Unique_ID
stringlengths 8
8
| Year
int64 2.01k
2.01k
| Party
stringclasses 7
values | Name
stringlengths 10
24
| Transcript_chunks
stringlengths 294
11.1k
|
|---|---|---|---|---|
ID_13547
| 2,011
|
SMER
|
Igor Choma
|
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som krátko zmienil alebo povedal svoj názor na to, čo bolo povedané tu. Myslím si, že všetci dobre vieme, aká je dnes situácia vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, a musím opäť skonštatovať, že výstavba diaľnic a rýchlostných ciest je takmer úplne zastavená. Úplne. O význame diaľnic ako takých, dámy a páni, sme už v tomto parlamente povedali dosť. Všetci poslanci, myslím si, že chápu, o čom sú diaľnice a rýchlostné cesty, a myslím si, že veľmi dobre chápu aj ich nesmierne dôležitý význam pre makroekonomiku Slovenska, pre bezpečnosť na cestách, pre presun tovarov, služieb, pre služby občanom a tak ďalej a tak ďalej. Rozumiem, o čom tu hovoríte. A ja chápem a nijakým spôsobom nejdem komentovať výrok Ústavného súdu, ktorý rozhodol tak, ako rozhodol. Ale v takom prípade, pokiaľ teraz chcete do zákona, alebo zo zákona vytiahnuť tie veci, ktoré sú akoby teda protiústavné, bolo by korektné z vašej strany, keby ste zastavili všetky konania, ktoré sa konajú na základe tohto zákona, všetky stavebné povolenia, všetky územné rozhodnutia, dve stavby, ktoré ste teraz otvorili v tomto období už po podaní na Ústavný súd alebo po rozhodnutí Ústavného súdu. Takže z tohto pohľadu by som považoval za korektné a normálne a rešpektujúce rozhodnutie Ústavného súdu, ak - ešte raz opakujem - zastavíte alebo zrušíte všetky územné rozhodnutia a stavebné rozhodnutia, stavebné povolenia, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom. Toto by som považoval, dámy a páni, v tomto prípade z vašej strany za korektné. Myslím si, že vás to nebude nijakým spôsobom trápiť, že zastavíte a znovu obnovíte všetky konania, ktoré sa rozbehnú a budú trvať 2, 3, 4 roky, pretože to, čo robíte s diaľnicami, naozaj len potvrdzuje to, že nebudete mať s tým žiadny problém. Mrzí ma, že naozaj výstavba diaľnic a rýchlostných ciest sa absolútne zastavila, navyše neponúkli ste žiadne náhradné riešenie. Nič. Povedali ste, že PPP projekty nie, povedali ste, že eurofondy áno, ale stav je dnes ku dnešnému dňu taký, že sa naozaj nerobí nič. Poslanecký prieskum, ktorý prebehol v minulom týždni na ministerstve dopravy, potvrdil nielen moje obavy o to, že fondy nebudú môcť byť dočerpané, teda fondy, ktoré sa týkajú predovšetkým prioritnej osi 2 a 5 z Operačného programu Doprava, ktoré sa týkajú diaľnic a rýchlostných ciest predovšetkým, ale potvrdili sa aj obavy Európskej komisie, potvrdili sa obavy poradcu Jaspers, ktorý je poradcom Európskej komisie, ktorý svoje obavy jasne a zreteľne vyjadril i na poslednom monitorovacom výbore, ktorý bol pred dvoma týždňami v Tatrách. Dámy a páni, prieskum na ministerstve dopravy potvrdil, že ministerstvo nemá pripravené ani len zásobník projektov. Nehovoriac o tom, že zásobník, ak už bude mať zásobník projektov pripravený, nemá pripravenú ani jedinú novú žiadosť. Nemá podanú jedinú novú žiadosť v Európskej komisii o čerpanie nenávratných finančných prostriedkov. A je polovica roku 2011. Dámy a páni, my sme v roku 2009 mali pripravený veľmi podrobný scenár s absolútne korektným čerpaním týchto fondov so spracovaním žiadosti s cash flowom tak, ako mali byť fondy čerpané, aby sme ich vedeli stihnúť vyčerpať do polovice roku 2015. Keďže prešiel rok a neudialo sa nič, naopak, pozrušovali sa tendre, bolo povedané, že budeme realokovať zdroje, že budeme premiestňovať jednu stavbu z jedného balíka do druhého balíka, že budeme naozaj využívať len zdroje Európskej únie, potvrdilo sa, že nič takéto sa nedeje, aj z pohľadu Slovenskej republiky prídeme naozaj veľmi skrátka. Takže, dámy a páni, ešte len úplne na záver, aj pri zákone, ktorý bol schválený minulou vládou a ktorý veľmi výrazne pomohol výstavbe diaľnic na Slovensku, musím povedať, že zhruba pol percenta ľudí sa mohlo dotknúť akýsi pocit vyvlastnenia ešte teda pri vydaní stavebného povolenia, nie pri kolaudácii. Chcem ale zdôrazniť, že oproti pol percentu ľudí, z ktorých väčšinu tvorili špekulanti, to tiež treba povedať, pretože osobné skúsenosti naozaj s tým mám, z toho 99,5 % ľudí, ktorí s radosťou vítali vykupovanie pozemkov pod diaľnicami, pretože sa konečne dostali k nejakej korune, ktorú by bez diaľnic nikdy, nikdy nedostali. Takže veľmi ma mrzí, že sa niečo takéto udialo, ešte raz zopakujem, že akceptujem absolútne rozhodnutie Ústavného súdu, nedá sa nič robiť, ale apelujem na vás, aby ste, ak teda tento zákon bol protiústavný, stiahli všetky konania a obnovili všetky konania podľa nového a čistého zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
ID_13531
| 2,011
|
SMER
|
Miroslav Číž
|
na národ a rešpektovanie aj národných záujmov, ktoré tu sú, ale v rámci intencií akéhosi aj spoločne sformulovaného cieľa, ku ktorému sa snažíme teda nejakým spôsobom dopracovať. V týchto kontextoch, čo toto znamená a, samozrejme, potom ďalšia otázka tu je, do akej miery je toto nebezpečné pre Slovensko reálne? Čo to asi môže spôsobiť, tento spôsob videnia, ako bude asi vyzerať ďalších vývoj a v rámci tohto, samozrejme, existujú rôzne názory od radikálnych, ktorí to vnímajú ako akútne a zásadné nebezpečie, až po tých, ktorí vlastne zásadným spôsobom zľahčujú tento rozmer. Pán minister nám rozprával, že on sa ničoho nebojí atď. Vážené kolegyne, kolegovia, jeden z takých momentov, ktoré sa mne zdajú dôležité, keď si vnímam, ako Európa rieši problémy, ako asi Európa môže tento problém vnímať, aké sú jeho kontexty, čo môže vnímať ako ohrozenie a podobne, tak tam som zatiaľ, keď som sa veľmi intenzívne s týmito vecami zaoberal, tak som zistil predovšetkým, že Európa veci vníma asi tak. Pre Kristove rany, nebudeme predsa riešiť otázku konfliktov medzi jednotlivými členskými štátmi! Samozrejme, tie základné princípy musia existovať, ale je to pre nás veľmi nepríjemné a Európa urobí všetko preto, aby sa do týchto vecí akože miešať nemusela. Zásadným spôsobom, ktorý tu je, že platí, pokiaľ nie je žalobca, tak vlastne problém ani neexistuje. A keď existuje, tak potom iba na základe toho vnímania toho európskeho, kde aj potom, keď pozeráme, ako sa stavia k tomuto Európa, vidíme, že častokrát, ak niečo kritizuje, a zásadným a veľmi vážnym spôsobom, nie vždy to smeruje k postaveniu Slovenska k otázkam dvojitého občianstva, o ktorom hovoríme. Zásadný problém v tomto smere totiž je, že ak Slovensko cíti ohrozenie alebo ak Slovensko cíti, že tu dochádza k dramatickému obráteniu hodnôt, ktoré sa stávajú súčasťou oficiálnej politiky susedného štátu, je našou psou povinnosť na to Európu upozorniť. To hovorím dokonca z hodnotového hľadiska, nie z hľadiska našich záujmov. Akékoľvek zľahčovanie a dokonca ľudia, ktorí strávili svoj politický život na tom, že v čase delenia Česko-Slovenska, kde nepochybne tie rezíduá sú dodnes, ktorí ale žili od rána do večera s občianskym princípom, a akýkoľvek náznak čoho to, tzv. národniarstva, bol okamžite označený za vyhranene nacionalistický postoj, prudko zmenili svoje názory a dneska zrazu otázku rešpektovania výrazne nacionalistických tendencií považujú za úplne samozrejmé a opäť akýkoľvek náznak obrany voči tomu považujú za slovenský nacionalizmus. Je naozaj Slovensko útočníkom v tomto zmysle? Sú na Slovensku aktivity, vážené kolegyne, kolegovia, ktoré by vyvolali oprávnenie nášho susedného Maďarska znepokojiť sa situáciou na Slovensku? Vážené kolegyne, kolegovia, otázka ďalej, otázka trianonskej traumy. Je otázka trianonskej traumy niečím, čo by mohlo mať vnútornú dynamiku, raz vytvára menšie nebezpečenstvo ohrozenia, raz možno vytvára väčšie. Nepochybne, že áno. Tie znepokojenia možno dokumentovať na tisíckach príkladov. Môžem vám citovať z článku Die Presse, ak by to niekoho zaujímalo, môžem to urobiť len veľmi krátko. V Rakúsku teda, čo sa na túto tému píše. Komentátorka Sibyl Harman """"""""""""""""Retroalarm sa ozýva"""""""""""""""": """"""""""""""""Maďari sa s pôžitkom babrú v minulosti, takže pozor. A to ešte nie je dôležité. Slovo Trianon je dneska v Maďarsku, teda v HU, všade. A aj malé dieťa v HU vie, v akom význame. Vyblednutý sen o niekdajšej veľkosti krajiny spojený s pocitom hanby a poníženia. To by už na retropohľad úplne stačilo, to však nie je všetko,"""""""""""""""" píše ďalej. """"""""""""""""Na čestných miestach pre poslancov hneď pri kreslách poslancov radikálneho JOBBIK-u sedia zástupcovia Maďarov zo susedných krajín: z Rumunska, Srbska, Slovenska. Sedia tam úplne samozrejme, ako keby sa Maďarsko v priebehu noci zväčšilo o niekoľko stovák štvorcových kilometrov. Ako keby títo predstavitelia boli úplne normálnymi poslancami maďarského parlamentu, akoby k nemu patrili. Budeme a predseda parlamentu potvrdil, že to je len začiatok. Odteraz budú používaní vždy. Budeme pracovať v prospech národnej jednoty a preberieme zodpovednosť za 15 mil. Maďarov."""""""""""""""" Pritom všetci vieme, Maďarsko má obyvateľov 10 mil. Záver článku: """"""""""""""""Nemožno sa zbaviť dojmu, že tu niekto chce niečo získať späť. Tu niekto premýšľa o odplate. My však vieme, že čím hlasnejšie a zanietenejšie mocipáni hovoria o minulosti, o Trianone, o Versailles, o Amsfelde, o to viac musíme byť na pozore, pretože neskôr sa môže stať súčasnosť nebezpečná."""""""""""""""" Aké ohrozenia z Trianonu pre Rakúsko? Prečo takéto silné slová? Ale ako je to vo vzťahu k Slovensku? Vážené kolegyne, kolegovia, to znamená, zbytočne bijú v Rakúsku na poplach a je ten komentár nacionalistický? Alebo čo to vlastne je? Aká je situácia na Slovensku? Skúsme sa pozrieť do našich novín, ako naše médiá v rámci verejnej služby sprostredkovávajú túto situáciu občanom. Do akej miery majú pravdivé, komplexné, dostatočne široké podklady. Aby si mohli vybrať, aby mohli vnímať. Čo vedia o politickej diskusii v Maďarsku na túto tému asi, aby sme odhadli intenzitu toho, či naozaj to nebezpečenstvo pre nás je, alebo to nebezpečenstvo nie je. Môžem opäť zacitovať z mnohých dokumentov, ale zatiaľ nebudem. Skúsim niečo iné. V ústave, o ktorej už ako tak vlastne celé politické spektrum bolo schopné formulovať stanovisko typu, že áno, ten Orbán to naozaj je nadštandardné, toto jednoducho už nie je ono, niečo urobiť musíme. Obávam sa, že toto je zatiaľ posledné štádium toho, čo sme urobili, a vychádzam aj z toho, čo nám povedal na túto tému pán minister. Ak sa vrátim k tej diskusii o Európe, poviem, že Európa v konflikte medzi dvomi členskými štátmi bude predovšetkým vnímať, či je, alebo nie je žalobca. Je žalobca, bude sa zaoberať, nie je žalobca, zaoberať sa nebude. Čo v tomto smere robíme my? Pri dramatických nižších ohrozeniach národnoštátnych záujmov krajiny, dramatických nižších a už vôbec sa nemusia dotýkať tak zásadných otázok, ako je suverenita štátu a jednoducho rešpektovanie zásady organizácie obyvateľstva podľa územia, tak takýto najmenší možný atak v tomto prostredí môže pôsobiť zásadným spôsobom a môže nás nejakým spôsobom ohroziť. Čo robí v danom prípade naše ministerstvo a pán minister? Veď demonštruje, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú vynikajúce. Stretáva sa s ním, chodí behávať maratóny do Budapešti, vysvetľuje nám všetkým tu, že teda otvára most atď. Čo je mimochodom nepochybne pozitívne. Nikto z nás nikdy zo SMER-u sa nestaval k tomu, že by sme akýmkoľvek spôsobom obmedzovali spoluprácu s Maďarskom. Naopak, sme hlboko za to, aby sa rozširovala. Môže jednoznačne obohacovať obidva naše národy, akékoľvek konflikty odoberajú energiu, zneisťujú vzťahy medzi ľuďmi a neprinášajú nič pozitívne. Ale zásadným spôsobom musíme zareagovať, pokiaľ je tu ohrozenie a pokiaľ je to čosi, čo aj v budúcnosti v prípadných konfliktných aj iných rizikových situáciách môže spôsobiť zásadné pohyby a otrasy v našom priestore. Veď predsa politológia pracuje s pojmami, ako je destabilizácia priestoru. Je priestor, nebude destabilizovaný, ak tu budú vznikať a nejakým spôsobom eskalovať národnostné konflikty? A čo k nim vedie? Nepochybne, že diskusie na Slovensku o národnostných otázkach boli vždycky determinované tým, že jedna časť našej verejnosti veľmi silne vnímala práve túto posttrianonskú traumu a častokrát vnímala, že kroky aj snahy našej menšiny, ktoré, samozrejme, častokrát nešli v pozícii rokovania, ale pozícii tlaku, ktorý sa v Maďarsku tak veľmi oceňuje, obrovského prenášania problémov permanentne do prostredia Európskej únie, medzinárodných organizácií a okamžite so zásadnými obžalobami. Vážené kolegyne, kolegovia, môže tu niekto vážne poprieť, že politika Maďarska - samozrejme, v rôznej intenzite počas doterajšieho vývoja - nebola aj politikou permanentnej diskreditácie Slovenskej republiky? Za akým cieľom? Vážené kolegyne, kolegovia, máme zmluvu medzi našimi štátmi, ktorá mala vyriešiť problémy, dokonca začali vznikať diskusie o tom, aby zasadli politické reprezentácie, aby sme sa začali baviť o akomsi zmierení. Do akej miery tam bol ale malý cirkus a divadlo pre Európu, aby sa ukázalo, že predsa my nie sme proti zmiereniu atď., ale teda ten rasizmus a to hrozné Slovensko, ktoré tu je, jednoducho znemožňuje a musíme hľadať iné formy na to, aby sme obránili našich občanov. Úplne logická stratégia pre ľudí, ktorí naozaj to veľké Maďarsko a jeho reštauráciu považujú za vlastnú. Medzitým, samozrejme, tá intenzita tých polôh môže byť rôzna a, samozrejme, niekde sú dobré úmysly a niekde dobré úmysly nie sú. Ale prečo by Slovensko organizovalo a vyrábalo akýkoľvek konflikt s Maďarskom? Načo by nám bol? My potrebujeme pokoj, potrebujeme normálny priestor pre spoluprácu a užívať práve možné plody spolupráce. To je pre obidva národy zásadným spôsobom potrebné. Ale Slovensko nie je ten, ktorý je agresorom, Slovensko je predmetom agresie v tomto smere. Vážené kolegyne, kolegovia, zas, pokiaľ boli socialisti alebo iné typy vlád, Maďarsko sa zaoberalo inými problémami a nebol nositeľ opäť zásadným spôsobom reštaurovania maďarského Trianonu. Čo sa začalo diať ale po nástupe vlády Viktora Orbána? Čo sa, akým spôsobom vlastne vznikol zákon o dvojitom občianstve? To tu nikto poriadnym spôsobom neanalyzoval. Viete, že vznikol vtedy, keď ešte nebola konštituovaná vláda v Maďarsku, keď bol predložený iba ako poslanecký návrh. Ešte až do konca jeho prijímania nebola konštituovaná vláda. No prečo? Lebo týmto spôsobom pre prípad, že by sme atakovali medzinárodnú našu zmluvu s Maďarskom o dobrej susedskej spolupráci, kde, samozrejme, 90 % úloh, ktoré tam sú, sú určené pre výkonné orgány. Vláda dá kedykoľvek ruky, ale čo? Veď neexistovala žiadna. Veď dvojité občianstvo, to dvojité občianstvo, veď to prijali poslanci a my sme teraz už len teda nositeľmi
|
ID_13619
| 2,011
|
SMER
|
Marian Záhumenský
|
... pre genetiku zvierat (ISAC) a taktiež v roku 1996 sa zapojili do medzinárodného hodnotenia laboratórií na rozbor mlieka CECA-LAIT. Ak zrušíme plemenárske služby Slovenskej republiky a tieto certifikáty automaticky neprejdú na nástupcu, to znamená Centrum výskumu živočíšnej výroby, a Slovensko bude musieť znovu požiadať o certifikáciu, nastane tam určité vákuum neuznávania výsledkov. A budú sa musieť tak vynaložiť nemalé finančné prostriedky na to, aby sme certifikáty znovu obhájili a získali. Z členstva v týchto organizáciách vyplýva, že pre Slovensko aj záväzky, pokiaľ sa nechceme vrátiť v oblasti plemenárstva na začiatok a patriť medzi rozvojové krajiny, bude potrebné naďalej plniť. Významné postavenie Plemenárskych služieb Slovenskej republiky, štátny podnik, v medzinárodnej oblasti je deklarované aj tým, že za posledné tri roky sme získali od organizácie ICAR ako jedna z mála krajín na svete štyri certifikáty kvality, a to za mliekovú kontrolu úžitkovosti, mäsovú kontrolu úžitkovosti, kontrolu úžitkovosti mlieka oviec a laboratórium genetiky. Získanie takéhoto ocenenia potvrdzuje poskytovanie objektívnych a kvalitných služieb našich chovateľov. Dnes nám daný stav chovateľsky najvyspelejšie krajiny sveta závidia. Úroveň kontroly úžitkovosti týmto radí Slovensko medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Pozrime sa, aké sú možné riziká z takejto transformácie Plemenárskych služieb. Plemenárske služby v podstate vykonávajú dve základné činnosti. Jedna z nich sa týka centrálneho registra zvierat, kde sa uvažuje, že sa presunie táto činnosť na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. V podstate dá sa s tým súhlasiť, je to politické rozhodnutie. Ak takéto rozhodnutie je, nie je s tým problém. Problém ale je s presunom kontroly úžitkovosti na ústav, ktorý s tým nemá absolútne žiadne skúsenosti a žiadne predpoklady na to, aby takúto činnosť mohol vykonávať. A problém je aj, že to neprináša ani ekonomické zhodnotenie, prináša to dokonca stratu aj v oblasti odstupného pre zamestnancov, pričom všetci budú musieť byť prepustení k určitému dátumu. A potom zostáva otázka, čo je príčina toho, že sa takto rýchlo pripraví novela, tak rozsiahla novela, ktorá je rozsiahlejšia, ako by bol nový zákon, a čo sú vlastne dôvody toho, pretože takýmto expresným tempom v skrátenom konaní sa skráti medzirezortné pripomienkové konanie. Ja som nezaregistroval žiadny taký nejaký moment, ktorý by nás nútil k takémuto konaniu. Zánikom štátneho podniku Plemenárske služby by vznikli problémy v oblastiach ako strata samostatnosti a nestrannosti kontroly, vo svete je obvyklé, že kontrolu úžitkovosti vykonávajú organizácie, ktoré nemajú inú činnosť, nie sú to ani veterinári, ani výskumné ústavy, kontrola úžitkovosti a dedičnosti hospodárskych zvierat, zásadné ohrozenie a znefunkčnenie manažérskej práce takmer 1 400 chovateľov hospodárskych zvierat na Slovensku, nefunkčnosť napĺňania dát z oblasti kontroly úžitkovosti do plemenných kníh chovateľských zväzov, aj pokiaľ ide o šesť ďalších organizácií, ktorých existencia by bola ohrozená, ohrozené národné a medzinárodné genetické hodnotenia zvierat, využívanie výsledkov kontroly úžitkovosti veterinárnymi lekármi, výživárskymi firmami pre prospech chovateľa, dáta poskytované inseminačným spoločnostiam, efektívne spracovanie výsledkov na jednom mieste, stratenie nezávislosti a objektivity pre získanie a spracovanie dát u zhruba 1200 chovateľov, stratenie ekonomickej efektívnosti a zvýšenie nákladov pre rozpočtové alebo príspevkové organizácie, náväznosť prác vedy a výskumu na výsledky kontrol úžitkovosti a dedičnosti a ich výstupy následne poskytované chovateľom a v neposlednom rade liberalizovanie trhu a otvorenie trhu s genetickým materiálom s inseminačnými dávkami a embryami pre celý svet. Je všeobecne známe, že aj taká vyspelá krajina, ako je Nemecko, si svojím spôsobom chráni svoj vnútorný trh, aby nemohol kdekto predávať na tomto trhu inseminačné dávky. V krátkosti to vysvetlím. V súčasne platnom znení zákona je uvedená podmienka, že ten, kto chce predávať na Slovensku inseminačné dávky a embryá, musí zároveň aj vykonávať šľachtenie a prevádzkovať šľachtiteľskú stanicu. Na Slovensku máme dve slovenské šľachtiteľské stanice, ktoré vykonávajú šľachtenie hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Ak podľa návrhu zákona vypadne táto podmienka, že ten, kto chce predávať na slovenskom trhu inseminačné dávky, nemusí prevádzkovať šľachtiteľskú stanicu, tak medzinárodné, veľké nadnárodné firmy zlikvidujú slovenských distributérov. A tu nelobujem za slovenských distributérov, ale za slovenských poľnohospodárov a najmä chovateľov, pretože tým, že je brána na slovenský trh svojím spôsobom privretá, tak všetky svetové spoločnosti musia ísť na slovenský trh cez tieto dve brány. A keďže musia ísť cez tieto dve brány, tak je možné vyjednať nižšie ceny za ponúkanú genetiku. Skutočnosť je tá, že na Slovensku sa ponúkajú inseminačné dávky o 30 % lacnejšie ako v Českej republike. V Českej republike je tento trh liberalizovaný. Nastúpili tam veľké spoločnosti, najmä holandská spoločnosť Holland Genetics, dneska CRV. A tie isté dávky od amerických producentov alebo holandských producentov sú o 30 % pre chovateľov drahšie ako pre našich chovateľov. Ak otvoríme tento trh, poškodíme slovenských chovateľov, poškodíme ich záujmy a zhoršíme ekonomiku aj tak slabých výsledkov najmä v oblasti chovu hovädzieho dobytka. Aké sú s tým spojené náklady. Sú na úrovni národnej tri akreditácie, medzinárodnej štyri certifikáty kvality. Úrovne prinesú výrazné ekonomické zaťaženie. Celkovo ide asi o 13 000 až 14 000 eur. Z časového hľadiska predstavujú straty akreditácií minimálne šesťmesačné obdobie. Softvér Plemenárskych služieb využíva v rámci pomoci Ministerstva financií Slovenskej republiky zvýhodnenú zmluvu s Microsoftom, dochádza tak k úspore asi 260 000 eur bez DPH. V prípade ich prechodu na príspevkovú organizáciu, zaťaženie rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja príspevok by musel byť na úrovni minimálne 50 %, to znamená navýšenie zo súčasne uvažovaných 1,2 mil. eur asi na 2 mil. čiže nárast asi o 800 000 eur. Pri hromadnom prepúšťaní zamestnancov aktuálne sa tam uvažuje o 100 a viac zamestnancoch. Potom je potrebné počítať so sumou odstupného na úrovni 270 000 eur v prípade trojmesačného odstupného. A ak sa bude vychádzať zo súčasnej platnej kolektívnej zmluvy, kde je zakomponované šesťmesačné odstupné, ide o 540 000 eur. Otázka potom stojí, kde je motív takéhoto konania, pokiaľ to neprináša ani úsporu, naopak, to ešte zhoršuje verejné financie v štátnom rozpočte. Uvažuje sa pravdepodobne, že centrálna evidencia bude na Plemenárskych službách do 30. septembra, keďže zmluva podpísaná s ministerstvom pôdohospodárstva je do tohto termínu a pravdepodobne 20 alebo x ľudí odíde s odstupným, ktorí sa na druhý deň zamestnajú v Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. To znamená, že vyplatíme im odstupné, keďže zákon neumožňuje, aby prešli bez odstupného do ďalšej štátnej alebo príspevkovej a rozpočtovej organizácii, tak celé to odstupné je vlastne strata, ktorá je s tým spojená. A títo zamestnanci budú musieť prejsť výberovým konaním. To znamená, že možno tam budú prijatí tí zamestnanci, možno tam budú prijatí iní zamestnanci. Ale neviem, či na slovenskom trhu je dosť ľudí, ktorí sú schopní odborne zastrešiť centrálny register hospodárskych zvierat tak, aby tam nenastal chaos, keďže v centrálnom registri je zaregistrovaných viac ako 31 000 fariem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
ID_13395
| 2,011
|
SNS
|
Anna Belousovová
|
vyzerať obraz, dnes povedané, Slovensko deň """"""""""""""""po"""""""""""""""". Ja nemyslím presne deň """"""""""""""""po"""""""""""""""", ale nejaký čas """"""""""""""""po"""""""""""""""". Možno si pamätáte ten film, hoci to bol ďaleko katastrofickejší scenár, Deň po. Obraz bude nasledovný. Predstavme si Slovensko, napr., aby sme boli konkrétni, poďme sa pozrieť po prijatí tohto zákona do Komárna. Takých miest a obcí bude ale veľa na Slovensku. Šesťdesiat percent obyvateľov Komárna je maďarskej národnosti. V prvom rade s veľkou pravdepodobnosťou už neprídeme do Komárna, ale prídeme do mesta, ktoré sa bude volať Komárom, pretože obyvatelia využijú miestne referendum a zmenu označenia obce na zmenu označenia obce, pretože tento zákon, ako som pred chvíľočkou vám dokázala, im túto možnosť dáva, čiže prídeme do mesta, ktoré sa volá Komárom. Pretože, ak 60 % je Maďarov, čo si myslíte, ako dopadne miestne referendum? V meste, kde sú také nálady, že Cyril a Metod nenájdu normálnych na slovenskej zemi pár metrov štvorcových, aby nemuseli stáť na hanbu na streche matičného domu. Ale kráľovi Štefanovi sa s veľkými fanfárami na čestnom mieste postaví, a samospráva nájde teda miesto. Čo si myslíte, ako vlastne sa zachovajú pri miestnom referende? Veď nebuďme naivní, ani hlúpi! Čiže mesto sa bude volať Komárom. Všetky názvy, tak ako som citovala, tie označenia budú po maďarsky. Budú aj po slovensky, ale budú po maďarsky. To znamená obchody, kiná, proste všetko bude po maďarsky. Maďarská menšina v tomto prípade bude tak, ako im to zákon dovoľuje, šíriť a prijímať všetky informácie v maďarčine. To znamená, ten paragraf 2 až 4. Ak sa budeme vracať napr. z maďarského Komárom, t. j. z toho Komárom, ktoré leží na území Maďarska, do Komárom, ktoré leží na území Slovenka, po prvé žiadny rozdiel ani nezbadáme. Ani ten rozdiel na hraniciach, pretože vlastne hranice, sme v Európskej únii, sme v Schengene, už neexistujú. Čiže možno zbadáme len jeden rozdiel, a to bude označenie na štátnej hranici. Viete, kde v Komárne je? Že tam má byť označenie Slovensko? Len podľa tohoto zákona to bude vyzerať, viete ako? Presne tak, že hore bude napísané Slovensko a pod tým bude napísané, hádajte čo? Felvidék. Možno sa pán podpredseda Národnej rady usmieva, ale ja som povedala, že ja mám rada dôkazy a konkrétnu diskusiu. Pán podpredseda, zbytočne sa usmievate, trochu nervózne, keď vás niekto odhalí. Paragraf 4 odsek 5, ktorý hovorí, že v úradnej činnosti orgánov verejnej správy, tam sa nehovorí o tých obciach, ktoré budú mať do 15 %, môžu používať označenia geografických objektov, ktoré sú vžité. A vžitý je aj názov pre Maďarov Slovenska Felvidék. V preklade to znamená Horná zem. Čiže takto bude vyzerať. To, že tento názov je vžitý, dokazuje, nie je tu minulý minister školstva, pán Mikolaj, ktorý poukazoval, že v čase, keď mala priestor Strana maďarskej koalície, na ministerstve školstva sa vydávali učebné texty, kde nebolo pre žiakov, teda občanov Slovenskej republiky budúcich maďarskej národnosti, maďarské deti žijúce na území Slovenska v štátnych školách, kde nebolo označenie Slovensko, ale kde bolo označenie Felvidék. Argumentovali tým, že pre nich je toto označenie vžité a zaužívané. Čiže takto to naozaj bude vyzerať. Komárom - jeden aj druhý. Ale ideme ďalej. Väčšina obyvateľov tohto mesta bude mať maďarské občianstvo, pretože možnosť im dáva Orbánov zákon o dvojitom občianstve. Čiže bude to vlastne väčšinové mesto občanov maďarského štátu. Poslanci mestského zastupiteľstva, poslanci VÚC sa budú podriaďovať maďarskému parlamentu v Budapešti. Áno, bude to tak, lebo o tom je Fórum poslancov maďarskej kotliny, ktoré je financované z peňazí maďarského parlamentu. Je, ako sa píše, jeho inštitucionálnou zložkou a je, to je pravda, podriadené predsedovi maďarského parlamentu. Čiže vlastne, čo tu budeme mať? Uvedomte si, skutočne budeme mať akoby dve mestá - jedno bude Komárom, druhé bude Komárom. Tam budú občania maďarskej národnosti vo väčšine, tu budú občania, pardon, s maďarským občianstvom vo väčšine. Bude to len nejaká pomyselná hranica, ktorú nikto rešpektovať nebude. Chápete, o čo ide? A títo občania budú cez svojich volených zástupcov sa podriaďovať maďarskému parlamentu v Budapešti. Otvorte, konečne, oči! O akom, o akej suverenite, o akej vnútornej integrite Slovenska ešte v tomto prípade môžeme hovoriť? Toto nebude len jedno Komárno. Pozdĺž južnej hranice to bude tak. Chápete, aký nebezpečný návrh vlastne táto vládna koalícia do parlamentu predložila?! Chápete, o čo tu vlastne ide?! Alebo to nechcete vidieť? Právom je označovaný tento zákon ako deštrukčný voči slovenskej štátnosti, deštrukčný, proti vnútornej integrite štátu a proti územnej celistvosti nášho štátu. Naviac, tento zákon nielenže Slovensko ohrozuje, ale najviac i v chápaní menšinovej politiky ho posúva do obdobia a stavu, ktorý vyspelé štáty západnej Európy dávno opúšťajú a odmietajú. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti citovala slová britského premiéra Davida Camerona, ktorý povedal v tomto roku na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Premiér Veľkej Británie hovorí, že multikulturalizmus v štátoch, on hovorí západnej Európy, zlyhal. Hovorí doslova: """"""""""""""""Európa, zobuď sa! Pod záštitou doktríny štátneho multikulturalizmu sme povzbudzovali jednotlivé kultúry, aby žili svoj vlastný život, oddeľované, separované od ostatných."""""""""""""""" Hovorí o tom, aby sa Európa zobudila. A hovorí o cieľoch novej politiky, ktorú navrhuje, citujem, """"""""""""""""pomôže táto nová politika vybudovať silnejšiu hrdosť na miestnu príslušnosť, aby ľudia hovorili: Áno, som moslim, hinduista, kresťan, ale som aj Londýnčan alebo Berlínčan. Tento pocit spolupatričnosti je kľúčom k dosiahnutiu skutočnej súdržnosti"""""""""""""""". Aj ja si myslím, že je to tak, že ľudia majú byť hrdí na korene, ktoré majú. Nikomu nebránime, pretože Veľká Británia má iný problém, oni majú národnostné menšiny, ktoré sú vytvorené z prisťahovalcov. Ale každý štát v oblasti národnostných menšín má svoje špecifiká. Ale niečo je podobné. Teda nebráňme národnostným menšinám, nech sú hocijaké a majú hocijaké historické korene, aby mali to svoje, tú svoju identitu, ale naozaj cieľom štátov a politikov, ktorí rozmýšľajú štátnicky, je vytvárať pocit spolupatričnosti medzi občanmi a dosiahnuť súdržnosť v tomto štáte. O akej súdržnosti však môžme hovoriť a spolupatričnosti občanov Slovenskej republiky, ak týmto zákonom doslova proti tomu ideme? Ďalej by som ešte chcela, pretože sme veľmi poplatní a dáme sa poúčať vyspelým západom Európy, ak nám to vyhovuje, dať vám ešte na zváženie ďalšie slová britského premiéra Davida Camerona, ktorý povedal, že """"""""""""""""Veľká Británia potrebuje silnejšiu národnú identitu, aby zabránila šíreniu rôznych druhov extrémizmu"""""""""""""""". Ja sa podpisujem pod tieto slová. Určite. A vymenila by som namiesto Veľkej Británie len Slovensko. Kto z nás by sa pod tieto slová nepodpísal? Pýtam sa, Veľká Británia potrebuje silnejšiu národnú identitu? Starý štát, ktorého korene siahajú niekoľko stoviek rokov dozadu, a slovenská mladá republika, ktorej štátnosť musíme chrániť a utvrdzovať, národnú identitu a súdržnosť nepotrebuje? Alebo o čo vlastne ide? Takisto by som chcela dať na zváženie slová, ktoré síce sú o rok staršie ako slová britského premiéra. Povedala ich Angela Merkelová, britská, pardon, nemecká kancelárka, ktorá hovorí o tom tiež, že """"""""""""""""multikulturalizmus absolútne zlyhal"""""""""""""""" a rezolútne vyhlásila, že všetci prisťahovalci sa musia naučiť plynne nemecky. Už som povedala, že my nedávame národnostné menšiny na úroveň prisťahovalcov. Ale chcem len povedať, že Nemci majú, prakticky nemajú iné národnostné menšiny, pretože oni majú najväčšie menšiny, početne najväčšie, práve z prisťahovalcov. Ale je to jedno. Prakticky ide o postavenie menšiny a jeho vnímanie v majoritnej spoločnosti. Ak nemecká kancelárka hovorí o tom, že sa musia naučiť nemecky, tak prečo občania, u nás im politici vytvárajú, pre občanov národnostných menšín vlastne prekážky, aby sa nemuseli učiť slovenčinu? Aby tá slovenčina nebola pre občanov tohto štátu tým zjednocujúcim pojivkom. Ďalej ešte hovorí pani Merkelová, že """"""""""""""""bez schopnosti hovoriť nemecky, nemôže integrácia v Nemecku fungovať"""""""""""""""". Ja si myslím, že stačí len obrátiť to, aby sme hovorili o Slovensku, a tiež sa podpíšeme pod tieto slová, nie? Bez schopnosti hovoriť slovensky nemôže integrácia na Slovensku fungovať. Mimochodom, hovorí to kancelárka štátu, to je Nemecko, ktorí majú históriu, históriu takisto svojej štátnosti. A keď to nemôže fungovať v Nemecku pri tradíciách štátnosti a jeho vývoji, ako to môže fungovať práve v slovenskom mladom štáte, kde je prvoradé posilňovanie štátnosti? Mimochodom, sú tu nejaké pozostatky kresťanských demokratov, dávam vám na zváženie, že to povedala pani Merkelová, ktorá stojí v čele kresťanských demokratov, ktorí robia úplne inú politiku, pretože si už uvedomili, že najdôležitejšie je ochrana práve toho národného. To je trend západnej Európy. Každý štát má právo aj povinnosť starať sa o menšiny. Ja túto vetu nikdy nebudem sporiť. Myslím si, že súčasný stav práv národnostných menšín na Slovensku je taký, že môžeme ísť všetkým štátom Európy príkladom a mnohé majú čo robiť, aby nás dobehli. Nechcem byť, teda ukazovať, o kom všetci vieme, napríklad nášho južného suseda, kde práva národnostných menšín nie sú žiadne, lebo pomaly po tých rokoch doslova genocídy národnostných menšín Maďari ani nemajú komu tie práva dať, pretože asimilovali národnostné menšiny. Práva národnostných menšín však nemôžu byť politickým kapitálom, politickým vlastníctvom strán, nemôžu byť objektom politického kupčenia či vydierania. Súhlasím s tvrdením, a určite každý z nás, s tvrdením, že moje práva končia tam, kde sa začínajú práva druhého človeka. Rovnako potom ale musíme prijať platnosť axiómy, že práva národnostných menšín končia tam, kde sa začínajú práva štátotvorného národa. A základným životným, existenčným právom Slovákov ako národa je mať vlastný štát. Tam, kde začína ohrozenie alebo obmedzenie tohto práva, sa
|
ID_14306
| 2,012
|
KDH
|
Pavol Hrušovský
|
Ďakujem za uvedenie a odôvodnenie návrhu. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. A poprosím pána poslanca Přidala, ktorého poveril gestorský výbor, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona o poskytovaní pomoci z fondov Európskeho spoločenstva. Nech sa páči, pán poslanec.
|
ID_15346
| 2,012
|
KDH
|
Pavol Zajac
|
Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste spomenuli úseky rýchlostných ciest R4, severný obchvat Prešova a R7 Bratislava – Dunajská Lužná, ktoré boli odsunuté na výstavbu až po roku 2014. Neviem, či to bude v roku 2015, 2016, 2017 alebo 2018, ale aj ďalšie úseky diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré (všetky) boli odsunuté minimálne o rok. Činnosť alebo skôr nečinnosť ministerstva dopravy a jej akciovej spoločnosti NDS za posledných týchto osem mesiacov tejto vlády vyzerá tak, že mimo obchvatu Žiaru nad Hronom neotvorili ani jeden úsek diaľnice a rýchlostnej cesty. Tie financie, ktoré sú poukázané na budúci rok z eurofondov, sú všetky na úseky diaľnic, ktoré boli spustené ešte za ministrovania pána Figeľa. Takto konsolidácia verejných financií nemá vyzerať. My máme vyčerpať všetky prostriedky z európskych fondov z operačného programu Doprava. Ale tým, že NDS-ka, ministerstvo dopravy nebude otvárať tieto úseky diaľnic, asi ťažko vyčerpáme tento operačný program. Takže odsunieme všetky diaľnice po roku 2014, mimochodom, aj rekonštrukcie ciest I. triedy. Odsunieme to všetko na výstavbu po roku 2014. To už bude po prezidentských voľbách a ktovie, ako to tu bude vyzerať, potom nech sa o to stará niekto iný, podľa súčasnej vlády. Pripomínam, severný obchvat Prešova (R4) mal byť spustený do výstavby v marci 2014. Takisto aj cesta R7 mala byť spustená do výstavby v roku 2014. Ďakujem.
|
ID_14744
| 2,012
|
KDH
|
Pavol Zajac
|
Ďakujem pekne. Chcel by som podporiť svojho predrečníka v tom, že zavedenie inteligentného dopravného systému v našej republike ako súčasť Európskej únie je veľmi potrebné. Čo vyvoláva pochybnosti u všetkých predrečníkov je to, tá čiastka, ktorá tam je, 150 miliónov od roku 2014 do roku 2020, z toho 120 miliónov, pán kolega Hlina, nám prispeje na to Európska únia podľa tých podkladov, ktoré máme. Ale projektovo-technologicky, tak ako som si to prečítal, mi to pomerne dosť silne pripomína zavedenie mýta na Slovensku. A mýto, keď sa zavádzalo za prvej Ficovej vlády v tejto republike, dopadlo tak, že súťaž na mýto skončila tým, že dvaja uchádzači boli vylúčení a tretí o 6 miliárd Sk, ktorý mal najväčšiu ponuku, to nakoniec vyhral. Takže s inteligentným dopravným systémom, samozrejme, súhlasíme, ale prípravu, projekt, poradcu a hlavne súťaž na tento dopravný inteligentný systém budeme aj poslanci, ale dúfam, že aj verejnosť, prísne sledovať, aby to nedopadlo tak, ako kolega Hlina hovoril, ako vždycky. To znamená 150 miliónov? Päťdesiat miliónov? Tristo miliónov? Kto to dneska vie povedať? Ďakujem za pozornosť.
|
ID_15338
| 2,012
|
MOST_HID
|
Zsolt Simon
|
Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, no musím vám povedať, že v oblasti poľnohospodárstva, keď sa vyjadrujete, tak by ste si mali niektoré veci aj dočítať a doplniť, pretože I. D. C. Holding má problém s financovaním a s poklesom tržieb, čo je spôsobené tým, že na Slovensku základnú surovinu cukor nakupujú o 50 % drahšie ako kdekoľvek v iných členských krajinách Európskej únie. Je to výsledok rozhodnutia zo začiatku prvej Ficovej vlády, vďaka ktorému dnes v Dunajskej Strede už cukrovar neexistuje. Darovali ste cukrovaru a jeho zahraničným majiteľom viac ako 1 mld. korún tým, že dostali pridelenú kvótu na to, čo štát nemusel. Na druhej strane musím povedať, že moji predrečníci v dostatočnej miere už poukázali na to, čo v skutočnosti robí táto vláda a kam smeruje s týmto rozpočtom. Musím povedať, že nie je úplne len pravdou to, že zvyšujete dane pre občanov. A nechcete sa podieľať na konsolidácii tým, že utiahnete opasok aj vo vláde, aj v štátnom aparáte. Vy robíte ešte jednu horšiu vec, vy dávate bohapusto svojim sponzorom také výhody ako SCP Ružomberok dvadsaťpäť miliónov, keď ich ani nepotrebujú. Dávate im lacnejšie drevo, to je tá ďalšia výhoda. A mohol by som tu menovať všetkých ďalších sponzorov. Dohnali ste Slovenskú republiku na arbitráž, ktorú sme prehrali. Teraz staviate Slovenskú republiku pred ďalšiu arbitráž, keď urobíte s poisťovňami to, čo plánujete. A budeme musieť zase platiť my všetci. Ale pritom treba povedať, že sa tvárite, ako keby každý jeden volič tejto krajiny volil politickú stranu SMER, dostali ste právo sotva od 25 % voličov Slovenskej republiky.
|
ID_15167
| 2,012
|
OLANO
|
Jozef Viskupič
|
Ďakujem. Zámerne som sa pripra..., prihlásil do rozpravy písomne a neskôr ústne, aby som oddelil dve témy. Keďže ja sa dívam veľmi skepticky na to, čo povedal pán predseda výboru, že z autorského zákona sa niekedy stane Zákonník práce, možno aj potom, ako jednáme pri téme autorského zákona aj pri prvom čítaní, aj pri druhom čítaní vždy v piatkových poobedňajších hodinách, a pravdepodobne záujem o autorskoprávnu ochranu bude limitovaný množstvom autorov a možno aj do budúcna aj množstvom používateľov. To, že teraz tu vybuchujú niektoré kauzy, ktoré sa dotýkajú kolektívnej ochrany, je spôsobené tým, že čím ďalej viac a viac ľudia vnímajú možno nejakú aroganciu a prístup k, nezdravého rozumu k vykladaniu súčasného znenia zákonov, zákona a pod témou detí, ktoré musia platiť autorské odmeny kolektívnym ochrankám, sa vzbudzujú nejaké vášne. Súhlasím s tým, že táto debata môže byť vášnivá, ale mala by byť zachovaná určitá miera zdravého rozumu. A oceňujem to, že ministerstvo zapracovalo, ad jedna, do programového vyhlásenia vlády a následne to pretavilo do legislatívneho plánu vlády, kedy sa bude zaoberať autorským zákonom komplexne. Na tomto mieste by som zas chcel zdôrazniť to, že dostávame tu, dostávame sa do rámca, kedy sa kolektívnou správou autorského, autorských práv zapája čím ďalej viacej Únia. Autorské práva a práva súvisiace môžu byť uplatňované totižto individuálne a kolektívne. Únia sa teda rozhodla, že sa pozrie na kolektívnu správu autorských práv, a to hlavne preto, že deje sa jeden veľký, jedna veľká debata o tzv. zjednocovaní alebo iniciatíve o jednotnom európskom trhu. Práve jednotný európsky trh prináša obrovské benefity pre zainteresované členské štáty. Nie sú to, nie je to iniciatíva, ktorá hovorí o tom, že mali by sme tu cez všetky členské štáty alebo členov eurozóny solidarizovať nejakým spôsobom straty alebo dlhy, ale práve iniciatíva o vytvorení, skutočnom jednotnom trhu a v tomto prípade aj pozrieť sa na to, akým spôsobom budú kolektívne spravované autorské práva, je iniciatíva, ktorá je veľmi dobrá. Čo sa však ale mne trošička nepáči, je, že k tejto iniciatíve, naše ministerstvo kultúry označilo túto iniciatívu ako stredne dôležitú, a Slovensko vo svojom stanovisku k iniciatíve úpravy kolektívnej správy autorských práv a poskytnutí multiteritoriálnych licencií, ja sa potom budem snažiť stručne vysvetliť, o čo ide, hovoríme, alebo naše ministerstvo, ústami ministerstva, alebo naše ministerstvo kultúry hovorí, že chceme dosiahnuť predĺženie transpozičnej lehoty z 12-ch mesiacov na mesiacov 24, keďže my tu máme zásadný problém, a to je zásadná zmena autorského zákona. Ja si však myslím, že by sme mali ísť opačnou cestou a povedať, keďže Európska únia nás tlačí na to, aby sme náš autorský zákon upravili, a to, čo z Európskej únie sem príde, transponovali do 12-ch mesiacov, tak toto je ten skutočný dôvod, keďže tu vzniká aj európsky tlak na to, aby sme mali autorský zákon čím skôr. Tak aby sme tu na národnej úrovni zabrali a problémy, do ktorých nás tlačí nielen SOZA, ale aj všetky ostatné dotknuté organizácie, samotní autori a používatelia, tak aby sme aj v možnej 12-mesačnej transpozičnej lehote sa dostali k úprave našich autorskoprávnych pomerov. Preto ja si dovolím hovoriť, že, a pravdepodobne na európskom výbore nebudem súhlasiť s tým, aby sme súhlasili s návrhom ministerstva kultúry na predĺženie transpozičnej lehoty. Ak, ak je toto stanovisko, tak potom hovorím, že nie sme dostatočne aktuálni a nie smie dostatočne flexibilní na to, aby sme autorskoprávnu ochranu riešili čím skôr, ale žiadame ešte o jeden rok rezervy na to, aby sme sa mohli baviť o, a netvrdím, že nie sú to zložité otázky, ale aj zložité otázky potrebujú jedno a razantné riešenie. Chcem hovoriť o tom, že čo je vlastne obsahom tej, multiteritoriálneho udeľovania licencií a čo by sme vlastne, v čom má Únia teda záujem, aby sme v kolektívnej ochrane, pretože o nej sa bavíme a bavíme sa o tom, že nejakým spôsobom posunutie lehoty, úplne malilinká miniatúrna úprava by mohla nejakým spôsobom vyriešiť obrovskú právnu neistotu organizátorov kultúrnych podujatí na Slovensku. Organizátori kultúrnych podujatí, ako sú deti, ktoré vystupujú na vianočných večierkoch alebo letných besiedkach, študenti, ktorí chodia a zorganizujú si nejaké stužkové, ale vôbec aj tí veľkí producenti akcií pri jednotlivých koncertoch sú v prostredí obrovskej právnej neistoty. Toto rozpráva aj samotná SOZA. Samotné organizácie kolektívnej správy hovoria, máme zlý zákon, nemôžeme sa pohnúť. Neviem, samozrejme, že tuná idú protichodné záujmy kolektívnych ochraniek, autorov, používateľov samosprávy atď., a nájsť medzi týmto nejakým spôsobom modus vivendi je zložité, ale nemôže to byť zložité takým spôsobom, že desať rokov tu máme normu, ktorú v poslednom období kritizujú úplne všetci. Chcel by som teda zamerať na, na to, čo, aby, aby to aj v pléne zaznelo, čo Európska únia si sľubuje od veľkého, veľkej zmeny v ochrane autorských práv medzi členskými štátmi Európskej únie. Predložený návrh je prvým pokusom riešiť kolektívnu správu práv na úrovni Európskej únie, pretože v súčasnosti existujú len špecifické právne úpravy jednotlivých členských štátov. Cieľom je zmodernizovať prácu organizácie kolektívnej správy a zvýšiť ich transparentnosť, veľmi dôležitý moment, aby držitelia práv mohli lepšie kontrolovať, ako je nakladané s ich dielami. Dôvodom sú výsledky verejných konzultácií Komisie s organizáciami kolektívnej správy, Komisie Európskej únie, a tiež stanoviská vyjadrené v rámci verejnej konzultácie - volala sa Obsah online v rokoch 2009 a 2010 - z ktorých vyplynulo, že fungovanie niektorých organizácií kolektívnej správy, Slovensko nevynímajúc, pokiaľ ide o ich transparentnosť, riadenie, zaobchádzanie s finančnými príjmami z práv vybraných v mene držiteľov práv, nedostatočná je predovšetkým zodpovednosť určitých organizácií voči ich členom, čiže autorom, a najmä spravovanie financií týchto organizácií. Sťažnosti súvisia napríklad s tým, že organizácie nedokážu identifikovať, ktoré diela sa verejne použili, a ak tantiémy dostávajú aj autori, aj interpreti, ktorí by ich dostávať nemali. Spomína sa prípad talianskej organizácie kolektívnych správ, ktorá v roku 2008 stratila 35 mil. eur investíciou do dlhového nástroja Investičnej banky Lehman Brothers. A sme doma. Tuná je presne ten problém, ktorý veľa ľudí aj na Slovensku, či už autorov alebo používateľov, kritizuje: netransparentný kľúč prerozdeľovania a vyberania finančných prostriedkov. Čiže samotná Európska komisia vidí problém v transparentnosti v riadení a v zaobchádzaní s finančnými prostriedkami z práv vybraných v mene držiteľov práv. V mene držiteľov práv vystupujú tieto kolektívne ochranky. A my máme, nie je to ešte na európskej úrovni, ale my máme štyri príklady z posledného obdobia, kedy kolektívna ochranka uplatnila necitlivé alebo nerozumné alebo s určitou mierou nepoužitia zdravého rozumu, a niektorí to označujú omnoho tvrdšie, výkon práva kolektívnej ochrany takým spôsobom, že, nechcem použiť veľmi pejoratívne slovo, ale nasrdila doslova verejnosť a samotných autorov, ktorí hovoria, že týmto spôsobom ako keby nechceli byť reprezentovaní. Na druhej strane všetci vnímame, že pri subsumovaní práv pod nejaký kolektívny orgán budeme sa musieť na Slovensku dohodnúť, ako to má bežať. Čo je teda v konkrétnom návrhu tejto európskej iniciatívy? Je, že organizáciám kolektívnej správy je venovaná druhá hlava návrhu, a tá upravuje členstvo v organizácii, jej kontrolu, spravovanie finančného príjmu z práv, spravovanie práv v mene iných, v organizáciách kolektívnej správy, vzťahy s používateľmi a transparentnosť a podávanie informácie samotným držiteľom práv. Podrobný popis jednotlivých ustanovení obsahuje stanovisko Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Čo si myslím, že je dôležité k tejto téme povedať ako ad dva, čo znamená teda licencia alebo licenčná zmluva, ktorú udeľuje autor nadobúdateľovi. Udeľuje ním autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela za odmenu, ak sa nedohodnú inak. Pri kolektívne spravovaných právach poskytujú licencie organizácie kolektívnej správy. Historicky boli licencie vždy viazané na teritoriálne územie nejakého štátu, rovnako aj pôsobnosť organizácie kolektívnej správy práv. Multiteritoriálne licencie sú novým momentom, ktorý zavádza Európska únia na autorské práva pri hudobných dielach využívaných online. A sú teda absolútnou novinkou, ktorá doteraz nie je legislatívne upravená ani na úrovni EÚ, ani v žiadnom členskom štáte EÚ. Ich potreba vznikla rozvojom internetu, čo som spomínal pri predkladaní spomínaného pozmeňovacieho návrhu, s rozvojom internetu a poskytovaní služieb online, ktoré sú dostupné v celej EÚ bez ohľadu na hranice. Keďže multiteritoriálne licencie pre hudbu online budú udeľovať organizácie kolektívnej správy, je potrebné, aby všetky tieto organizácie v rámci EÚ fungovali na rovnakých zásadách. Tieto dve témy teda nemožno od seba oddeliť, preto boli spojené aj v návrhu jednej smernice. Čiže otvoriť otázku kolektívnej správy práv na celoeurópskej úrovni a zároveň otvoriť otázku multilicencovania, sú spojené nádoby. V súčasnej praxi poskytovatelia online obsahu musia získať povolenie od každého jedného kolektívneho správcu práv v každej jednej členskej krajine, v ktorej je dielo dostupné, aby neporušili autorské práva. Tento systém je komplikovaný, finančne nákladný a podobne. Myslím si, že ak teda otvárame už tému kolektívnej správy práv z európskej iniciatívy, tak mali by sme sa dopracovať k tomu, že nežiadať Európsku úniu o dlhšie obdobie, ale urobiť všetku robotu v rámci možno 12 alebo 12-mesačného obdobia od potreby zapracovania tejto transpozície, pretože kolektívna správa autorských práv nás páli tu a teraz. Čiže chce to aj Európska únia. Čo chcem spraviť pri, čo si myslím, že čo by sa zaviedlo novými pravidlami a je hodné to spomenúť a oceniť, je, že zmenil by sa spôsob, akým organizácie kolektívnej správy pracujú v celej Európy, a to tým, že sa zavedú nové požiadavky, ako napr. lepšia
|
ID_14822
| 2,012
|
OLANO
|
Igor Matovič
|
Skúsim iba pánovi Mihálovi zopakovať jednu jedinú vec. Je veľmi zvláštne, ak človek, ktorý prispel svojím rozhodnutím, nepresvedčil svojho predsedu a ľudí vo svojej strane, aby pristúpili na rozumný návrh, ktorý koniec koncov požadovali na začiatku debaty o eurovale, zrazu ide chrániť živnostníkov, ako človek, ktorý spôsobil, že sa vrátil Robert Fico k moci a umožnil mu meniť akýkoľvek zákon. Jednoducho, pán Mihál, je veľmi nedôveryhodné z vašich úst počúvať akékoľvek slová teraz o tom, že chcete chrániť nejakých živnostníkov, dohodárov pred nejakým zlým SMER-om. Vy ste tí, ktorí ste vydláždili cestičku, aby sa SMER mohol vrátiť k moci. Vy teraz môžete jedine tak držať hubu a krok.
|
ID_14571
| 2,012
|
OLANO
|
Jozef Viskupič
|
Ďakujem, pán predsedajúci. Je pre mňa skutočne veľmi, veľmi smutné, že musíme počúvať o tom, že desiati členovia Európskej únie napriek tomu, že tuná robíme obrovskú nadprácu, že rokujeme do večerných hodín ohľadom eurovalu, a ak je prvá príležitosť, kedy sa niekto začína baviť o prvej koľaji v rámci Európskej únie, nie sme pozvaní. V tradícii máme predsa obrovskú skúsenosť, že nás niekde nepotrebujú. Myslím si, že v tomto prípade by sme mali, tak ako sme vyzývali niekoľkokrát na grémiu aj na stretnutí s pánom predsedom vlády, aby sme sa neponáhľali. Skutočne nemusíme robiť túto nadprácu, pretože potrebujeme relevantné údaje, potrebujeme sa dostať do takého stavu, aby sme mohli zodpovedne rozhodnúť o takto obrovskom nevypovedateľnom záväzku. Snažím sa povedať to, aby sme dnes o tomto bode nehlasovali. Ďakujem.
|
ID_14368
| 2,012
|
OLANO
|
Mária Ritomská
|
Bola riešená práve táto otázka sociálno-právnych istôt. Túžba mojich voličov sa stala aj mojou pracovnou náplňou. Naplním svoje poslanie, tak ako si to želajú voliči, ktorým sa nepáči súčasná situácia násilia a moci v našom právnom štáte. Moji voliči z vlastnej skúsenosti vedia, že náš štát je majetkom boháčov, tých, ktorí sa kupujú, ktorí si kupujú politikov aj poslancov a zároveň vedia, ako má veľmi ďaleko náš štát od právneho štátu. Vláda, ako to uviedla vo svojom programovom vyhlásení, má svoj cieľ zvýšiť kvalitu života. Sľubuje okrem iného, že zameria pozornosť na reálne zvyšovanie zamestnanosti, sociálnu ochranu finančne slabých občanov a minimalizáciu sociálneho vylúčenia. Tiež na vysokú úroveň vzdelávania, na odbornú prípravu, na zdravie občanov, na podporu vedy, na výskum, inovácie a podobne. Súhlasím s vyslovenými cieľovými ideami, ale považujem ich v tejto forme, ako boli prezentované, za inkoherentné a diskordantné, s praktickou stránkou veci de facto nerealizovateľné. Vezmime si sociálny problém pre občana najdôležitejší - zamestnanosť. Programové vyhlásenie sa venuje na strane 18 a strane 19. Vo svojom programovom vyhlásení vláda vynechala reálny spôsob riešenia. Stratégia tvorby pracovných miest a budúcnosť práce v zamestnaneckom pomere musí mať také vnútorné a vonkajšie prostredie, ktoré je schopné priebežne obnovovať rovnováhu medzi dvomi miskami váh. A to je ekonomické potreby podnikateľov a celej spoločnosti na jednej miske a schopnosť efektívne motivovať zamestnancov na miske druhej. Kroky, ktorými sa uvedený stav dá dosiahnuť, napríklad pevne stanovenými pravidlami na trhu práce s pozitívnymi štátnymi stimulmi pre dynamické prijímanie nových pracovných síl ako istota pre zamestnávateľov a obmedzeným prepúšťaním zo zamestnania ako istota pre zamestnancov, také kroky mali byť aspoň načrtnuté. Poučme sa od politík vyspelých štátov Európskej únie, roky tolerované praktiky nespravodlivého a neetického vyháňania zamestnancov z pracovísk si vyspelé štáty Európskej únie vyriešili legislatívou. Sociálnu rakovinu už nepoznajú, hovorím o Švédsku, Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku alebo Rakúsku. Podobné roky sociálnej choroby budú musieť skončiť aj u nás legislatívnou úpravou. Dovtedy si musíme priznať, že žijeme v bezprávnom štáte, v ktorom bujnie sociálna rakovina. Psychický teror na pracoviskách bol pomenovaný už dávnejšie ako mobing, bossing a v niektorých štátoch Európskej únie boli aktualizované právne úpravy na elimináciu uvedených sociálnych rakovín. Štát môže, ba musí vstupovať a stimulovať, robiť rozvoj dosiahnuteľným uplatňovaním, pevne stanoveným, stimulačných pravidiel a zákonov, ktoré budú čitateľne a predvídateľne riešiť nežiaduce zmeny v globálnom prostredí. Štát by mal byť rodinným mediátorom, ktorý nedovolí silnejšiemu členovi rodiny žrať do prasknutia, a nemal by dovoliť ani umieranie na ulici inému, mentálne, fyzicky či obojako slabému členovi rodiny. Kvalitné pracovné miesta sa tvoria v procese zdokonaľovania ľudskej práce. Cieľom vládnej politiky zamestnanosti je aj tvorba trhovo komfortných nástrojov, a tiež takých pracovných podmienok, aby hospodárstvo nielen efektívne využívalo pracovnú silu, ale aby ju aj kvalitatívne rozvíjalo a pridávalo jej hodnotu. Pre každého občana Slovenska je dôležité mať prácu, preto je zarmucujúce zistenie, a zároveň veľmi znepokojujúce pre našu mládež, ako roky tvrdého elitného štúdia ukončeného univerzitným diplomom padajú do balastu sociálnej rakoviny, lebo je ťažké nájsť pracovisko, kde by fungovali dobré pracovné vzťahy budované na princípoch bratstva, vzájomnej úcty, rovnosti, slobody a základných práv ľudí. Na mnohých pracoviskách nie je možné, aby sa obojstranne výhodne využívala pracovná sila, ako v prospech zamestnávateľa, rovnako aj pre úžitok zamestnanca, a zároveň s rozvojom úrovne zamestnávateľa, aby sa rozvíjala aj hodnota práce zamestnanca. Hlúpy a tichý zamestnanec je zbožňovaná ikona kapitalizmu alias sociálna rakovina a bujnie už pridlho. Programové vyhlásenie vlády uvádza, že vláda chce trvalo udržať rast kvality života, založený na istotách nielen krátkodobých, ale aj dlhodobých. Podľa takejto reči si vláda neuvedomuje legislatívnu potrebu zákazu zneužívania nadbytku pracovných síl. Nadbytok pracovných síl zneužívaný zamestnávateľmi proti vlastným zamestnancom na zvyšovanie výkonu nad rámec dohody o zamestnaní. Toto by malo byť trestané ako zločin, je to krádež osobnej energie zamestnanca. Vylúčením psychického tlaku na zvyšovanie výkonnosti zamestnancov nad rámec dohodnutej pracovnej povinnosti by malo dôjsť k úprave aspoň jedného aspektu v pracovnoprávnych vzťahoch. Do tejto kategórie evidentne patrí zneužívanie nadbytku pracovných síl. Preto moje poslanie považujem za dôležité a uvedomujem si exkluzívnu zodpovednosť tým viac, čím bezprávnejšia je naša spoločnosť, respektíve čím prázdnejšie je právne vákuum, v ktorom mohutnie bezprávie, násilie na pracoviskách. Snažme sa čím skôr, aby bezprávie ako právne vákuum nestíhalo brať životy a nespôsobovalo utrpenie zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Cieľom programového vyhlásenia vlády by mal byť kompaktný právny systém štátu, spravodlivo vyvážený v základnom pôsobení medzi dvomi subjektmi. Vyvážený medzi štátom a občanom, kde v spore medzi zamestnávateľom a zamestnancom je štát na strane zamestnanca, kde v spore medzi štátom a zamestnávateľom je štát rovnoprávny subjekt, rovnocenný v spore. Kde v sporoch štát poskytne občanovi úplne všetko v úplnej obhajobe, aj keď je občan bez prostriedkov. Každá iná štartovacia línia pri vnímaní právneho štátu je propagáciou demagógie, respektíve návrat na koniec 19. storočia. V skutočnom kompaktnom právnom systéme podľa aktuálnych právnych reflexií získaných od občanov sa môže postaviť do súdneho sporu každý jednotlivec, hoci aj proti štátu, a nikto nesmie občana nijakou silou, ani ekonomickou, ani úradnou prevážiť. Ale každý účastník sporu má mať rovnaký nárok na spravodlivosť pri rovnakých podmienkach a všetko bezodplatne pre občanov bez prostriedkov. Ak niekto musí zložiť nejakú sumu pred začatím občianskoprávneho alebo pracovnoprávneho sporu, tak hovoríme o diktatúre kapitálu, lebo nemajetní sú vylúčení z nároku na právo, nemajetní žijú v bezprávnom štáte, aj keby bývali na právnickej fakulte. Chvalabohu, dnes máme mediálne vráta otvorené najmä vďaka internetu, ktorý sa účinne vysmieva všetkých demagógom, dokáže bojovať aj proti kapitálovej diktatúre. Vidíme, ako sociálne programy víťazia v celej kultúrnej Európe. Nemôžeme mlčať, každé politické ticho v právnom vákuu zabíja ľudí a šliape po ľudských právach. Trvalo udržateľný rast kvality života založený na istotách nielen krátkodobých, ale aj dlhodobých, ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, je zatiaľ prázdnou frázou a bude ňou dovtedy, kým sa štát legislatívne nepostaví na stranu ekonomicky najmenších jednotlivcov, ktorí sú zároveň svojím počtom najsilnejší občania Slovenska. Hlavným krátkodobým cieľom vlády je zníženie vysokej nezamestnanosti s osobitným zreteľom na nezamestnanosť mladých, najmä absolventov škôl, a riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Vláda by mala pamätať na zamestnávanie mladých ľudí, ich prípravu a plynulý vstup na trh práce a zároveň sa vyvarovať pred reguláciou direktívami. Pravdou je, že regulácia školstva nedokáže vykryť okamžité potreby štátu ani teoreticky, ale ani v dlhodobej perspektíve. Ak by sa chcelo regulovať školstvo pre účely hospodárskeho rastu, musel by sa obmedziť aj slobodný pohyb pracovnej sily a to je už ťažký stredovek alebo diktatúra. Potreby trhu prinesené do štátnej regulácie školstva sú fantáziou, ale tiež hrob kultúry. Už aj preto, lebo trh sa mení každodenne. Naproti tomu legislatíva školstva by mala garantovať istotu vzdelávania od základu až po seniorské vzdelávanie najmenej pre jednu generáciu. Pre dosahovanie efektu zamestnanosti mladých absolventov stredných škôl a vysokých škôl vedie jediná cesta, pozitívne stimuly zo strany štátu, ako pre zamestnávateľov, tak aj pre zamestnancov, študentov a žiakov. Dosiahnutie hlavných krátkodobých cieľov sa dá stimulovať iba pozitívnou stimulačnou politikou. Vážení socialisti v demokratickej vláde, čo tak zamyslieť sa trošku inak, dať učiteľom vyššie hodnotenie, sociálne výhody ako policajtom, pridať stredoškolských asistentov na chodby, aby nemusel učiteľ stáť na chodbe cez prestávku a robiť takzvaný pedagogický dozor. To je konkrétna sociálna choroba stavu učiteľského. Priama pozitívna stimulácia poskytnutím finančných, alebo nepriama - daňových výhod pre zamestnávateľa, ktorý zamestná mladých. Podobne aj finančné zvýhodnenie štúdia na určitom hospodársky preferovanom type školy, to by šlo, je to jediná možnosť, ktorá môže byť akceptovaná v modernom sociálne a právne kompaktnom systéme. Kalendár nám ukazuje 22 rokov po nežnej revolúcii. Sťažnosti zamestnancov nám ukazujú zamestnávateľov, ktorí zabudli na svoj pôvod. Na ich pracoviskách pracujú rovnakí ľudia, blížni, všeobecne definované - citlivé ľudské bytosti. Zároveň konštatujeme, že nám za tých 22 rokov pribudli humánne zákony na ochranu domáceho zverstva. Naše nové humánne zákony síce zakazujú týranie zvierat, ale psychoteror na pracoviskách, týranie ľudí, to naše zákony ešte stále ignorujú. Podľa rakovinou prežratej legislatívy je náš občan čosi menej ako zver. V mene všetkých týraných zamestnancov, občanov Slovenska, žiadam, aby do programového vyhlásenia boli zakomponované plány na odstránenie psychickej tyranie sociálnej rakoviny. Ako na pracoviskách, tak aj v politike stále viac sa prehlbuje existujúci problém otrokárstva. Túžili sme po vznešenej existencii, vznešene sme zvrhli diktatúru komunistov, ale kde zostala naša túžba dnes? Vidíme zotročenie človeka človekom v mene mamony a moci. Sťažnosti občanov svedčia, je to oveľa horšie ako v kapitalizme 19. storočia. Teraz máme platný úchylný stav otrokárstva. Zhora dole môžeš úplne všetko a zdola nahor nemôžeš vôbec nič. Žiaľ, stav patologického otrokárstva trvá dodnes. Naše slovenské otrokárstvo v holej realite nie je choré, ale je úchylné, psychopatické, ako by ho nazval poctivý psychiater. Mnohí politici sú ako hazardní hráči, hrajú o dôveru občanov, sú bežným typom politika, ale ako povedal pán Madách v Tragédii človeka: """"""""""""""""Človeče dúfaj a bojuj."""""""""""""""" Áno, som tu, lebo mi uverili tí, ktorí ma volili. Každému z nás, každému z vás veria jeho voliči. Naši voliči, občania Slovenska, dúfajú v krajšiu budúcnosť, ktorú im pomôžeme utvoriť. Každý problém sa dá riešiť, ale iba vtedy, ak ho vieme pomenovať. Problém násilia na slovenských pracoviskách dosiaľ neriešila žiadna politická moc a zdá sa,
|
ID_15342
| 2,012
|
SAS
|
Martin Poliačik
|
Pán kolega Mikloš, škoda, že tu nesedel pán poslanec Blaha počas vášho príhovoru. Ja verím tomu, že z tohto vášho, ako on to pejoratívne povedal, krochkania by si veľmi veľa zobral, aj keď obávam sa, že on je voči faktom ako teflón. Jednoducho po ňom stečú a nič sa neprichytí. A minulý týždeň som mal diskusiu s pánom Kukanom, aj s pánom Geistom, aj s pánom Karpišom o budúcnosti Európskej únie. A popri nej sme pozerali film o stave v Grécku. A ako som ho tak pozeral, tak som si uvedomil, že vlastne to, čo tam tí Gréci pomenovávajú ako základ súčasnej krízy, znamená príliš veľa populizmu. To, že sa sľúbilo viac než štát reálne mohol dať, to, že je tam prebujnený verejný sektor a že sa neriešili ozdravné programy v ekonomike, tak to sú presne veci, ktoré my zažívame teraz. A keď sa pozrieme, akým spôsobom sa pritom zadlžujeme, keď sa pozrieme na to, že kríza všetky tieto procesy urýchľuje, tak sa bojím toho, že ak bude Slovensko pokračovať pod vedením tejto vlády rovnako ako doteraz, tak to, čo Grékom trvalo možno tridsať, možno štyridsať rokov, my sme schopní zvládnuť za pätnásť rokov. Ďakujem.
|
ID_14823
| 2,012
|
SAS
|
Jozef Mihál
|
Ďakujem. Ja si dovolím k pánovi Viskupičovi aj ďalším trom takým tým starším, staršie služobne prítomným poslancom z klubu OĽaNO pripomenúť, že pokiaľ ide o hlasovanie o eurovale, na ktorom padla vláda Ivety Radičovej, tak títo poslanci s výnimkou pána Fecka vytiahli pri tomto hlasovaní karty.
|
ID_14526
| 2,012
|
SAS
|
Richard Sulík
|
Ďakujem. Pán Paška, zrejme vám uniklo, že ide asi o najdôležitejšie rozhodnutie v tomto volebnom období. Od deviatej rána tu prebieha rozprava. Ja osobne sa jej zúčastňujem, moji kolegovia, čo si myslíte o zmluve za 6 mld. pri plnom vedomí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Paška, Pavol, predseda NR SRPán Sulík, skúste naformulovať, o čom máme vo vašom procedurálnom návrhu.Sulík, Richard, poslanec NR SR Môj návrh je, môj návrh je taký, áno, môj návrh je ten... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Paška, Pavol, predseda NR SRBudete mať bezpochyby dosť miesta, aby ste odprezentovali svoje názory na euroval.Sulík, Richard, poslanec NR SR Pán predseda Paška, môj návrh je ten, aby ste trochu doznali aj parlamentnej kultúre, sú nejaké zvyklosti, vy to tu valcujete, len preto. Môžem dohovoriť? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Paška, Pavol, predseda NR SRPán poslanec, o čom budeme hlasovať?Sulík, Richard, poslanec NR SR Mám ešte 20 sekúnd. Dovoľte mi, prosím vás, dohovoriť, len preto, že prezident potrebuje odísť na výlet, to tu znásilňujete. Ide o 6 mld. eur. Toto je škandál, čo tu robíte, pán Paška. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Paška, Pavol, predseda NR SRDobre. Máte o čom hlasovať?Sulík, Richard, poslanec NR SR Navrhujem, aby rozprava prebehla normálne, asi od 9.00 hodiny ráno.
|
ID_14452
| 2,012
|
SAS
|
Martin Chren
|
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, lex SPP alebo kladivo na SPP každý z nás si dnes môže sám zvoliť, ako nazve tento zákon, o schválení ktorého o niekoľko hodín červený valec samovlády strany SMER s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne, a to aj napriek tomu, že ide o zákon, ktorý je jednoznačne škodlivý pre podnikateľské prostredie a ktorý môže vážne ohroziť hospodárske záujmy Slovenskej republiky. A navyše, ako zdôvodním o niekoľko chvíľ, ale ako sa v podstate vyjadrili aj niektoré ministerstvá a podnikateľské organizácie, ide o zákon, ktorý je zbabraným paškvilom, nehodným rokovania tejto Národnej rady. Strana SMER a jej poslanci a ministri sa snažia na tejto parlamentnej schôdzi viacerými novelami zákonov účelovo uchopiť slovenskú energetiku. Úmysly týchto zmien sú však prinajmenšom sporné. Spomeňme napr. novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, o ktorej budeme rokovať neskôr a ktorá pevne zabetónováva nominanta strany SMER na čele regulačného úradu. Priznáva mu teraz v čase krízy poberanie dvoch platov naraz za jednu robotu. A ešte ďalším nominantom strany SMER priznáva vyše 130 000 eur na zlaté padáky, čo doteraz neexistovalo. Jediným účelom tejto predloženej poslaneckej novely zákona je previesť rozhodovanie o podávaní cenových regulovaných cien zemného plynu z Predstavenstva SPP na jeho valné zhromaždenie, a tým de facto z pozície štátu znemožniť podniku, a to aj za cenu strát a hrozieb v podobe stámiliónových arbitráží, navrhovať také zmeny v cenách plynu, na ktorých sa vláda s akcionármi podniku vopred nedohodne. Na prvý pohľad ide o chvályhodnú zmenu. Vláda prostredníctvom svojho ministra hospodárstva získava moc zabrániť podniku podať návrh na zvýšenie ceny plynu pre domácnosti. Lenže cesta do pekla, dámy a páni, býva dláždená dobrými úmyslami. O to horšie je, že predkladatelia návrhu veľmi dobre vedia o jeho negatívach a rizikách, no úmyselne ich zamlčujú. A naša krajina na to môže draho doplatiť. Prejdime si najprv fakty. Tak ako je tomu v každej jednej krajine Európskej únie a ako to vyžaduje aj európska legislatíva, o regulovaných cenách energií vrátane zemného plynu rozhoduje vždy len jedna jediná inštitúcia. A tou je nezávislý regulátor. Na Slovensku ním je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Každý regulovaný podnik môže dávať ľubovoľný počet cenových návrhov. Je úlohou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví posúdiť, či sú tieto návrhy opodstatnené alebo nie. A bez ohľadu na to, aký návrh podnik podá, je výlučne v rukách úradu, ako ho posúdi a ako o zvýšení alebo o znížení cien energií rozhodne. Navyše, hoci protiprávne, už štyri roky je ÚRSO v rukách straníckeho nominanta strany SMER pána Holjenčíka. Zdalo by sa teda, že aj súčasná vláda môže byť spokojná, prostredníctvom svojho nominanta drží už štyri roky ceny energií pevne vo svojich rukách. A je to jedine strana SMER, ktorá prostredníctvom svojho nominanta pána Holjenčíka nesie plnú politickú zodpovednosť za každé jedno zvýšenie alebo zníženie cien ktorejkoľvek energie na Slovensku, plynu, elektriny, tepla či vody počas posledných štyroch rokov. Ani to však strane SMER nestačí. Prostredníctvom tejto novely chce nielen rozhodovať o tom, koľko budú ľudia za energie platiť, chce dokonca rozhodovať aj o tom, aký návrh samotné regulované podniky budú môcť vôbec pre ÚRSO predložiť. To je však problém. Obdobnú právnu úpravu už tento parlament raz zrušil 29. marca minulého roka. Spolu s kolegami poslancami sme tak urobili preto, lebo takáto právna úprava nie je v súlade s pravidlami spoločného trhu Európskej únie a umožňuje dominantnému akcionárovi zneužívať svoje postavenie na úkor minoritných akcionárov. Možno si poviete, štát je v SPP majoritným vlastníkom, a preto má právo rozhodovať, hoci nemá manažérsku kontrolu. A možno si poviete, že SPP bol sprivatizovaný zle. S oboma výrokmi je možné sa do určitej miery stotožniť. A to tu hovorím s plnou vážnosťou. Áno, majoritný akcionár má právo robiť zásadné rozhodnutia, ak sa však tohto práva vopred pri predaji nevzdal a ak takéto rozhodnutia výslovne nepoškodzujú záujmy ostatných akcionárov menších, a to bez ohľadu na to, či títo minoritní akcionári vlastnia 49 % akcií alebo hoci len 1 akciu. A zároveň ako človek, ktorý mal možnosť sa oboznámiť s privatizačnou dokumentáciou pri predaji SPP, mám svoje názory na kvalitu a znenie akcionárskej zmluvy, výhodnosti podmienok, ktoré za zaplatenú privatizačnú sumu zahraniční akcionári získali, ako aj na to, že ako kvalitne či nekvalitne sa zahraniční akcionári manažovania SPP v posledných rokoch zhostili. Neúčasť SPP na výstavbe projektov, ako je Nord Stream, či minimálna schopnosť inovovať a presadzovať rozvojové projekty v SPP sú skôr dôvodom na kritiku zahraničných akcionárov s manažérskymi kompetenciami. S tým všetkým sa stotožňujem. Avšak napriek tomu je obrovskou nezodpovednosťou po čosi vyše roku prijať zákon, ktorý môže byť dôvodom pre prehru v medzinárodných arbitrážach, pri ktorých už naozaj nejde o drobné peniaze, a povedzme si to otvorene. Áno, tento zákon môže z vládnej moci naozaj zabrániť zvyšovaniu cien plynu, a to dokonca bez toho, aby o ňom musel rozhodovať regulačný úrad. Ale zároveň platí aj to, že ak zahraniční akcionári spustia medzinárodné arbitrážne konanie, ako to už v minulosti urobili, pri takomto zákone nebudú musieť náročne dokazovať, že regulátor ÚRSO rozhodol nesprávne. Bude im stačiť preukázanie, že štát zo svojej moci zneužil svoje postavenie a zamedzil im čo i len podať oprávnený návrh do cenového konania, čím zabránil výkonu ich akcionárskych práv. A na preukázanie tejto pravdy im na medzinárodnej arbitráži bude stačiť ukázať jednu zápisnicu z valného zhromaždenia. SPP je vysokoziskový podnik. Avšak jeho zisky pochádzajú z tranzitu a z distribúcie zemného plynu. Naopak, kvôli nevýhodnému dlhodobému kontraktu so spoločnosťou Gazprom, ktorý odsúhlasili nominanti strany SMER v Predstavenstve SPP v roku 2008, pri predaji plynu domácnostiam dosahuje SPP stratu vo výške, ktorá sa ráta na stámilióny eur za posledné roky. Aj napriek tomu, že počas vlády sa tento kontrakt s Ruskom podarilo renegociovať v prospech Slovenska, stále platí, že regulované ceny zemného plynu pre domácnosti sú dnes na Slovensku nižšie, než koľko za plyn platí SPP voči ruskému Gazpromu. Ak by nezávislý regulátor mal možnosť objektívne posúdiť túto situáciu a ak by odôvodnil, že takýto stav je v poriadku, že napr. SPP môže ceny plynu pre domácnosti, tie regulované, nižšie než jeho nákupné, kompenzovať spotovými obchodmi, alebo ak by dokázal regulačný úrad jasne zdôvodniť, že nevýhodnosť dlhodobého take-or-pay kontraktu nemôže celú znášať spotrebiteľ a že musí byť čiastočne prenesená aj na samotný podnik, bolo by to správne riešenie a zrejme aj správne rozhodnutie nezávislého regulátora. Lenže tento zákon ide opačným smerom. Namiesto toho, aby nechal rozhodovanie na nezávislého regulátora, jednoducho znemožní akcionárom domáhať sa svojich oprávneným nárokov. No a namiesto rozhodovania o tom, či sú nároky SPP alebo iného poskytovateľa energií oprávnené, môžu zahraniční akcionári jednoducho vysúdiť stámiliónové kompenzácie a odškodné len za to, že im štát znemožní nechať si ich nezávisle posúdiť nezávislým regulátorom ÚRSO. Povedané slovami právnika, je očividné, že predložený návrh môže byť dokonca v priamom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, v zmysle článkov 1 ods. 1 a 13 ods. 4 ústavy, ako aj príslušnej judikatúry Ústavného súdu totiž musia všetky právne predpisy spĺňať požiadavku legality a požiadavku proporcionality. Tento návrh však odporuje požiadavke legality, pretože jeho skutočným cieľom je objektívne neodôvodniteľná diskriminácia spoločností, na podnikaní ktorých sa podieľa štát s právom blokovať rozhodnutie valného zhromaždenia voči spoločnostiam, na podnikaní ktorých sa štát nepodieľa, prípadne ich druhého akcionára, čo je zakázané podľa článku 13 ústavy. A zároveň tento návrh nemôže obstáť v teste proporcionality podľa článku 13 ods. 4 ústavy, pretože vytvára akúsi predreguláciu zo strany štátu tam, kde už funkčná regulácia existuje, je vykonávaná ÚRSO-m podľa zákona o regulácii. A je to teda nadbytočný a nepotrebný krok. Ak sa predkladateľom zdajú moje obavy prehnané, potom treba povedať: „Odpusť im, Bože, lebo nevedia, čo činia.“ Zjavne nie sú oboznámení ani s textami arbitrážnych výziev, ani so znením samotnej akcionárskej zmluvy SPP. Navyše, a to treba opätovne podčiarknuť, zákaz podniku a de facto všetkým podnikom zakázať im samotné objektívne posúdenie ich požiadaviek na to určeným úradom jednoducho nie je ani správne. Je to, ako keby sme jednej skupine občanov zakázali domáhať sa svojich práv na súde, ak s tým nebude súhlasiť druhá, o trochu väčšia skupina občanov. Tento návrh hovorí vo svojej podstate to isté, ako keby chcela koalícia zakázať opozícii vystúpiť v parlamente bez jej predchádzajúceho súhlasu. Je to jednoducho nedemokratický, nesprávny a nelegitímny návrh, ktorý je v rozpore so základnými zásadami riadenia obchodných spoločností. A s výnimkou predkladateľov tohto zákona si to uvedomujú takmer všetci. Stačí sa napr. pozrieť do pripomienok ministerstva spravodlivosti k tomuto návrhu, vášho ministerstva spravodlivosti. Budem citovať: „Rezort spravodlivosti zastáva rezervované stanovisko k potrebnosti a nevyhnutnosti navrhovaných zmien Obchodného zákonníka na dosiahnutie cieľa sledovaného predkladateľmi poslaneckého návrhu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že navrhnuté zmeny a doplnenia Obchodného zákonníka majú čisto parciálny charakter, t. j. týkajú sa výlučne len istých regulovaných činností, resp. odvetví, čo je v rozpore so všeobecným charakterom príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré nemajú väzbu na predmet činnosti obchodnej spoločnosti. Princíp zákazu zneužitia práv akcionára na ujmu ostatných akcionárov spoločnosti formulovaný v citovanom ustanovení je ďalej doplnený v § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka definíciou zásady rovnakého zaobchádzania s akcionármi, resp. rovnakého postavenia akcionárov. Účelom uvedenej zásady je ochrana majetkových
|
ID_14458
| 2,012
|
SAS
|
Jozef Kollár
|
bankového sektora na Slovensku, ale išla tou najrizikovejšou cestou, ktorá je fakt dláždená do pekla. Budú to príjmy štátneho rozpočtu. Ideologicky to predáme marketingovo veľmi zdatne, veď berieme bohatým a silným a zlým. A tu je tá pointa. Z týchto príjmov v štátnom rozpočet si vytvoríte akýsi špeciálny fond. Zatiaľ som nevidel a nepočul nič o tom, na základe akých princípov bude tento fond tvorený. A z neho chcete podporovať hospodársky rast na Slovensku. Prosím vás pekne, všetci v tejto sále spozornite, ak v budúcnosti budete počuť, že štát niekomu niečo dá. Toto je presne princíp celého modelu, zoberieme bankám, veď sú silné a bohaté. Ja som povedal, ja banky nechránim a nikdy chrániť nebudem. Berte im ale štandardnými spôsobmi. Tak vy ich zodvodníte, tento rok to bude mimoriadny odvod, budúce roky pôjdete hore s tým základom, z ktorého sa to vypočítava. Čiže takmer zdvojnásobíte, ako som povedal, v absolútnom vyjadrení odvody. Budeme tak mať druhý najvyšší odvod v celej Európskej únii. Pred nami budú už len spomínaní južní susedia z Maďarska. Idete presne Orbánovou cestou. A teraz máme nakolektovaných niekoľko stoviek miliónov eur, ktoré ste pobrali, a to nielen bankám, ale aj ostatným regulovaným korporáciám. A čo s nimi? Vláda vytvorí, citujem vášho premiéra, špeciálny fond na podporu hospodárskeho rastu. Nuž tak sa pýtajme v budúcnosti a sledujme, komu to teda vláda dá, kedy to dá akým subjektom a za akých podmienok, kto bude o tom rozhodovať. Preto som povedal pred chvíľou, vždy spozorníme všetci, ak počúvame takéto nebezpečné vety, že múdry štát rozhodne, múdry štát niekomu niečo dá. Ja nie som, pán minister, na rozdiel od vás presvedčený o tom, že tento múdry štát dokáže lepšie rozhodovať o alokácii voľných finančných prostriedkov v ekonomike ako napr. komerčné banky, ktoré práve na takýto účel vznikli, aby zabezpečovali ako cievna sústava v organizme efektívnu alokáciu zdrojov v ekonomike. Hovoril som pred chvíľou pri predchádzajúcom prerokovanom bode, že idete ešte do jedného závažného rizika, a to už nebudem rozoberať, hrozby zvýšených poplatkov, prenesenia na vkladateľov, veď na to máme jednoeurový balíček, vynikajúco. Ale, prosím vás, zvážili ste aj také riziko, že banky na jednej strane budú nútené dopĺňať svoj vlastný kapitál, lebo to kážu nové opatrenia z Bruselu, zvýšiť kapitálovú primeranosť, teda podiel vlastných zdrojov voči požičaným finančným prostriedkom, ktoré rozpožičali fyzickým osobám, právnickým osobám a štátu? Budú musieť dopĺňať svoj vlastný kapitál. Na strane druhej budú stáť pod novým celoeurópskym centralizovaným bankovým dohľadom. A vy veľmi dobre viete, o čom hovorím. Už dnes presakujú na povrch informácie o tom, že budú pravdepodobne v platnosti skupinové dohody. Ja som zvedavý, čo naši zástupcovia v Bruseli vyrokujú, ako sa tomuto ubránia. Skupinové dohody budú znamenať, že ak sa materská banka v zahraničí dostane do problémov s kapitálom, tak si jednoducho ten kapitál vytiahne od dcérskej banky. Nemusíme hovoriť o tom, že s výnimkou troch bánk na Slovensku sú všetky ostatné v zahraničných rukách. Čiže tie bankové matky si budú vyťahovať kapitál zo slovenských dcér. Čiže na jednej strane budú slovenské komerčné banky, ktoré sú zdravé, a to teraz a dnes popoludní. Ja sa pýtam, keď pôjdete touto cestou týchto odvodov, či budeme môcť aj toto konštatovať o niekoľko málo mesiacov. Budú nútené dopĺňať kapitál. Na základe Brusel-friendly politikov im bude s veľkou pravdepodobnosťou v rámci nového celoeurópskeho integrovaného bankového dohľadu odoberaný kapitál, ak sa ich matky dostanú do problémov v zahraničí. A vy ich teraz ešte idete zaťažiť mimoriadnym odvodom a ďalším zvýšením absolútneho objemu takmer na dvojnásobok v ďalších rokoch, ktoré sú pred nami. Ja sa teraz pýtam: Naozaj nemáte ani najmenšiu obavu o to, pán minister, že v takejto situácii banky zastavia úverovanie slovenskej podnikovej sféry, slovenského korporátu. Fakt toto vás netrápi, nemáte vôbec obavy tohto typu? Veď vy ste tou politickou stranou, ktorá volá po hospodárskom raste. A kto vám ho zabezpečí? Tá múdra vláda, ktorá bude rozdeľovať, už som to spomínal, z tohto fondu na podporu ekonomického rastu prostriedky? Kto ho zabezpečí? Akonáhle dôjde k tomu deleveridžu, to znamená, že komerčné banky nebudú už schopné, lebo im to nebude umožňovať ich nízka kapitálová vybavenosť, nalievať finančné prostriedky do ekonomiky, čím chcete zabezpečiť ekonomický rast? A obava úplne nakoniec posledná je obava o to, aby sme sa nedožili, to si neželám ani ja celkom úprimne, aby jedného dňa stratili slovenské banky apetít nakupovať aj naše cenné papiere emitované štátom, či už to budú vládne dlhopisy alebo pokladničné poukážky. A preto nepúšťajme sa do takejto vojny, a to sa netýka bánk, opakujem, ja neobraňujem banky, pretože táto vojna sa málokedy dá vyhrať. Radšej hľadajme štandardné riešenia, ktoré sú dnes v okolitých štátoch známe. A keď hovoríme o okolitých štátoch, tak mi dovoľte len uviesť, pretože tu pán Podmanický volal po tom, že v parlamente má byť diskusia a nech opozícia hovorí o svojich predstavách alebo o tom, ako by to malo fungovať, ako je to v okolitých štátoch, tak len, prosím vás, skúsme si zapamätať, že vo Švédsku a v Nemecku spomínané finančné prostriedky, teraz to poviem pre krátkosť času, odoberané bankám práve putujú do spomínaných fondov, z ktorých sa budú v budúcnosti sanovať prípadné kolapsy, systémové kolapsy celých bankových sektorov, nie tak, ako je to na Slovensku, že to je príjem štátneho rozpočtu. A sadzby, ktorými sú takto komerčné banky zaťažené týmito odvodmi, sa pohybujú skutočne na úrovniach, ktoré sú polovičné, tretinové, štvrtinové, šestinové, tak ako sú u nás. Nebudem vás zaťažovať štatistikou. Takže, pán minister, držím vám palce a dovoľte mi opäť tú povinnú jazdu. (Ruch v sále.) Už končím, posledné dve vety poviem. V zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. V prípade, že tento návrh nebude schválený, tak navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že vráti tento návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
|
ID_15124
| 2,012
|
SDKU
|
Ľudovít Kaník
|
Ďakujem. Na začiatku bolo pánom poslancom Kamenickým vymenované, kto má rovnú daň. A sú to krajiny, ktoré potrebujú dobiehať tie vyspelé. Môžeme ich kľudne aj označiť aj za periférne krajiny. Prečo si zvolili takúto daň? Aby sa dostali do jadra. Pretože chcú ísť do jadra. Preto zvolili nástroj, ktorý ich tam môže posunúť. Zvolili rýchlejší motor, aby v tých pretekoch mohli dobehnúť to čelo peletónu. Preto si zvolili túto daň. Vy navrhujete, aby opäť presedlali do áut s pomalým motorom a len udržiavali ten veľký dramatický odstup medzi tými krajinami, ktoré sú vpredu, a tými, ktoré sú vzadu. Žiaľ, v žiadnej dani, alebo pri rovnej dani, rovnej sadzbe daní nikdy neplatí, že sekretárka platí takú daň ako milionár. Platia dramatickú, dramaticky rozdielnu daň, pretože majú len rovnakú sadzbu. Ale tá masa tej dane je obrovsky rozdielna. A to je zavádzanie, ktoré stále hovoríte. Áno, bavíme sa tu o korporátnej dani najmä, pretože vy ju dramaticky dvíhate. Tým znižujete konkurencieschopnosť Slovenska. A to je voda na mlyn v nezamestnanosti, ktorú tu privolávate, a vyháňate pracovné miesta zo Slovenska. Nezamestnanosť v Európskej únii je a krajiny sa s ňou boria, a preto treba hľadať cesty, ako sa s ňou vysporiadať, a nie opakovať tie modely, ktoré v tých európskych krajinách tú vysokú zamestnanosť generujú, Španielsko, Taliansko, Grécko, Francúzsko a ďalšie krajiny. Veď vy chcete, aby sme prešli na ich model, ktorý im neumožňuje vysporiadať sa s vysokou nezamestnanosťou. Vy si znižujete príjem zo štátneho rozpočtu týmito opatreniami. To je ten problém. Vy nebudete mať na tie statky, o ktorých rozprávate, švédske či iné, pretože si ten príjem znižujete. A to vám kritizujeme.
|
ID_14819
| 2,012
|
SDKU
|
Ivan Štefanec
|
Ďakujem pekne, pán predseda, aj za akceptovanie tejto zmeny. Dámy a páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k tomuto zákonu, aj keď rozprava k tomuto zákonu trvá určite historicky najdlhšie zo všetkých rozpráv. Je to pochopiteľné, pretože ide o kľúčový zákon, ktorý vplýva na dôchodky, vplýva na verejné financie, vplýva na život bežných ľudí. Práve sme počuli pozmeňujúci návrh pána spravodajcu, ktorý znižuje poplatky DSS-kám. Beriem to ako uznanie argumentov, ktorými sa opozícia snažila po dlhé dni argumentovať, že týmto návrhom sa siaha na peniaze ľudí, ktorými si šetria na dôchodok, ale pomáha DSS-kám. Takže beriem to ako uznanie v tejto argumentácii a priznanie si, že naozaj všetko nie je v poriadku s týmto vládnym návrhom. Tento vládny návrh považujem za nezodpovedný, pretože už proces jeho prerokúvania bol veľmi pochybný. V tom procese boli porušené viaceré pravidlá. Konkrétne bol porušený aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti v čl. 9 ods. 3, podľa ktorého do 30. 6. mala byť zverejnená prognóza vývoja verejných financií. Nebolo to tak urobené, som presvedčený, preto, aby vláda mohla odôvodniť skrátené legislatívne konanie. A som presvedčený, že odôvodnila ho nepravdivo, pretože žiadne päťstomiliónové diery v rozpočte nie sú. Hovorili sme o tom už po mnohé dni. Nebudem sa teraz opakovať. Čiže vládny návrh považujem za nezodpovedný aj preto, že bol porušený ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, po druhé, preto, že ruší existujúce riešenie v 2. pilieri, prehlbuje problém a odďaľuje toto riešenie do budúcnosti, po tretie, aj preto, lebo robí systém neudržateľným. Aj z tohto dôvodu dovoľte mi zdôrazniť, že ak bude prijatý tento návrh zníženia odvodov do 2. piliera o 500 mil. ročne, a teda oberú ľudí o túto sumu, tak sa okamžite obrátime na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť so žiadosťou o posúdenie tohto zákona vzhľadom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií na Slovensku i vzhľadom na udržateľnosť dôchodkového systému, pretože som presvedčený že tento návrh zhoršuje oboje, aj udržateľnosť dôchodkového systému, aj udržateľnosť verejných financií, teda škodí ľuďom. Bohužiaľ, konanie vlády považujem za nevysvetliteľné, pretože nešetrí, ale berie ľuďom. Takisto je nevysvetliteľné to, že konsolidáciu podľa rétoriky vlády majú platiť bohatí. Ale vláda berie bežným občanom, ktorých je v 2. pilieri 1,5 mil. To rozhodne nie sú tí najbohatší a, naviac, tí, ktorí na to neboli vôbec pripravení. Vieme, že ešte tri dni pred voľbami rétorika pána predsedu strany SMER a súčasného predsedu vlády bola diametrálne iná. A opakovane tvrdil, že odvody do 2. piliera sa nebudú meniť. Ja chápem, že keď som čítal mená podporovateľov petície, že práve tá konfrontácia vyvolávala napätie a vyvolávala u vládnych poslancov nevraživosť, ale to je práve tá konfrontácia, ktorá hovorí o tom, že ľudia si veľmi dobre pamätajú, čo sa hovorí a čo sa koná, ako sa plnia sľuby, a konfrontácia, ktorá hovorí o tom, že narastá počet ľudí, ktorí si neželajú zmeny v 2. pilieri. Považujem prerokovávanie k tomuto zákonu nielen za dlhé, ale aj nedôstojné, sústavným porušovaním pravidiel už v pripomienkovom konaní, zlým odôvodnením v skrátenom legislatívnom konaní i v priebehu rozpravy, keď bolo viackrát zasahované do rozpravy najmä opozičným poslancom. Podstata ale je, že tento návrh je škodlivý, po prvé, preto, lebo škodí ľuďom, berie im ich peniaze na dôchodok, po druhé, preto, lebo škodí nielen tým, ktorí si šetria na dôchodok, ale aj študentom, ktorí pracujú na dohodu, škodí živnostníkom a celkovo zhoršuje život drvivej väčšine ľudí na Slovensku, po tretie preto, lebo zákon škodí aj tým, že znižuje dôveryhodnosť štátu. Ak za šesť rokov je po tretíkrát otvorený 2. pilier, tak neprispieva to k stabilite a dôveryhodnosti nielen dôchodkového systému, ale i štátnych inštitúcií ako takých. Myslím si, že návrh tohto zákona škodí dôveryhodnosti štátu ako takého. Dovoľte mi preto predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujem vrátiť zmenu v 2. pilieri, ktorú navrhuje vláda z 9 na 4, späť na 9 %, pretože som presvedčený, že ľudia nemusia prísť ani o jedno euro a je mnoho iných spôsobov, ako konsolidovať verejné financie, nie tak, že budeme brať ľuďom z ich dôchodkových úspor. Pozmeňujúci návrh je nasledovný. K článku IV. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z. a zákona č. 546/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: „1. Vypúšťa sa bod 9, ktorý znie: „V § 22 sa slová „9 %“ nahrádzajú slovami „4 %“.“.“ Odôvodnenie. Tento návrh vypúšťa ustanovenie vládneho návrhu, ktorým sa znižuje výška odvodu do 2. dôchodkového piliera zo súčasných 9 % na 4 %. Cieľom predloženého návrhu je zachovať predpoklady na vyššie budúce dôchodky sporiteľov v 2. pilieri. Verím, že každému, kto má záujem na tom, aby ľudia neprišli o svoje úspory, tak bude záležať na podpore tohto návrhu. Dámy a páni, dovoľte mi ešte upriamiť pozornosť na mladých ľudí, osobitne na ľudí, ktorí si popri štúdiu privyrábajú dohodami. Vieme, že ich situácia sa v tomto návrhu zákona radikálne mení. A som zásadne proti tomu, aby sme obmedzovali najmä pre študentov prácu na dohodu takýmto drastickým zvýšením odvodov. Vieme, že máme jednu z najvyšších nezamestnaností mladých ľudí v Európskej únii. Vláda na jednej strane to chce riešiť tým, že z prostriedkov eurofondov pripravuje projekty, ktoré majú riešiť túto oblasť, ale na druhej strane mladým ľuďom hádže polená pod nohy tým, že im radikálne zvyšuje odvody. Budeme preto podporovať všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sme s kolegami podpísali preto, aby bola urobená výnimka pre ľudí vo veku do dvadsaťpäť rokov, ktorí študujú, aby sa im tieto odvody nezvyšovali, aby ostali zachované, pretože je dôležité, aby mladí ľudia mohli získavať pracovné návyky, získavať skúsenosti, aby ich mohli získavať tým, že zvyšujú svoju cenu na trhu práce, a lepšie sa uplatnili, keď vyštudujú. Keď si budú hľadať svoje zamestnanie alebo keď budú začínať podnikať, bude to omnoho lepšie a ľahšie, keď budú mať skúsenosti s prácou na dohodu popri štúdiu. Považujem to takisto za kľúčový prvok, ktorý budeme presadzovať nielen pri tomto zákone, ale dlhodobo. Zmeny, ktoré sa týkajú takisto živnostníkov v tomto zákone, považujem za likvidačné. A aj v priebehu tejto schôdze budeme prerokúvať návrhy, ktoré práve uľahčujú život živnostníkom, a nie naopak. Verím, dámy a páni, že nakoniec zvíťazí zdravý rozum. Aj keď zatiaľ dlhý priebeh tejto prerokovávanej novely zákona tomu nenasvedčuje, chcem vás presvedčiť o tom, že poslanecký klub SDKÚ – Demokratickej strany bude vždy hájiť záujmy sporiteľov, vždy bude hájiť záujmy tých, ktorí si sporia na dôchodok, bude chrániť 2. pilier a bude robiť všetko pre to, aby ľudia o svoje úspory neprišli. Ďakujem pekne.
|
ID_14816
| 2,012
|
SDKU
|
Ivan Štefanec
|
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Kuffa veľmi jasne a zrozumiteľne opísal tiež, prečo je údajných 500 mil. len údajným číslom, a prečo je toto odôvodnenie na vode. Tak ako hovoril o nezvyčajnom obrate v hospodárení samospráv, kedy minulý rok hospodárili s plusom 30 mil. a tento rok majú mať údajne stratu 96 mil., že rozdiel je 126 miliónov. Podobný podozrivý obrat je aj vo Fonde národného majetku, je aj v eurofondoch a tak ďalej a tak ďalej. Čiže veľmi jasne dokumentoval to, čo sme už viackrát v snemovni na túto tému prebrali, že tých 500 mil. vlastne neexistuje. Ako bolo spomínané, potvrdil to aj Medzinárodný menový fond už 17. júla a potvrdili to údaje aj spomínané v tomto vystúpení. Správnou otázkou zostáva to, čo nastolil pán poslanec, na čo pôjdu tieto peniaze? Pretože aj pán minister hovoril vo svojom vystúpení, že v prvom pilieri je mínus 900 mil. s rezervným fondom, bez rezervného, vieme, že 1,8 mld., čiže aj tých 500 mil. eur ročne, ktoré vláda chce zobrať ľuďom a presunúť k sebe, nevykryjú ani tú dieru v prvom pilieri. Otázkou teda zostáva, kam pôjdu tieto peniaze? Myslím si, že tá otázka je dobre položená, je relevantná a vláda by ju mala zodpovedať. Ďakujem pekne.
|
ID_15077
| 2,012
|
SMER
|
Peter Kažimír
|
Ďakujem veľmi pekne. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Dámy a páni, dovoľte mi informovať vás, že Slovenská republika sa naozaj rozhodla pridať k skupine krajín, ktoré majú záujem zaviesť daň z finančných transakcií, tzv. FTT (Financial Transaction Tax). Tak sa stalo na summite ECOFIN-u minulý utorok 9. októbra tohto roku. Oficiálny list na Komisiu som podpísal ako minister financií včera. Ide o formu tzv. posilnenej spolupráce, kde bolo potrebné nájsť najmenej 9 krajín, ktoré sa túto daň rozhodnú zaviesť. Iniciatíva bola vedená naozaj Nemeckom a Francúzskom. Celkovo sa k iniciatíve na ECOFIN-e napokon pripojilo 11 krajín. Sedem členských štátov, ako je Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Belgicko, Slovinsko, Grécko, Portugalsko, zaslalo Európskej komisii oficiálnu žiadosť o posilnenú spoluprácu pred rokovaním Rady ECOFIN-u. A 4 členské krajiny, Taliansko, Španielsko, Slovensko a Estónsko, vyjadrili svoju podporu k zavedeniu FTT, teda transakčnej dane alebo dane z finančných transakcií. Tieto členské štáty sa zaviazali poslať oficiálny list Európskej komisii so žiadosťou o posilnenú spoluprácu v najbližších dňoch. Uvedené rozhodnutie je dôkazom, že Slovenská republika sa pridáva ku krajinám, ktoré sa rozhodli postúpiť ďalej smerom k hlbšej integrácii. FTT je jednou z hlavných súčastí tohto procesu, stále však trváme na tom, že je potrebné vykonať dopadovú analýzu vplyvov vrátane posúdenia možného presunu aktivít do tretích krajín v prípade prijatia FTT iba menšou skupinou krajín. Čo sa týka fiškálneho dopadu FTT, tento je závislý od finálneho zadefinovania daňového základu, ktorý je stále predmetom diskusie. Ak by boli predmetom zdanenia iba obchody s akciami vzhľadom na malý objem transakcií, na akciovom trhu v Slovenskej republike sa neočakáva výrazný vplyv tejto dane. Príjem z tejto dane by tvoril zhruba 350 000 eur. Ak by sa však za predmet dane považovali objemy obchodov s dlhopismi a s derivátmi, príjem by bol podstatne vyšší, predstavujúci potenciálne milióny eur. O tejto možnosti sa však stále diskutuje a predmet dane nie je uzavretý. Podľa predbežného návrhu Komisie by dve tretiny celkového príjmu dane mali byť príjmom rozpočtu Európskej únie. O uvedenú sumu by sa mali alikvotne znížiť príspevky členských krajín do rozpočtu Európskej únie. Slovensko s uvedeným návrhom v princípe súhlasí, nakoľko by toto malo mať pozitívny vplyv aj na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Toľko tá pripravená časť. Ja chcem vás informovať naozaj aj o tom, že na rokovaní hlavne euroskupiny minulý pondelok bol vyvinutý enormný tlak hlavne zo strany krajín, ako je Nemecko a Rakúsko, na to, aby krajina, ktorá sa hlásila v princípe k zavedeniu tohto typu dane, umožnila vznik takejto skupiny, pretože treba vysvetliť, že to, že sme sa prihlásili do skupiny krajín pre posilnenú spoluprácu, neznamená zatiaľ nič viac, iba to, že sme vytvorili možnosť procesne pracovať na návrhu zavedenia takej dane. Tak ako som to uviedol v úvodnej reči, zatiaľ nie sú známe hlbšie detaily, to znamená ani daňový základ, z ktorého by sa mala takáto daň vyberať, a dokonca ani nasmerovanie, kam by príjmy z takejto dane išli, pretože sú tu v zásade dva možné koncepty, buď by to bolo príjmom národného štátneho rozpočtu, alebo vlastným príjmom Európskej únie, alebo nejaká kombinácia týchto dvoch príjmov. Musím povedať, že stále preferujeme globálne zavedenie dane z finančných transakcií na čo najširšej báze, to znamená aspoň na úrovni G20, keď sa to nedá na úrovni G20, tak to preferujeme na úrovni dvadsaťsedmičky, keď sa to nedá na úrovni dvadsaťsedmičky, tak potom to preferujeme aspoň na úrovni euroskupiny. Z tohto pohľadu predpokladám, že rozhovory o takejto forme, tzv. prehĺbenej spolupráce, ktorá sa v minulosti iba jedenkrát v histórii Európskej únii naozaj využila, tieto vzory budú pôsobiť naozaj niekoľko mesiacov. Nepredpokladám, že by došlo k dohode skôr než pred koncom budúceho roku. A takisto treba pomenovať riziká, ktoré z takéhoto obmedzeného prístupu dane by mohli hroziť. Treba si ale uvedomiť, že Slovensko má naozaj veľmi málo rozvinutý kapitálový trh, to znamená, aj tie dopady mali by byť menšie. Aby vôbec bola umožnená takejto menšej skupine štátov forma zavedenia tejto dane, budú musieť s tým súhlasiť aj ďalší členovia Európskej únie. To znamená, ten princíp rozhodovania je taký, že síce 9, v tomto prípade 11 krajín požiada o nejakú formu koordinovanej spolupráce, ale súhlasiť s ňou musia aj ďalšie krajiny z dvadsaťsedmičky. Ak tak dovolia, následne sa na celom modeli dohodnú krajiny deviatky alebo v tomto prípade jedenástky. Bude to ešte v každom prípade zaujímavý príbeh. V každom prípade ale súhlasím s pánom poslancom, od ktorého som túto otázku dostal, že je to zaujímavým zdrojom tzv. vlastného príjmu Európskej únie. A viete, že aj o tomto sa takisto vedú debaty. A určite je to zaujímavejší a lepší a spravodlivejší zdroj, ako by bola napríklad osobitná sadzba dane z pridanej hodnoty alebo jedno percento z dane z pridanej hodnoty, čo tiež v istých konceptoch v hlavách niektorých úradníkov z Bruselu sa objavilo. Toto by určite bol menej škodlivý prístup. Ďakujem veľmi pekne, skončil som. (Potlesk.)
|
ID_15026
| 2,012
|
SMER
|
Richard Raši
|
Ďakujem pekne, pán predseda. Čiže keďže nám čísla nad desať nejdú, tak skúsim čísla do desať. Tento zákon, keď bol predložený, prvú nevôľu urobil práve medzi farmaceutickými firmami, práve kvôli tomuto návrhu. To znamená, že sa ich to dotkne, čiže ceny liekov pôjdu nižšie. A naozaj sa stáva, že v krajine, kde liek stojí euro, v druhej a tretej s najnižšou cenou sú to 4 eurá a v ďalších viac a viac. A práve v týchto prípadoch, pretože tieto výkyvy sa nám dejú, sa druhá najnižšia cena stáva cenou vyššou, akou je cena a teda priemer troch cien sa stáva cenou nižšou, ako je cena druhá najnižšia v rámci Európskej únie. A naozaj, keby sa to nedotklo farmafiriem z hľadiska ich biznisu negatívne, tak by sa určite neozývali a nevystupovali proti tomuto návrhu zákona. Ďakujem pekne.
|
ID_14256
| 2,012
|
SMER
|
Miroslav Číž
|
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, o imunite ako o zásadnom probléme slovenského parlamentu počúvam, odkedy som v slovenskom parlamente, mám tu česť byť v mene SMER-u, zastupovať teda našich voličov v parlamente od roku, tuším, 2002. Pamätám si, že jedným z veľkých bojovníkov proti imunite bol jeden čas sudca Ústavného súdu, potom poslanec, dnes nezávislý advokát Ján Drgonec. A tento Ján Drgonec sa vyjadril v roku 2008 na konferencii, ktorú sme ako vedenie parlamentu vtedy zorganizovali, snažili sme sa v spolupráci so všetkými politickými stranami na tému imunita tak, aby bolo zrejmé, že k tejto téme zaznejú všetky relevantné okolnosti z prostredia ústavného práva, pretože to je veda, ktorá už možno druhé storočie sa zaoberá problematikou fungovania parlamentov a náležitostí spojených s fungovaním parlamentov, keď som si teraz pri príležitosti tohto nášho rokovania pozrel ten zborník, ktorý vyšiel, bolo to v roku 2008, tak Ján Drgonec uvádza nasledovné: Problematika zúženia rysov poslaneckej imunity sa v poslednom období stala na Slovensku jednou z kľúčových tém verejnej diskusie a aj pod tlakom médií a mimovládnych organizácii (zjednodušeným a nedostatočne profesionálnym) sa začala vnímať takmer ako všeliek na riešenie neduhov verejného života a postoj politických strán k nej sa stal synonymom ich dôveryhodnosti, ako charakterizoval, píše on pred rokom, ďalší odporca imunity Ladislav Orosz. Títo dvaja páni, nech s nimi súhlasíme alebo nesúhlasíme, sú, patria k významným osobnostiam súčasného ústavného práva na Slovensku a oni vnímajú veci takto. Prečo uvádzam iných? Mal som tu česť pôsobiť, dokonca, vo funkcii parlamentu v tejto súvislosti a za celý čas, zodpovedne poviem, som sa nedostal k zmysluplnej právnickej diskusii o tomto probléme. Je symptomatické, ak si pozrieme, kto dnes hovoril o týchto veciach. Hovorili predstavitelia strán, ktoré sem prišli s inými stranami a dnes bojujú o vstup do parlamentu. To boli zásadné vystúpenia, pokiaľ som sledoval a, bohužiaľ, je známe, že nositelia tých informácií, ktoré tu odzneli, ale principiálne sa nesnažia poznať základný fundament poznania problému imunity ako veľmi dôležitej súčasti moderného parlamentu. Je pre mňa tragické, že nepochybne inteligentný človek, pán Šebej, ktorého si vážim, ako intelektuál, ale vie, že tak zásadne, ako to on dnes povedal, nerešpektovať výsledky poznania iných vedeckých disciplín?! Ja by som si o psychológii, pán Šebej, takéto zásadné vystúpenie tu nedovolil povedať, o iných, odpustite mi, a naozaj chcem byť skromný a pokorný, sa vyjadrovať ani nebudem. Problém totiž je, že imunita je stará, ako samotné parlamenty sú staré. A niektorí autori hovoria, že imunita vznikla ako princíp vyváženosti a vyváženej funkcie poslaneckého mandátu už v antickom Ríme. Následne, vážené kolegyne, kolegovia, ako jeden z najväčších výdobytkov vznikla imunita v Bill of rights v roku tisíc šesťsto neviem koľko (Pozn. red.: v roku 1689) vo Veľkej Británii a bola obrovskou výsadou poslancov, ktorá zaručovala, že hlas slobody v parlamente zaznie, že nebude zneužitý aktuálnym nositeľom moci, že ten, ktorý bude hovoriť čokoľvek, pokiaľ to bude v súlade aspoň s dobrými mravmi, tak v tomto parlamente to prednesie. Ako zásadný výdobytok ľudskej slobody všetky liberálne demokracie si osvojili tento výdobytok. Vážené kolegyne, kolegovia, imunita je súčasťou všetkých moderných parlamentov sveta aj dnes, aj Európskej únie. Ako je možné, čo všetko sme tu napočúvali, že si tí nositelia nevšimli, že imunitou veľmi zásadnou disponuje aj Európsky parlament?! Aký je skutočný vývoj imunity na Slovensku po Bill of rights, po Francúzsku a výdobytku Veľkej francúzskej revolúcie, keď poslanci dostali to právo a spoločnosť žiadala ako svoj zásadný výdobytok, že ľudia, ktorí ju budú zastávať na tom jedinom a najdôležitejšom fóre, budú slobodní vo svojich vyjadreniach, nebudú môcť byť zastrašovaní, či už zatknutím, či už inými formami, či už difamačnými žalobami rôzneho typu, kde súkromný sektor svojich kritikov má, ktorý má na to dostatok peňazí, umlčiava. Nepatrilo by sa, aby tí, ktorí majú tak zásadné prehlásenia v tomto smere, aby si pozreli, ako vyzerá napríklad v tomto smere veľmi čulá jurisdikcia európskych súdov, konkrétne napríklad Európskeho súdu pre ľudské práva? Nechcú sa pozrieť na tú celú plejádu dnes difamačných žalôb, ktorý Európsky súd uznáva v danom prípade? Nevšímať si tých prípadov v Taliansku, kde je súdna a politická moc v zásadnom konflikte. Vieme si predstaviť, ako to bude vyzerať v slovenskom parlamente, keď si budú navzájom predseda vlády žalovať ministra financií, bývalého, budúceho, my sa začneme navzájom obviňovať z rôznych priestupkov a budeme chodiť po polícii a budeme hľadať rôzne typy nekalých konaní, aby sme si presadili svoje záujmy v prostredí výkonnej moci?! Ide o stopäťdesiat ľudí, ktorých si zvolia slobodne ľudia, ktorým máme vytvoriť podmienky. Sú podmienky, ktoré sú v slovenskom parlamente, čo sa týka imunity, kompatibilné s inými serióznymi parlamentmi Európskej únie napríklad? Zaznelo jediné jedno porovnanie? Povedal niekto vo vzťahu k niektorej inej krajine na Slovensku, že my máme imunitu takú, ktorá sa zásadne vymyká z imunitných rámcov, ktoré fungujú v Európe? A nepatrí, aby sme tieto veci posúdili v tomto našom parlamente? Nezaslúžime si, aby ľudia, ktorí vstupujú do verejného priestoru a zásadne sa k tejto veci vyjadrujú, aby nedisponovali aspoň základnými vedomostným substrátom potrebným na posúdenie tohto problému? Hovorím tu teraz ešte raz, zahlasujme za toto, naozaj, imunita, ktorú teraz ideme ako priestupkovú riešiť, je imunita, ktorá zásadným spôsobom našu schopnosť konať slobodne, neovplyvní. Len tu zaznievajú ďalšie nezmyslené hlasy. Vážené kolegyne, kolegovia, ako je to s tou indemnitou, s ktorou všetci rátame, že ju máme? Indemnita, a to, že za výroky, ktoré tu poviem, nemôžem byť trestne stíhaný, je jedna vec, ale to, čo by som za to mohol dostať ako trest, ako teda tú trestnú sankciu, to je nejaká podmienka, možno v najhoršom prípade, keby som bol veľmi hrubý, jeden rok. Ale čo môžem dostať cez občiansko-právnu žalobu, pokiaľ ma bude žalovať nejaký predstaviteľ finančnej skupiny, ktorý vo forbesovskom rebríčku sa uvádza, že má 24 mld. majetku, a tento človek bude atakovaný, povedzme, že mojimi informáciami, že možno o ten majetok kompletne príde, že mu prepadne a že ho zatvoríme?! Aké prostriedky bude tento súkromný človek používať? Pozrime sa do Európy, pokiaľ nevieme, lebo u nás naozaj máme demokraciu mladú a v týchto situáciách sme sa ešte nenachádzali. Všetci vieme, že imunita musí pôsobiť predovšetkým pre situáciu, keď sme v konfliktoch, keď spoločnosť je v kríze, keď spoločnosť je rozhádzaná, keď rôzne záujmové skupiny alebo aj triedy, alebo aj iné veľké skupiny obyvateľov sa dostávajú do konfliktov. Čakajú nás, alebo nečakajú nás napríklad nepokoje v oblasti, ako dôsledok napríklad obrovskej majetkovej nerovnosti a napríklad skutočnosti, že do slovenských dedín sa vkráda hlad?! Ako bude vyzerať tá situácia v budúcnosti? V danom prípade napríklad nie je našou úlohou, a stalo sa to v parlamente, že sme jasne vypustili, že občianskoprávna žaloba za vystúpenia v parlamente nie je možná, ale kto si pozrie odbornú literatúru, polovica autorov tvrdí opak. To znamená, ak poviem, že tá a tá skupina, finančná, kradne a urobila to a ono, ja môžem byť veľmi ako žalovateľný, aj vy, páni kolegovia, a pri nekorektnom postupe súdu ešte raz môžeme byť odsúdení na 3 - 5 mil. korún. Ako sa to prejaví v našich osudoch, našich rodín? Zamkne nám to ústa, alebo nám to nezamkne ústa takáto hrozba napríklad? Nie je našou úlohou jasne povedať, že minimálne občianskoprávna zodpovednosť v danom prípade jednoznačne v zmysle textu ústavy jednoducho tu nie je a že jednoducho Slovensko potrebuje mať fórum, kde môže každý z tých stopäťdesiat ľudí, ktorých si ľudia zvolia, slobodne povedať všetko, o čom je presvedčený, že je dôležité pre náš spoločný osud?! To sú zodpovedné diskusie o imunite. Nepochybne, súčasťou tej diskusie musí byť aj to, je imunita, ktorú majú poslanci k dispozícii, zneužívaná? Poďme diskutovať, ako vyzerá slovenský parlament tu a teraz. Čítal som významného odborníka, ktorý tvrdí jednoznačne, že ničím zázračným sa na Slovensku zneužívanie imunity nestáva. To, čo verejnú mienku pobúrilo, je zrejmé, roky 2005 - 2006, keď dvakrát naše verejnoprávne televízie s veľkou chuťou ukazovali niekoľko týždňov dvoch poslancov, ktorí vyzerali, že zjavne používali alkohol a pritom cestovali. Nepochybne je to problém a v danom prípade aj parlament Slovenskej republiky zareagoval, ak si pamätáme. Ak si pamätáme. Nepochybne zneužívanie imunity je nesmierne vážne a nepochybne nielen u nás na Slovensku, ale aj v iných krajinách výrazne poburuje verejnú mienku. A podobné diskusie, ktoré sú u nás, objektívne prebehli aj v iných krajinách. Ale napriek tomu výsledkom tých diskusií boli iné postupy... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)Hrušovský Pavol, predseda NR SR: Pán poslanec, trošku pomalšie, keby ste mohli, lebo ja by som vás chcel... ... predovšetkým zásadné postupy smerovali k tomu, že jednoducho je nevyhnutné, a také sú aj závery európskych súdov, je nevyhnutné posudzovať takýto skutok vždy, či je, alebo nie je v súvislosti s výkonom poslaneckého mandátu. Tam sa musí smerovať pozornosť tých, ktorí teda chcú obmedzovať imunitu, pokiaľ majú pocit, že v súčasnosti sa dá nejakým spôsobom zneužívať. Ale pokiaľ sa to robí takto, ako to je, tak sa potom musíme vrátiť k tomu, že či priestupok má alebo nemá trestnoprávny charakter. Aké sú dnes dôsledky priestupku, pokiaľ teda budete, a bude to difamačná žaloba, že si niekto vymyslí, že ste niečo urobili, čím ste mali niečo
|
ID_14778
| 2,012
|
SMER
|
Dušan Muňko
|
Pán poslanec Kaník, od vás čakám zavádzanie už od roku 2004, keď ste štyristošesťdesiatjednotku proste dali dokopy. Prvá vec. Poškodili ste ľudí, všetkých dôchodcov, ktorí išli od 1. 1. 2004 do dôchodku. Poškodili ste invalidov. Keď ste to zle prepočítali, tak zase limitovali ste bod. Nastavili ste 2. pilier absolútne zle alebo ja už ani neviem, ako to treba vysvetliť ľuďom. Povedzte mi, v Európskej únii kde je nastavená ekonomika, tak ako 2. pilier je nastavený u nás. Zoberme priemerné dôchodky, ktoré sú vo vyspelej Európskej únii, v pätnástke, Nemecko má 800-eurový dôchodok priemerný, Rakúsko má 1 440-eurový dôchodok priemerný. Pokiaľ sa týka nás, 2. pilier od prvej chvíle bol zle nastavený. Keď zoberiete Českú republiku, prečo Česká republika nepustila 2. pilier a stále pracuje proste a vyhodnocovala svoj dôchodkový systém? Vy bez toho, že by ste mali seriózne prepočty, ste dali deväť a deväť percent. A keď sa vás pýtali tu novinári po tlačovej besede pri prijatí štyristošesťdesiatjednotky a štyridsaťtrojky, tak ste povedali, že to nie je záležitosť vaša, ale ministra Mikloša, čo bola vaša odpoveď na otázku, kde slovenská ekonomika zoberie na 2. pilier. A stále tu hovoríte o veciach, že zavádzame ľudí. Vy zavádzate ľudí, my len naprávame to, či to bolo, pokiaľ sa to týkalo invalidov alebo tých štyridsaťtri zmien, ktoré sú v štyristošesťdesiatjednotke dneska spravené. Naprávame to, čo vy ste tu zaviedli.
|
ID_15263
| 2,012
|
SMER
|
Daniel Duchoň
|
Ďakujem. Na úvod by som chcel zaujať alebo dať poznámku, čo sa týka tej zamestnanosti, ktorú ste tam hovoril alebo ten graf poukazoval na čísla od roku 2000. Myslím, že to súviselo aj s tým, že v tom čase mnohé segmenty priemyslu, ale aj služieb zažívali ešte nebývalý rast a boom. Napríklad viem, že stavebníctvo v podstate vtedy extrémnym spôsobom expandovalo, ale ak si porovnáme tú situáciu napríklad s dneškom, tak asi všetci uznáme, že dnes prakticky developeri majú opačný problém. Jednoducho to, čo postavia, tak nevedia umiestniť na trh a takisto aj ďalšie oblasti priemyslu, napríklad IT technológie. V tom čase v roku 2000 vrcholila aj internetová bublina. Ja osobne aj poznám spoločnosti, internetových providerov, ktoré sa predávali rádovo za desiatky až stovky miliónov vtedy ešte korún, čo takisto sú dnes spoločnosti, ktoré len veľmi ťažko nachádzajú priestor na dnešnom trhu. Takže určite nárast zamestnanosti súvisel hlavne teda s tým, že mnohé oblasti v tom čase ešte boli vysoko podhodnotené, a prakticky nové spoločnosti, ktoré prichádzali na trh, mali oveľa väčší priestor. Druhá vec, ja vo svojom príspevku som sa jednoducho snažil poukázať na to, že ten výber daní, ja uznávam, bol vyšší po zavedení rovnej dane, ale ten najväčší a podstatný vplyv na túto skutočnosť mal to, že jednoducho vo svete a najmä teda v Európskej únii sme sa nachádzali v čase vysokého ekonomického a hospodárskeho rastu. Ďakujem.
|
ID_15309
| 2,012
|
SMER
|
Ladislav Kamenický
|
Ďakujem. Ja som chcel zareagovať tiež na koniec vystúpenia pána Kollára, tiež som si ho pozorne vypočul. Takisto ja by som sa vyjadril k tomu druhému bodu, ktorý ste spomínali, prečo si tak lacno požičiavame. A tu by som chcel fakt poukázať, tu ste sa v podstate sám usvedčili v niektorých veciach alebo v tom, o čom sa tu stále bavíme. Sám ste povedali, že prvýkrát sa stalo v histórii, že boli investori ochotní investovať do nemeckých dlhopisov so záporným úrokom. Toto je presne to, čo vysvetľuje ekonomickú podstatu a situáciu v Európskej únii. Čiže prečo investori nie sú ochotní investovať do priemyslu? Prečo nie sú ochotní investovať do stavebníctva? No, lebo je tu silná stagnácia v týchto odvetviach. A to, čo tu všetci, celá pravica kričí, že bude nezamestnanosť vyššia a pod., no áno, toto sú dôsledky, ale to nie sú dôsledky opatrení SMER-u. Pozrime sa, však dnes je tá realita taká, aká je. A keď tí investori investujú so zápornými úrokmi, tak je to asi preto, lebo sa boja rizika. Oni nechcú investovať do toho stavebníctva, ktoré aj na Slovensku sa prepadá v dvojciferných číslach. Toto je dôvod, prečo je tu nezamestnanosť. A poviem otvorene, snažme sa tu skutočne ukľudniť situáciu a nevyzývajme. Ja tu počúvam, dajme ľuďom 12., 13. platy, zvyšujme platy. Viete, to sa mi zdá trošku nejaké protichodné, tie tvrdenia. Tuto mne to proste nedáva nijakú logiku. Ďakujem pekne.
|
ID_15362
| 2,012
|
SMER
|
Ľubomír Želiezka
|
Ďakujem pekne. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte aj mne v krátkosti, budem stručný, vyjadriť sa k štátnemu rozpočtu, a to hlavne v oblasti športu. Ale najskôr, ako sa vyjadrím k oblasti športu, dovoľte mi sa vyjadriť aj k niektorým pánom poslancom. Samozrejme, nemá cenu a nebudem komentovať všetkých. Nebudem komentovať pánov poslancov, top ekonómov typu pána Sulíka, pána Mikloša, pána Kollára. Samozrejme, to absolútne nemá cenu. Sa smejete, samozrejme, poviem aj prečo. Nebudem komentovať ani takých top sociálnych, ako bol pán Kaník, pán Mihál a tak ďalej a tak ďalej. Viete, pán Kollár, sa smejete, ale ja vám poviem, že ja vás ľutujem, že sedíte v tomto parlamente. A ja vám poviem aj prečo. Viete, keby vedeli o vás, o vašich geniálnych nápadoch, o vašich geniálnych riešeniach, ktoré tu prezentujete, v európskych štruktúrach, tak určite tie vaše geniálne vedomosti by využili a minimálne Európa by bola prechádzkou ružovou záhradou a v Európe, minimálne v Európe nie je žiadna kríza, to vám garantírujem. Vy ste tak geniálni, páni, vy ste tak geniálni, a teraz to prenesiem na oblasť športu, že vy ste schopní, vy ste schopní naučiť deti hrať futbal bez lopty, hokej bez hokejky, lyžovať bez lyží a takto by som vedel pokračovať ďalej. No, ale vrátim sa, vrátim sa k tomu, prečo hlavne som sem prišiel. My, ktorí sa na regionálnej úrovni pohybujeme v oblasti športu, vieme najlepšie, kde nás tlačí topánka. A to je samozrejme financovanie športu ako takého. Uvedomujem si, že časť športovej obce by si vedela predstaviť väčší objem výdavkov štátu na šport, ale na druhej strane oceňujem, že v čase, keď chceme a musíme udržať schodok rozpočtu pod troma percentami, plánované výdavky na oblasť športu, tieto výdavky neklesajú a v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2012 rastú. Je to síce mierny nárast, 96 tisíc eur, ale aj to si myslím, že je také svetielko v tuneli a že sa blýska, čo sa týka financovania športu, na lepšie časy. A to ešte pripomínam, v budúcom roku sa nebudú konať tak finančne náročné podujatia, akými boli tohtoročné Olympijské hry v Londýne. V tejto súvislosti si dovolím ešte jedno porovnanie s rokom 2011, keď vládu viedla pani Iveta Radičová, vtedy boli skutočné, podotýkam, skutočné výdavky štátu na šport takmer o 2,1 mil. eur nižšie, ako sú tie, ktoré sú naplánované na rok 2013. Podpora športu zo strany štátu však nespočíva iba v objeme vynaložených finančných prostriedkov prostredníctvom kapitol ministerstva školstva, obrany a vnútra, ale aj v tom, aby boli použité čo najúčelnejšie a najefektívnejšie, jednoducho povedané, vynaložené hospodárne. Aj za týmto účelom je na decembrové rokovanie vlády Slovenskej republiky predložený materiál z dielne ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého obsahom je koncepcia štátnej politiky v oblasti športu na najbližšie roky. Vláda Roberta Fica na rozdiel od predchádzajúcej, predčasne odídenej vlády pravicových strán, tým opätovne preukazuje, že má záujem o podporu športu. Toho dôkazom sú, dámy a páni z opozície, postavené multifunkčné ihriská, ktorých bolo okolo 600, tak toľko kritizované, tak toľko kritizovaná rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu. (Výkrik v sále.) A, no, a ja sa pýtam, pán Poliačik, pán Poliačik, čo postavili vlády, dve predchádzajúce vlády pána Dzurindu, jeden a pol, no pána, jasné, a vláda pani Radičovej? No, pochváľte sa, čo ste postavili!? No, nič. Ja viem, že ťažko sa vám to počúva, no je to nič, nula, nula, nula, nula. To kabinet Ivety Radičovej samozrejme neregistroval, že počas jeho úradovania mal vyhodnotiť Národný program rozvoja športu na rok 2001 až 2010, jeho minister školstva, vedy, výskumu a športu Eugen Jurzyca dusil, páni, dusil športovú rodinu. Nielen škrtaním dotácií, ale aj nadmerným administratívnym zaťažovaním športových spolkov pri uchádzaní sa o štátnej príspevky, či pri ich zúčtovaní. A to už nehovorím o tom, že sa takmer úplne vytratil dialóg medzi ministerstvom športu, jeho sekciou štátnej starostlivosti o šport na jednej strane a na druhej strane medzi športovým hnutím. Dnes je situácia diametrálne odlišná. Na tvorbe koncepcie štátnej politiky v oblasti športu na najbližšie roky sa podieľalo ministerstvo školstva v spolupráci so športovými spolkami. Vyše mesiaca ju mohli pripomienkovať nielen ministerstvá a ďalšie štátne inštitúcie, ale aj každá právnická osoba či fyzická osoba. Celý tento proces zavŕšila celoslovenská odborná diskusia, ktorú zorganizovalo ministerstvo 3. decembra 2012. Koncepcia, so závermi ktorej nikdy nebudú spokojní všetci, čo je úplne prirodzené a logické, okrem iného prináša viacero opatrení na efektívnejšie a objektívnejšie poskytovanie štátnych dotácií na šport, ale aj na kontrolu. Spomeniem sprísnenie kritérií na finančnú podporu elitných športovcov, racionalizáciu, koordináciu útvarov športovo talentovanej mládeže, či rezortných stredísk vrcholového športu, ale aj využitie finančných prostriedkov z európskych fondov v oblasti športu. Nebude ľahké finančne pokryť realizáciu všetkých opatrení koncepcie, ktoré prináša novú kvalitu do slovenského športu a v praxi bude konečne akceptovať toľko proklamovanú prioritu, podporu športu detí a mládeže a športu pre všetkých. Podporou športu štát nevyhadzuje peniaze von oknom, ako si to niektorí myslia a hlásajú. Nie sú to stratené peniaze, ony sa zúročujú niekoľkonásobne. Uvedené vieme všetci, aj keď to zatiaľ nikto nedokázal presnejšie finančne kvantifikovať, pretože význam športu pre zdravie ľudí, pre ich vhodné trávenie voľného času sa ťažko prepočítava na peniaze. Šport prináša aj ďalšie hodnoty. Úspechy slovenských športovcov dvíhajú hrdosť nášho obyvateľstva, zapisujú sa do dejín mladej športovej republiky a podobne. Vybudované športoviská a ihriská slúžia širokej verejnosti, nik si ich neodnáša, zostávajú tu. Šport je fenomén a aj im zostane. Jeho význam a popularita vzrastá prakticky každým dňom. Preto je potrebné, aby aj Slovenská republika držala krok so svetom, aby vytvárala podmienky na podporu športu a ďalší rozvoj športových aktivít svojich občanov. Terajšia vláda dáva jasne najavo, že túto svoju úlohu si plne uvedomuje, čo dokazuje aj tým, že v čase ekonomických problémov v celej eurozóne plánuje v štátnom rozpočte na rok 2013 primerané výdavky na oblasť športu. Dámy a a páni, aj z tohto dôvodu preto podporím návrh štátneho rozpočtu. Ďakujem pekne za pozornosť.
|
ID_14315
| 2,012
|
SMER
|
Róbert Fico
|
stavu, ktorý pre slovenských poľnohospodárov vyplýva z podmienok nového programového obdobia. Slovensko však len naskakuje do rozbehnutého vlaku, už od októbra 2011 je známy návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky – a teraz dobre počúvajme –, ktorý hovorí o znížení celkového objemu dotačných prostriedkov na 90 % priemeru Európskej únie. Štáty, ktoré sa pod týmto priemerom nachádzali, a to je aj prípad Slovenska, budú môcť mať ku koncu programovacieho obdobia v roku 2020 platby znížené až o jednu tretinu. Ako je možné, že nebolo počuť hlas v roku 2010, 2011, 2012, keď sa tieto veci pripravovali, že takto nemôžu dopadnúť malé krajiny? Dopady na našich poľnohospodárov budú teda naozaj veľmi vážne. A my pripravujeme spoločný postup krajín V 4 k tejto téme, pretože máme rovnaký názor na nevýhodnosť európskej poľnohospodárskej politiky vo vzťahu k Slovensku a ďalším štátom krajín V 4. Veľmi nás zaujíma oblasť dopravy. Na Slovensku chceme pomocou eurofondov zdynamizovať proces výstavby diaľnic. Za základný predpoklad odstraňovania regionálnych rozdielov naďalej považujeme ako prioritu diaľničné plnohodnotné spojenie Bratislavy s Košicami. Pokračovať budeme aj v projektoch verejno-súkromného partnerstva, vláda pritom zabezpečí vyvážené súťažné podmienky, aby nedochádzalo k nedokončeným úsekom a k devastácii celého reťazca podnikateľských subjektov. Ľahko sa urobí verejná súťaž, ľahko vyhrá ten, kto ponúkne polovičnú cenu zo skutočných reálnych stavebných nákladov, ale zostáva po ňom spálená zem. Nezaplatené faktúry, nedokončenú úseky. Touto cestou Slovensko naozaj nemôže ísť. Zaostávanie dôležitých projektov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest súvisí aj s extrémne vysokou rozdrobenosťou vlastníctva pôdy na Slovensku. Preto preskúmame riešenia uplatňované v iných krajinách Európskej únie a budeme hľadať také, pri ktorom sa vysporiadanie pozemkov k stavbám dopravnej infraštruktúry zásadne zjednoduší tak pre štát, ako aj pre vlastníkov pozemkov. Vláda podporí aj projekt širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne, avšak za predpokladu jej ekonomickej realizovateľnosti a tieto informácie budeme mať k dispozícii. Dámy a páni, vládny program sme koncipovali tak, aby silná hospodárska politika bola schopná vytvárať aj nové pracovné miesta. My rátame so Zákonníkom práce, ktorý by sa mal po dohode so sociálnymi partnermi novelizovať. Rešpektujeme požiadavku určitej pružnosti pracovnej sily, ale máme záujem zabezpečiť zamestnancom aj vyššiu právnu ochranu. Hlavných cieľom je zníženie vysokej nezamestnanosti s osobitným zreteľom na nezamestnanosť mladých, najmä absolventov škôl, a riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Vláda spracuje samostatné programy zamestnávania mladých ľudí, ich prípravy na plynulý vstup na trh práce, vrátane lepšieho prepojenia potrieb hospodárskej praxe so vzdelaním absolventov škôl. Už som vás informoval o tom, aké rozhodnutia sme prijali, pokiaľ ide o realokáciu jednotlivých Operačných fondov vo výške 270 mil. eur. Mimoriadne vážna je aj otázka dlhodobej a regionálnej nezamestnanosti. Štatistiky nám totiž hovoria, že každý tretí Slovák bez práce si ju nevie opätovne nájsť dlhšie ako dva roky. Ako vyplýva z údajov Ústredia práce, ide o skupinu vyše 120-tisíc ľudí. Najviac je ich v Prešovskom kraji, Košickom a Banskobystrickom. Chceme tento problém riešiť najmä podporou veľkých infraštrukturálnych projektov, rozšírením produkcie slovenských podnikateľských subjektov pre významných strategických priemyselných výrobcov na Slovensku v štátoch V 4 a v Rakúsku, skvalitnením monitoringu trhu práce spojeného so systematickým vyhodnocovaním prijatých programov pri posilnení účasti sociálnych partnerov pri ich tvorbe a realizácii. Taktiež cielenou podporou celoživotného vzdelávania, aby rástol ľudský a sociálny kapitál na úrovni podnikov, zvlášť u malého a stredného podnikania. Pomôcť by malo aj znižovanie administratívneho zaťaženia podnikateľskej sféry, vrátane zjednodušenia daňového a odvodového systému, rovnako ako aj výraznejšia, regionálne diferencovaná podpora malého a stredného podnikania. Chceme sa sústrediť aj na vytváranie tzv. zelených pracovných miest vo vodnom a odpadovom hospodárstve, v stavebníctve, v energetike, vo výskume, vývoji, v inováciách, v technológiách a výrobkoch, ktoré sú prívetivé k životnému prostrediu. Naplnenie, kontrola a rozvíjanie týchto programov bude dominantnou agendou novovytvorenej Rady solidarity a rozvoja na úrovni vlády Slovenskej republiky a partnerov sociálneho dialógu. My si naozaj uvedomujeme, vážené dámy a páni, že konkurencieschopnosť Slovenska je závislá od konkurencieschopných ľudí, ktorí sú vzdelaní, zruční, tvoriví, adaptibilní. Budeme preto podporovať rozvoj vzdelávania s jeho priamym previazaním s praxou, s dôrazom na spoločenskú a technologickú modernizáciu spoločnosti. Myslím si, že to, čo dnes v oblasti školstva predstavuje minister školstva, je jasná línia, čo chce dosiahnuť minister školstva na úrovni základného, stredného, najmä odborného, školstva a na úrovni vysokých škôl. Sú to posolstvá, ktoré sú zrozumiteľné a ktoré podľa reakcií aj slovenská spoločnosť víta. Vážené dámy a páni, za štátny záujem Slovenskej republiky považujeme aj dosiahnutie a udržiavanie vysokej kvality životného prostredia. Ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov pri zachovávaní princípov trvalo udržateľného rozvoja. Vláda považuje za potrebné vytvoriť ucelený systém podpory zeleného rastu. Operačný program Životné prostredie, ktorý je v gescii tohto ministerstva, spravuje finančné prostriedky v objeme 2 mld. eur. Hoci pomerná časť týchto peňazí je zazmluvnená, mnohé veci nemôžu fungovať správne kvôli zlému zákonu o verejnom obstarávaní. Aj tu sa nám potvrdzuje, že musíme v čo najkratšom čase vytvoriť možnosti pre profesionálne spracovanie tohto zákona. Musíme mať na Slovensku nový zákon o verejnom obstarávaní. Na tomto zákone musia participovať všetci, ktorí tento zákon aplikujú priamo v praxi. Vážené dámy a páni, základný cieľ novej vlády Slovenskej republiky – podporovať všestranný, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj Slovenska – si vyžaduje aj existenciu silného a zdravého sociálneho systému. Vláda preto posilní súdržnosť spoločnosti ako základný predpoklad rastu kvality života ľudí. Navrhneme orientáciu najmä na také hodnoty, ako je rodina, práca, ktorá je zdrojom zabezpečovania prostriedkov pre život, na starostlivosť o zdravie, kvalitu života starších ľudí, výchovu detí, bývania a sociálnu politiku. Budeme dôsledne presadzovať dodržiavanie ústavného práva ľudí na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, v hmotnej alebo v sociálnej núdzi, či v nezamestnanosti. O druhom dôchodkovom pilieri, v ktorom je vyše 1,4 mil. občanov, budeme viesť dialóg s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Predošlá vláda opätovne zaviedla automatický vstup mladých do druhého piliera. My sme za dobrovoľný vstup. Dokonca si myslíme, že by sa mal druhý pilier otvoriť, aby sa každý rozhodol, či je, alebo nie je vhodné v druhom pilieri zostať. Tu ale pripomínam, že by bolo férové, a spomeňme si na obrovskú mediálnu kampaň, ktorá bola na Slovensku, keď dôchodkové správcovské fondy lákali mladých ľudí a ľudí do druhého piliera. Myslím si, že máme právo vysvetliť slovenskej verejnosti, ktorá je v druhom pilieri, čo sa v druhom pilieri momentálne deje. Všetky peniaze v druhom pilieri sa prerábajú. To znamená, ľudia, ktorí tam majú uložené peniaze, strácajú peniaze. A nech sa rozhodnú dobrovoľne, či chcú zostať, alebo nechcú zostať. Okrem toho musíme prehodnotiť opodstatnenosť počtu fondov a garancie. Celkovo v štyroch fondoch dôchodkových správcovských spoločností k 20. aprílu tohto roka bolo takmer 5 mld., presne 4,91 mld., eur a niektoré fondy nepresiahli ešte ani jednopercentné zhodnotenie. A keď si zoberieme mieru inflácie, je jasné, že tieto peniaze sa vo fondoch úplne znehodnocujú. Na rozdiel od bývalej vlády sa však nebudeme venovať len druhému pilieru, ale všetky úpravy v dôchodkovom systéme plánujeme urobiť tak, aby bol dlhodobo udržateľný, teda budú aj zásahy v prvom pilieri, aj v treťom pilieri dôchodkového systému. V dôsledku relatívne znižujúcich sa príjmov do dôchodkového systému vážnym sociálnym, ale aj ekonomickým problémom v najbližšej dekáde bude spôsob udržania príjmu starších ľudí, dôchodcov, potrebného na zabezpečenie ich udržateľnej kvality života. Z tohto dôvodu chce vláda presadiť, aby Sociálna poisťovňa zostala kľúčovou inštitúciou sociálneho systému. K stabilizácii finančnej udržateľnosti dôchodkového systému by mala výraznejším spôsobom prispieť realizácia projektu zjednotenia výberu daní, cla a odvodov UNITAS. Pre zlepšenie príjmovej situácie starších ľudí vytvoríme podmienky na pokračovanie ich pracovných aktivít aj po dosiahnutí dôchodkového veku, obnovíme význam doplnkového dôchodkového sporenia, a to najmä prostredníctvom zvyšovania jeho atraktivity pre všetkých, ktorí naň prispievajú. V zákone zavedieme kategóriu minimálneho dôchodku a postupne uplatníme princíp univerzality voči všetkým druhom povolaní a zamestnania. Súčasťou komplexu, ktorý umožní plnohodnotnú účasť starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím na harmonickom a udržateľnom rozvoji spoločnosti, bude aj dostupnosť kvalitných špecializovaných zdravotných služieb a zodpovedajúcich sociálnych služieb. Zdravotníctvo je azda najťažší rezort vo vláde. Situáciu, ktorá tam nastala, by som nazval krízou, ale pravdepodobne aj kríza je slabé slovo. Hlavnou úlohou rezortu bude nielen pokračovať v riešení odmeňovania zdravotných pracovníkov, či už ide o sestry, lekárov, pretože nie sú na to finančné zdroje, ale aj upraviť vzťah k zdravotným poisťovniam. Naozaj nesúhlasíme s tým, aby sa z verejných zdrojov, do ktorých ľudia musia zo zákona posielať svoje príspevky, vytváral zisk zdravotných poisťovní. My sme ho už raz zdravotným poisťovniam zakázali, ale Ústavný súd na základe podnetu konštatoval, že zákon nezodpovedá Ústave Slovenskej republiky. Preto som požiadal ministerku zdravotníctva, aby hľadala ústavné cesty a pripravila taký návrh zákona o zákaze zisku zdravotných poisťovní, ktorý bude vyhovovať požiadavkám nálezu Ústavného súdu a požiadavkám medzinárodného práva. Stále sme toho názoru, že je nemorálne a nesprávne, ak si niekto vytváral zisk z verejných zdrojov. Vláda nebude transformovať štátne zdravotnícke zariadenia na akciové spoločnosti. Túto transformáciu zastavíme, pretože išlo len o prípravu na privatizáciu týchto nemocníc. Stop dávame tiež privatizácii ekonomický lukratívnych činností nemocníc. Už sme avizovali, že zavedieme prísnu kontrolu hospodárenia nemocníc, čím chceme zabrániť neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov a zadlžovaniu nemocníc. Dôraz budeme klásť aj na zavedenie elektronického zdravotníctva do praxe. Nemôžem obísť ani kultúru, ktorú považujeme za vnútorný základ spoločnosti. Naozaj
|
ID_15426
| 2,012
|
SMER
|
Ladislav Andreánsky
|
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139 o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 281. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Prijatie navrhovaného zákona nezakladá nároky na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti a životné prostredie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 260 zo 7. novembra 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
|
ID_14740
| 2,012
|
SMER
|
Andrej Kolesík
|
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z., pardon, k vládnemu návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 139). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom zákonom v ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a rovnako aj o tom, že predkladaný návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 121 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
|
ID_15016
| 2,012
|
SMER
|
Michal Bagačka
|
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 65 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 203. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona, návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecnozáväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predpokladaný návrh bude mať vplyv na verejné financie, pozitívny vplyv na životné prostredie. Nepredpokladá sa negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ani na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 188 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
ID_15444
| 2,012
|
SMER
|
Marian Záhumenský
|
Ďakujem pekne za reakcie na moje vystúpenie. Nedá sa za dve minúty reagovať na všetko. Pán Galko, k tomu Bruselu. Myslím si, že za vlády pána Dzurindu sa uzatvárali rokovania o prístupe Slovenska do Európskej únie. A za to, že slovenské poľnohospodárstvo bolo obetované na oltár Európskej únie a došlo vo veľmi nevýhodných podmienkach do Bruselu, treba poďakovať vo veľkej miere aj nášmu vyjednávačovi, hlavnému vyjednávačovi Slovenska a prípravy na vstup do Európskej únie, ktorý jednoducho - či už z neznalosti, alebo z akých dôvodov, jednoducho obetoval slovenské poľnohospodárstvo. A vstúpili sme tam tak, ako sme vstúpili. Vo veľmi, veľmi zlých podmienkach. Pán kolega Sulík, ja len jednu krátku reakciu na vás. Myslím si, že je to jednorazová podpora, ktorá sa touto formou bude dávať farmárom práve kvôli tomuto zlému roku a súbehu skutočností, ktoré nastali. A z hľadiska administratívnej náročnosti je to najmenej náročné administratívne, aby tí farmári mohli dostávať cez nie červenú naftu, ale cez zvýhodnenú naftu určitú podporu, aby ju dostali práve tí farmári, ktorí aktívne pôsobia v rezorte a vytvárajú pridanú hodnotu. Pán Simon, nerád by som si pripisoval zásluhy iných, ale bol by som rád, keby som sa mohol podpísať pod tento zákon. Ak mi to pripisujete, že som toho strojcom, bohužiaľ, nie som, ale v plnej miere ho podporujem. Pán kolega Fecko, je neuveriteľné množstvo problémových rozhodnutí, kto vlastne je aj z hľadiska vlastníckych vzťahov a sporov medzi samotnými vlastníkmi pôdy na poľnohospodárskej agentúre. Ja som na tieto individuálne prípady poukázal, že nemôže byť ona arbitrom toho, že kto. Drvivá väčšina pôdy, ktorá je, má vlastnícky vzťah. A farmári, ktorí si žiadajú pôdu, buď majú nájomnú zmluvu, väčšinou majú nájomné zmluvy, alebo majú k nej vlastnícky vzťah. A je tam určité množstvo prípadov, kde sú problémové vzťahy. A tie nemôže riešiť platobná agentúra. Asi viac nestíham.
|
ID_16738
| 2,013
|
KDH
|
Ján Hudacký
|
Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem, samozrejme, podporiť môjho kolegu Pavla Zajaca ako spolupredkladateľa tohto pozmeňovacieho návrhu. V každom prípade skutočne ma zaujíma, pán minister, čo bolo dôvodom a cieľom vlastne takto prehodnotiť kompetencie pracovníkov ministerstva vnútra pri kontrole platných dokladov. Môžem to tak trochu odľahčiť, že pravdepodobne vedel by som si predstaviť, aby vlakové čaty sa tak informatívne opýtali cestujúcich, či všetko majú v poriadku, ale to je všetko. Ale v každom prípade tá riadna kontrola musí prebiehať cez kompetentných ľudí a keďže to má v kompetencii ministerstvo vnútra, ja si myslím, že to je tiež porušením kompetenčného zákona. A takisto neviem celkom teraz prehodnotiť, ale určite bude to problém aj v súvislosti s dohodou o schengenskom priestore. Rozhodne, ak by sme sa spoliehali len na to, že ten pohraničný priestor je čistý, že tam nie sú prevádzači, že jednoducho tam neprechádzajú v podstate rôzne tzv. živly, tak mohli by sme o takejto kompetencii uvažovať, ale opak je pravdou, a preto je treba, aby sme skutočne túto kompetenciu prisúdili tomu, komu patrí. Ďakujem.
|
ID_16161
| 2,013
|
KDH
|
Jozef Mikloško
|
Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem za vyčerpávajúcu prednášku o tomto zákone. Už som sa bál, že nestihneme omšu, lebo dneska katolíci musia ísť do kostola, ale našťastie to stihneme. Dnes bol celkom pekný deň v parlamente, všeličo bolo zaujímavé a čo súvisí - až teraz som to zistil - s týmto zákonom. Bol napríklad európsky výbor, kde bol pán Maroš Ševčovič, tam povedal zaujímavé informácie priamo súvislé s týmto, potom bol aj Martin Rázus, aj 24. modlenie sme mali, aj tu bola návšteva poľnohospodárov, všetko to s týmto súvisí. Pán komisár Maroš Ševčovič nám napríklad povedal toto, že dnes 331 miliárd ročne dávajú krajiny v Európskej únii na dlhovú službu. To je katastrofa, čo nie celkom súvisí s týmto, ale je to číslo, ktoré si zapamätajte: 331 miliárd ročne. Ďalšia zaujímavá vec, že Európska únia - to už súvisí s týmto - eviduje skupinu mladých, označuje nejako na NIITS, to sú nezamestnaní, nie sú ani v rekvalifikácii, nie sú ani v procese vzdelávania, proste vyhorení 20-roční ľudia. Tam sme debatovali, prečo je to tak, ale to tu nechcem hovoriť, ale mrzí ma, že proste sú ľudia, ktorí majú málo rokov, život pred sebou, možno už všetko skúsili, a preto sú takíto, akí sú. S týmto treba niečo robiť. A to tretie pozitívne, boli tu poľnohospodári a medzi nimi bol pán Gustáv Polák z Bolešova, to je pri Ilave. Teraz som sa s ním pred 5 minútami rozprával, musel už utekať domov. Je to rodinný podnik, čo tam má, súkromný roľník, farmár, sám to robí so štyrmi deťmi od svitu do mrku už mnoho rokov, ale pýši sa tým, že sa mu darí, že mu to sype. Neplače, pracuje. Povedal, že dvakrát denne si urobí krížik na čelo a ide pracovať od rána do večera - a darí sa mu. To je tiež príklad, že už aj bez zákona toto funguje, aj keď so zákonom by to bolo iste omnoho lepšie. Bol tu aj pán Jahnátek, niekto sa ho pýtal na otázku, ako sa môžu dostať mladí farmári k pôde. Tam tiež povedal niektoré veci, nie všetci ste tu boli. Kratučko ich zopakujem, čo tiež s týmto súvisí. Že poľnohospodárstvo je u nás na úpadku, že 2,8-tisíca hektárov ročne sa stráca, že zamestnanosť v poľnohospodárstve stále klesá, že 80 % dotovaných peňazí z Európskej únie ide do rúk 10 % užívateľov pôdy. To je šokujúce! Že dedina si zvykla žiť na sociálnych dávkach. Že pripravuje nejaký projekt Moja pôda, čo by iste bolo dobré. Neviem, ako to bude ďalej, ale je to v zmysle tohto zákona. Že ani 40-percentná sebestačnosť nie je na naše potraviny, 60 % musíme dovážať, čo je tiež hrozné, my, voľakedy poľnohospodárska krajina. A že naša produktivita v poľnohospodárstve je 40-percentná vzhľadom na porovnanie s Európskou úniou. To sú také fakty, ktoré s týmto možno aj nesúvisia, ale ktoré podporujú to, aby sme takýto zákon naozaj prijali. Podporia sa tým rodinné farmy, prispeje to k zvýšeniu zamestnanosti aj mladých ľudí, prispeje k ekonomickej nezávislosti rodiny, prispeje k sebestačnosti poľnohospodárstva. Určite máme u nás dosť pôdy, ale mnohé je nevyužité a neobrábané. Prispeje k zvýšenej účasti žien a seniorov na trhu práce. Prispeje k tomu, aby ľudia mohli pracovať doma. Aby matky sa mohli popri tejto práci starať aj o svoje deti, ktoré môžu ostať tiež doma, do troch rokov je to veľmi dôležité, a tak ďalej. Dnes sa hovorí o ekonomickej kríze, o finančnej kríze, ale, samozrejme, aj rodina je v kríze. Tento zákon je určite protikrízový v tomto smere. U nás je 50 % rozvodov, deti sa nerodia, aj z toho vyplýva táto kríza, ale z toho vyplýva aj to, že rodinu treba podporiť, umožniť jej udržanie a rozvoj, sebestačnosť. Ja som bol svojho času vo Filipínach a tam sa mi niekto chválil, že šesť miliónov otcov sú overseas walkers, to znamená, že pracujú v zahraničí, v Amerike a kde-kade. A donesú veľké peniaze domov a podporujú aj svoje rodiny, ale zas druhý mi povedal, že to je devastačné na krajinu, na rozvody, na nevere a na všeličo možné. Čiže o tom sa tu tiež už hovorilo, ale krajiny, ktoré to zažívajú alebo zažili, vedia, o čom hovorím, aj my by sme to mali vedieť. No a posledná poznámka. V Taliansku som videl, ako si veľmi cenia podporu malých, stredných podnikov a rodinných podnikov, tam vlastne celá ekonomika z tohoto žije. Veľké firmy ako Fiat skoro žiadne dane neplatia, lebo majú toľko všelijakých nákladov, ale celá ekonomika žije z podpory malých a rodinných a snáď stredných podnikov. Je taký zväz, volá sa Confartigianato, ich generálny sekretár je teraz slovenský honorárny konzul vo Forli, pán, zabudol som jeho meno, no ešte si spomeniem. Špeciálne rodinné podniky majú špeciálne miniúvery pre rodinné podniky a tak ďalej, veľmi sú orientovaní na toto. Ten pán sa vola Alvaro Ravaglioli. Často sem chodieva, veľmi podporuje slovenskú komunitu vo Forli a v Bologni, najmä na univerzite, ale to sem nepatrí. Záverom vyzývam aj koalíciu k podpore tohto zákona. Iste je to dosť zložitý, dlhý zákon, čiže v druhom čítaní sa ešte dá mnoho všeličoho vylepšiť, ale je to dôležitý zákon, aby sme zdola od rodinných podnikov zvyšovali úroveň našej ekonomiky, nášho života a úroveň našej rodiny. Ďakujem.
|
ID_16072
| 2,013
|
KDH
|
Július Brocka
|
Ďakujem pekne. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, milí kolegovia, pred mesiacom bola mimoriadna schôdza na túto tému. Opozičné strany zvolali aj okrúhly stôl s tými, ktorí na Slovensku najviac zamestnávajú a vytvárajú pracovné miesta. Čiže nedávno sme o tejto téme tiež veľmi intenzívne, takmer celý deň diskutovali a ja som vystupoval za klub a bolo by mi trápne, aby som celé to svoje vystúpenie, ktoré som mal vtedy, zopakoval teraz. A ale keďže som včera posledné dve hodiny rokovania pri tomto bode nebol a neviem, čo moji kolegovia hovorili, tak ospravedlňujem sa, ak by som náhodou niečo opakoval, čo už oni povedali. Keď sme vtedy ten celý deň rokovali a bola to mimoriadna schôdza, pán minister tu bol chvíľu. Prezentoval túto správu a potom teda možno to boli zdravotné dôvody, o ktorých on hovoril, ale myslím si, že téma nezamestnanosti je takým problémom na Slovensku, že by tu nemal byť len on, ale by tu mala byť celá vláda alebo hociktorý iný minister, ak by tu nemohol byť on. A keďže v ten deň, keď bola tá mimoriadna schôdza, tu odznelo veľmi veľa zaujímavých a dobrých nápadov, ako zmenšiť problém nezamestnanosti na Slovensku, lebo naozaj to je problém nás všetkých, ani opozíciu to neteší, že je taká vysoká nezamestnanosť, lebo aj keď vás my vystriedame po voľbách, tak z večera na ráno sa to nedá zmeniť. A sú z toho obrovské straty a škody. A preto je aj náš záujem, aby nezamestnanosť na Slovensku výrazne klesala, výraznejšie klesala. Preto mám pre pána ministra také jedno odporúčanie na začiatok, že keďže tu vtedy nebol celý deň, určite by bolo zaujímavé si vybrať z tej mimoriadnej schôdze tie vystúpenia, cez víkend si ich prebehnúť, možno sa inšpirujete nejakým zmysluplným nápadom, ktorý by tento problém pomohol zmenšiť. Ja to hovorím aj preto, lebo aj vo vašej správe sú veci, ktoré napríklad sme svojho času navrhovali my z KDH, vtedy sa to volalo 14 opatrení v boji proti nezamestnanosti alebo sme dali tomu taký bombastický názov, že Veľký tresk. A sú tam. Čiže jednoducho niekedy to trvá dlhšie, ale ako nie je to na škodu, ani hanba, ani škoda, že sa inšpirujete aj návrhmi z opozície. Ani sa nechcem štatistikami naťahovať a prieť, ako klesá, alebo či rastie, alebo klesá. Len fakt je, že práve aj tento mesiac, ako tie správy o tom, že na Slovensku sa fabriky sa zatvárajú, aj také, ktoré tu desaťročia fungovali, to je pravda. Smrečina Banská Bystrica - 170 ľudí na ulici a bez roboty alebo Galant, fabrika na východnom Slovensku, Bardejov, Snina - vyše 300 ľudí. No proste to sú správy, aj ktoré dneska prichádzajú, a ja si myslím, že možno týmto bolo treba inak pomôcť, že tým nepomôžu opatrenia, ktoré tu my navrhujeme. Možno to sú návrhy na operatívne postupy konkrétnych ministrov, ktorí majú nástroje ako napríklad udržať pri živote aj takéto firmy, nielen tých najväčších, napr. myslím teraz U. S. Steel, v ktorých sa možno inšpirovali Slovenské elektrárne a tí zahraniční majitelia, spolumajitelia, ktorí budú vydierať vládu, aby teda do nich naliala veľké peniaze, lebo vedia, že vláda si to nemôže dovoliť, ako aby skrachovala taká veľká firma a bolo toľko ľudí na ulici. A potom nemá čas na tie menšie, ktoré, si myslím, že by sa možno dali ľahšie zachrániť. No. My sme išli do kampane, pán minister, s takýmto bilbordom, že začína to prácou. (Ukazovanie volebného materiálu.) Volebná kampaň posledná bola už v čase krízy finančnej a my sme nešli do nej s tým, že sme ľuďom sľubovali, že sa budete mať lepšie po voľbách, keď nás budete voliť. My sme vedeli, že toto je naša úloha. Najprv viac roboty. To len ako pre tiež pre zápis, že sme to vtedy asi lepšie vystihli a nemáme teraz dôvod ľuďom hovoriť alebo výčitky, že sme to netrafili alebo že sme vás prípadne podviedli. To druhé odporúčanie, pán minister, pre vás okrem toho, že by ste sa inšpirovali v tej mimoriadnej schôdzi, ktorá tu bola, myslím, 16. apríla, je, že aby sme takú správu, akú ste teraz predložili, preberali, ja som teda nemal také nároky alebo teda ako moja kolegyňa Jurinová, lebo som si všimol, že je tu jej návrh na uznesenie, že aby ste každý kvartál, myslím, predkladali takúto správu a hodnotili situáciu na trhu práce a prípadne vyhodnocovať nástroje, ktoré navrhujete alebo ktoré túto vláda navrhla a ktoré uplatňujete. Ja si myslím, že tá kontrola využívania analýz a nástrojov politiky trhu práce, to je úplne samozrejmá vec, že to na ministerstve robievate, ale ja si myslím, že taká komplexná správa, možnože nemusí mať ani toľko tých údajov a informácií štatistických, ako má táto, ale aby bola diskusia na túto tému v Národnej rade. A nepovažujem to len za váš problém. Naozaj minister sociálnych vecí je nie tým najdôležitejším podľa mňa v boji s nezamestnanosťou. To je jeden z tých, ktorý potom už možno viac má priestor pomáhať tým, ktorí už bez práce sú a ktorí majú majú problém prežiť, ale aj vašou úlohou by malo byť, aby tí ostatní ministri, ktorí majú aj viac peňazí dokonca vo svojej kapitole, aby ich používali tak, aby aj vy ste mali menej problémov s tými, ktorých musíte potom zachraňovať. Takže tá správa, mohli by sme za to uznesenie hlasovať, ak máte pocit, že by to bolo často, že stačí raz za rok alebo aj častejšie, nech sa páči, veď to navrhnite a ja by som za taký návrh hlasoval. Je pravda, súhlasím s vami, že keď sme tak otvorená krajina a maximálne orientovaní na export, takže výrazne sme ovplyvňovaní tým, čo sa deje okolo nás a ako ľudia kupujú naše výrobky, ako, aká je spotreba v iných krajinách, a preto sme my zraniteľní, ale tak s tým takisto z večera na ráno veľa neurobíme. A preto sa treba orientovať na veci, ktoré sú v našich rukách. A to je priestor služieb, služieb všetkého druhu, to je nielen cestovný ruch, nakoniec Slovensko je rajom kúpeľníctva. Slovensko a, samozrejme, tie kapacity sa dajú rozširovať, zväčšovať kvalita služieb. Napríklad aj také tie kampane jednorazové, že kupujte slovenské výrobky, no, rekreujte sa na Slovensku, asi to ľudia už niektorí robia tak aj z vlastného rozumu, že aj náklady na kúpele na Slovensku sú nižšie ako možno v zahraničí. A dokonca dnes už ľudia ani nie cez Sociálnu poisťovňu, ale za vlastné peniaze sa liečia alebo trávia víkendy alebo víkendové pobyty v týchto zariadeniach a myslím si, že keby sme sa viac zamerali na aj kvalitu služieb, aj na ich rozširovanie, že Slovensko by tým výrazne v boji s nezamestnanosťou si mohlo polepšiť. Samozrejme, to nie je len práca pre ministra hospodárstva, to je aj práca pre ministra vnútra. Ak ukradnú vysokému politickému predstaviteľovi pri návšteve Slovenska auto, no tak to je taká blamáž, taký škandál. No, samozrejme, že keď sa kradnú autá bežným ľuďom, tak to berieme ako bežnú kriminalitu. No ale proste je to neuveriteľná hanba, že príde tu na návštevu politický predstaviteľ, a veď to by musela alebo mala by byť minimálne mimoriadka u ministra vnútra. A, samozrejme, to chcem len tým ukázať, že ako aj minister vnútra môže pomáhať zlepšovať imidž tejto krajiny a nevyháňať turistov zo Slovenska. Teraz nemyslím, na tých nás spoluobčanov, tými svojimi návrhmi niekedy nezmyselnými, ale tak v dobrom, ako napríklad kriminalita môže a vysoká kriminalita môže odrádzať od návštevy Slovenska, ako môže kaziť imidž tejto krajiny. Čiže minister vnútra môže bojovať tiež s nezamestnanosťou, tak prenesene povedané. A teraz, samozrejme, aj tí iní ministri. Keď som hovoril o cestovnom ruchu a o kúpeľníctve, aj minister kultúry, aj ten by sa našiel, keby tu sedel. A možno by sme ho tiež mohli zaúkolovať, aby nám povedal, ako on cez jeho rezort môže pomôcť napríklad napríklad k rozvoju, ja neviem, tradičných remesiel alebo miestnej regionálnej kultúre a využívať prostriedky, ktoré má vo svojej kapitole, napr. na projekty, ktoré zvýšia zamestnanosť. Ministra školstva sme tu celý deň obracali. Minister školstva má obrovský priestor a nielen v tom, že teda prepojenie, ako vy to máte vo svojej správe, vzdelávanie a s trhom práce. Veď do toho môže zapojiť aj, my sme ako mladí, však to teraz asi aj funguje, ŠVOČ-ky robili študentskú vedeckú odbornú činnosť, no s úlohami, veď aj tí mladí majú hlavu otvorenú a dobré nápady. No proste aj minister sociálnych vecí aj školstva môžu súťažiť o projekt roka a motivovať mladých ľudí, kto príde s nejakým dobrým nápadom, ktorý by nám pomohol zmenšiť tento problém. Minister Glváč, veď ste s ním boli začiatkom roka na hodinovej tlačovke, ja som vás pozorne počúval a mne sa to páčilo. Dobrovoľne, teda domobrana, dobrovoľná vojenská služba. Ako? Čo je s tým projektom? To je tak isto zaujímavá vec. A môže pomôcť Slovensku v časoch mimoriadnych teda pohrôm alebo povodní, ktorých sme boli svedkami v minulosti. U Glváča by bolo toho viacej. V doprave - moji kolegovia vystúpili takmer všetci. Pavol Zajac hovoril o doprave a o efektívnejšom využívaní eurofondov. No proste keď sa bude menej peňazí alebo plytvať zdrojmi aj štátneho rozpočtu
|
ID_15758
| 2,013
|
KDH
|
Alojz Přidal
|
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, tento zákon je známy ako atómový zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpady, odpadmi, je to zákon o jadrovom fonde, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 399. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67, 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2013 č. 387 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
ID_15666
| 2,013
|
KDH
|
Ján Hudacký
|
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som tak skôr urobil taký prierez v súvislosti s tým, čo sa tu udialo za, v podstate iba odvčera, pretože sme v skrátenom legislatívnom konaní a to sú záležitosti hodín, nie dní, a myslím si, že takáto téma, ako je novela zákona o verejnom obstarávaní, by potrebovala týždne, aby sme sa dostali k meritu veci a aby sme nastavili konečne systém, ktorý bude efektívny, ktorý bude efektívne vedieť zvládať realizáciu verejných zdrojov a tobôž teda aj ich súčasťou eurofondov, ktoré v podstate získavame v nemalých objemoch, tak ako to bolo aj v období 2007 - 2013, kde máme k dispozícii viac než 11 mld. eur a predpokladá sa, že od doby 2014 až 2020 ich bude ešte viac, cez, hádam cez 13 mld. Takže to nie je záležitosť len teda dočerpania, čo je veľmi dôležité, verejných zdrojov a európskych zdrojov za obdobie 2007 až 2013, ale nastaviť systém verejného obstarávania, efektívny systém verejného obstarávania, aby sme sa už vyhli rôznym problémom, ktoré sa dotýkajú efektívneho využívania či už štátnych zdrojov, alebo európskych. Vláda, teda prostredníctvom pána ministra, prišla nečakane s návrhom skráteného legislatívneho konania s tým, že je treba urýchliť celý ten proces čerpania zdrojov, čo je síce pravda, ale to platí, pán minister, nie už iba od tohto roka, ale to platí prakticky od samého roku 2007, kedy sa vôbec začala implementácia európskych fondov, teda štrukturálnych fondov a kohéznych fondov, a celý ten proces mal naberať na určitých obrátkach tak, ako tieto zdroje začínali byť disponibilné. Tie vaše argumenty, prečo práve to urýchlené, resp. skrátené legislatívne konanie stojí dosť na vode, pretože tým, že hovoríte, že sa vlastne v roku 2011 akože takmer nič nevyčerpalo, teda za bývalej vlády, za teda vlády premiérky pani Radičovej, nie je celkom pravda. Pretože ak zopakujem toto, čo už tu bolo povedané aj včera, tak v roku 2010, keď vláda premiérky Radičovej preberala moc na Slovensku, tak bolo čerpanie 8,39 %. Keď sme odovzdávali vládu, tak to čerpanie bolo 27,19 %. Čiže nedá sa hovoriť, že to, že vlastne čerpanie stagnovalo. V každom prípade dokonca boli, ja môžem hovoriť viac za rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý je takým, povedal by som, významným, významným rezortom v súvislosti s veľkými infraštrukturálnymi projektmi, ktoré, cez ktoré vlastne sa aj takéto zdroje, teda verejné zdroje a vôbec a teda aj európske zdroje, čerpajú. Jednoducho, že boli nastavené podmienky pre ďalšie čerpanie zdrojov a nestagnáciu, bohužiaľ, práve tento rezort zlyháva. A vyhovárať sa čiste len na podmienky verejného obstarávania, aj keď netvrdím, že verejné obstarávanie nehrá určitú dôležitú úlohu, ako rýchlo sa čerpajú zdroje a ako je ten administratívny proces zložitý. Poznám mnohé spoločnosti, ktoré len kvôli tomu, aký je práve zložitý administratívny proces implementácie, a teda aj verejné obstarávanie a vôbec implementácie štrukturálnych fondov, tak ani nemajú záujem čerpať takéto zdroje. Takže k tým argumentom pre to skrátené legislatívne konanie môžem povedať iba toľko, že je ťažko sa vyhnúť potom podozreniam zo strany opozície, keď jednak to prišlo v podstate z večera do rána. A potom, hovorím, je ťažko sa vyhnúť tým podozreniam, že tento proces je transparentný, že je urýchľovaný, že teda nie je urýchľovaný účelovo len kvôli tlaku určitých záujmových skupín, ktoré potrebujú čerpať prostriedky, prostriedky možno veľkého objemu a rýchlo. Ale už o tom nebudem špekulovať, lebo vlastne sme mali na to debatu k skrátenému legislatívnemu konaniu aj včera v súvislosti s prvým čítaním. Takže ja nebudem dlhý ani v tom, v tom mojom príspevku v rámci toho druhého čítania. Ešte možno k tomu na margo povedať, že aký zložitý je ten proces, keďže mám avíza od ľudí, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu a v podstate z toho aj žijú, čiže experti, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu od tej miestnej až po, cez regionálnu až po národnú úroveň a nie sú schopní absorbovať v podstate a všetko si dať do súvislosti, čo súvisí s tým návrhom novely v rámci skráteného legislatívneho konania. Takže je tobôž ťažšie pre nás, ktorí sa tomu nevenujeme a ktorí v podstate nevieme alebo nevidíme do hĺbky celého toho procesu, že čo všetko tam, v tomto procese, môže byť zakomponované. Takže nemám záujem tu politikárčiť a hľadať za každú cenu nejaké zádrapky na to, aby sme spochybňovali. Na druhej strane ja vidím v celej tej novele, ktorá bola v riadnom legislatívnom konaní, veľa pozitívneho, tak ako ste aj hovorili aj tu, čo je zakomponované v tomto návrhu v rámci skráteného legislatívneho konania, že nezáujem nejako koncentrovať to námietkové konanie, teda pri vyhodnotení ceny a po nej. Určite, že je treba v tom urobiť nejaký poriadok, aby sa nezneužívali tie námietky na to len preto, že ja teda nezískam zákazku, tak budem dovtedy to zdržiavať, aby jednoducho nakoniec celá súťaž padla. A určite, hovorím, z tej aplikačnej praxe to poznám, pretože množstvo prípravy, množstvo, samozrejme, že berú sa do úvahy termíny, dokedy je to treba zrealizovať, samozrejme, vláda dala nejaké vyhlásenia, ministerstvo, že povedzme nejaké, keď hovoríme o dopravnej infraštruktúre, ľudia majú očakávania, automobilisti, kedy pôjdu po tých diaľniciach, a ak prídu také, tak určite je treba riešiť. Ale na to je treba ďaleko viac času, aby sa aj experti vedeli s tým stotožniť. Včera sme mali napríklad v rámci výboru hospodárskeho, teda výboru pre hospodárske záležitosti, aby som bol presný, stretnutie so Zväzom stavebných podnikateľov alebo podnikateľov v stavebníctve a... (Reakcia z pléna.) No tí, tiež viacerí boli tak, v takých týchto pozíciách, že nevedeli sa celkom dobre k tomu vyjadriť, a preto, a pritom sa ich to bytostne dotýka. Oni ako vítajú, že povedzme tie procesy sa aj urýchľujú, veď oni aj to potrebujú, pretože vidia a tie zákazky im padajú a mnohé stavebné firmy majú ohromné problémy. Ale na druhej strane, na druhej strane tiež by si vedeli predstaviť, aby boli možno aj viac zakomponovaní do toho celého procesu a tiež aby vedeli potom postupne reagovať na tie zmeny a prípadne určitým, teraz hovorím o lobingu v tom pozitívnom slova zmysle, lebo na Slovensku to stále treba zdôrazniť, že vzhľadom na to, že ja mám tie skúsenosti skôr z Európskeho parlamentu, kde ten lobing je ako normálny a je vnímaný skutočne pozitívne, že sa dostali tie podnety, ktoré to prostredie potrebuje riešiť. Takže ako s veľa vecami sa tu dá súhlasiť. Len ten čas, my sme pod takým časovým stresom alebo takým časovým tlakom teda, že jednoducho nevieme kompetentne zhodnotiť a pripraviť sa na to, aby sme mohli reagovať na všetko to, čo sa pripravuje. Takisto prístup k súťažiam jednoduchší, aby sa tie lehoty takisto skracovali, to všetko je v poriadku. Len ešte raz opakujem, tá rýchlosť, to skrátené konanie robí problém. Napriek tomu by som chcel sa dotknúť jednej časti, a to práve tým, aj keď nedá sa povedať, že to nemyslíte dobre, pretože to súvisí s tým, čo som doteraz hovoril, že teda ak ten víťazný uchádzač teda nie je súčinný s obstarávateľom, tak jednoducho môže ísť na rad druhý, tretí. Len ja opäť za tým vidím aj určité nebezpečenstvo takého dokonca sofistikovanejšieho kartelu, kedy po určitej dohode ten, čo vyhrá, a predpokladá sa, že vyhrá aj kvôli tomu teda, že má zrejme najnižšiu cenu, nebude súčinný, tak príde na rad ten druhý, ktorý už má vyššiu cenu, pravdepodobne, pretože by inak nebol na druhom mieste, a ani tento nebude súčinný. Tak príde na rad ten tretí, ktorý už bude súčinný, ale tento už bude mať najvyššiu cenu. A tu je otázka, ako sa vyhnúť povedzme aj takýmto, nehovorím, že to tu teraz bolo účelovo robené tak, že by v podstate ako sme pomáhali nejakým takým sofistikovaným kartelom, ale na druhej strane aj toto je možné zneužiť, tak ako veľa vecí. Môžete mi oponovať, že veď tie kartely môžu vznikať tak či tak, ale ten klasický kartel, však, samozrejme, nie otvorený, je viac zistiteľný aj z tohto dôvodu, že ak sa dohodne skupina firiem a dajú relatívne vysokú cenu, ktorá niekedy v podstate presahuje aj cenu štátnej expertízy, tak tam je, dá sa povedať, dá sa veľmi rýchlo odhadnúť, že zrejme tam taká nejaká dohoda kartelová bola. Tento prístup skôr mi pripomína taký návod na taký sofistikovanejší kartel, resp. dohody. Ale opäť opakujem, nechcem vás upodozrievať z toho, že to bolo účelovo robené kvôli tomu. Je pravda, že ak povedzme ten víťazný uchádzač, keď ešte teda pred tou novelou alebo ten zákon v pôvodnom znení, tak určite, že sa tá súťaž povedzme musela zrušiť, resp. sa naťahovalo a potom tie zákazky stáli a tie dopady boli určite pre hospodárstvo, tie dopady teda boli negatívne a to súviselo so všetkým, s hospodárskym rastom, so zamestnanosťou a tak ďalej, lebo ak sú veľké zákazky, ak sú veľké projekty, tak určite to súvisí s tým všetkým, čo som povedal. Na záver môjho vystúpenia, ja teda nemám žiadne pozmeňovacie návrhy, pravdepodobne, nie že pravdepodobne, ja skôr ich som mal pripravené na tom riadnom legislatívnom procese, teda na tú novelu zákona o verejnom obstarávaní, takže určite ja sa pripravím ďaleko
|
ID_15807
| 2,013
|
MOST_HID
|
František Šebej
|
No. Ja pripomeniem, pred čím by som chcel varovať a čo sa nemohlo ocitnúť v tomto koncepčnom materiáli. Keď vzniklo povstanie proti Muammarovi Kaddáfimu v Líbyi, keď tam vlastne preskočilo z Tuniska a z Egypta, lebo najprv bolo v Egypte, potom v Tunisku, tak sa všetci potešili, že demokrati povstali proti zlému diktátorovi. No ale to bolo veľké nedorozumenie. Lebo povstanie tam bolo. Otázka je, že či demokratov? Fakt je ten, že v meste Bengházi bolo notoricky známe prostredie, z ktorého sa regrutovali bojovníci Al-Káidy, ktorí si chodili potom zastrieľať počas irackých udalostí do Iraku, ktorí sa podieľali na teroristických útokoch v Iraku. Výsledkom pádu Kaddáfiho režimu v Líbyi a teda angažmán NATO, bezletová zóna a tak ďalej, britských a francúzskych lietadiel a nakoniec aj amerického angažmán je, v Líbyi je toto. Výsledkom je, že zo scény zmizol skutočne odporný politik menom Muammar Kaddáfi, ale nebol nahradený slobodným demokratickým režimom, ale chaosom, vedľajším výsledkom ktorého je, že zbrane z obrovských depozitov v Líbyi putovali jednak do rúk džihádistov, s ktorými sa teraz Francúzi trápia v Mali. To sú líbyjské zbrane, ktoré majú v rukách. A tá druhá, veľká časť zbraní smerovala do pásma Gazy. A tie rakety, ktoré boli toto súčasťou, teraz dopadajú na hlavy civilného obyvateľstva z pásma Gazy. Povedal by som, že vážené NATO, vážená Európska únia, ďakujeme pekne za angažmán v prospech ľudských práv v prípade Líbye. Bolo to ale nedorozumenie. Ja viem, že niektoré zlé vedľajšie dôsledky sú vedené vznešenými úmyslami. Problém v prípade Líbye bol ten, že pri tom rozhodnutí vstúpiť do toho konfliktu buď tí, ktorí sa tak rozhodli, mali zlé informácie, alebo ich viedli veľmi nevznešené záujmy. Konkrétne v prípade Talianska alebo Francúzska. Ja by som vážne chcel, aby sme sa my Európania, my Severoatlantická aliancia týmto spôsobom, napriek tým hrozným obetiam, ku ktorým prichádza v Sýrii, aby sme sa do toho takýmto spôsobom nezamiešali, lebo tie dôsledky nebudú dobré. Ale, samozrejme, že podpíšem opakovane a hrubými písmenami to, čo v tom materiáli stojí ohľadne dôležitosti Severoatlantickej aliancie pre nás, pre bezpečnosť Európy a pre bezpečnosť vlastne celého sveta. Som rád, že Slovensko je členom tohto spolku, a som rád, že je platným členom tohto spolku, a som rád, že to patrí medzi zámery našej zahraničnej politiky. A, samozrejme, že tá požiadavka mať okrem dobrých zámerov a očí upretých zasnene do budúcnosti aj trošku realistický pohľad, sa týka aj ďalších vecí. Už to tu spomenul kolega Droba. Európska únia chronicky zle vyhodnotila udalosti takzvanej Arabskej jari. Jarné na tých udalostiach skutočne nebolo nič, len ten začiatok. Začalo to fakt tým, že povstali tu i tam, najprv v Tunisku, potom v Egypte, potom v iných krajinách ľudia. Povstali, protestovali, ktorí sa chceli zbaviť diktatúry a chceli viacej slobody. Ale okamžite všetky tie hnutia, ktoré, bohužiaľ, predstavovali iba názory lokálnych menšín, proste boli unesené, uchmatnuté úplne inými silami, islamistickými silami. A výsledok napríklad Arabskej jari v Egypte je ten, že 8 až 10 miliónov egyptských kresťanov, koptov je ohrozenejších ako kedykoľvek predtým, že ľudské práva sú ohrozenejšie ako za Mubarakovho režimu. Áno, Mubarak bol škaredý diktátor! A ešte aj skorumpovaný! A, samozrejme, že v Egypte bolo plno politických väzňov a že tá celá krajina bola všetko, len nie demokracia. Veď to bola vojenská diktatúra. No ale fakt je ten, že ak sa opýtate na ich práva egyptských žien, tak momentálne to vyzerá s ich budúcnosťou, s budúcnosťou ich práv a s ich rovnoprávnosťou omnoho černejšie, ako to vyzeralo pred tromi rokmi. Naozaj. A vyzerá to omnoho černejšie nielen s právami ľudskými, so správami teda s ľudskou rovnosťou v Egypte, ale vyzerá to omnoho černejšie aj s geopolitickou budúcnosťou regiónu, pretože jediný dôvod, pre ktorý sa ešte naplnili túžobné slová Moslimského bratstva o odstúpení od mierovej zmluvy s Izraelom, je to, že Egypt je v danom okamihu krajina, ktorá je príliš vojensky slabá na to, aby urobila čokoľvek iného. No ale, mierový postoj, ktorý vyplýva z vlastnej slabosti, teda je niečo úplne iného ako mierový postoj vyplývajúci z dobrých úmyslov, však áno. Takže ja by som bol napríklad rád, keď zase egyptský prezident navštívi Európu a bude si potriasať s každým ruku a proste budú sa na seba usmievať s lady Ashtonovou, keby aspoň niekto sa našiel z Európskej únii, ktorý by mu povedal: """"""""""""""""No, milý pán prezident, ale ako je to teda s tými ľudskými právami a s tou demokraciou vo vašej krajine, už keď sa bavíme o týchto témach?"""""""""""""""" Ale Egypt, samozrejme, čelí omnoho horším veciam. Egypt čelí perspektíve ekonomického kolapsu. O tom sa nie veľmi hovorí. A nie je to ani veľmi vina terajšej vlády. Fakt je ten, že jeden zo zdrojov egyptských príjmov dôležitý, ktorým bol turistický ruch, sa zredukoval natoľko, že už nie je významným príspevkom v egyptskej ekonomike. Egypt je krajina, kde za posledných 60 rokov sa zoštvornásobil počet obyvateľstva. Mali nejakých 20 miliónov začiatkom 50. rokov, keď padla tá monarchia a zvíťazili, zvíťazila dôstojnícka revolta pod vedením Gamála Abdala Násira, tak mali okolo 25 miliónov obyvateľov. Teraz majú okolo 85 miliónov obyvateľov. Tá krajina už nie je veľmi schopná ich uživiť. A nie je to len výsledkom Arabskej jari. Ale tá Arabská jar teda fakt nepomohla. Bol by som rád, keby aj k týmto témam Európska únia pristupovala realistickejšie a keby Slovensko dalo k tomu podnet. Lebo opakujem opätovne: sme v úžasne výhodnej situácii krajiny, ktorá je síce malá, ale nie je zaťažená vlastnou koloniálnou minulosťou. Ani inou históriou. A toho sa tak trošičku týka aj téma rozširovania Európskej únie. Naozaj som oceňoval misiu nášho ministra zahraničných vecí na Balkáne. Oceňujem to, že je stálou prioritou slovenskej zahraničnej politiky západný Balkán a jeho integrácia do Európskej únie. Oceňujem, že slovenská zahraničná politika si je vedomá aj bezpečnostných rozmerov tohoto, tohoto trendu, nuž ale veci majú svoje limity. Už tu bolo spomenuté, že boli tuná na návšteve kosovskí poslanci. Myslím, že nie som jediný, na ktorého oni urobili ako ľudia, ako ľudia vybavení jazykovo, vzdelaní atď. ten najlepší dojem. Stretol sa s nimi aj pán minister, stretli sme sa s nimi aj my, ale z tej návštevy vyplynul ešte jeden poznatok. V podstate tlačia na pílu veľmi a ja tiež by som chcel v tejto veci oceniť postoj slovenskej diplomacie, že sa nenechá dotlačiť k nejakým príliš rýchlym rozhodnutiam v tejto veci, pri všetkom pochopení pre ich ambície. Je jasné, že kosovská samostatnosť je fait accompli, s ktorou sa nič veľmi nedá urobiť, a nedokážu to ani Srbi urobiť, ale zdá sa, že naša zdržanlivosť je úplne namieste. Chcel by som podporiť našu zahraničnú politiku v tomto s tým, samozrejme, že príde určite istý okamih, keď to už nebude mať zmysel. Práve dnes prebehla médiami správa, že Ivica Dačič a Hashim Thaci, teda srbský prezident a kosovský sú blízko k dohode. Oni to tak nevyhodnocujú, lady Ashton povedala, že sú blízko k dohode, ale lady Ashton netreba brať až tak príliš vážne, ale dobre. (Ruch v sále.) Radi by sme tú dohodu videli. A ak tá dohoda bude na svete, nebude žiadna prekážka, aby sme sa k tým krajinám, ktoré status Kosova uznali, pridali, ale vtedy a len vtedy. No ale čo sa týka rozširovania Európskej únie, tu je jeden ďalší problém. Krajina s ktorou Európska únia dlhodobo rokuje bez toho, aby sa čo i len na obzore črtala perspektíva ukončenia tých rokovaní, je Turecko. Ja by som napríklad rád videl, keby Turecko dostalo jasnejšiu reč. Ja som nie diplomat, nie som viazaný ani obmedzeniami, ktoré má výkonná moc, čiže môžem povedať, čo len chcem. Ja si osobne myslím, že Turecko do Európskej únie pri súčasnej vláde nepatrí a že v istom okamihu mu to bude potrebné povedať. (Ruch v sále.) Ja viem, že sa na tomto nedohodneme, ale Turecko je krajina, ktorá začína byť vzhľadom na to, že postupne sa stáva viac a viac islamistickou pod vládou súčasného premiéra Erdogana a jeho strany. Postupne sa stáva menej a menej demokratickou, hoci je ekonomicky dosť úspešná, a postupne sa stáva stále viac a viac hostilnou, nepriateľskou voči Západu a Aliancii, voči Amerike, voči Izraelu a nakoniec aj voči Európe. Turecký premiér Erdogan sa napríklad nechal počuť, že islamofóbia má byť považovaná za trestný čin. To znamená kritický postoj k islamu. No dobre, ale my tu v Európskej únii máme akúsi slobodu slova a kandidátska krajina nám ide povedať, že si ju máme obmedziť? A tu už prečo? Turecký premiér sa netajil tým, že Turecko sa prihlásilo o stále členstvo v Šanghajskej organizácii spolupráce. Pre tých, ktorí to neviete... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
|
End of preview. Expand
in Data Studio
No dataset card yet
- Downloads last month
- 4