudom a tlačia skorej na produktivitu práce, lebo jednoducho majú menej zákaziek a takýmto spôsobom si snažia udržať si ziskovosť. Keďže som teda povedal, čo vidím teda ako najväčší problém slovenskej nezamestnanosti, je to, že sme vlastne na špičke v celej Európskej únii v percentuálnom podiele dlhodobo nezamestnaných na našej nezamestnanosti. Na Slovensku je 2 tretiny ľudí dlhodobo nezamestnaných a v tomto sme jednoducho číslo jedna, aspoň v niečom sa môžme v Európe chváliť. Čiže keď som povedal 17 konkrétnych dôvodov a 17 konkrétnych riešení, čo urobiť z nezamestnanosťou, tak prvý dôvod je to, že pozeráme na všetkých nezamestnaných na Slovensku rovnako ako jednu homogénnu skupinu, pozeráme sa, že ako kebyže máme 400-tisíc rovnakých nezamestnaných, ale v skutočnosti máme dve skupiny alebo podskupiny tejto jednej masy. A to jedna je, že sú nezamestnaní zamestnateľní a druhá - nezamestnaní nezamestnateľní. Rozdiel medzi týmito dvomi skupinami je aj taký, že tí zamestnateľní, to sú tí ľudia, ktorí majú doma pozitívny vzor, vedia, že vlastne peniaze sú za prácu, majú vzdelanie, majú motiváciu a majú majú možno aj nejaké to zázemie doma, že sú v podstate, možno nemusia rozmýšľať zo dňa na deň, že či teda budú dnes, že či im naprší do domu, alebo nenaprší. Tá druhá skupina - zjednodušujem veci - druhá skupina sú nezamestnateľní, zvyčajne ľudia bez vzdelania, bez pozitívnych vzorov doma. Keď majú nejaký vzor doma, ktorý niekedy vzor bol, tak iba taký, že vlastne áno, otec niekedy pred dvadsiatimi rokmi robotu mal, ale odvtedy ju nemá, vtedy robil smetiara, ale potom už im tí bieli im tú robotu zobrali a teraz už ani toho smetiara nerobí a už má vlastne iba taký vzor, podľa mňa negatívny vzor, že áno, peniaze sú na pošte a peniaze nie sú za prácu. Čiže sú tu dve skupiny ľudí a problém tej našej dlhodobej nezamestnanosti je práve to, že my sa na tú skupinu dlhodobo nezamestnaných, nezamestnateľných ľudí pozeráme rovnakou optikou ako na tých druhých, a myslíme si, že niekto týchto ľudí zamestná. Nikto v živote ich nezamestná dovtedy, dokedy budeme mať nastavené podmienky tak, ako máme. Ak si, zjednodušene povedané, zamestnávateľ môže vybrať, keď má v..., ja neviem, povedzme si, v Spišskej Novej Vsi pred fabrikou tisíc ľudí, ktorí patria do jednej skupiny, a tisíc ľudí do druhej, tak najprv zamestná prípadne tých tísíc prvých, ale tých, ktorí nemajú ani vzdelanie, nemajú pozitívne vzory, nemajú návyky, tak tých tak veľmi ľahko za súčasných podmienok nezamestná. Aj v čase, keď sme mali najnižšiu mieru nezamestnanosti, dostali sme sa na nejakých 7,5 %, obavám sa, že zo súčasného nastavenia systému, aj kebyže, sám neviem ako, Slovensku začne rásť, tak týchto ľudí vlastne na Slovensku nikto nezamestná, lebo jednoducho to je asi strop našich možností. Čiže riešenie - pozerať sa na tieto dve skupiny nezamestnaných, na tých zamestnateľných a nezamestnateľných ako dve samostatne skupiny a prijímať riešenia pre jednu a druhú skupinu samostatne, neutrálne a mať možno minimálnu mzdu pre tú jednu skupinu ako ochranný nejaký parameter, ale pre tú druhú skupinu ľudí, ktorí sú nezamestnateľní, pre nich vymýšľať spôsoby, ktoré možno budú také, ktoré tu už medzičasom v tých vystúpeniach boli spomenuté, ako: medzitrhy práce, príspevok na odvody, odpustenie možno nejakého daňového zaťaženia, ak niekto sa zmiluje nad takýmito ľuďmi a zamestná ich a vytvorí vlastne takéto pracovné, pracovné miesta. Druhé, samozrejme, čo by veľmi pomohlo, je z pozície úradu práce a je to možné na základe súčasného zákonu urobiť vlastne, aby úrad práce fungoval ako agentúra dočasného zamestnávania hlavne pre tých ľudí, ktorí teda spadnú už do tejto kategórie dlhodobo nezamestnaných ľudí a zároveň trebárs nemajú vzdelanie, aby tam úrad práce vystupoval voči podnikateľskému prostrediu ako agentúra, do ktorej si podnikateľ zavolá a povie: """"""""""""""""Potrebujem desať chlapov na 4 dni."""""""""""""""" A kontaktný dôstojník na úrade práce povie: """"""""""""""""Áno, zajtra tam máš 10 chlapov na 4 dni."""""""""""""""" A keď druhý deň zavolá chlapík z firmy, že vieš čo, ale s Dežom, s Janom a Ferom som není spokojný, pošli mi náhradu, pošle sa náhrada, ukončí sa práca, príde faktúra z úradu práce bez akejkoľvek byrokracie, bez nahlasovania sociálku, do zdravotných poisťovní a podobne bez podpisovania pracovných zmlúv, jediný vzťah medzi úradom práce a podnikateľom, objednávka, faktúra, späť. Čiže takýmto vlastne úplne debyrokratizovaným spôsobom umožniť, zamestnávať dlhodobo nezamestnaných a nekvalifikovaných ľudí na nárazové roboty, čiže urobiť z úradu práce agentúru dočasného zamestnávania pre týchto ľudí. To je riešenie. Druhý dôvod je nevhodné vzdelanie absolventov, dlhodobý tlak badám na Slovensku z pozície škôl, ze chceme mať čo najlepšie teoretické znalosti týchto ľudí alebo teda študentov, ale vôbec nepozeráme na to, aby tie decká sa v reálnom svete uplatnili. Vôbec nepozeráme na to, že vlastne tieto deti potom prídu do trhového prostredia, kde to bude kto z koho, a nedávame im znalosti trebárs o podnikaní. Návrh zaviesť povinný predmet podnikanie pre všetkých stredoškolákov bez milosti, to poviem, lebo nikto z tých stredoškolákov nevie, ako sa mu to zíde. Možno bude dva-tri roky chodiť na niečo, čo nebude vidieť úplne zmysel, ale možno práve po tej škole, keď narazí na realitu a zistí, že vlastne nikto mu prácu neponúka zrazu a narazí alebo stratí ilúzie, tak vtedy sa mu možno práve to, že chodil na nejaké praktické cvičenia, kde si mohol testovať zakladať fiktívnu firmu, skúšať v niečom podnikať, inovovať, prichádzať s nápadmi, tak zistí, že ako by to našiel. Jednu hodinu, dve hodiny týždenne ubrať z teórie a dať namiesto toho podnikanie a dať na miesto podnikanie, urobíme veľmi dobrú vec. Aby sme dosiahli, aby sa naše deti po skončení školy nepýtali, kto ich zamestná, ale aby si kládli otázku, v čom budú podnikať. Tretí dôvod je obrovská miera korupcie, ktorá deformuje podnikateľské prostredie. Znižuje chuť podnikať, znižuje efektivitu štátu a tak potom vytvára vlastne tlak na vyššie daňové a odvodové zaťaženie a s tým súvisiaci je dôvod - dotácie vyvoleným podnikateľom, presne to isté v podstate to spôsobuje, strácajú chuť podnikať tí podnikatelia, ktorí nedostanú dotáciu. Svetlý príklad sú dotácie na fotovoltaické elektrárne, kde vlastne vaša garnitúra zabezpečila, že 4,5 mld. eur sme sa zaviazali, že v najbližšej, že v najbližších vlastne 15 rokoch od roku 2009 do roku 2024 vlastne všetci sa každý rok budeme skladať 300 mil. eur na to, aby vyvolení mohli mať biznis, aby sme od nich kupovali o 800 % drahšiu elektriku, jako je, jako je fér, alebo za čo si môžme kúpiť na trhu, a všetci ostatní sa na to zložia cez vyššie ceny energie, toto, na základe takýchto vašich krokov ľudia strácajú chuť podnikať. Jednoducho nie je to fér a zbytočne vlastne zaťažujeme ostatných, ktorí za tie peniaze mohli vytvoriť pracovné miesta a tieto miesta nevytvárajú, a tým pádom nám zvyšuje sa tu nezamestnanosť. Presne rovnaký efekt majú eurofondy pre súkromné firmy, nehovorím o verejnoprospešných účeloch, tam, samozrejme, eurofondy vítam, stavajme za ne diaľnice, školy, nemocnice, chodníky, škôlky, ale nekrivme podnikateľské prostredie, že niekde, kde si niekto to postaví fabriku alebo penzión z vlastných peňazí, ideme tu kriviť tým, že dáme tam eurofondy, jemu susedovi na ulici, a zrazu ten, kto si to spravil za vlastné a poctivo, to má zadarmo len iba preto, lebo si to niekde vybavil. Čiže |
ID_15601 | 2,013 | OLANO | Mikuláš Huba | Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milý pán minister, si odbehol, milá pani spravodajkyňa, dámy a páni, aha, tam je, hore. Spoločná poľnohospodárska politika je už v dnešnej podobe monumentálny dokument a inštrumentárium dotýkajúce sa vo svojich dôsledkoch nielen každého obyvateľa Európskej únie, ale moc nepreženieme, keď povieme, že aj každého obyvateľa zvyšku sveta. Od budúceho roka, ako všetci vieme, by mala vstúpiť do platnosti nová podoba SPP, budem používať túto skratku, ktorá bude ešte zložitejšia a komplexnejšia, ako je tá súčasná. U nás sa reč v tejto súvislosti zvykne krútiť okolo niektorých skutočností, ktoré reforma SPP so sebou prináša. Sú to najmä zmeny týkajúce sa priamych platieb. Obava z toho, že slovenskí farmári budú diskriminovaní v porovnaní so svojimi susedmi v starých štátoch Európskej únie. O tom hovoril aj môj predrečník dosť podrobne. Ďalej je to to, že nový, alebo nová SPP sa negatívne dotkne veľkých poľnohospodárskych podnikov, ktoré u nás od čias socialistického poľnohospodárstva dominujú. A napokon je to obava z toho, že navrhovaná ekologizácia poľnohospodárskej krajiny zníži jej produkčné schopnosti. Čiastočne tieto obavy zdieľam aj ja, ale zároveň by som chcel upozorniť na to, že zámer architektov reformy SPP je vo svojej základnej filozofii správny. Vychádza z poznania, že poľnohospodárstvo, ktoré ide dlhodobo proti prírode, nemôže byť dlhodobo udržateľné. Aj snaha o väčšiu podporu malých a stredných farmárov je sympatická a do istej miery je kompenzáciou za desaťročia preferencie tých veľkých. Čo sa týka dotácií, naozaj v navrhovanej podobe nás znevýhodňujú, ale zabúda sa na to, že spravodlivosť sa dá dosiahnuť aj inak ako zvyšovaním úrovne dotácií pre Slovensko, a to znížením dotácií napríklad pre francúzskych farmárov. Je predsa známe, že nadmerne dotované západoeurópske poľnohospodárstvo neprospieva prírode, krajine, životnému prostrediu a priamo či nepriamo ruinuje poľnohospodárstvo v treťom svete. Sympatické sú aj takpovediac tematické a problémové presahy novej SPP smerom k lesníctvu na jednej strane a podpore udržateľného rozvoja vidieka na strane druhej. Čo mi v návrhu novej SPP chýba, je nedostatočné zdôrazňovanie potreby multifunkčného poľnohospodárstva a mimoprodukčných, teda ekologických, rekreačných, kultúrno-historických, estetických a ďalších hodnôt vidieka, ako aj dôslednejšia implementácia Európskeho dohovoru o krajine, ktorého je Slovensko zmluvnou stranou od roku 2005, ale dodnes ho dostatočne nepremietlo do platnej legislatívy a najmä do každodennej praxe. A teraz dovoľte pár slov o tom, čo si o reforme SPP myslia niektoré medzinárodné organizácie, pretože takýto pohľad zvonku mi na tejto pôde niekedy pri našich diskusiách chýba. Po prvé by som odcitoval, ak dovolíte, pár záverov a odporúčaní Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému reformy SPP. Okrem iného konštatuje: Po prvé. Ekologická zložka prvého piliera je spôsob, ako vytvoriť silnejšie a viditeľnejšie prepojenie medzi priamymi platbami a environmentálnymi verejnými statkami, ktoré produkuje poľnohospodárstvo. Pri určovaní platieb by však mala existovať možnosť zohľadniť špecifické znaky znevýhodnených oblastí. Aj doteraz vykonané poľnohospodársko-ekologické opatrenia by sa mali uznať rovnako ako nové ekologické záväzky, teda tak, ako sa s tým vo všeobecnosti počíta aj pri ekologickom poľnohospodárstve. Po druhé. Navrhované tesnejšie zosúladenie SPP so stratégiou Európa 2020 a stratégiou trvalej udržateľnosti v oblasti rozvoja vidieka s osobitným dôrazom na výskum, inovácie a vzdelávanie, to je ďalší pozitívny aspekt podľa tohto výboru, ktorý prináša reforma SPP. Po tretie. Výbor taktiež zastáva názor, že je potrebné uplatniť nové a účinné opatrenia na zvýšenie prestíže ekologického poľnohospodárstva, pri ktorom by sa miera spolufinancovania rovnala opatreniu navrhovanému pre menej rozvinuté oblasti. A po štvrté, výbor víta návrhy týkajúce sa opatrení na udržateľný rozvoj vidieka, ktoré obsahuje návrh novej SPP. Ďalej sa v tomto stanovisku konštatuje, že návrh využívať 7 percent pôdy na, citujem, """"""""""""""""oblasti ekologického záujmu by nebol prijateľný, ak by sa neúmerne veľké množstvo pôdy vyňalo z produkcie"""""""""""""""". Zároveň výbor konštatuje, že situácia vo sfére biodiverzity sa značne líši nielen medzi členskými štátmi Európskej únie, teda navzájom, ale aj v rámci nich, v rámci jednotlivých regiónov na subnárodnej úrovni. Čo z toho vyplýva? Na jednej strane je nevyhnutné zachovať v krajine všetky významné ekologické a kultúrno-historické prvky a štruktúry. Na druhej strane musíme tento prístup realizovať územne diferencovaným spôsobom, pričom by sa mali brať do úvahy všetky poľnohospodárske štruktúry, ktoré pozitívne prispievajú k zachovaniu prírodných a kultúrnych hodnôt krajiny. To by viedlo k určitému prehodnoteniu dosť rigidného a paušálneho prístupu rovnakých redukčných kvót pre všetky štáty a regióny v rámci Európskej únie. A druhý pohľad je pohľad medzinárodnej mimovládnej organizácie Slow Food, podľa ktorej sa SPP v budúcnosti nebude môcť zaoberať len výrobnými aspektmi. V tomto zmysle je podľa nich nutné urýchliť prechod z výhradne poľnohospodárskej politiky k politike poľnohospodársko-potravinárskej. Okrem iného pritom bude nevyhnutná väčšia integrácia medzi jednotlivými politikami, aby bolo možné efektívnejšie sa zaoberať problémami, ako je ochrana životného prostredia, krajiny a prírodných zdrojov, boj s klimatickými zmenami a podobne. Dva rámcové ciele, ku ktorým má podľa nich SPP smerovať, je udržateľnosť environmentálna, ekonomická i sociálna, a koncepcia nového vidieka, ktorá by mala vidiecke oblasti v budúcnosti postaviť do centra záujmu spoločnosti. Štyri hlavné zmeny, ktoré navrhuje táto organizácia Slow Food. Zrekapitulujem ich v stručnosti: Po prvé. Podporiť drobné a stredne veľké formy poľnohospodárskej produkcie. Treba presadzovať poľnohospodárstvo, ktoré bude v rovnováhe s ekosystémami schopné vyrábať kvalitné potraviny udržateľným spôsobom, skĺbením inovácie s tradičnými vedomosťami a znalosťami. Malé a stredne veľké formy poľnohospodárskej produkcie umožňujú väčšie využitie pracovnej sily, čo prispieva k vytváraniu nových pracovných miest, umožňujú tiež energetické úspory, rozvoj miestnych ekonomík a to vrátane marginálnych oblastí a znižuje to demografický tlak na mestské aglomerácie. Ďalšia požiadavka je podporovať miestne produkty. V tom sa iste zhodneme s pánom ministrom a ďalšími. Určujúcim faktorom, ktorý je zárukou udržateľnosti poľnohospodárskej produkcie, je jej prepojenie s daným regiónom. Miestne a tradičné sorty a produkty sú najvhodnejšie z hľadiska miestnych pôdnych a klimatických podmienok tam, kde sa v priebehu storočí aklimatizovali. Z tohto dôvodu sú odolnejšie a vyžadujú menej vonkajších zásahov a vstupov. Sú teda udržateľnejšie tak z hľadiska vonkajších podmienok, ako aj z hľadiska ekonomického. Okrem toho hrajú tiež dôležitú úlohu pri zachovaní biodiverzity a tiež zhodnocujú stravovaciu kultúru a tradície spoločnosti. Tretí okruh požiadaviek sa týka podpory miestnych poľnohospodársko-potravinárskych systémov. Globalizované trhové hospodárstvo dosiahlo svoje limity, čo sa prejavuje okrem iného krízovými javmi, rastom disparít, znižovaním rôznorodosti, plytvaním zdrojmi a devastáciou životného prostredia. Systém lokálneho zásobovania, distribúcia spotreby môže znížiť dopady na životné prostredie tým, že skráti vzdialenosť, ktorú potraviny musia prekonávať na ceste k spotrebiteľovi, a navyše môže spotrebiteľovi zaručiť dostupnosť čerstvých a sezónnych potravín. Redukciou nadbytočnej prepravy produktov medzi výrobcom a spotrebiteľom bude možné vytvoriť nový vzťah medzi vidiekom a mestom a zvýšiť miestnu prosperitu na vidieku. A štvrtý a posledný okruh požiadaviek, ktoré predstavila táto """"""""""""""""mimovládka"""""""""""""""", je presadzovať poľnohospodársko-potravinárske systémy šetrné k životnému prostrediu. Malé a stredne veľké formy produkcie môžu ľahšie aplikovať zásady agroekológie, spočívajúce v správnom zaobchádzaní s prírodnými zdrojmi, čo sa týka biodiverzity, pôdy, vody, krajiny a podobne, vo využití tradičných i moderných techník s vylúčením geneticky modifikovaných produktov, redukciou monokultúr, veľkochovov, syntetických chemikálií, účinnejšou ochranou krajiny a podporou sociálnej spravodlivosti. SPP by mala okrem toho oceniť tých, to zase zbystrí pozornosť kolega Mičovský, ktorí žijú a pracujú v tzv. marginálnych oblastiach. Odchod ľudí z horských a iných marginálnych území je všestranne nežiaduci. Ľudia, ktorí sa rozhodnú v týchto ťažkých podmienkach žiť, hrajú kľúčovú úlohu pri ochrane pôdy a mali by sme ich adekvátne podporiť. Všetky platby v rámci SPP vrátane platieb od roku 2014 by sa mali zakladať na prísnych pravidlách krízového plnenia, ktoré pomáhajú pri zachovaní biodiverzity a ekosystémových služieb, dodržiavať ustanovenia príslušných smerníc na ochranu prírody a krajiny i právne predpisy tykajúce sa pesticídov a biocídov. Na záver dôležitá požiadavka. Všetky existujúce dotácie, ktoré škodia životnému prostrediu, by sme mali postupne odbúrať. A úplne na záver ešte pár slov. Je správne, že sa Slovensko snaží vyrokovať pre našich farmárov čo najprijateľnejšie podmienky v rámci novej SPP, ktorá bude ich a náš život zásadným spôsobom ovplyvňovať po dobu dlhých siedmich rokov. Na druhej strane by sme nemali s vaničkou vylievať aj dieťa. Mali by sme rešpektovať aj snahu Európskej únie o ekologizáciu hospodárenia na pôde a o udržateľný rozvoj vidieka. V opačnom prípade budeme právom označovaní za spiatočníkov, ako som to na našu adresu neraz počul v Bruseli a inde. Ďakujem za pozornosť. |
ID_16937 | 2,013 | OLANO | Ján Mičovský | Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, mám pripravené dve interpelácie. Jedna je na pána predsedu vlády a zároveň pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, druhá je na pána ministra obrany. Neviem, ktorú môžem predniesť skôr, kto zastupuje, pána ministra Jahnátka som tu videl a pána premiéra zastupuje pán podpredseda vlády. Takže môžem skôr, aj keď na 50 %, ale ja ju prednesiem, dobre? Takže, vážený pán predseda vlády, vážený pán minister, skutočnosť, že na Slovensku máme dnes lesy nadštandardne zachované i spravované, je výsledkom mnohých historických súvislostí. Môžeme medzi mini identifikovať aj nemalý vplyv kráľovskej lesníckej disciplíny, ktorej odborné pomenovanie je hospodárska úprava lesov, známej v lesníckom žargóne aj ako lesnícka taxácia. Jednou z jej hlavných úloh je vyhotovenie lesných hospodárskych plánov, po novom programov starostlivosti o lesy, ktoré sú základným nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Bolo v skutku správne, že práve hospodárska úprava lesov je konkrétne uvedená v programovom vyhlásení vašej vlády, kde ste deklarovali úmysel vyriešiť jej inštitucionálne i finančné ukotvenie. Žiaľ, tento zámer sa nenaplnil, naopak, viaceré príznaky ukazujú, že kráľovskej disciplíne slovenského lesníctva padá koruna z hlavy. Základným, základným problémom je nedostatočné financovanie taxačnej služby, keď po jej vypustení do súkromného sektoru v roku 2008 cena hradená zo štátneho rozpočtu na jeden hektár tvorby programov starostlivosti o lesy významne klesla a to z 12 eur 54 centov v roku 2006 na 6 eur 75 centov navrhovaných pre rok 2014. Takéto dramatické zníženie môže mať len jeden dôsledok, kvalita programov sa stane fikciou a ich autorita bude medzi užívateľmi zákonite prudko upadať. Ostatné činnosti, hospodárske úpravy lesov vykonávané štátnou príspevkovou organizáciou Národné lesnícke centrum Zvolen sú tiež dlhodobo v útlme, spôsobeného znižovaním príspevku zo štátneho rozpočtu. Programy starostlivosti o lesy sú citované nielen v zákone o lesoch, ale aj v zákone o ochrane prírody a krajiny, stavebnom zákone, zákone o pozemkových úpravách, zákone o dani z nehnuteľnosti, zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, vodnom zákone i trestnom zákone. Bude dobre si pripomenúť, že nadpriemernú kvalitu správy lesa sme v minulých desaťročiach dosahovali práve vďaka tomu, že hospodárska úprava lesov bola u nás na vysokej úrovni a naše lesné hospodárske plány boli pre Európu vzorom. Je určite nenáležité pripomínať vám mnohostranný význam lesa, no vedzte, že také univerzálne hodnoty, ako je kvalita života, zdravie a priemerný vek, sú v priamej korelácii so stavom lesov ako základného článku prirodzenej výstavby našej krajiny. Kondícia našich lesov nie je dielom náhody, podieľali sa na nej generácie lesníkov, pracujúcich kedysi podľa kráľovských lesníckych regulí, neskôr lesných hospodárskych plánov, dnes nazývaných programy starostlivosti o lesy. Ak sa táto chronológia lesníckeho fortieľu naruší a hospodárska úprava lesov upadne, povedie to s istým časovým odstupom aj k upadajúcej kvalite života. Stromy sa síce sťažovať nevedia, ľudia však áno. To však už bude neskoro, pretože kapitál zainvestovaného lesníckeho umu a práce sa beznádejne stratí. Nuž, vážení členovia vlády, vážený pán predseda vlády, vážený pán minister, aby sa takáto negatívna vízia nezačala napĺňať, je potrebné pristúpiť k napĺňaniu vášho programového vyhlásenia. Vášho programového vyhlásenia, opakujem. Moja prvá otázka v tejto súvislosti smeruje k tomu, či je už vypracovaný návrh trvalého inštitucionálneho riešenia hospodárskej úpravy lesov tak, ako ste si to programovo predsavzali. Existuje totiž obava, že sa jej pod spoločnou strechou Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktoré vzniklo splynutím Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, Ústavu pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva vo Zvolene a Lesprojektu Zvolen nedarí. Je to tak najmä preto, že zlúčenie lesníckeho výskumu s činnosťami hospodárskej úpravy lesov je neprirodzené a to nielen pre obsahovú rôznosť, ale aj pre kombináciu odlišných spôsobov financovania, pričom tu chýba jasná deliaca hranica. Druhým dôvodom je výrazné personálne oslabenie bývalého Lesprojektu, čo je dôsledok dlhodobej stratovosti Národného lesníckeho centra. Moja druhá otázka sa týka vášho postupu pri finančnom zabezpečení taxačnej služby, ktoré malo byť oslobodené od každoročných vyjednávaní a apelácií. Uveďte prosím základné parametre vášho riešenia. Žiadam pomenovať aj zdroj financovania. Apropo, neuvažujete v tejto súvislosti s využitím časti osobitného odvodu, ktorý Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik zaplatia vo výške 5 miliónov eur? Takéto riešenie síce nemá systémový charakter, no keďže sa tento odvod reálne vykonáva, bolo by vhodné, keby sa dakto vrátil do lesov a to aspoň stále pre nedoriešený rok 2014. V tejto súvislosti žiadam aj odpoveď na tretiu otázku, kde a ako sa osobitný odvod z Lesov Slovenskej republiky plánuje využiť? Bude to vo sfére lesníctva? Súvisiaca štvrtá otázka znie: Neuvažujete opätovne otvoriť tému viaczdrojového viacrezortného financovania hospodárskej úpravy lesov ako aj fondu na zabezpečenie tvorby programov starostlivosti o lesy, vytváraného obhospodarovateľmi lesov ako odvod určitej sumy z 1 m3 obnovnej ťažby vykonávanej v hospodárskych lesoch? Ďalej vás žiadam o odpoveď na piatu otázku, či pod gesciou ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pracuje, alebo pracovala aj skupina lesníckych autorít z oblasti hospodárskej úpravy lesov, ktorá systémové nastavenie hospodárskej úpravy lesov rieši, alebo riešila. Ak áno, prosím uviesť mená jej členov. V súvislosti s nedostatočným financovaním tvorby programov starostlivosti o lesy považujem za nutné pripomenúť, že v národnom lesníckom centre stále nie je funkčný nový forestportál, ktorý mal slúžiť lesohospodárom uchádzačom o finančnú podporu v programovacom období, ktoré vyprší na konci roku 2013. Keďže takáto úloha je už z podstaty samotnej veci nesplniteľná, vznášam svoju šiestu otázku, či je už ministerstvu konečne známe, kto je za uskutočnené platby, za neuskutočnené zmluvné úlohy vo výške 700 tisíc eur zodpovedný? Pretrvávajúce nezodpovedanie tejto otázky by nepochybne viedlo k demoralizujúcej úvahe, že prepotrebné prostriedky na tvorbu programov starostlivosti síce pre Národné lesnícke centrum nemáme, no nehoráznu nehospodárnosť pri čerpaní eurofondov v tejto organizácii vyšetriť nedokážeme. Táto úvaha je o to vážnejšia, že tých 700 tisíc eur by slovenskej hospodárskej úprave lesov umožnilo dofinancovať prevádzku v plnej kvalite na dlhšie ako je jeden celý rok. Žiadam vás o odpovede na všetky vznesené otázky v určenom poradí. Ďakujem. S úctou Ján Mičovský. Takže ďakujem za pozornosť ktorú ste venovali tejto prvej interpelácii vo veci hospodárskej úpravy lesov, ktorú vznášam na pána predsedu vlády a pána ministra pôdohospodárstva a teraz si dovolím predniesť tú druhú oznámenú interpeláciu na pána ministra obrany tu prítomného pána Martina Glváča. Vážený pán minister, normalizačné vojská Varšavskej zmluvy, ktoré boli tak pridlho dočasne umiestnené na našom území, zanechali po sebe spúšť nielen politickú a morálnu, ale aj ekologickú. Myslím, že aj dnes, 22 rokov po ich odchode je stále opodstatnená obava, že zdevastované územia okopateľných základní nie sú plnohodnotne zregenerované. Po tomto poobhliadnutí na históriu bratskej pomoci, ktorá sa celkom nevydarila, si dovolím vašu pozornosť upriamiť na samotný predmet mojej interpelácie. Tematicky ostaneme pri ekologickej záťaži krajiny spôsobenej armádou, no v čase sa posunieme dopredu a spojenecké vojská nahradíme vlastnými. Dostaneme sa tak na Vojenský obvod Javorina, ktorý slúžil Armáde Slovenskej republiky do roku 2010. Mal som možnosť tento priestor navštíviť v rámci poslaneckého prieskumu, ktorý v októbri tohto roku zorganizoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Naším cieľom bolo bližšie spoznať možnosti riešení krívd, ktoré sa udiali odtiaľ vysídleným rodinám. Jedným z poznatkov, ktoré som si z toho prieskumu odniesol, je pocit, že ani dnes sa nesprávame voči postihnutým občanom natoľko ústretovo, ako by si trauma, ktorú im kedysi vlastná republiky hoc aj z vysvetliteľných dôvodov spôsobila, vyžadovala. Ba niekedy sa zdá, akoby sme sa rozhodli v príkoriach nepochopiteľne pokračovať. Do tejto kategórie patrí aj vyhlásenie chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy a to ani nie tak pre samotný účel ochrany, ako skôr pre podivné hranice chráneného územia, ktoré navodzujú dojem, že tu nie vždy išlo len o záujmy vtákov. Uznávam však, že toto je téma určená skôr pre rezort životného prostredia. Avšak téma, vážený pán minister, ktorá nepochybne patrí do vašej pôsobnosti a v ktorej vás interpelujem, je jednoznačná, pričom verím, že taká bude aj vaša reakcia. Počas poslaneckého prieskumu sme v lese videli rozsiahle betónové monštrá, ktoré boli kedysi tankovými strelnicami. Pôsobia desivo a určite nepatria do civilizovanej krajiny, tobôž ak je táto chráneným územím. Dovolím si vás preto na tento nedôstojný stav upozorniť a zároveň požiadať o odpoveď, kedy a ako zabezpečíte nápravu, ktorú sú vojaci tomuto priestoru dlžní. Som presvedčený, že asanácia pozostatkov strelnice bude dobrým úvodom k prinavráteniu života krajine, ktorú chcú jej obyvatelia plnohodnotne využívať. Keďže o oprávnenosti ich nárokov nemožno pochybovať, osobne veľmi privítam, vážený pán minister, ak okrem odpovede na túto interpeláciu zareagujete predovšetkým jasne termínovaným pokynom na odstránenie nedôstojného torza. Myslím, že to okrem iného bude aj správna reakcia na to, čo do dnes vnímame ako ekologickú spúšť zanechanú poaugustovými vojskami. Navyše sa tu vytvára zaujímavý priestor pre vytvorenie hoc len dočasných pracovných príležitostí. Ďakujem. S úctou Ján Mičovský. A ďakujem za pozornosť, ktorú ste venovali obidvom interpeláciám. Odovzdám ich písomne, samozrejme. |
ID_15540 | 2,013 | OLANO | Mikuláš Huba | Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, priznám sa, inšpirovalo ma k tomuto vystúpeniu to, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto inak náročnému návrhu zákona, a to nielen názvom, ale hlavne obsahom, som sa pokúšal predložiť na výbore, teda aj predložil na výbore v dosť veľkom počte, avšak neúspešne. A tak v redukovanom súbore si ich dovolím predložiť opakovane cez pätnásť podpisov. Ale inšpirovalo ma k tomu aj to, že som si prečítal stanovisko Kancelárie Národnej rady, konkrétne odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré bolo nadštandardne kritické. Okrem takpovediac bežných legislatívno-technických nedostatkov vyčítalo tomuto zákonu aj skutočnosti takého charakteru, že nie je dosť aktuálny, čo sa týka odvolávok na existujúce právne normy, ale najväčšiu pozornosť náš odbor legislatívy a aproximácie práva venoval práve deficitom v oblasti, ktorá je aj rozhodujúcim motívom pre predloženie tohto návrhu zákona, a to je vlastne aproximácia európskych smerníc. Odcitujem kúsok, ak dovolíte, z toho stanoviska: """"""""""""""""Po posúdení predkladaného návrhu zákona s vyššie ..."""""""""""""""", malo tu byť asi, že """"""""""""""""po porovnaní predkladaného návrhu zákona s vyššie uvedenou smernicou možno konštatovať, že do predkladaného návrhu zákona nie sú vôbec prevzaté príslušné ustanovenia týkajúce sa kapitoly III (osobitné ustanovenia pre spaľovacie zariadenia), kapitoly IV (osobitné ustanovenia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov), kapitoly V (osobitné ustanovenia pre zariadenia a činnosti používajúce organické rozpúšťadlá) a ustanovenia kapitoly VI, prevzatie ktorých ukladá článok 80 ods. 1 uvedenej smernice."""""""""""""""" Ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75-EÚ, aby sme boli konkrétni. Ďalej sa tu konštatuje, že podľa čl. 80 ods. 1 uvedenej smernice mali byť prevzaté okrem iných pojmov tiež pojmy upravené v článku 3 bod 8, 15, 18, 19, 20, 22, 23, 26, 30, 34, 35, 36, 37, 38 a 41. Uvedené pojmy nie sú prevzaté do zákona a v predloženej dôvodovej správe absentuje informácia o tom, kedy, respektíve konkrétne do ktorých všeobecne záväzných právnych predpisov tieto pojmy boli prevzaté, keďže dátum na ich prevzatie uplynul 7. januára 2013. Ďalej sú do predkladaného návrhu zákona prevzaté iba čiastočne, respektíve nesprávne nasledujúce ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorú som pred chvíľou citoval, a sú tu uvedené asi dve strany výhrad a kritických teda konštatovaní. Je pravda, že časť týchto problémov sme vyriešili na výbore. Tým sme si osvojili časť týchto pripomienok, ale musím povedať, že nie všetky, teda ak nerátam legislatívno-technické pripomienky, ktoré sme si osvojili v plnom rozsahu a takisto boli prijaté. Takže tento deficit tu pretrváva a to ma inšpirovalo, že som sa stretol s ľuďmi, ktorí s touto problematikou pracujú, a dali sme dohromady dosť veľký počet pripomienok, ktoré nemenia filozofiu tohto zákona, ale spresňujú kompetencie inšpekcie pri jej činnosti v tejto oblasti, pri integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania a zároveň aktualizujú práve tie väzby na novoprijaté právne normy. Takže v tej veľmi zredukovanej podobe by som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: 1. Článok I v § 3 ods. 3 písm. a) prvý bod znie, citujem: """"""""""""""""1. Udelenie súhlasu na vydanie rozhodnutí o povolení stavieb veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia a malých zdrojov znečisťovania ovzdušia vrátane ich zmien a rozhodnutí na ich užívanie."""""""""""""""" Koniec citátu. Odôvodnenie: Súhlas podľa tohto bodu je potrebné vydať aj na trvalé užívanie povolenej stavby. Čiže doteraz sa vzťahoval len na samotnú tú stavbu. Znenie je zosúladené s § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, podľa ktorého koná aj orgán ochrany ovzdušia a udeľuje súhlas. 2. V článku I v § 3 ods. 2 písm. a) piaty bod znie, citujem: """"""""""""""""5. Udelenie súhlasu na inštaláciu technologických celkov patriacich do kategórie veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia alebo malých zdrojov znečisťovania ovzdušia na ich zmeny a na ich prevádzku, ak ich povoľovanie nepodlieha stavebnému konaniu podľa ods. 4."""""""""""""""" Opäť analogické zdôvodnenie: Ide o zosúladené znenie s § 17 ods. 1 písm. f) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. 3. Článok I v § 3 ods. 3 písm. b) v bode 1.1 sa slovo """"""""""""""""a"""""""""""""""" nahrádza slovom """"""""""""""""alebo"""""""""""""""". Odôvodnenie je také, že v prípade spojky """"""""""""""""a"""""""""""""""" by z toho vyplývalo, že povolenie je možné vydať len na odber povrchovej a podzemnej vody spoločne, a to i v prípade, že prevádzkovateľ takéto povolenie nežiada, teda žiada buď na jedno, alebo na druhé, a tak by takéto povolenie nebolo možné vydať. Nahradením spojkou """"""""""""""""alebo"""""""""""""""" je jasne deklarované, že povolenie sa vydá buď na odber povrchovej, alebo na odber podzemnej vody. 4. V článku I § 3 ods. 3 písm. b) bod 1.4 znie: """"""""""""""""1.4. Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie."""""""""""""""" Odôvodnenie: Navrhované znenie je zosúladené s § 38 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čiže vodný zákon v znení neskorších predpisov. 5. V článku I v § 3 ods. 3 písm. b) v deviatom bode sa za slovom """"""""""""""""stavby"""""""""""""""" vypúšťajú slová """"""""""""""""a havarijného plánu vodnej stavby"""""""""""""""" s odôvodnením, že navrhované znenie je v súlade s § 57 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Havarijný plán vodnej stavby totiž platná legislatíva nepozná. 6. V článku I v § 3 ods. 3 písm. c) v druhom bode sa na konci pripájajú tieto slová, citujem: """"""""""""""""zariadenie, ktorého ročná produkcia kompostu neprevyšuje 10 ton a zariadenie na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton"""""""""""""""", koniec citátu. Odôvodnenie: tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 7. V článku I v § 3 ods. 3 písm. c) v piatom bode sa za slovom """"""""""""""""časti"""""""""""""""" slovo """"""""""""""""alebo"""""""""""""""" nahrádza čiarkou a na konci sa čiarka nahrádza slovami """"""""""""""""a jej následné monitorovanie"""""""""""""""". Odôvodnenie: Tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 223/2011 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ôsmy bod znie: V článku I v § 3 ods. 3 sa písm. d) sa slová, citujem: """"""""""""""""na odstránenie poškodenia poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami"""""""""""""""" nahrádzajú slovami, opäť citujem: """"""""""""""""na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred poškodením rizikovými látkami alebo na odstránenie takéhoto poškodenia"""""""""""""""". Koniec citátu. Odôvodnenie: Tento bod sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. No a napokon bod 9. V článku I v § 3 ods. 3 písm. f) tretí bod znie, citujem: """"""""""""""""3. Zavedenie nových technologických a nových pracovných postupov pri výrobe potravín."""""""""""""""" Koniec citátu. Odôvodnenie: Táto zmena sa navrhuje v zmysle poslednej novely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Verím, že prijatím týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zabránime tomu, aby sme museli v najbližších týždňoch alebo mesiacoch ten zákon novelizovať. Ďakujem za pozornosť. |
ID_16819 | 2,013 | SAS | Ľubomír Galko | Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť niekoľko postrehov k rozsahom nevídanému dokumentu, k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky za rok 2012, tzv. Zelenej správe. Na úvod veľmi zrozumiteľne, nemám ju rád, je to obrovský, neprehľadný súbor faktov s minimálnou pridanou hodnotou. Chýba v nej, a to podotýkam, že odjakživa, teda aj po minulé roky, analytický charakter správy, prevažuje konštatácia a častokrát sa nepovedia dôležité fakty, len aby to nebolo až také strašidelné alebo aby sa povedalo to, čo sa povedať chce, aby sa proste nehovorila nepríjemná pravda. Keby som to mal porovnať s mojím predchádzajúcim pôsobením, so strategickými dokumentmi na ministerstve obrany, tam sme tiež robili rôzne analýzy rozvoja ozbrojených síl, tzv. modely 2010, 2015, 2020. Takisto sa v ďalších dokumentoch každý rok popisoval stav ozbrojených síl, ale nikdy sa nenapísala pravda. Správy sa prikrášľovali, manipulovalo sa v nich, niekedy sa dokonca rovno klamalo, a že ja som bol prvý minister - a o tom som presvedčený - počas ktorého pôsobenia na rezorte sa žalostný stav ozbrojených síl popísal. Dnes z toho minister obrany Glváč ťaží, lebo mohol pri tvorbe ďalších dokumentov plnohodnotne využiť tieto informácie a nemusel prácne zisťovať, že čo je vlastne pravda a čo nie. Ale späť k Zelenej správe. Niečo sa z nej vyčítať po poctivom preštudovaní predsa len dá. Najprv niekoľko konkrétnych pripomienok. Na str. 2 sa píše, hovoril o tom aj pán minister, že záporné saldo agropotravinárskeho obchodu kleslo. To je pravda. Ale povedzme si pravdu, že s najväčšou pravdepodobnosťou kleslo z dôvodu DPH-čkových odvodov v sektore cukru a vývozu repky olejnej, keďže na Slovensku toto olejnaté semeno už nikto nespracúva. Palma už nevyrába nič. Treba tiež zdôrazniť, že kontinuálne sa zvyšuje vývoz nespracovaných poľnohospodárskych surovín a zvyšuje sa dovoz výrobkov, potravín, to znamená produktov s pridanou hodnotou. A to asi nie je dobré, že áno? Na str. 3 sa píše o vplyvoch na výsledok hospodárenia. Klesá produkcia takmer vo všetkých odvetviach rastlinnej a živočíšnej výroby. Čo s tým chcete, pán minister, urobiť? Nalievať im peniaze? Nemáte nikde záruku, že zvyšovanie dotácií zabezpečí zvyšovanie produkcie. Že čo s tým chcete urobiť, to ste mali do tej správy napísať. Na str. 4 a 5 sa píše, Európska únia, aj o tom pán minister hovoril, stanovila priame podpory SAPS-u vo výške 90 % priemeru Európskej únie 15, starej EÚ 15, ktoré bolo možné dorovnať zo štátnych zdrojov národnou vyrovnávacou platbou až do výšky 10 %. Slovenská republika našla v rozpočte len 4,5 %, čím prispela k nekonkurencieschopnosti celého agropotravinárskeho sektora. A to je blbé. Lenže keby sa toľko počas vlády SMER-u nekradlo a peniaze by sa nevyhadzovali doslova von oknom na hlúposti, som presvedčený, že to percento by bolo iné, bolo by vyššie. Na str. 15 sa píše, kým ceny výrobcov potravín, nápojov a tabaku medziročne stúpli o 1,9 % v dôsledku okrem iného rastu cien poľnohospodárskych surovín, tak spotrebiteľské ceny medziročne stúpli až o 4,2 %. To je nenormálne. A prečo? Lebo vy v SMER-e likvidujete poľnohospodárov, likvidujete obchodníkov, likvidujete vôbec akýchkoľvek podnikateľov. Zaťažujete ich byrokraciou, zvýšenými poplatkami, daňami, odvodmi, kriminalizujete ich, prenasledujete ich šialenými pokutami. Nerobíte vôbec nič pre to, aby ste vytvorili zdravé konkurenčné prostredie, nerobíte nič pre to, aby vznikali malé slovenské predajne. Naopak, robíte všetko pre to, aby ste ešte aj tie, ktoré prežívajú, aby ste ich zlikvidovali. Na str. 18 sa píše, že tvorba hrubého fixného kapitálu vo výrobe potravín, nápojov a tabaku medziročne klesla o 7,9 % vplyvom poklesu investovania do budov a stavieb a do strojov a zariadení, tam to bolo až 11,7 %, a to je úplne zle, lebo potravinári nemajú na prostriedky, nemajú na prostriedky na inovácie, a teda svojimi výrobkami nemôžu konkurovať na trhu Európskej únie. Na str. 22, kolegovia, kolegyne, dávam do pozornosti výsledky úradnej kontroly Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky. Píše sa, že 3,4 % bolo nevyhovujúcich vzoriek z celkového počtu kontrolovaných potravín neživočíšneho pôvodu a tabaku a 4,1 % nevyhovujúcich vzoriek z celkového počtu kontrolovaných potravín živočíšneho pôvodu. Mne teda z toho vychádza, že na vašich PR tlačovkách, pán minister, zavádzate pri uvádzaní percent nevyhovujúcich zistení. Tam totižto uvádzate úplne iné čísla, bombastické. Úplne iné čísla. Alebo potom zavádzate v tejto správe. Na str. 31 sa píše: """"""""""""""""Krajiny EÚ-15"""""""""""""""" - starej EÚ-15 - """"""""""""""""vyprodukovali 83 % z produkcie EÚ 27,"""""""""""""""" prosím pekne. To je katastrofa. To ani nepotrebuje komentár a až sem sme to s naším poľnohospodárstvom a potravinárstvom dopracovali a pri vašom proaktívnom likvidátorskom prístupe k našim slovenským podnikateľom to bude o chvíľu 90 % a pomaly to tu môžeme celé zabaliť a posledný môže zhasnúť svetlo. Na str. 35 uvádzate odporúčania, ktoré sú mimo reality, to je to známe: """"""""""""""""My chceme svetový mier."""""""""""""""" Viete, formulácie: """"""""""""""""vytvárať podmienky pre stabilizáciu, vytvárať systémové opatrenia"""""""""""""""" a pod., to sú tak úžasné frázy, že lepšie frázy snáď už ani nie sú v ponuke. Chcem stručne ešte v tejto časti dodať, že v porovnaní s minulým obdobím sa v rámci potravinárskeho priemyslu zúžil počet hodnotených odvetví preto, lebo na Slovensku už prakticky neexistuje napr. spracovanie tukov a olejov, mraziarenský priemysel a iné. Tiež chcem podotknúť, že potravinársky priemysel skončil s kladným hospodárskym výsledkom, ale predpokladám, že tých osem zaniknutých podnikov v hodnotení nebolo zahrnutých. To je to, čo hovorím, že informácie sú skreslené a zavádzajúce a bez serióznej SWOT analýzy. Potom ešte vyrukujete s úplne nezmyselnou a nepoužiteľnou koncepciou rozvoja a svet bude krásny, ale škoda, že len na papieri. Dámy a páni, každý riadok tejto predloženej správy hovorí čitateľovi o tom, že naše pôdohospodárstvo pod vedením tejto vlády upadá tempom nebývalým. Správa sa tu pokúša nenápadne skryť, napr. tvrdeniami akože stúpla priama nominálna mzda pracovníkov pôdohospodárstva a potravinárstva, pričom, ako som už spomínal, však klesol podiel týchto sektorov na tvorbe hrubého fixného kapitálu národného hospodárstva. Klesol počet zamestnancov v odvetví a mzdová parita k ostatným odvetviam ekonomickej činnosti dosiahla 79,13 %. Dovoľte mi, aby som tým, ktorí na tento segment nedávajú pozor, trošku vysvetlil, čo sa vlastne deje. Samozrejme, že stúpla vykazovaná mzda, veď táto vláda dosiahla to, že všetci zamestnanci, ktorí pracovali v pôdohospodárstve na čiastočné úväzky alebo ako dohodári, dnes pracujú načierno. Keďže ide o sektor plný sezónnej práce, nevravím o pár desiatkach ľudí, ale hovoríme o tisícoch ľudí. Ich malé mzdy teda vypadli zo systému, a tak sa zvýšila vykazovaná mzda. Ale nemýľme sa, v pôdohospodárstve sa, sa pod záštitou nášho ministra málokomu polepšilo. Okrem toho neustále šikanovanie malých podnikateľov, o ktorom som už hovoril a ktorých nespočetné množstvo sa pohybuje na vidieku v oblasti výroby potravín, si povedalo, že toho majú jednoducho dosť. Vrátili živnosti a podnikajú na čiernom trhu. Samozrejme, že títo vypadli zo štatistík tvorby hrubého fixného kapitálu, ale oni vypadli aj z daňového a odvodového systému. Je až smiešne si myslieť, že nejaká bločková lotéria ich do toho systému vráti. Do systému ich vrátil len pocit, že je lepšie podnikať v ňom ako mimo neho, a dnes tomu tak určite nie je. V správe sa uvádza, že na vývoj hospodárskych výsledkov v sektore pôdohospodárstva sa pozitívne podpísal priebežný rast cien produktov rastlinnej a živočíšnej výroby, ale na druhej strane sa priznáva, že medziročne tento výsledok klesol o 33 % na zhruba 50 mil. eur pred zdanením. To je pre tento parlament varovným signálom. Ak klesajú výsledky v rokoch, kde majú ceny pre podnikanie pozitívny vývoj, ako to bude v rokoch opačných? Naďalej nám klesá produkcia ťažiskových typov mäsa a niektorí z nás si naďalej myslia, že tomu pomôže naháňanie poľských sliepok a rumunských kureniec po hypermarketoch. No nepomôže. Tí z nás, čo sa na situáciu pozrú reálne, sa za 40 rokov socializmu naučili, že trh sa zvrchu uriadiť nedá. Jediné, čo sa dá urobiť, je vytvoriť také podmienky, aby sa naše kurčatá produkovali jednoduchšie a umiestňovali na trh ľahšie. Myslí si niekto z nás, že dnes je taká situácia, taká, že tie naše kurence sa umiestňujú na ten trh ľahšie ako tie poľské alebo tie rumunské? Ruku na srdce, je v tejto sále niekto, kto si myslí, že proklamovanou kampaňou Značka kvality SK určenou pre veľkovýrobcov, sa niečo vyrieši? Môže si niekto skutočne myslieť, že tých 85 zaregistrovaných spoločností predstavuje slovenskú produkciu potravín? Áno, je ich zaregistrovaných len 85, dámy a páni. Alebo nikomu nevadí, že produkcia prakticky všetkého vrátane takých plodín, ako je obilie, zemiaky či kukurica, medziročne klesá? Prosím, prečítajte si tú správu a pozrite si, ako nám medziročne klesá produkcia v poľnohospodárskej prvovýrobe. Pevne verím, že nie som v tejto sále jediný, kto to považuje za stav, ktorý ohrozuje našu spoločnosť, pritom ako postupne čítate a chápete obsah, musíte pochopiť, čo sa deje. Podiel ziskových spoločností v poľnohospodárstve medziročne klesol o 4 percentuálne body. Krátkodobé záväzky podnikov stúpli medziročne o 5,6 %. Zadlženosť majetku stúpla cez 44 % a podobne. Toto sa nedeje len tento rok alebo minulý. To sa deje stále a dlhodobo niekoľko rokov. Vravím, že toto je situácia, ktorá hovorí o tom, že celé jedno podnikateľské odvetvie pred našimi očami postupne krachuje. A teraz, páni |
ID_16768 | 2,013 | SAS | Jozef Kollár | Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, keďže rozpočtové pravidlá verejnej správy a rozpočtové pravidlá územnej samosprávy veľmi spolu súvisia, dovoľte mi ešte na úvod povedať dve poznámky k tomu, čo tu odznelo pred chvíľou. Ak hovoríme o tom, že v určitých rozkolísaných časoch, keď sa, ako hovorí pán minister Kažimír, nepozeráme sa do rovného zrkadla, ale pozeráme sa na nejakú rozbúrenú hladinu mora, potrebujeme vypnúť autopilota a potrebujeme prepnúť na tzv. ručné riadenie, no tak to je práve o tom, že teraz v týchto predložených rozpočtových pravidlách pre samosprávu idete čisto na autopilota. Čiže raz keď nám to vyhovuje, tak je to tak, keď nám to nevyhovuje, tak povieme, že to iné riešenie je dobré, proste tak ako sa to javí, len aby sme si nechali na úrovni vlády čo najväčší manévrovací priestor. A keď sa budeme baviť o tom, že na úrovni Európskej únie neexistuje nejaká jednotná metodológia, čo je a čo nie je jednorazové opatrenie, naprosto súhlasím s vami, ale na jednej veci sa určite obidvaja, pán minister, zhodneme. Jednorazové opatrenie, ktoré ak je v podobe super dividend, keď si štátom kontrolovaný podnik zoberie pôžičky z banky, aby vyplatil dividendy budúcich období, tak zhodneme sa minimálne na tom, že toto nie je štrukturálna reforma. A môžeme diskutovať potom naozaj o metodológii Európskej únie, čo je a čo nie je jednorazové opatrenie, ale zadlžovať štátom vlastnené podniky tým, že si budú brať úvery a budú vyplácať supradividendy, tak toto určite nie je štrukturálna reforma, na tom sa zhodneme, to nie je nič iné, len proste skonzumovanie, jednorazovo dostať na príjmovú stranu rozpočtu čo najviac peňazí, bez ohľadu na to, že prejedáme budúcnosť. A teraz k spomínaným rozpočtovým pravidlám územnej samosprávy. Ja som hovoril a upozorňoval na to už pri prvom čítaní, keď bol tento zákon predložený, to časové limitovanie na 30. jún, tak znel pôvodný návrh, predtým než bol dnes predložený pozmeňujúci návrh na 31. august, na ultimo augusta, že vy ak chcete časovo limitovať opatrenia, ktoré by mohla prijať miestna alebo mestská samospráva, také opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť ten schodok, tak že tie opatrenia podľa pôvodného návrhu môžu prijímať len na úrovni miestnych a mestských zastupiteľstiev len do ultima júna, po novom teda do ultima augusta. Maličký kompromis, maličký ústupok ste tam urobili, ale naďalej tvrdím, že toto opatrenie je protiústavné. A prečo tvrdím, že je protiústavné toto opatrenie. Ak sú poslanci miestneho a mestského zastupiteľstva volení voličmi v danom meste alebo v danej obci, tak nikto im nemôže z Ústavy Slovenskej republiky vziať právo schvaľovať rozpočtové opatrenia. A teraz bez ohľadu na to, že aj ja som sám zástancom tej austerity a toho šetrenia, ale proste sú legitímne zvolení zástupcovia občanov príslušného mesta alebo obce, tak vy im nemôžete odňať právo narábať s tým rozpočtom, bez ohľadu na to, že by tie opatrenia aj smerovali zlým smerom, to znamená, že by zvyšovali výdavky alebo znižovali príjmy. Ak chcete na toto jeden hmatateľný dôkaz, tak skúsme sa preniesť do novembra 2009, čo sa odohralo v novembri 2009. Vtedajší minister financií Ján Počiatek stál tu za týmto pultom a predniesol snemovni novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. Niekoľko málo týždňov, neviem úplný presný dátum, či to bolo päť, šesť týždňov, pred koncom roka prišiel minister financií do parlamentu a povedal: „Tuto máte, dámy a páni, novelu zákona o štátnom rozpočte na daný rok 2009.“ A prečo s touto novelou prišiel? Vypukla kríza, tak minister financií narukoval do parlamentu a povedal, teraz budem uvádzať len okrúhle čísla, aby som vás nezaťažoval nejakým číselkom s presnosťou na korunu: „Deficit nebude 3 mld. eur, deficit bude 5 mld. eur, lebo vypukla kríza.“ To je to ručné riadenie, o ktorom ste pred chvíľočkou hovorili, čistá katastrofa, takéto ručné riadenie. Toto konštatovanie samo osebe by ešte som dokázal stráviť, keby nenasledoval druhý bod spomínanej novely zákona o štátnom rozpočte, kde bolo povedané, že príjmy budú o 2 mld. eur nižšie, hej, deficit išiel z 3 mld. na 5 mld., lebo bola kríza, a teda konštatujeme, že príjmy budú o 2 mld. eur nižšie. Čo urobil Ján Počiatek ako vtedajší minister financií s výdavkovou stranou rozpočtu? Nič, však bola kríza, nie, tak sa poďme preinvestovať z tej krízy, načo by sme robili čokoľvek na výdavkovej strane. O tom, že sa to dá robiť kultúrne, že sa to dá robiť naozaj lepšie, svedčí príklad zo susednej Českej republiky. Česká republika medziročne znížila výdavky rozpočtové o 16 %, znížila ich, podčiarkujem, o 16 %. Vláda Slovenskej republiky ústami vtedajšieho ministra financií Počiatka konštatovala: „Prišla kríza, deficit nebude 3 mld. eur, bude 5 mld. eur,“ uvádzam ešte raz okrúhle čísla, „a príjmy teda budú o 2 mld. eur nižšie, lebo prišla kríza.“ No tak takto vyzerá potom v praxi to vaše, ako ste to vy nazvali, to ručné riadenie. „Poďme preč z autopilota a poďme to riadiť ručne, lebo sa nedívame do toho rovného zrkadla, ale pozeráme sa na rozbúrenú hladinu mora, a teda potrebujeme takú výnimku, onakú výnimku, tú investičná klauzula takisto, ak ekonomika sa nachádza pod produkčným potenciálom, ak je verejný dlh nižší ako 60 %, ak je deficit nižší ako 3 %, no tak nemusíme plniť to pôvodné tempo ozdravovania verejných financií, po slovensky, nemusíme tak brutálne znižovať štrukturálne deficity, urobíme si prestávku,“ ako ste to, myslím, raz nazvali na jednej tlačovej konferencii, „pretože potrebujeme si oddýchnuť z úsporných opatrení, potrebujeme sa nadýchnuť všetci, lebo bola kríza.“ Toto je práve to fatálne nebezpečenstvo, ktoré tu hrozí. Sú tie autopiloty, tie automatické korekčné mechanizmy nie preto, že nezohľadňujeme špecifiká Slovenska, ale preto, že politici sa vždy budú správať nezodpovedne. Nájdu si tisíc dôvodov, tisíc výnimiek, len aby nemuseli ozdravovať verejné financie. Ale, presne, ako ste povedali, pán minister, na konci dňa príde ten deň zúčtovania, na konci dňa budeme všetci postavení pred otázku dlhodobej neudržateľnosti verejných financií. Jedného dňa všetky tie bremená, ktoré si nosíme všetci v tom ruksaku pomyselnom na chrbte, budeme musieť splatiť, jedného dňa ten deň zúčtovania príde a on už nie je tak celkom ďaleko pred nami. Tu nehovoríme o horizonte 15 – 20 rokov, ten deň tu môže byť veľmi rýchlo. A čo bude potom výsledkom? Presne, ako ste povedali, že teda vláda môže sa volatilne rozhodnúť, či spustí, nespustí korekčné mechanizmy, ale že to nevadí, aspoň tak som vás pochopil v tom vystúpení, lebo inak na konci dňa príde Európska komisia a tá nás vytrestá a dá nám sankcie. A ja sa pýtam: No a? Však už dávno ste boli upozorňovaní napríklad na riziko prehry arbitrážnych sporov v prípade poisťovne Union a ďalších a ďalších prípadov. A čo sa stalo? No tak zaplatíme 20 mil., 30 mil. za prehratý arbitrážny spor, však ideme ďalej. Presne tak to dopadne aj v tomto prípade, ak pravidlá hovoria, že dostaneme pokutu až, myslím, do výšky 0,2 % HDP, no tak ju zaplatíme a ideme ďalej, veď sme splnili, čo od nás chceli. Nie? Nás sankcionoval niekto, v tomto prípade Európska komisia, tak sme sankciu zaplatili a bohorovne kráčame ďalej. A preto hovorím, že ten váš návrh, akokoľvek sa snažím tomu porozumieť, že chcete zvýšiť predvídateľnosť hospodárenia miest a obcí, aby tí poslanci miestnych a mestských zastupiteľstiev už po 31. auguste nemohli vstupovať do rozpočtu v zmysle zvyšovania výdavkov a znižovania príjmov, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A pýtam sa teda, kde máte ten rovnaký meter, že chcete teraz tohto autopilota nastaviť na mestá a obce, na tie miestne a mestské zastupiteľstva. A ja sa pýtam, kde bol ten autopilot v novembri 2009, keď tuto na mojom mieste teraz stál Ján Počiatek a konštatoval, to, čo som pred chvíľočkou hovoril, len tak proste deficit bude o 2 mld. vyšší, lebo vypukla kríza. Ale ste neurobili v tej novele zákona o štátnom rozpočte (v novembri), ktorým ste novelizovali rozpočet na rok 2009, absolútne nič s výdavkovou stranou, opäť, lebo bola kríza. A sme potom naozaj zamotaní v tej spleti investičných výnimiek, takých výnimiek, zohľadnenia toho, metodológie takej alebo onakej, no len na konci dňa, opakujem, to bremeno toho dlhu tu bude pred nami. Ja som už dávno tvrdil, že vláda, ktorá príde po roku 2016, či bude alebo nebude chcieť, a to je jedna, aká to bude vláda, aj keď to budete opäť vy, bude musieť nechať nastúpiť krízový manažment do verejných financií. Toto je holý fakt. Posledná poznámka k predloženému predmetnému návrhu. Trošku sa čudujem, priznám sa, aj čelným predstaviteľom ZMOS-u. Ten predrečník môj kolega Petrák tu na záver predniesol takú zdravicu politickú, ako primátori a starostovia sa zaväzujú, že budú to plniť a že prispejú ku konsolidácii. To naozaj, teraz som veľmi otvorený a úprimný, vyvolalo vo mne taký spontánny pocit, takú asociáciu prvomájových sprievodov, že takou politickou zdravicou sa k niečomu zaviažeme. Ale aká je skutočnosť? Minulý rok po parlamentných voľbách ste vyhlasovali s takou veľkou pompou, akú ste dosiahli geniálnu dohodu so ZMOS-om, že máte dohodu, že ZMOS prispeje ku konsolidačnému úsiliu. Uplynulo pár mesiacov a dozvedám sa z úst, tentoraz už nielen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj z |
ID_15637 | 2,013 | SAS | Lucia Ďuriš Nicholsonová | Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, predkladám ja, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Nicholsonová. Týmto predloženým návrhom chcem v prvom rade reagovať na to, čo vzniklo po prijatí tohto zákona v aplikačnej praxi, na praktické problémy. Hlavným zámerom návrhu je okrem adresnosti poskytovaných dotácií aj zvýšenie účelnosti vynaložených finančných prostriedkov a hlavne sledovanie motivačných cieľov v súvislosti s deťmi zo sociálne slabých rodín. V súčasnosti sa poskytujú školám nemalé finančné prostriedky, ktoré slúžia na pokrytie výdavkov súvisiacich s plnením povinnej školskej dochádzky deťom v hmotnej núdzi. Školy za tieto peniaze nakupujú najmä zošity, písacie potreby, učebnice a nevyhnutné individuálne učebné pomôcky. Praktický problém však nastáva v okamihu, keď si tieto všetky bezplatné pomôcky berú deti domov. A to je nepísané pravidlo, dieťa proste dostane tie pomôcky a hneď si ich berie domov. Prax ukázala, že z domu nosia deti tieto pomôcky v zdevastovanom stave, ktoré už nie sú použiteľné v škole, respektíve sa vyskytujú prípady, keď deti alebo ich rodičia obchodujú s takto získanými školskými potrebami. Tým sa stráca ich hlavný účel, a to použitie týchto školských potrieb pri výučbe detí v školách. Chceme upozorniť aj na fakt, že deti majú nárok na tieto školské pomôcky, a to dvakrát do roka, a v prípade, ak si tieto pomôcky zničia už v prvom mesiaci, musí dieťa čakať minimálne ďalších štyri až päť mesiacov na to, kým mu škola zakúpi nové učebné pomôcky. Toto má, samozrejme, vplyv aj na to, že tieto deti si nemajú ako plnohodnotne vykonávať školské zadania od svojich vyučujúcich, čo môže komplikovať ich vzdelávanie, a to sa, samozrejme, v praxi aj deje. Navrhujeme preto, aby sa bezplatné školské pomôcky stali majetkom základnej školy alebo materskej školy, ktorú dieťa navštevuje, aby tak mala škola dosah na ochranu týchto pomôcok. Ja predpokladám, že je v záujme školy, ale v neposlednom rade aj v záujme rodičov detí, aby mali počas vyučovania vždy k dispozícii školské potreby, keďže ich primárnym účelom je pomáhať deťom počas vyučovania. V druhom bode tejto malej novely navrhujeme, aby sa zaviedol motivačný prvok pri nároku na získanie takzvaných bezplatných obedov pre deti v hmotnej núdzi. Aj v tomto prípade prax ukázala, že toto ustanovenie vôbec nemotivuje deti k plneniu si povinnej školskej dochádzky a deti do školy často prídu len pre to, aby si vyzdvihli bezplatný obed, a to aj v dňoch, keď majú neospravedlnené vyučovacie hodiny. Inými slovami, dieťa celý deň nie je v škole, príde tam na posledných 20 minút poslednej vyučovacej hodiny, aby tak získalo nárok na bezplatný školský obed. Navrhujeme preto, aby v prípadoch, keď má dieťa v mesiaci, v ktorom sa mu poskytuje bezplatná strava, vymeškaných minimálne päť neospravedlnených vyučovacích hodín, nemalo nárok na nasledujúci mesiac na bezplatné obedy. Týmto opatrením chceme motivovať deti a ich rodičov k dodržiavaniu si povinností a k dôslednému plneniu povinnej školskej dochádzky a v prípade, ak sa niečo také nedeje, aby, samozrejme, z toho boli vyvodené adekvátne sankcie. Toto ustanovenie však nevylučuje možnosť, aby rodičia pre deti zakúpili obed v sume, ako ho poskytuje škola deťom, ktoré nie sú v hmotnej núdzi. Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona nemá negatívny dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, má pozitívny dopad na sociálne vplyvy. Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ešte mi dovoľte pár slov povedať, pretože dostala som k tomu stanovisko aj ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny, aj ministerstva školstva. Ministerstvo školstva považuje takúto úpravu za opodstatnenú, pretože sa stotožňuje vlastne s tými nemilými vecami, ktoré nám priniesla pri zákone o dotáciách aplikačná prax. Na rozdiel od toho stanovisko ministerstva práce je už tradične teda negatívne, pretože ministerstvo tvrdí, že takáto novela by mohla znemožniť plnenie si povinnej školskej dochádzky detí z rodín v hmotnej núdzi, čo teda, musím povedať, je v príkrom rozpore s tým, čo ja navrhujem a hlavne prečo to navrhujem. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. |
ID_15792 | 2,013 | SDKU | Mikuláš Dzurinda | Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, panie kolegyne, páni kolegovia, keď sa zamýšľame nad tým, aký výsledok dosiahla slovenská zahraničná politika v uplynulom roku a čo chceme dosiahnuť, ako chceme orientovať slovenskú zahraničnú politiku v tomto roku, tak sa domnievam, že si kladieme celý rad otázok. Myslím, že takou základnou otázkou celkom prirodzenou je, v prvom rade to, aký to bol rok 2012 z pohľadu zahraničnej politiky, najmä aký to bol rok v Európe a pre Európu? Myslím si, že odpovedí je viacero. Aj pán podpredseda vlády niektoré ponúkol. Nepochybne bol to rok, kedy sme sa usilovali uchrániť, zachrániť jednotnú menu s výsledkami, ktoré pán podpredseda vlády opísal a ktoré sa dajú takto aj prijať. Bol to rok zápasu o... alebo úsilia o fiškálnu konsolidáciu. V každej krajine sa prijímali opatrenia, niekde rozdielne, niekde sa zvyšovali dane, niekde sa zavádzali milionárske, niekde sa Zákonník práce tak trošku zoskrutkovával, niekde sa uvoľňoval, ale to úsilie, myslím, plniť dohodnuté kritériá sme zaznamenali v Európe naprieč všetkými krajinami. Bol to aj rok úsilia o sprísňovanie pravidiel. Ukázalo sa, že nestačia tie pravidlá tak, aby sme nečelili nepríjemným prekvapeniam, že je potrebné ich sprísniť, že je potrebné sprísniť aj vymožiteľnosť dodržiavania týchto pravidiel. Bol to aj rok úsilia o koordináciu hospodárskych politík. Vieme, v ktorých oblastiach, myslím, že najviac sa hovorilo a najkonkrétnejšie predstavy Európa zaznamenala v oblasti fungovania budúcej bankovej únie. Ale bol to aj rok angažovanosti sa Európy a jednotlivých štátov pri riešení globálnych, niekde zmrazených a niekde aj celkom nových konfliktov. No a bol to aj rok mierneho napredovania procesu, ktorý nás zaujíma, na ktorom máme aj my Slovensko veľký záujem, a to je proces rozširovania. Myslím, že veľmi dôležitou otázkou, nad ktorou sa minulého roku zamýšľali lídri európskych krajín, bolo aj to, ako zabezpečiť v období neľahkej hospodárskej situácie konkurencieschopnosť našich ekonomík. Súvisí to s tým, čo som povedal aj pred chvíľou, že krajiny a aj Slovensko prijímali rôzne opatrenia v ekonomicko-sociálnej oblasti, ale aj iných, aby sme boli konkurencieschopní aj ako jednotlivé krajiny, aj Európska únia ako celok. No myslím si ale, že dá sa zamýšľať nad zahraničnou politikou aj vlani, aj s výhľadom do budúcnosti, aj cez otázku, že aký ten rok mal byť, mohol byť a možno nebol. Ja si myslím, že minulý rok mal byť rokom, v ktorom bolo potrebné nastoliť otázku, ktorej sa v Európe veľmi, veľmi starostlivo, až by som povedal, urputne vyhýbame, a síce ako riešiť rozpor alebo veľmi vážne a narastajúce protirečenie medzi starnúcou európskou populáciou a udržateľnosťou našich dôchodkovo-sociálnych systémov. Zriedkavo sa o tom píše povedzme v zahraničnej tlači, ale politickí lídri sa veľmi, veľmi starostlivo tejto kľúčovej otázke - podľa môjho názoru kľúčovej z pohľadu najbližších 10-15 rokov - vyhýbajú. Všetci sa pozeráme dozadu a skúmame, prečo sme sa dostali tam, kde sme sa dostali. No a najväčším úspechom je to, keď dokážeme alebo nájdeme odvahu kritizovať, skritizovať predchádzajúce vlády za to, že málo šetrili, že rozhadzovali, že zadlžovali, a nakoniec ich obviníme z morálneho hazardu, ale myslím si, že to nestačí. Myslím si, že nemáme v Európe odvahu, aby sme sa pokúsili vidieť, naozaj ako budeme platiť dôchodcov o 10 až 15 rokov. Mali by sme mať odvahu sa pozrieť a pokúsiť sa uvidieť túto budúcnosť, ktorá nie je tak vzdialená, ako sa možno pri počutí horizontu desiatich-pätnástich rokov môže zdať, a potom sa pustiť k tomu, čo vidíme alebo čo zbadáme, je potrebné sa pustiť v ústrety, samozrejme, najmä reformami, štrukturálnymi reformami. Niet pochýb o tom, že rok 2012 bol aj rokom bailoutov, alebo ak chcete, pomoci viacerým krajinám, ktoré boli v obrovských ťažkostiach. Ale myslím si, že to nebol rok, v ktorom by sme sa týmto bailoutom trošku postavili, vzopreli alebo im postavili limity, ohraničenia či obmedzenia. Vidíte teraz, čo sa deje na Cypre, vidíte alebo počujeme, že sú aj iné krajiny, nechcem ani preháňať, ani predháňať, ktoré naznačujú, že zďaleka sme s týmito bailoutami neskončili. A tak sa obávam, že stále pred nami visia otázky a nad nami výkričníky, aby sme sa nestali spoločenstvom, v ktorom sa neoplatí tvrdo pracovať a presadzovať reformy, ale omnoho viac sa oplatí špekulovať a spoliehať sa na pomoc iných. Iste by sa dalo charakterizovať, glosovať, popisovať, zamýšľať sa nad uplynulým politickým, zahraničnopolitickým rokom a zámermi na tento rok aj z iných uhlov pohľadu, ale aj myslím, že na základe toho, čo som povedal, sa dá postaviť logicky sformulovanú otázku: Akým hráčom na tomto zahraničnopolitickom poli bolo a je Slovensko? Aký je, aký bol, aký chce byť náš príspevok pri hľadaní tých otázok, o ktoré som sa pokúsil a ktoré nepochybne sa dajú ešte aj sformulovať. Ja si uvedomujem, že na zahraničnopolitickom poli sme nejakú výraznejšiu chybu v uplynulom období neurobili. Ak, samozrejme, si odmyslím """"""""""""""""drobnosti"""""""""""""""" v úvodzovkách, ako boli výroky pána premiéra na adresu menšín alebo pokus pána prezidenta hľadať paralelu medzi súžitím Čechov a Slovákov a spolužitím Srbov a Bosniakov v Bosne a Hercegovine, o ktorú sa pokúsil nedávno Banja Luke. Ale myslím si, že dá sa stotožniť s formuláciou, že výraznejšiu zahraničnopolitickú chybu sme neurobili a boli sme viac-menej dostredivým hráčom, tak ako o tom hovoril pán podpredseda vlády. Zároveň, ale keď som tak premýšľal a počúval som, aj diskutoval som na obidvoch rokovaniach zahraničného výboru a aj aktívne sme sa porozprávali s pánom ministrom či pri hodnotení, alebo zameraní zahraničnej politiky, tak som si uvedomil a uvedomujem si a chcem sa s vami o tento poznatok podeliť, že v hodnotenom období sme boli hráčom skôr statickým a pasívnym ako tvorivým a aktívnym. Ja si dovolím k charakteristikám, ktoré sme tu počuli, ku glosovaniu, s ktorým sa dá súhlasiť, pridať aj toto moje videnie. Naša zahraničná politika a vôbec Slovensko, tak ako sme počuli, ako je faktom, dospela, má 20 rokov. Myslím si ale, že máme omnoho bohatšie skúsenosti, ako je iba tých 20 rokov. A teraz nemyslím iba na prechod od totality k demokracii so všetkým, čo k tomu súvisí, ale mám na mysli aj vskutku fundamentálne, štrukturálne, ekonomicko-sociálne, spoločenské, politické reformy, reformy verejnej správy, ktoré alebo vďaka ktorým, vykonaným na prelome tisícročí, sa Slovensko stalo naozaj modernou krajinou. Mám na mysli aj aktívnu službu mnohých slovenských diplomatov, ktorí pôsobili možno najvýraznejšie a najviditeľnejšie na Balkáne, ktorí zohrali významnú úlohu napríklad pri vzniku Čiernej Hory, ale aj pri otvorení alebo presadení Chorvátska ako krajiny, s ktorou sa oplatí začať rokovať. Až tak, že napokon práve v tomto roku bude Chorvátsko 28. členskou krajinou Európskej únie. Už to tak vyzerá. Samozrejme, tých aktivít bolo viac aj v Bosne a Hercegovine, aj v niektorých iných krajinách, ale myslím si, že práve tieto aktivity a tieto výsledky nás nielen oprávňujú, ale aj prikazujú, aby sme boli v zahraničnej politike aktívnejší, konštruktívnejší a prínosnejší, lebo - a zopakujem to ešte raz - aj keď s mnohým, čo som tu počul od pána podpredsedu vlády, čo som si prečítal v obidvoch dokumentoch, o čom sme sa rozprávali na výboroch, sa dá súhlasiť, stále keď sa pokúšam na to pozrieť takými kritickejšími očami, tak si dovolím povedať, že je to stále viacej o glosovaní zahraničnej politiky ako o jej formovaní a hľadaní slovenskej pridanej hodnoty v tejto zahraničnej politike. Rád by som to podoprel, aby to nebol len dojem, že je to moje také subjektívne alebo len opozičnícke videnie. Pokúsim sa to podoprieť dvoma konkrétnymi príkladmi. V septembri minulého roku sa zišli vo Varšave jedenásti ministri zahraničných vecí, ktorí vytvorili tzv. skupinu Budúcnosť Európy. Schádzali sa viackrát v rôznych krajinách a premýšľali, čo to má byť o 5, o 10 rokov. Či chceme federalizáciu, či chceme väčšiu centralizáciu, či chceme viacej harmonizácie, skrátka dali na papier svoju predstavu, a tento papier predložili najvyšším predstaviteľom Európskej únie ako ich konštruktívny príspevok, náhľad, možno návrh na opatrenia, ktoré sa potom budú rozmieňať na drobné povedzme formou zmienenej bankovej únie, ale aj v koordinácii, prehlbovaní ďalších politík. Slovensko sa práce tejto skupiny nezúčastnilo. No a druhý príklad je celkom čerstvý, pochádza z 15. januára tohoto roku. Štyri krajiny, boli to Nemecko, Švédsko, ale aj Česko a Poľsko, vypracovali charakterovo podobný dokument, svoju predstavu o tom, ako by po novom mal fungovať vzťah Európskej únie a krajín Východného partnerstva. Niet pochýb a máme to zapísané aj vo vládnom programe, všetci si to uvedomujeme, je to veľmi, veľmi prirodzené, že Slovensko má dva zásadné hlavné vektory, priority svojej zahraničnej politiky a geopolitického pôsobenia. A to je práve Východné partnerstvo a zmienený západný Balkán. Východné partnerstvo, známych 6 krajín: Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan. Prekvapilo ma, že Slovensko nefiguruje ani v tejto štvorčlennej skupine. Chcem pripomenúť, že pritom v marci v roku 2011 sa v Bratislave uskutočnil, domnievam sa, celkom významný samit na ministerskej úrovni, ministrov zahraničných vecí V4 a Východného partnerstva. Mali sme veľmi vážnu debatu aj s námestníkom ministra zahraničných vecí Bieloruska. Tohoto stretnutia sa zúčastnil aj minister zahraničných vecí Nemecka a aj šéfka takpovediac európskej diplomacie pani baronesa Ashton. Myslím si, že v podobných aktivitách a vo formovaní našej predstavy, našich návrhov, ako vplývať na dianie voči Východnému partnerstvu, sme mali a |
ID_15889 | 2,013 | SDKU | Jozef Mikuš | Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pred niekoľkými dňami predseda vlády Robert Fico oznámil, že na podporu vytvorenia nových pracovných miest by chcel použiť z eurofondov ďalších 40 mil. eur. Tieto nové zdroje by mali pritiecť z ministerstva školstva a mali by sa použiť na aktivačné práce, vzdelávanie nezamestnaných a program zamestnávania mladých. Na prvý pohľad ide o veľmi zmysluplnú myšlienku. Vláda hľadá zdroje všade, kde môže, aby pomohla znížiť nezamestnanosť. S vyhrnutými rukávmi búši na brány Bruselu, aby Európska komisia schválila snahy slovenskej vlády o vnútorné prerozdelenie eurofondov, lebo ich liknavé čerpanie neochvejne speje k nenaplneniu cieľov a prepadnutiu veľkej časti vyčlenených podporných peňazí. Pod projekty smerujúce k vytváraniu nových pracovných miest sa vmestí veľa a dá sa očakávať aj aká-taká ústretovosť Bruselu, pretože nezamestnanosť je teraz jeden z najväčších strašiakov Európskej únie. Otázka znie: Ako to prospeje nezamestnaným Slovákom? Podobné vyhlásenia Roberta Fica, ako je sekundovanie a ako aj sekundovanie zo strany ministra práce, sociálny vecí a rodiny, vzbudzujú dojem, akoby vláda vynakladala maximálne úsilie na riešenie problémov nezamestnanosti. Toto ju sprevádza prakticky od prvých dní jej fungovania. Do sveta vysiela signály typu: """"""""""""""""Pozrite sa, čo všetko robíme, aby sme zvýšili zamestnanosť, neváhame zriaďovať komisie, vytvárať koncepcie, alokovať zdroje, len aby sme s týmto problémom pohli."""""""""""""""" Napriek tomu sa nedarí. Nezamestnanosť je stále vysoká a stále rastie. Vláda sa vyhovára na vonkajšie podmienky, v Európe straší recesia, v neistote sa ocitá dokonca aj Nemecko, náš kľúčový zahraničnoobchodný partner. Do tejto kategórie aktivít patria kroky vlády zamerané na podporu vybraných firiem. Spomeňme si, ako vlani vláda podporila investičnými stimulmi desiatku vybraných akciových ziskových spoločnosti, pričom prvý raz v histórii sme zaznamenali situácie, že peniaze vláda nevyčlenila len na podporu nových, ale iba na zachovanie existujúcich pracovných miest. Kým v prípade celulózok v Ružomberku skôr zohral úlohu klientelistický prístup voči vlastným politickým spriaznencom, pri U. S. Steele, poskytneme zahraničnému investorovi hneď niekoľko neslýchaných výhod za prísľub 5-ročného nezutekania z východoslovenskej metropoly. Rovnako možno hodnotiť aj cestu predsedu vlády do Nemecka s otvorenou náručou na poskytnutie výhod, len aby zahraničný investor dotiahol na stredné Považie niekoľko stoviek pracovných miest. Aby bolo jasné, nie som proti tomu, dokonca som všetkými desiatimi za, aby U. S. Steel zostal v Košiciach a aby Contitental rozšíril výrobu v Púchove, len sa mi nepáči, s akou ľahkosťou vláda rozhadzuje peniaze, ktoré jej vôbec nepatria, a s akou necitlivosťou narúša konkurenčné prostredie. Som zvedavý, až pokiaľ pôjde vláda v ústrety jednotlivým firmám a ako hlboko bude ochotná siahnuť do štátnej kasy a až kde sa zastaví plytvanie verejnými financiami. Kedy nastane chvíľa, akú zažila v 70. rokoch Veľká Británia za vlády labouristov, keď Margaret Thatcherová vyhlásila, citujem: """"""""""""""""Majú bežnú socialistickú chorobu, dochádzajú im peniaze iných."""""""""""""""" Dokedy budeme na Slovensku tolerovať, že vláda bezbreho míňa peniaze nás všetkých, ba dokonca nielen nás. V prípade eurofondov sú to peniaze daňových poplatníkov z celej Európskej únie. Akokoľvek vznešene vyznievajú ciele, ktoré vláda sleduje, ešte dôležitejšie je, ako vyzerajú prostriedky, ktoré používa. Namiesto toho, aby vláda prijímala skutočné opatrenia na podporu tvorenia pracovných miest, robí s úsmevom presný opak na voličov. Zásahmi do pracovného práva, daní, odvodov a rozličných poplatkov, o tom tu už bolo pohovorené strašne veľa, zhoršuje podnikateľské prostredie a vytvára predpoklady, aby pracovných miest práve ubúdalo a nie pribúdalo. Nechce si priznať axiómu, že primárnym zdrojom zamestnanosti je súkromný sektor, a zavádza voličov, sľubuje im, že vládne programy môžu nahradiť aktivitu súkromných firiem, a pritom im klame alebo aspoň zahmlieva skutočnosť, že na jej programy sa v skutočnosti vyzberajú všetci platitelia daní. Pán minister dnes vo svojom prejave povedal jasne, že hlavný projekt zvyšovania zamestnanosti v tej koncepcii sú vládne programy. Pri spomenutých investičných stimuloch stále opakujem, že majú zmysel iba vtedy, ak cielene zvyšujú zamestnanosť v odkázaných lokalitách a podporujú zaostalé regióny. A vláda robí presný opak. Priehrštím rozdáva tam, kde je na Slovensku relatívne dobre, spomenul som len tri prípady. Druhá vec, ktorú už dávnejšie opakujem, že je na Slovensku, že aj na Slovensku máme podmienky na to, aby sme cielene dokázali zvyšovať zamestnanosť práve v tých najmenej rozvinutých oblastiach. Mierim tým najmä na využívanie biomasy. Hovorím o potenciále desiatok tisíc nových pracovných miest. Nových pozícií na zaostalom vidieku, kde nezamestnanosť bolí najviac a odkiaľ nám ľudia utekajú do miest. Na porovnanie, nejde o stovky nových či zachovanie starých, ide o desiatky tisíc nových udržateľných pracovných miest. A nebudem tu spomínať potenciálne prínosy pre rozvoj vidieka, zvyšovanie energetickej bezpečnosti Slovenska a zlepšovanie životného prostredia, o tom som tu hovoril na minulej schôdzi, aj na predchádzajúcej. Hovorím o konkrétnej, o jednej z konkrétnych alternatív k terajšiemu vládnemu programu podpory zamestnanosti, ak sa takto honosne dajú nazvať chaotické kroky, ktoré prijíma vláda Roberta Fica. Pritom podpora obnoviteľných zdrojov energie je zahrnutá vo vládnom programe tejto vlády. Chce to však zodpovedný prístup k podpore obnoviteľných zdrojov tak, aby poplatky nám neprerástli cez hlavu za energiu, ako je to v súčasnosti, keď poplatky nesmierne stúpli, a to vďaka neadekvátnej podpore fotovoltaiky za prvej Ficovej vlády a v budúcnosti stúpnu za neadekvátnu podporu fosílnych palív, konkrétne zemného plynu, za tejto vlády. Všeobecne podpora obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku je nízka. I keď brojenie proti nej sa spája so zvyšovaním cien energií, aby som to potvrdil, vyberieme si ako referenčný rok 2011, keď sa na podporu obnoviteľných zdrojov venovalo doteraz najviac prostriedkov, 191 mil. eur. Ak to porovnáme so 40 mil., ktoré pred pár dňami len tak predseda vlády vytiahol v rámci plejády rozšafných prozamestnateľských krokov z rukáva, ide o veľmi nízke číslo. Predstavme si, ako ďaleko by sme mohli už byť, keby vláda bola prijala a postupovala v zmysle ucelenej koncepcie na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Máme na to konkrétne príklady zo zahraničia a tam, kde toto pochopili, teraz žnú ovocie v podobe stoviek tisíc nových udržateľných pracovných miest. Vláda vôbec nepomáha vidieku. Naopak, dopady jej politiky zatiaľ najviac znášajú ľudia na vidieku. A keď je opozícia vyzývaná, aby povedala, ako chce riešiť tento nepriaznivý stav v oblasti zamestnanosti, tak som si dovolil upriamiť pozornosť aspoň na jeden krok v oblasti hospodárstva a energetiky, ktorému sa relatívne dlhodobo venujem a ktorý by mohol veľmi pomôcť problému, kvôli ktorému bola zvolaná táto schôdza Národnej rady. Ďakujem za pozornosť. |
ID_16102 | 2,013 | SDKU | Mikuláš Dzurinda | Pán poslanec Blaha, niekedy tým trouble makerom aj treba byť. Keby sme sa neboli vzopreli na začiatku pri pôžičke Grécku, dovolím si neskromne povedať, že ten proces precitnutia medzi mnohými európskymi krajinami, lídrami by trval dlhšie a by to stálo omnoho viac peňazí. Keby sme sa neboli vzopreli pri Kosove, nebola by taká grandiózna, dovolím si povedať, zmena v Srbsku, čo je absolútne v našom výsostnom záujme a, dovolím si povedať, aj v európskom a v širšom kontexte. Viete, pán kolega, nevystačíme s frázami, ani doma, ani v Európe. Zatiaľ som počul dve myšlienky z pozície slovenskej najvyššej reprezentácie, a síce, že nechceme iba šetrenie, chceme rast (To je aká fráza?), a druhú, že odpoveďou na všetky problémy je prehĺbenie európskej integrácie. No aké je to jednoduché, nevystačíme iba s frázami. Pán poslanec Blanár, skúste sa zamyslieť nad tým, že nie vždy musí ísť o to, či sme to my alebo vy, o tomto to moje vystúpenie nechcelo byť a podľa môjho názoru ani nebolo. Skúste porozumieť, že na tú istú vec sa môžete pozrieť očami vladára, ale aj očami opozičníka. Keď sa zbavíme pohľadu z pozície opozície, ktorej elementárnou povinnosťou je premýšľať kriticky, dopustíme sa fatálnej chyby. Čiže pokúste sa porozumieť možno aj tomu, prečo som vytiahol ten príklad českej mimovládnej organizácie. To sa iste pánovi ministrovi Schwarzenbergovi nečítalo dobre. Ale v jeho reakciách som nikde nezaznamenal, že by mal s tým väčší problém, pretože tak je to v demokracii prosto prirodzené. Vôbec nejde o to, kto, kedy, ako s eurofondmi naloží, ale ide o to, aby sme menili veci k lepšiemu, aby sme si plnili svoje povinnosti všetci, čo sme na tom procese zainteresovaní, nielen vláda, ale aj opozícia. |
ID_16716 | 2,013 | SDKU | Magdaléna Vášáryová | Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mám dve interpelácie. Prvá je interpelácia na predsedu vlády a znie: """"""""""""""""Vo všetkých okolitých krajinách už niekoľko mesiacov funguje výbor na prípravu podujatí k 100. výročiu prvej svetovej vojny, ktorý pripravuje na vládnej úrovni zhodnotenie, účasť svojej krajiny a pripomenutie si pamiatky vypuknutia tejto svetovej kataklizmy. Slovenská vláda podľa mojich vedomostí žiaden takýto výbor nemá. Podľa odhadov slovenských historikov stála prvá svetová vojna život približne medzi 70 až 100-tisíc občanov, teda Slovákov a nemáme to dodnes vlastne spočítané. V každej slovenskej dedinke ale existuje menší alebo väčší pamätník s menami otcov, mužov či bratov, ktorí obetovali svoje životy. Žiadam vás preto, aby ste ma informovali a prostredníctvom mňa aj parlament a celú slovenskú verejnosť, prečo nenasledujete príklad ostatných európskych krajín, a akým spôsobom sa slovenská vláda pripravuje na spomienky na rok 1914? Zaujíma ma to aj preto, lebo náš rodák Dušan Jurkovič bol tým architektom, ktorý ako prvý zaviedol nebývalú úctu k padlým všetkých národov na jednom cintoríne..."""""""""""""""" (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR 51. Prepáčte, na chvíľku, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, lebo naozaj...Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR 52. """"""""""""""""... aj protivníkov tým, že vytvoril krásne architektonicky mimoriadne zaujímavé a hodnotné vojenské cintoríny niekoľko kilometrov za našou severnou hranicou pri Gorliciach. Slovenská republika by mala aj prostredníctvom svojej vlády rokovať s poľskými partnermi o svojom podiele na udržiavaní tohto architektonického skvostu."""""""""""""""" Toto je prvá interpelácia. Druhá interpelácia ministra kultúry: """"""""""""""""Vážený pán minister, napriek vašej odpovedi na moju interpeláciu z mája 2013, v ktorej ste ma ubezpečovali, že ministerstvo kultúry zverejňuje každú uzatvorenú zmluvu a každý uzatvorený dodatok k zmluve v súlade so zákonom a že všetky tieto náležitosti sú riadne uverejnené v centrálnom registri zmlúv, musím znova dôrazne apelovať, že tak dôležitá príloha k rámcovej zmluve medzi ministerstvom kultúry a firmou TMG, akou je cenník dodávaných služieb na webovej stránke ministerstva kultúry, jednoducho chýba. Hoci cenník má byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, v dokumente zmluvy jasne vidieť, že príloha č. 5, ktorou mal byť cenník, je odstránená. Rovnako je nedostupný a začiernený cenník pri dopytovom projekte pre Slovenskú národnú galériu. Žiadam vás, aby ste umožnili verejnosti kontrolu čerpania prostriedkov z fondov v Európskej únii, malo by to byť samozrejmosťou. Predpokladám, že dôvodom, prečo spomínaný cenník v zmluve nefiguruje, je neporovnateľne vyššia cena dodávaných služieb za digitalizáciu ako v ostatných európskych štátoch, a to aj napriek tomu, že zmluva medzi ministerstvom kultúry a TMG nie je zmluvou na celkovú digitalizáciu, ako sa to rozumie v odborných a medzinárodných dokumentoch, keďže sa týka iba služieb zameraných na skenovanie a postprocesing. Napriek týmto faktom je cena za digitalizáciu umeleckého diela na Slovensku podstatne vyššia, keďže ceny v Európe sa pohybujú od 25 euro do 139 euro, zatiaľ čo cena na Slovensku predstavuje 262,9 euro za objekt, čo je minimálne o 126 euro viac, ako je najvyššia cena najkvalitnejšej digitalizácie v Európe. Konkrétne je v dopytovom projekte Slovenskej národnej galérie určených na digitalizáciu 18 300 objektov, väčšina výtvarných diel a určená suma 4 812 697 eur, takže to vychádza na 262,9 eur. V ďalšom dopytovom projekte pre Maticu slovenskú, do ktorého je s veľkou pravdepodobnosťou zainteresovaný vami preferovaný dodávateľ, sa má za 2 780 177 eur digitalizovať 364 802 objektov archívnych a knižničných dokumentov Matice slovenskej. V podstate ide o texty a minimálny počet 3D predmetov. V tomto projekte sa má podľa súťažných podkladov digitalizovať asi 800-tisíc strán archívnych materiálov a asi 150 kníh. V Európe sa obvykle ceny za takéto skenovanie pohybujú od 8 do 50 centov za jednu stranu. Avšak v projekte Matice slovenskej je cena za jednu stranu okolo 3,40 eur. Opakujem, v Európe je to medzi 8 až 50 centov. Žiadam vás a budem v tom pokračovať, aby ste verejne zdôvodnili, prečo je cena čiastočnej digitalizácie na Slovensku predražená spôsobom, ktorý zakladá, že po vyhodnotení celého procesu digitalizácie a záchrany nášho národného dedičstva bude musieť časť alebo dokonca celú sumu získaných európskych prostriedkov Slovenská republika vracať. Vaša odpoveď mi bude ilustrovať, či ste si tejto zodpovednosti vedomý."""""""""""""""" Môj podpis. Nech sa páči. |
ID_15972 | 2,013 | SMER | Ladislav Andreánsky | Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru k spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 384. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť. V časti IV spoločnej správy sú uvedené pozmeňujúce návrhy 1 až 5. Gestorský výbor rokoval dňa 14. mája 2013 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Súčasne gestorský výbor odporučil schváliť pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe. Pani predsedajúca, skončil som, môžete otvoriť rozpravu. |
ID_16733 | 2,013 | SMER | Igor Choma | Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi využiť túto príležitosť, keďže sa otvára aj zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti, aby som predniesol jeden pozmeňovací návrh. Najprv odôvodním. Zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti vo svojich doterajších ustanoveniach ustanovuje oprávnenie ministerstvu dopravy viesť evidenciu tzv. prioritného infraštrukturálneho majetku. Toto ustanovenie je však nepostačujúce na to, aby ministerstvo dopravy malo kompetenciu vykonávať aktualizáciu špecifikácie tohto majetku. Takáto aktualizácia je časom vynútená, a to najmä v dôsledku vzniku potreby formálnych úprav hlavne v dôsledku nepredvídaných udalostí alebo vyššej moci, legislatívnych zmien v prípade zmeny štandardov účtovania. Preto je potrebné, aby ministerstvo bolo oprávnené zmeniť špecifikáciu prioritného infraštruktúrneho majetku Národnej diaľničnej spoločnosti, a to s cieľom zefektívniť postup pri evidencii a nakladaní s týmto majetkom, čím dôjde k zabezpečeniu presnosti a aktuálnosti evidencie majetku, ktorý má štát záujem chrániť. Napríklad budú sa robiť zlučovacie geometrické plány na parcely pod diaľnicu a to si vyžiada znovu špecifikácie, čo do označenia týchto parciel, alebo majetok, ktorý zanikol a neexistuje, ale stále figuruje v prioritnom infraštruktúrnom majetku. Zmena špecifikácie znamená najmä jeho formálnu zmenu. To jest, ak je teraz ako prioritný infraštrukturálny majetok evidovaných 10 parciel, po zlučovacom geometrickom pláne to bude jedna parcela. To jest, hodnota sa nemení, len formálny zápis, a o toto mi práve ide týmto pozmeňujúcim návrhom. Dovoľte teda, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V čl. IV, Zákon 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 664/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 232/2008 Z. z. , zákona č. 307/2009 Z. z. a zákona č. 317/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto, navrhujeme doplniť za bod 2 nový bod 3, ktorý znie: """"""""""""""""V § 2 ods. 6 sa za druhú vetu vkladá nová veta """"""""""""""""Ministerstvo vykonáva zmenu v špecifikácii prioritného infraštruktúrneho majetku.""""""""""""""""."""""""""""""""" Odôvodnenie: Z dôvodu vzniku nepredvídaných udalostí alebo vyššej moci je potrebné, aby ministerstvo bolo oprávnené zmeniť špecifikáciu prioritného infraštrukturálneho majetku a to s cieľom zefektívniť postup pri evidencii a nakladaní s týmto majetkom. Doterajšie body 3 až 9 sa prečíslujú na 4 až 10. Toľko k pozmeňujúcemu návrhu. Ja ešte si dovolím zareagovať na dve otázky alebo dve pripomienky, a to je opäť verejné obstarávanie na elektronický výber mýta. Pán poslanec Zajac, už som tu dvakrát hovoril v tejto miestnosti a stále si to neviete zapamätať a stále to podsúvate verejnosti ako niečo nekalé, že verejné obstarávanie na výber elektronického mýta bolo spravené korektne a zákonne a - ako som už povedal - nie NDS ani nie minister Vážny, ale Úrad pre verejné obstarávanie pod vedením opozíciou nominovaným predsedom pánom Angyalom, ktorý bol v čase vaším koaličným partnerom, vylúčil najlacnejšiu ponuku. Opakujem to preto, lebo opäť je tu podsúvané niečo, čo nie je pravda. A čo sa týka pána poslanca Mikloška a k námietkam na Európsku komisiu, všetky boli zamietnuté Európskou komisiou a treba povedať, že Európska komisia už tri roky vyhodnocuje výber elektronického mýta a systém výberu elektronického mýta na Slovensku ako veľmi kvalitný projekt, ktorý dáva za vzor ostatným krajinám Európskej únie. Ďakujem pekne za pozornosť. |
ID_16922 | 2,013 | SMER | Antonín Cicoň | Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Janko, ja som si pozorne vypočul tvoje vystúpenie. A môj osobný názor je taký, že správa aj keď prešla určitým zoštíhlením oproti minulým rokom, aj tak je dosť rozsiahla. To nehovorím, že nie je kvalitná, je kvalitne vypracovaná. A myslím, že tieto body, ktoré ty si tam požadoval, je to otázka pohľadu. A osobne si nemyslím, ako práca s verejnosťou, podrastový a výberkový spôsob, ktoré, samozrejme patria do toho lesníckeho života, že sú také dôležité, aj keď, tak nič by sa nestalo, keby tam boli. K tomu mimoriadnemu odvodu štátnych lesov do štátneho rozpočtu. Vieš dobre, že všetky neštátne lesy a lesnícke subjekty platia nájom svojim zriaďovateľom. Nevidím dôvod, prečo by nemali platiť aj štátne lesy nejaký podiel do štátneho rozpočtu. Skôr vidím rezervy v slabom čerpaní eurofondov, kde si myslím, že sú určité rezervy. A ako rekonštrukcia ciest, nákup nových mechanizmov, ozdravné opatrenia, rekonštrukcia budov, určite by sa to dalo využiť cez tento inštitút. A tam by som sa skôr zameral. Za čo sa ti chcem ale poďakovať, je to, že si spomenul tú našu hůlku, ktorú nám závidí celý svet, našu taxáciu, ktorá prechádza v súčasnosti krízou. A treba asi rovno povedať, že za týchto podmienok nie je možné vypracovať kvalitné plány, a preto by som chcel aj pána ministra poprosiť, aby sa touto otázkou začal zaoberať. Ďakujem. |
ID_16794 | 2,013 | SMER | Daniel Duchoň | Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som takisto zaujal stanovisko k tejto správe, pretože odzneli tu nejaké, niektoré tvrdenia zo strany opozície, ktoré si podľa môjho názoru vyžadujú reakciu, a treba ich určite poopraviť na správnu mieru, pretože nie vždy z tých vyjadrení bolo zrejmé, že sa hovorí pravda. A jednoducho boli tam, boli tam zavádzajúce informácie. Ak hovoríme o konsolidačnom úsilí, ktoré spomínal pán Štefanec vo svojej rozprave, nie je pravda, že tento rok je konsolidačné, respektíve minulý, že je, konsolidačné úsilie bolo na nulovej úrovni. Z oficiálnych dokumentov, ktoré odišli do Bruselu, bolo konsolidačné úsilie na úrovni 0,9 percenta. Na tento rok je plánované vo výške 3,3 % a je možné, že toto číslo bude ešte vyššie. Ale poďme teraz postupne k tým výhradám, ktoré tu zazneli a ktoré si vyžadujú určite reakciu aj nejaký komentár. To znamená, často opakovaná téza: dane sa nedvíhali len bohatým, dvíhali sa všetkým. Keď nastupovala v apríli minulého roku vláda, tak jasne deklarovala, že celá konsolidácia bude postavená na troch pilieroch. Ten prvý, aby sa práve na konsolidácii podieľali vyššou mierou, či už bohatí jednotlivci, bohaté fyzické osoby alebo bohaté spoločnosti. V tomto smere sa aj vykonali legislatívne zmeny, keď sa zvýšila daň z príjmu pre fyzické osoby na úroveň 25 % od limitu nad 3000 eur alebo 3300. Tak isto sa zaviedol bankový odvod, špeciálny bankový odvod, na základe aj toho, že banky vykazovali dlhodobo veľmi vysoké zisky, a jednoducho takúto záťaž si, za prvé, mohli dovoliť, ale čo je podstatné, začal sa vytvárať z tohto odvodu aj tzv. rezolučný fond, ktorý sa použije v prípade insolvencie niektorých z bánk. Ďalej sa zaviedol odvod na regulované spoločnosti, ktoré tak isto jednak znesú túto záťaž a sú to prirodzené monopoly, ktoré už zo svojho postavenia majú výraznejšie tržby a teda aj dosahujú aj výraznejšie zisky. Ak sa bavíme o zvýšení dane z príjmov pre právnické osoby, áno, bola, bola zvýšená z 19 na 23 %, ale už pri zvyšovaní tejto sadzby sa na úvod deklarovalo, že dôjde k jej zníženiu, pokiaľ sa ukáže, že výber daní bude efektívnejší a že dôjde aj k zlepšeniu makroekonomického prostredia. A to sa práve aj dnes deje. Pretože sme boli svedkami alebo sme schválili novelu zákona o dani z príjmov, kde teda dochádza k zníženiu, zníženiu sadzby z 23 na 22 %, a to práve na základe toho, že došlo k lepšiemu výberu daní. Ak hovoríme o toľko diskutovaných, alebo teda vy ste významnú, veľkú časť venovali správnym poplatkom, pán kolega Zajac, ale aj pán poslanec Štefanec spomenul. Správne poplatky sa menili z dôvodu toho, že do nich nebolo zasahované pomerne dlhú dobu. Teraz to presné číslo si nepamätám, ale myslím si, že to bolo viac ako 15 rokov. To znamená, vyžadovali si určitú revíziu aj z toho dôvodu, že napríklad ak sa bavíme o stavebnom povolení, tak fyzické osoby, ktoré si išli postaviť rodinný dom, platili porovnateľne toľko správny poplatok ako veľký developer, ktorý ide stavať bytový komplex. To znamená, odstránili sa tu takéto disproporcie. Ak tu vypichujete a spomínate správny poplatok, ktorý sa zvýšil z úrovne 50 centov na 2 eurá, tak jednak rád by som počul úprimnú odpoveď, koľko takýchto poplatkov ste vy povedzme tento alebo minulý rok platili. No dovolím si tvrdiť, že asi ani jeden. A väčšina obyvateľov jednotlivé správne poplatky neplatí s pravidelnou periodicitou, napríklad každý mesiac a podobne. U áut sa pristupovalo diferencovane podľa objemu motora. A povedzme si otvorene, pokiaľ niekto má na auto nad 3000 centimetrov kubických, sú to väčšinou luxusné vozidlá, ktoré, ktorých cena sa pohybuje vysoko v desiatkach tisíc eur, určite nebude mať problém zaplatiť aj registračný poplatok. Ak hovoríme o živnostníkoch, došlo k zvýšeniu odvodov. Ten dôvod bol absolútne jednoznačný a úplne zrejmý. Živnostníci odvádzali do Sociálnej poisťovne tak malé odvody, že v prípade ich odchodu do dôchodku, ich dôchodok by bol, by nebol asi ani na úrovni životného minima. To znamená, muselo tam z tohto dôvodu prísť k úprave a teda k nárastu odvodov. Čo sa týka dohodárov, tento inštitút bol naozaj zneužívaný. Myslím si, že si to uvedomujete absolútne všetci, že veľakrát sa zamestnávali ľudia, ktorí vykazovali známky závislej činnosti, to znamená, boli ako keby v riadnom pracovnom pomere, ale zamestnávali sa naschvál na dohodu, pretože samozrejme zamestnávateľ tam mal výrazné úspory na odvodoch, na daniach. To znamená, bol to, bol to inštitút, ktorý sa zneužíval, a je logické, že zavedením, zodvodnením dohodárov došlo k ich reálnemu poklesu. Ďalším pilierom, ktorý, ktorý vláda deklarovala v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, bol boj proti daňovým únikom. Tomuto som venoval už viacero poznámok, či už v rozprave, ale aj vo faktických poznámkach. Jednoducho boj proti daňovým únikom je maximálne vážna vec, ktorej práve táto vláda začala venovať obrovskú pozornosť. A vidíme to práve v tých legislatívnych opatreniach, ktoré boli počas roku 2012 prijaté. Či už to bolo v oblasti dani z pridanej hodnoty, ale napríklad aj novelou Trestného zákonníka, novelou Obchodného zákonníka. Jednoducho boli zavedené inštitúty, boli zavedené opatrenia, ktoré sa výraznou mierou podieľajú, podieľajú na tomto fenoméne, na boji proti daňovým únikom. A tie výsledky sa dostavujú. Predsa už v septembri, v októbri bol oproti očakávaniu výraznejší nárast, čo sa týka výberu daní. Bola zriadená špeciálna policajná jednotka, daňová Kobra, ktorej výsledky priebežne snáď každý, kto sleduje čo len trochu médiá, vníma, že sa výraznou mierou tak isto podieľajú proti daňovým únikom a jednoducho tých páchateľov zadržiavajú a následne sú teda vyšetrovaní. V tejto súvislosti by som ešte rád dodal ešte jednu vec, že veľakrát zo strany opozície tu bolo jednoducho konštatované, že dvihnete dane, automaticky dôjde k optimalizácii, dôjde do, k presunu do daňových rajov a podobne. Proste vaša filozofia je postavená na rezignácii, čo sa týka práve napríklad boja proti daňovým únikom. Ja si nepamätám jeden rozumný legislatívny návrh, ktorý by ste predložili v súvislosti s bojom proti, s daňovými únikmi, a jednoducho sa uspokojíte s konštatovaním, že tak zvýšite dane, automaticky optimalizácia, automatický odchod do daňových rajov a podobne. To znamená, je tu totálna rezignácia, je tu absolútna apatia vo vzťahu k riešeniu tohto závažného problému, pričom správa Európskej komisie z 11. mesiaca hovorí o výpadku na dani z pridanej hodnoty vo výške 2,7 mld. eur. Vašou filozofiou je samozrejme jedno neustále opakované znižovanie daní, neustále opakovanie znižovania odvodov a podobne. Ale aj počas najväčšieho hospodárskeho rastu, počas konjunktúry, počas zavedenia a počas fungovania platnosti rovnej dane sme boli svedkami toho, že nefunguje ten výber tak, ako by mal, že dochádza k tomu, že firmy sa presúvajú do daňových rajov. Áno, tie čísla mali stúpajúcu tendenciu. Tie výbery boli klesajúce vo vzťahu k HDP. Nakoniec diskutovali sme tu nedávno o zavedení daňových licencií a tie čísla sú jednoznačné, tam nie je žiadna polemika o tom, že viac ako 50 %, až skoro 60 % spoločností podávalo od roku 2007 nulové daňové priznania. To znamená, aj v čase platnosti rovnej dane. Proste to je nespochybniteľný fakt, voči ktorému nemôžte mať žiadne rozumné argumenty. To znamená, neuznávam túto vašu neustále sa opakujúcu mantru, že jediným liekom, čo sa týka hospodárskej krízy a riešenia problému nezamestnanosti, je znižovanie daní a znižovanie odvodov. Ukázalo sa, že proste vaše recepty nefungujú. Sú neúčinné. Čo sa týka nezamestnanosti, tento fenomén je dlhodobý a treba sa asi pozrieť do histórie a zamyslieť sa nad niektorými číslami. Pretože ak sa pozrieme do roku 2002, tak vtedy nezamestnanosť vrcholila, bola na úrovni 17,4 percenta. V roku 2003 15,6, postupne jemne klesala, áno, prišlo obdobie konjunktúry, prišlo obdobie, kedy prišli aj do hospodárstva nové segmenty, niektoré zažívali obrovský boom, to znamená, logicky niesli, prinášali so sebou aj pokles nezamestnanosti. Najnižšia miera bola okolo 8 % v roku 2007 počas ministrovania pani Tomanovej. Postupne, samozrejme od roku 2008 tu máme krízu, nezamestnanosť narastala, dosahovala úrovne 13,59 percenta v roku 2012, dnes je na úrovni cez 14 percent. Nezamestnanosť ako taká je samozrejme dlhodobý fenomén, tak ako sme to videli aj z týchto čísel. Problém nezamestnanosti spočíva aj v štruktúre ekonomiky a v tom, kde bolo gro nezamestnanosti na Slovensku historicky, nemám na mysli teraz niekoľko rokov dozadu. A znovu by som poukázal na tú skutočnosť, že aj zmeny v Zákonníku práce, ktoré boli prijaté, neviedli k tomu, čo ste tu vy avizovali, k nejakému masívnemu nárastu nezamestnanosti. Nakoniec neviedli ani k tomu, že by povedzme investori odvrátili svoju pozornosť od Slovenska, pretože ak znovu čítame aktuálne ekonomické správy, tak nedávno bol zverejnený rozhovor s jedným riaditeľom jednej personálnej agentúry a tam sa konštatuje, že napríklad aj na budúci rok prichádzajú na Slovensko investície, ktoré prinesú so sebou zamestnanosť na úrovni 9 až 13 tisíc pracovných miest. Zaujímajú sa o Slovensko investori, ktorí doteraz neupriamovali priamo pozornosť na Slovensko. Napríklad sú to krajiny ako Rusko, Indonézia, Čína a tak ďalej. To znamená, stále je Slovensko atraktívne aj z pohľadu investorov. A ten súbor tých parametrov, na základe ktorých sa rozhodujú, či budú investovať na Slovensku, je ďaleko, veľmi širokospektrálny a samozrejme vstupujú do toho viaceré faktory. Ak sa bavíme o výdavkoch, kde ste viacerí konštatovali, |
ID_16671 | 2,013 | SMER | Dušan Čaplovič | Ďakujem veľmi pekne za vystúpenia, za pripomienky, návrhy a odporúčania. Mojou povinnosťou je, samozrejme, dať aj informácie, aj tie najnovšie informácie. Verte mi, že tento návrh alebo táto novela zákona je pripravovaná nezištne nielen vo vzťahu k súčasnosti, ale aj vo vzťahu k budúcnosti, pretože mnohé takéto obsahy zákonov poznám vo vyspelých štátoch. A vytvárajú v podstate istý rámec a podmienky pre to, aby sa situácia na Slovensku mohla zmeniť aj v tom pozitívnom slova zmysle. Aby som bol presný, dovolím si hneď informovať pána Beblavého, že my sme sa, samozrejme, neuponáhľali na rezorte, čakali sme aj na záverečné hlasovanie a, samozrejme, po druhé, mrzí ma, ja som, samozrejme, bol práve vtedy práceneschopný v pondelok minulý týždeň, že ste neboli na výbore, kde bol aj môj štátny tajomník, aj generálny riaditeľ, kde sa veci dali, mohli ujasniť. A teraz nebudem hovoriť o tých jednotlivých šiestich oblastiach. Špeciálne jedna úplne z toho vypadla, nie preto, že sa vyhlásila, to bola tá diskutovaná otázka výroby a špeciálnych motorov do helikoptér. Prosím, ale, po druhé, treba tiež povedať, že sme museli počkať na súhlas ministerstva financií, lebo na základe toho sme dali súhlas aj my. Včera sme dostali súhlas z ministerstva financií k týmto projektom alebo k týmto dohodám alebo zmluvám perspektívne s tým, že budú dopracované ďalšie procesy v priebehu tohto týždňa. A môžem tiež konštatovať, že sme aj pri tomto, tej problémovej situácii, ktorá je, hľadali prostriedky v rámci rezortu, aby sme mohli mať do budúcnosti ich aj narozpočtované. Netvrdím, že je to všetko ideálne. Ale tým odporúčaním aj Hospodárskej a sociálnej rady, kde boli partneri, či už z RÚZ-ky, Asociácie zamestnávateľských zväzov alebo Klubu 500 a ďalší, skutočne majú osobitný záujem, aby sme podporovali túto oblasť, a to výrazné prepojenie výskumnej, vývojovej základne aplikovaného výskumu až do tých inovácií, kde máme skutočne veľa problémov. A je to dlhodobou Achillovou pätou Slovenska. A verte mi, že mám záujem, aby sa veci začali v tejto oblasti meniť. Treba tiež povedať, že kým v tých číslach, čo sa týka výdavkov na vedu a výskum, sme na jednom z posledných miest v rámci Európskej únie. V rámci inovácií na poslednom stretnutí ešte za predsedníctva Írskej republiky v Dubline za prítomnosti pani Quinnovej bola prezentovaná tabuľka, tak v tých inováciách, i keď aj tiež nemôžem byť s tým spokojný, tam sme siedmy od konca, čiže nie sme na samom konci ako v oblasti výdavkov peňazí a finančných zdrojov na vedu a výskum. A na druhej strane treba povedať, že najväčšia čiastka tých zdrojov, ktoré pokrývame na vedu a výskum, ide predovšetkým z verejných zdrojov, a to, samozrejme, tak národných, ako aj európskych, lebo na kofinancovaní sa podieľame a, samozrejme, aj dávame tam istý peňažný balík do spoločného zdroja pre Európsku úniu na financovanie výskumu a vývoja. A, po druhé, prirodzene, najslabším článkom je participácia, čo iné krajiny majú, výraznejšia podpora privátneho sektora. A je to aj postavené na tom princípe jedna ku dvom, to znamená 1 % v tých 3 %, ktorými sa robí ten priemer ideálny, jedno percento ide z verejných zdrojov a dve percentá by mali ísť zo súkromného sektora. Žiaľ, na Slovensku pri výdavkoch z verejného sektora keby sme brali aspoň ten pomer jedna ku dvom, tak absolútne nie je realizovateľný. A nie je ani realizovaný. Ale na druhej strane treba povedať, vo všetkých štátoch Európskej únie aj v Spojených štátoch amerických, Kanade, Japonsku si môžu podnikatelia odpísať tieto svoje položky, ktoré dajú priamo do výskumu a vývoja aj do inovácií z celkového základu, teda v podstate koncoročného daňového základu odpočítať. A môžu takýmto spôsobom priamo investovať. A treba tiež povedať, že ústredný orgán štátnej správy aj v minulosti nebol a v súčasnosti nie je naklonený tomu, lebo sa to prerozdeľuje, ako keby to mohli podnikatelia priamo ponúknuť na konkrétne projekty, na konkrétne vysoké školy, na konkrétne vedeckovýskumné projekty, i keď už aj teraz sme pripravení v rámci RIS 3 SK pre inteligentné špecializácie urobiť päť alebo šesť takýchto projektov, ktoré budú takýmto spôsobom financované ako, by som povedal, pilotné projekty, aby sme si tieto veci overili aj v našom priestore, pretože každá výnimka vyvoláva isté v podstate nezrovnalosti a môže to byť aj spochybnené, ale chceme nájsť cestu, aby sme v tejto oblasti boli úspešní. Čo sa týka vedeckovýskumných a technologických parkov, áno, je pravda, pán poslanec, ako ste povedali, sme nastúpili do rozbehnutého vlaku veľmi neskoro. V Poľsku to už bolo v roku 2002. Ja som bol v Krakove, kde bežia už takéto technologické parky dva, ktoré sa začali budovať, z rokov 2002 – 2003. Ešte v tom období v podstate začalo sa to realizovať z predvstupových fondov, aj pri vstupe Poľska až v roku 2004 podobne ako Slovenskej republiky do Európskej únie. A v Českej republike rovnako išli obrovské zdroje, samozrejme, predovšetkým z európskych fondov, ale aj kofinancované. Najmä v rokoch 2002 až 2005 najmä za vlády pána predsedu vlády Paroubka išli obrovské zdroje práve do Brna, dofinancovanie práve do týchto významných projektov, aj z verejného sektora. Pevne verím, že tie projekty, ktoré sú rozbehnuté, vo výške okolo 350 miliónov eur z európskych zdrojov na významné technologické centrá pri našich univerzitách a vysokých školách budú úspešné a budú realizované, sú skutočne dislokované regionálne tak v Košiciach, ako aj v Nitre, v Žiline, v Trnave a v Bratislave, a že postupne aj tom ďalšom období v rokoch 2014 až 2020 bude možné cez operačný program Výskum a inovácie, ktorého riadiacim orgánom je ministerstvo školstva, získať ďalšie zdroje, aby sme v tejto oblasti výraznejšie postúpili a, samozrejme, hľadali aj zdroje, čo je trošku naša Achillova päta, a priznávam to aj v súčasnosti, ako dostatok finančných prostriedkov do vedy a výskumu, priamo z národných verejných zdrojov Slovenskej republiky. Pevne verím, že som vysvetlil, čo som vysvetliť mohol z hľadiska tých otázok a tých návrhov, resp. pripomienok, ktoré odzneli v rozprave, a pevne verím, že aj literou tohto zákona, paragrafového znenia teda novely zákona sa vytvoria nielen do súčasnosti, ale najmä do budúcnosti podmienky pre to, že aj v tejto oblasti sa začnú na Slovensku veci meniť a prídu aj lepšie časy v tejto oblasti, ako to požadujete vy, páni poslanci. Ďakujem vám veľmi pekne. |
ID_16836 | 2,013 | SMER | Ján Počiatek | Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, ako iste viete, dňa 31. 12. 2009 vznikla spoločnosť Jadrová energetická spoločnosť Slovenska. Predmetná spoločnosť je spoločným podnikom slovenskej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, akciová spoločnosť, ktorá vlastní 51 % podiel a dcérskej spoločnosti českej energetickej skupiny ČEZ, ČEZ Bohunice, akciová spoločnosť, vlastniacej 49 % akcií spoločnosti. Vytvorením spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, akciová spoločnosť, sa otvoril priestor pre prípravu projektu výstavby nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Poslaním spoločnosti je pripraviť projekt vhodného typu jadrového zdroja, následne zabezpečiť jeho výstavbu a ekonomicky, efektívne a bezpečne vyrábať elektrinu. Čo sa týka vstupu nového partnera do projektu, iniciátorom diskusie na túto tému bola práve skupina ČEZ. Rokovania o prípadnom vstupe nového akcionára neboli ešte doteraz uzatvorené, tak ako bolo už z našej strany niekoľkokrát prezentované, sme ochotní rokovať s kýmkoľvek, pokiaľ to bude kredibilný partner. Počas rokovaní sa identifikovalo viacero oblastí, ktoré sú považované v tomto momente za zásadné. Týmito oblasťami boli predovšetkým spôsob a parametre financovania projektu. Vláda sa nezaviazala k žiadnemu kroku, ktorý by mal negatívny dopad na slovenské domácnosti. Naopak, snažíme sa zodpovedne zadefinovať všetky citlivé okruhy tém tak, aby projekt nového jadrového zdroja bol pripravený v najvyššej kvalite a bol bezpečným a stabilným zdrojom výroby elektriny pre Slovensko. My sme prví, ktorí sa chcú rozprávať o téme budúcnosti jadra na Slovensku, ale sme za to, aby táto diskusia prebiehala na úrovni expertov, nie v rovine špekulácií a hypotéz. V tomto zmysle je škodlivé, minimálne zavádzajúce účelovo stavať na hranu a posudzovať otázku rastu spotreby a cien elektriny v budúcnosti. To sú témy, na ktoré je potrebné pozerať sa z dlhodobého pohľadu, to znamená v horizonte nasledujúcich 15 až 20 rokov. Pri prognózovaní týchto údajov je potrebné vziať do úvahy aj výpadok niektorých aktuálnych zdrojov energie, ktorým po roku 2025 skončí ich životnosť. Starnutie výrobnej základne nie je problémom len Slovenska, ale celej Európskej únie. Predpokladá sa, že do roku 2025 bude v rámci Únie nevyhnutné nahradiť až 267 gigawattov kapacity, pričom investície do výrobnej základne by mali do roku 2020 dosiahnuť až 750 mld. eur. Na tieto, ako aj ďalšie skutočnosti sa v rámci rôznych analýz často zo známych-neznámych dôvodov zabúda. Rovnako sa opomína fakt, že jadrovú elektráreň nie je technicky a fyzicky možné postaviť za päť rokov. Preto sa nemôžeme stavať zbabelo a tváriť sa, že tento problém sa vyrieši podľa aktuálnej situácie po roku 2020. Dnes sa nielen Slovensko, ale aj kľúčoví hráči v rámci globálnej politiky, ako napr. Veľká Británia, ale tiež aj ostatné krajiny V4 rozhodli podporovať rozvoj jadrovej energie. Bez ohľadu na rokovania s potenciálnym záujemcom o kapitálový vstup do projektu súčasní akcionári pokračujú v rozvoji projektu a zvyšovaní jeho hodnoty a projekt prípravy nového jadrového zdroja pokračuje podľa časového harmonogramu schváleného oboma akcionármi. Čo sa týka financovania, v súčasnosti sa riešia všetky predprípravné práce súvisiace s projektom tohto nového jadrového zdroja. Bola spracovaná štúdia realizovateľnosti, ktorá preukázala, že projekt je finančne rentabilný. Momentálne prebieha proces environmentálneho posudzovania, aby bolo jasné, aké vplyvy má tento projekt na životné prostredie. Táto časť predprípravného procesu trvá až do roku 2016 a až budú zodpovedané a dokumentáciou doložené všetky otázky súvisiace s projektom nového jadrového zdroja, bude možné stanoviť ďalší postup výstavby. Konkrétny spôsob financovania výstavby bude súčasťou ďalších rozhodnutí po spracovaní vyššie uvedenej predprípravnej dokumentácie. Vážená pani poslankyňa, vláda Slovenskej republiky sa v súvislosti s prípravou projektu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovských Bohuníc drží programového vyhlásenia, ktorým jasne deklaruje, že vytvoríme podmienky pre optimálny a vyvážený energetický mix s dôrazom na nízkouhlíkové technológie, ako aj podmienky pre sebestačnosť a proexportnú schopnosť vo výrobe elektriny, čím zároveň podporíme zamestnanosť a ďalší ekonomický rozvoj. Ďakujem za slovo, skončil som. |
ID_16111 | 2,013 | SMER | Ľuboš Blaha | Pán kolega Kollár, budete sa čudovať, ale príjemne ste ma prekvapili svojou rečou, pretože pamätám si, ako ste pred rokom vy a vaši kolegovia zo SaS tu chŕlili síru ako nejaký sedemhlavý drak, že Európska únia sa rozpadne, o maoistoch a lenivých Grékoch, a že všetko je zlé a že všetko zle dopadne. A dneska ako taký malý neškodný bubáčik ste povedali svoje povinné bu-bu-bu, nebola žiadna síra, slová, že Európska únia sa rozpadne, všetko je odrazu v poriadku, len máte zopár výhrad. Namiesto ťažkej a pevnej euroskepsy, ktorú ste predvádzali pred rokom, je tu dneska také eurofrflanie, ktoré ste si asi museli odrobiť, ale mám pocit, že už tomu ani sami neveríte. Jednu vec ste pomenovali ale správne. Salámovou metódou sa približujeme k čoraz väčšej integrácii. A s tým ja s vami absolútne súhlasím. Ale to nie je nič nové. Už v päťdesiatych rokoch Jean Monnet prišiel s tézou spillover, prelievania. To znamená neofunkcionalisticky, postupne, krok za krokom dospieť až k federácii. Keď vznikala európska integrácia, a to už pán kolega Šebej naznačil, tak tam boli dve vízie, prvá Spinelliho vízia hneď a zaraz spraviť zo dňa na deň federáciu, Spojené štáty európske a tým zabrániť vojnám. Druhá vízia bola tá Monettova, tá neofunkcionalistická, postupne krok za krokom to spraviť. Ale toto nie je nič nové, pán kolega. O tomto všetci vieme už veľmi dávno. Toto tu už funguje desaťročia. A vy ste sa teraz zobudili ako nejaký švárny junák, zoskočili z pece a vykrikujete: „Mama, pozor, berú nám suverenitu!"""""""""""""""" Takto to proste nie je, pán kolega. Toto je tá vaša provinčná zadubenosť. My tu už budujeme Európu zopár desaťročí a práve to môže pomôcť Slovensku a iným členským štátom v ére globalizácie, ktorá nás, inak, môže zmiesť všetkých. Musíte si toto uvedomiť a prestať s tou provinčnou zadubenosťou. Ďakujem. |
ID_15751 | 2,013 | SMER | Jana Vaľová | Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, keby ste mi ešte nechal ten pozmeňujúci návrh č. 2, lebo keď ste ho päťkrát zopakoval, aby som si ho aj zapamätala, mala ho aj písomne. Ďakujem vám pekne. Ja by som sa len dotkla trošku tej nezamestnanosti, v ktorej sa tak takpovediac, že ja si myslím, že sa v nej boríme všetci a všetkých nás to trápi. A pripomeniem, že Slovensko neni samostatný, tak silne ekonomický štát, ale, bohužiaľ, je v eurozóne a všade vidíme, že najväčšia nezamestnanosť je historicky najväčšia v eurozóne. Neberem to ako výhovorku, ale porovnám zmenu Zákonníka práce. Keď si spomínate, pán kolega, my sme sa tu dvaja preli, dokonca sme sa stavili, dodnes ste ešte stávku nevyrovnal, musím povedať. Keď v roku 2000 zmenili ste Zákonník práce a v roku 2012, vlastne keď váš Zákonník bol už účinný, pretože ste ho menili 1. 9., ak sa nemýlim, 2011, ste tvrdili, že nezamestnanosť po zmene vášho Zákonníka práce po roku a pol, dodal ste pol roka potom ešte, preto bolo po roku, klesne pod 10 %. V roku 2011 do roku 2012 nezamestnanosť stúpala o 0,61 percentuálneho boda a išla až na 13,94. Takže znamená, že, viete, práve tie opatrenia prichádzali vaše do účinnosti, a preto ja chápem plne, že je vysoká nezamestnanosť, my sme menili Zákonník práce 1. 1. 2013 napríklad a teraz aj robíme opatrenia pre mladých ľudí, snažíme sa tie peniaze, ktoré sme nevyčerpali z Európskej únie, aby sme ich poskytli na tú, vlastne na tú zamestnanosť. Takže skutočne môžme po roku, ako vy hovoríte, po roku a pol, opakujem len vaše slová, hodnotiť to, čo my teraz prijmeme, či to skutočne bude mať takýto vplyv. Lebo skutočne do toho roku 2012 to vaše opatrenie, ten váš Zákonník práce alebo vaše opatrenia prinášali nejaké to ovocie. Takže nebola to pravda, že ten Zákonník práce tak vysoko vplýva, pretože ani vám sa to nepodarilo pod 10 %. A uvidíme, ako budú vplývať opatrenia. Čiže ja by som to skutočne hodnotila po roku, aby sme si tu nehádzali ten horúci zemiak. |
ID_16001 | 2,013 | SMER | Ľubomír Jahnátek | Dobre, ďakujem pekne. Pán poslanec Fecko, samozrejme predbehol som ešte ten jeden krok. To sú tie dvojité deklarácie, to je tá rakovina, ktorá sa dneska dostala do poľnohospodárstva, že úmyselne sa nájdu skupiny, ktoré si zadeklarujú, že využívajú tú istú parcelu ako daný poľnohospodár. A vtedy nastáva problém, lebo """"""""""""""""pepeáčka"""""""""""""""" zastaví platbu, ale na celý poľnohospodársky podnik, nie na tú parcelu. A my teraz hovoríme: keď je sporná parcela, dobre, nech sa zastaví na spornú parcelu, ale nech sa nezastaví financovanie celého poľnohospodárskeho družstva, lebo do dvoch, troch rokoch, dokedy súd rozhodne, dovtedy ten poľnohospodársky podnik padne. Čiže stabilizujeme, ale súvisí to s tým B, ktoré som povedal a ktoré bude pri pozemkových úpravách. Pán poslanec Huba, ja som neodmietol vaše návrhy, ja som vám len povedal, toto riešime v úplne iných dokumentoch. Je to o niečom inom a je to oveľa komplikovanejšie, zložitejšie, čo sa nedá riešiť zákonom. Rozpracovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá bude vlastne vodítkom, ako to poľnohospodárstvo bude vyzerať, bude cez niekoľko zákonov, ktoré môžme prijať, ale až potom, keď ich príjme Európsky parlament. Ďakujem. |
ID_15781 | 2,013 | SMER | Antonín Cicoň | Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, pani predsedajúca, uplatňovanie zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 v praxi preukázalo nevyhnutnosť upraviť a spresniť niektoré ustanovenia zákona tak, aby bola zabezpečená jeho jednoznačná aplikácia v praxi, ako aj aby právna úprava v oblasti činnosti s lesným reprodukčným materiálom dostatočne zohľadňovala očakávané klimatické zmeny vo vzťahu k zásadám prenosu lesného reprodukčného materiálu použitého na obnovu lesa. Prijatie účinných opatrení z hľadiska očakávaných klimatických zmien pri obnove lesa je základným predpokladom zvyšovania biodiverzity, ekologickej stability a zachovania lesov ako zložky životného prostredia a prírodného dedičstva Slovenskej republiky. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. |
ID_15790 | 2,013 | SMER | Miroslav Lajčák | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, začnem predstavením Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012 a následne sa budem venovať Zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013. Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012 schválila vláda Slovenskej republiky 27. februára 2013. Správa bola prerokovaná zahraničným výborom 12. marca a výborom pre európske záležitosti 13. marca. Správa hodnotí plnenie hlavných cieľov a úloh v oblasti zahraničnej a európskej politiky vychádzajúcich z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012. Popri klasických, takpovediac zahraničnopolitických témach si vláda Slovenskej republiky a rezort zahraničných vecí v minulom roku definovali tri kľúčové priority: európska politika, ekonomická diplomacia a pomoc slovenským občanom v zahraničí. Minuloročné predčasné parlamentné voľby súviseli okrem iného aj s európskym smerovaním Slovenska. Občania nám dali veľmi jasnú odpoveď. Vláda Slovenskej republiky tento jasný proeurópsky mandát od občanov transformovala do proeurópskeho vládneho programu a realizácie priamočiarej silnej proeurópskej politiky vlády v uplynulom roku. Európska agenda nepochybne predstavuje jednu z nosných oblastí pôsobenia rezortu diplomacie. V symbolickej rovine to potvrdzuje aj minuloročná zmena názvu na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Novelou kompetenčného zákona v roku 2012 bola zároveň posilnená koordinačná úloha ministerstva pri výkone európskych politík. Kým o roku 2011 sme hovorili ako o roku prehlbovania dlhovej krízy, rok 2012 môžeme označiť ako rok hľadania - a čo je dôležité - rok nachádzania východísk a riešení. Vďaka členstvu v najužšom jadre Únie bolo Slovensko plnohodnotnou súčasťou diskusií o ďalšom smerovaní európskeho projektu. V Bruseli sme jasne prezentovali naše pozície založené na rešpektovaní rovnováhy medzi solidaritou a zodpovednosťou. Pôsobenie Slovenskej republiky v rámci Európskej únie bolo konštruktívne a zároveň obhajujúce národné záujmy. Podporili sme opatrenia smerujúce k obnoveniu dôvery v spoločnú menu a návrhy týkajúce sa ďalšieho posilnenia európskej spolupráce. Významnú úlohu zohrali aj rozhodnutia prijaté v Národnej rade Slovenskej republiky: k zmene článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, k Európskemu mechanizmu pre stabilitu, tu mám na mysli súhlas s ratifikáciou a prijatie vykonávacieho zákona, ako aj tzv. fiškálnej zmluve, tu mám takisto na mysli súhlas s jej ratifikáciou. Ku koncu roka sa podarilo stabilizovať euro aj situáciu na finančných trhoch. Špekulácie o rozpade eurozóny prestali byť témou. Naopak, posunuli sme sa o krok ďalej. Pod taktovkou predsedu Európskej rady začala ambiciózna diskusia o vytvorení skutočnej hospodárskej a menovej únie a prehĺbení jej štyroch pilierov: finančného, fiškálneho, hospodárskeho a politického. Za aktívnej účasti Slovenskej republiky sa podarilo finalizovať legislatívu, týkajúcu sa jednej z ústredných súčastí bankovej únie, jednotného mechanizmu bankového dohľadu. Rovnako dôležité boli v roku 2012 rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci Európskej únie na roky 2014 až 2020. Slovenská republika pri rokovaniach presadzovala ako svoje hlavné priority: 1. pokračovanie silnej politiky súdržnosti a zabezpečenie dostatočných prostriedkov na rozvoj regiónov Slovenska, 2. reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, zameranú na čo najrýchlejšie znižovanie rozdielov v úrovniach priamych platieb a 3. pokračovanie primeranej finančnej pomoci Európskej únie na vyraďovanie dvoch blokov elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Úspech Slovenska v rokovaniach o viacročnom finančnom rámci je najlepším potvrdením úspešnosti priamočiarej proeurópskej politiky. Náš jasný ťah na bránu sa prejavil okrem iného aj zvolaním stretnutia Priateľov politiky súdržnosti v októbri minulého roka v Bratislave. Aj keď sa nepodarilo ukončiť rokovania do roku 2012, môžeme byť s politickou dohodou zo začiatku tohto roka viac než spokojní. Zostáva nám ešte presvedčiť europoslancov, aj tu uvítam aj vašu pomoc na poli parlamentnej diplomacie. Vláda Slovenskej republiky urobila prvé dôležité kroky v rámci prípravy na predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016. Schválila viaceré koncepčné dokumenty, ako napr.: základné východiská a priority, Národný program vzdelávania, personálne obsadenie stáleho zastúpenia pri Európskej únii v Bruseli, ktoré budú postupne implementované. Bol tiež vytvorený poradný orgán vlády na úrovni štátnych tajomníkov - Medzirezortná koordinačná rada pre prípravu slovenského predsedníctva. Slovenská republika aj napriek neľahkým vnútorným výzvam Európskej únie podporovala proces rozširovania Európskej únie. Našou snahou bolo nedovoliť stagnáciu rozširovania. V Európskej únii sme razili tézu, že Únia sa nesmie utopiť vo svojich interných problémoch a zabudnúť, že život existuje aj mimo nej, že Európska únia nesmie rezignovať na svoju globálnu úlohu a zodpovednosť. Naša politika vo vzťahu k rozširovaniu Európskej únie bola založená na dvoch """"""""""""""""A"""""""""""""""" - apelovaní na partnerov na západnom Balkáne smerom k reformám a väčšej zodpovednosti a zároveň advokácia rozširovania u našich partnerov v Európskej únii. To znamená, aby sme sa nestratili v našich vnútorných problémoch. Nie náhodou moje prvé cesty smerovali na západný Balkán. Teší nás, že nová srbská vláda pochopila výhody aj význam dialógu s Prištinou. Ten prináša prvé konkrétne výsledky, možno aj nad rámec našich očakávaní. Myslím, že nepreženiem, ak poviem, že slovenská diplomacia výrazne prispela k otvoreniu prístupových rokovaní s Čiernou Horou. A je len symbolickým vyjadrením týchto našich snáh, že práve slovenský parlament ako prvý ratifikoval prístupovú zmluvu s Chorvátskom, ktoré čoskoro rozšíri rady členských krajín Európskej únie. V politike Východného partnerstva sme boli jedným z lídrov diskusie o ďalšom smerovaní tohto kľúčového vektora zahraničnopolitického pôsobenia Európskej únie, pričom sme zdôrazňovali princíp kondicionality. V prípade Ukrajiny naša diplomacia či už pred parlamentnými voľbami v krajine, alebo po nich našla dostatočne jasný jazyk, aby politickej reprezentácii v Kyjeve odkomunikovala svoje očakávania týkajúce sa plnenia si domácich úloh. Súčasne sme odmietli obrátiť sa nášmu susedovi chrbtom a postavili sme sa do čela skupiny priateľov Ukrajiny. Moldavsko je jednoznačný líder medzi krajinami Východného partnerstva. Tento titul mu nemôže zobrať nikto, iba ono samotné. Preto nás znepokojuje momentálna politická kríza v krajine. O to viac, že východná politika Únie potrebuje úspech ako soľ. Len pripomínam, že vzhľadom na nárast aktivít voči Moldavsku vláda rozhodla o otvorení zastupiteľského úradu v Kišiňove v priebehu tohto roka. Krajinám západného Balkánu i Východného partnerstva Slovenská republika aj v minulom roku poskytovala nielen politickú podporu, ale aj konkrétnu technickú pomoc prostredníctvom programov Centra pre odovzdávanie skúseností z integrácie a reforiem pri ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré v tejto oblasti aktívne spolupracovalo s ďalšími rezortmi. Z pohľadu ekonomickej diplomacie možno označiť rok 2012 za rok jej zefektívnenia a predovšetkým zintenzívnenia spolupráce s podnikateľským prostredím. Podpísaním memoranda o spolupráci pri plnení úloh ekonomickej diplomacie medzi ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí a ministerstvom hospodárstva sa upravila spolupráca oboch rezortov v tejto oblasti. Konkrétne kroky za uplynulé mesiace potvrdzujú, že ekonomickú diplomaciu nechceme robiť ani deklaratórne, ani od stola. Zintenzívnili sme spoluprácu a komunikáciu s podnikateľskou sférou, sme otvorení novým impulzom. Práve na ich základe sme upravili sieť ekonomických diplomatov. Vraciame ich tam, kde je po nich dopyt, kde môžu byť najviac nápomocní našim podnikateľom a našim hospodárskym záujmom. Limitované zdroje nám nedovoľujú mať samostatného ekonomického diplomata na každom našom zastupiteľskom úrade. Rovnako je limitovaný počet zastupiteľských úradov. No každý úrad sa ekonomickej diplomacii aktívne venuje. Presadzujem politiku, aby veľvyslanec v danej krajine bol zároveň hlavným ekonomickým diplomatom. Ako viete, bola vytvorená Rada vlády pre podporu exportu a investícií. Jej prvé zasadnutie sa uskutoční v pondelok 25. marca. V rámci rezortu sme prijali koncepciu zapájania podnikateľských subjektov do rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Snaha o rozvoj ekonomickej spolupráce dominovala v roku 2012 bilaterálnym vzťahom s európskymi aj mimoeurópskymi krajinami. Aj udalosti uplynulého roka potvrdzujú, že nie sme všemocní, nemôžeme byť všade a nevieme robiť zázraky. Chceme však byť občanom čo najbližšie, neustále zvyšovať štandardy našich služieb, využívať pritom moderné technológie a zlepšovať komunikáciu, viditeľnosť a dostupnosť rezortu a jeho služieb. Konkrétnymi opatreniami a krokmi v konzulárnej oblasti v minulom roku bolo napríklad zriaďovanie sezónnych konzulátov, rozširovanie existujúcej siete našich zastúpení v zahraničí prostredníctvom dohôd o spolupráci v konzulárnej a vízovej oblasti s inými členskými štátmi Európskej únie, rozširovanie služieb poskytovaných honorárnymi konzulmi či pokračujúca elektronizácia verejnej správy. Bez ohľadu na nezriedkavú bulvarizáciu konzulárnej agendy v médiách môžem konštatovať, že celkový výkon konzulárnej pomoci Slovenskej republiky je pozitívny. Ľudská dimenzia diplomacie bola v predchádzajúcom roku rozšírená aj získaním, resp. posilnením kompetencie rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí v dvoch oblastiach: v oblasti krajanskej problematiky a v oblasti ľudských práv. Hlavné ciele a úlohy stanovené v zameraní zahraničnej politiky na rok 2012 považujeme za splnené. Zatiaľ čo predchádzajúci rok možno charakterizovať osobitne v kontexte nových kompetencií rezortu zahraničia ako rok zadefinovania a nastavovania mechanizmov, rok 2013 by sa mal stať rokom koncepčných riešení a implementácie týchto nových politík. Jednotlivé aspekty našej zahraničnej politiky v tomto roku sumarizuje Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 9. januára tohto roka a bolo prerokované zahraničným výborom 27. februára a výborom pre európske záležitosti 20. februára. Ja by som sa v ďalšej časti vystúpenia zameral na spomínané koncepčné aspekty činnosti rezortu v tomto roku. Dámy a páni, slovo kontinuita asi najlepšie charakterizuje zahraničnú politiku Slovenskej republiky počas 20 rokov jej samostatnej existencie. Kontinuitu smerovania zahraničnej politiky potvrdzuje aj zameranie na rok 2013. Zameranie nadväzuje na priority zahraničnej politiky stanovené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016. Opiera sa nielen o silný proeurópsky mandát vlády, ale aj o širokú mieru konsenzu v domácom politickom prostredí pri presadzovaní strategických |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.